Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/43/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226230 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513226230.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9, proti odporcovi: J. J., I.. XX.XX.XXXX, s hláseným pobytom bezdomovca Z. - B., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou X. B., B. Okresného M. Z. O., o zaplatenie 50,70 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 22. októbra 2013, č.k. 41C 282/2013-29, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa; ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 50,70 Eur; a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keď vykonaným dokazovaním zistil, že odporca cestoval dňa 05.12.2011 linkou č. 80 Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, a pri prepravnej kontrole vykonanej revízorom sa nepreukázal platným cestovným lístkom, cenu ktorého neuhradil na mieste a ani v dodatočnej lehote na plnenie poskytnutej mu navrhovateľom. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa § 100 ods. 1, § 108 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v spojení s § 9 písm. b/ a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len „zákona o cestnej doprave“) a prihliadnuc na námietku premlčania, vznesenú opatrovníčkou odporcu, konštatoval, že pre uplatnenie práv z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba, ktorá sa uplatňuje pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy, s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Občianskeho zákonníka, pre ktoré platí § 106 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že v jednoročnej premlčacej dobe sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Občianskeho zákonníka, ale aj nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, nakoľko aj tento nárok patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený. Dodal, že zákon o cestnej doprave je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, a teda občianskoprávne vzťahy, a pretože premlčanie nároku dopravcu na úhradu pre nepreukázanie sa platným cestovným lístkom tento zákon neupravuje, treba predmetnú otázku premlčania tohto nároku posúdiť na základe tzv. analógie legis podľa § 853 Obč. zák.. Keďže zákon o cestnej doprave neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, je potrebné použiť § 563 Obč. zák., na základe ktorého je cestujúci povinný svoj dlh splniť prvý deň po tom, ako ho dopravca o plnenie požiadal, týmto dňom nastáva splatnosť dlhu, pričom až týmto dňom možno právo vykonať po prvý raz, a to podaním návrhu na súd. Jednoročná premlčacia doba v danej veci začala plynúť dňa 06.12.2011 a skončila dňa 06.12.2012, a preto pokiaľ bol návrh na začatie konania podaný na súde dňa 05.08.2013, opatrovníčka odporcu dôvodne vzniesla námietku premlčania uplatňovaného nároku, z ktorého dôvodu nepriznal navrhovateľovi ním uplatnené právo. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal právo na ich náhradu, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Dôvodil, že povinnosťou cestujúceho; ktorý sa na vyzvanie nepreukázal platným cestovným lístkom; je zaplatiť dopravcovi cestovné (0,70 Eur) a úhradu vo výške stonásobku základného cestovného; ktorá vznikla cestujúcemu v zmysle § 9 písm. b/, § 11 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave; ktorá úhrada za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom však nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. V tejto súvislosti poukázal na to, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou lehotou; keď táto sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia lehota; a keďže zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu lehotu na zaplatenie predmetnej úhrady, mal za to, že v danej veci je na mieste použiť § 101 Obč. zák., tzn., že pohľadávka vo výške 50,70 Eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (05.08.2013) premlčaná. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutia odvolacích senátov Krajského súdu v Bratislave vydané v totožných veciach, v ktorých bolo jeho odvolaniu vyhovené. Záverom si uplatnil náhradu trov konania. Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V prejednávanej veci vykonal súd prvého stupňa dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa a na zaplatenie žalovanej istiny so zreteľom na odporcom vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je podľa § 108 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyšli tiež najavo vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom, do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy - dopravy (§ 772 Obč. zák.). Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní zo značným časovým odstupom. Inštitút premlčania takto; v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv; zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle § 9 písm.b/ a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby správne vychádzal súd prvého stupňa z ust. § 101 Obč.zák., v zmysle ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby. Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím ktorej sa dlh stane splatným, tak so splatnosťou dlhu je spojený začiatok plynutia premlčacej doby. Súdna prax zaujala právny názor, že ak čas splnenie dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč.zák. povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva deň nasledujúci po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť. S poukazom na vyššie uvedené, splatnosť záväzku odporcu; ktorý cestoval v mestskom hromadnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka; zaplatiť navrhovateľovi cestovné a prirážku k cestovnému, tak nastala dňom nasledujúcim po tom, kedy došlo k porušeniu povinnosti odporcu mať zakúpený cestovný lístok a kedy bol vyzvaný navrhovateľom na plnenie. Správne preto súd prvého stupňa ustálil, že jednoročná premlčacia doba začala plynúť dňom 06.12.2011 a uplynula dňom 06.12.2012, a pokiaľ bol návrh podaný na súde dňa 05.08.2013, je správny záver súdu prvého stupňa, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania, ktorá spôsobila stratu nároku navrhovateľa vymáhať uplatňované právo súdnou cestou, nemožno návrhu navrhovateľa vyhovieť. Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák. Nárok na zaplatenie úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné. S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých založil navrhovateľ svoje odvolanie, a preto keď súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol; vzhľadom na odporcom dôvodne vznesenú námietku premlčania; rozhodol vecne správne, a z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, z dôvodu absencie jeho návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.