Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/57/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513236595 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513236595.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: U. G., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. T.. XX, H., zastúpený LEGAL LSKILLS SK, s.r.o., so sídlom Legionárska 1/C, Bratislava, proti odporcovi: I. G. G., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XX, H., za účasti U. G., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XX, H., o návrhu na obnovu konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.12.2013, č.k. 17P 342/2013-9, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09.12.2013, č.k. 17P 342/2013-9 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 09.12.2013, č.k. 17P 342/2013-9 zamietol návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 17P 373/2011, keď s poukazom na obsah návrhu, rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.08.2012, č.k. 17P 373/2011-203 a obsah spisu vedeného pod sp.zn. 17P 342/2013 dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti obnovy konania. V prvom rade podľa názoru súdu nejde o prípustný predmet obnovy konania z dôvodu, že navrhovateľ žiada o obnovu konania rozsudku, ktorého zmenu možno dosiahnuť inak, okrem toho návrh navrhovateľa neobsahoval označenie žiadnych relevantných nových skutočností, rovnako nebolo možné posúdiť ani včasnosť podania návrhu na obnovu konania, keďže navrhovateľ náležite nezdokladoval a neuviedol, či je návrh podaný včas, nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, kedy sa dozvedel o rozsudku, konštatujúc, že navyše je vysoko nepravdepodobné, aby o konaní nevedel z dôvodu, že v konaní bola vypočutá jeho matka ako svedkyňa, s ktorou v zmysle vykonaného dokazovania viedol spoločnú domácnosť v čase, keď sa nachádzal na území Slovenskej republiky a tiež ju splnomocnil na preberanie zásielok. Vychádzajúc z ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., ktoré zákonné ustanovenie pre povolenie obnovy konania predpokladá splnenie podmienok v ňom uvedených mal za to, že skutočnosti tvrdené navrhovateľom nie sú skutočnosťami, rozhodnutiami alebo dôkazmi, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd v konaní starostlivosti o maloleté dieťa vykonáva dokazovanie z úradnej moci, teda nad aj rámec návrhu zisťuje majetkové, osobné a zárobkové pomery účastníkov, čo urobil aj v rámci riadneho konania. Vychádzajúc z ust. 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. rovnako mal za to, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania iba za podmienky, že sú pre účastníka, ktorý navrhuje obnovu konania z tohto dôvodu „nové“ a nemohol ich použiť v pôvodnom konaní. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže pre navrhovateľa návrhu na obnovu konania znamenať priaznivejšie rozhodnutie vo veci, súčasne má byť splnené, že ide o dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Hoci vzhľadom na možnosť zmeny rozhodnutia iným spôsobom, súd nemusel posudzovať navrhovateľom uvedené dôkazy z hľadiska charakteru „nového“ dôkazu, napriek tomu považoval za potrebné uviesť, že označené skutočnosti ani nepredstavovali dôkaz, ktorý by neexistoval už v čase pôvodného konania a nebolo by ho možné pre objektívnu príčinu vykonať. Navrhovateľom všetky označené dôkazy, ktoré podľa neho mali byť spôsobilými privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci ohľadne výšky výživného boli spôsobilé na vykonanie už v pôvodnom konaní, o čom svedčí obsah spisu 17P 342/2013, a tým nie je daný ani dôvod prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. Navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal existenciu nových skutočností a dôkazov, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní. Argumentáciu ktorou navrhovateľ odôvodnil svoj návrh na obnovu konania podľa názoru súdu nemožno hodnotiť ako nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodom konaní. Odôvodňovať návrh na obnovu konania dôkazmi a skutočnosťami, o ktorých rozhodoval súd v pôvodnom konaní nie je možné a preto súd návrh navrhovateľa vyhodnotil ako účelový pokus privodiť zmenu pôvodného rozhodnutia v smere, aby mu vyhovoval, a to cestou neprípustného využitia inštitútu obnovy konania, ktorý si zjavne nesprávne vyložil. Pri závere o neprípustnosti obnovy konania ako bezpredmetný zamietol aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi trovy konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, s návrhom na obnovenie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V, pod č.k. 17P 373/2001, zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.08.2012, č.k. 17P 373/2011. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že nejde o prípustný predmet obnovy konania, pretože zmenu možno dosiahnuť inak. Je síce pravdou, že ak sa zmenia pomery, je možné zmeniť rozhodnutie o výživnom, svojim návrhom sa však domáha nie iba zníženia výživného, ale zmeny celého podľa jeho názoru nesprávneho rozhodnutia, ktorým súd zvýšil výživné aj spätne. S poukazom na uvedené mal za to, že v tomto prípade je odôvodnené žiadať obnovu, pretože je to jediný spôsob ako zmeniť predmetné rozhodnutie a dosiahnuť spravodlivý proces. Aj keby podal návrh na zníženie výživného, súd v prípade, že by toto znížil, tak spotrebované výživné sa nevracia. V prípade návrhu na zníženie výživného ide teda o odlišnú nápravu stavu, ako v prípade obnovy konania. Rovnako nesúhlasil s názorom súdu, že jeho návrh neobsahoval žiadne nové relevantné skutočnosti. V tejto súvislosti uviedol, že v návrhu uviedol všetky nové skutočnosti týkajúce sa príjmov a výdavkov. Predmetné skutočnosti objektívne nemohol predložiť v pôvodom konaní, najmä s prihliadnutím na to, že o procesných úkonoch pôvodného konania nebol informovaný. S poukazom na uvedené trval na tom, že ide o nové dôkazy a skutočnosti, ako sú napr. potvrdenia o príjme za rok 2011, 2012, spolu s potvrdeniami o plneniach, ktoré poskytol pre syna nad rámec výživného. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z úradnej povinnosti zisťoval zárobkové, majetkové a osobné pomery účastníkov a vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, mal za to, že súd mal skúmať pomery nielen na základe dôkazov predložených jednou stranou, ale mal vynaložiť úsilie na získanie podkladov od oboch účastníkov konania. Toto neurobil, dokonca svojim konaním znemožnil mu predložiť dôkazy a to tým, že mu ustanovil opatrovníka namiesto toho, aby ho kontaktoval a tým mu zabezpečil právo na spravodlivý proces. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nebolo možné posúdiť včasnosť podania návrhu na obnovu konania, s týmto názorom súdu sa nestotožnil. V návrhu uviedol presný dátum 16.08.2013, kedy sa rozsudku o zvýšení výživného, ktorý už bol vtedy právoplatný a bol už v štádiu exekúcie, dozvedel. Až zablokovanie jeho účtov bolo momentom, kedy mal objektívnu možnosť sa o zvýšení výživného dozvedieť. Z uvedeného vyplýva, že prvým možným momentom, kedy sa mal možnosť dozvedieť o vydaní rozhodnutia bolo až po zablokovaní účtov zo strany súdneho exekútora, ktoré sa udialo v lehote kratšej ako 3 mesiace pred podaním návrhu na obnovu konania, čím v zmysle § 230 ods. 1 O.s.p. bola jednoznačne preukázaná včasnosť podania návrhu na obnovu konania. Ku konštatovaniu súdu, že je vysoko nepravdepodobné, že o konaní nevedel, nakoľko bola v konaní vypočutá jeho matka ako svedkyňa, s ktorou v zmysle vykonaného dokazovania zdielal spoločnú domácnosť v čase, keď sa nachádzal na území SR a tiež ju splnomocnil na preberanie zásielok, uviedol, že jeho matka vypovedala, že nemá vedomosť kde sa nachádza a že naposledy bol doma na Vianoce 2011, a teda v konaní, v ktorom bolo rozhodnuté 20.08.2012 je bezpredmetné, že spolu viedli domácnosť v čase, keď bol na území SR, keďže podľa výpovede matky, na ktorú sa súd v odôvodnení odvoláva bol doma naposledy na Vianoce 2011. Poukázal tiež na to, že viac ako nepravdepodobná sa javí nevyhnutnosť súdu ustanoviť opatrovníka v konaní, v ktorom má podľa názoru súdu účastník splnomocnenca na preberanie zásielok, ktorému súd mal a mohol písomnosti doručovať. Toto ustanovenie opatrovníka v čase, keď účastník konania má možnosť sa s priebehom konania oboznamovať a keď účastník splnomocní svoju matku na preberanie zásielok je podľa jeho názoru nesprávne a nedôvodné, v dôsledku čoho došlo k závažnému zásahu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Mal tiež za to, že súd nevykonal dostatočné zisťovanie jeho pobytu za účelom doručovania písomností a preto bezdôvodne mu ustanovil opatrovníka v konaní, naviac v čase, keď si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť a mal známe miesto pobytu a sídlo svojho zamestnávateľa. Konaním súdu mu tak bolo odňaté ústavné právo na spravodlivý proces, čo môže napraviť len obnova konania, rovnako mu predmetným konaním súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nebol vypočutý, ustanovením opatrovníka mu bolo odňaté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom. Poukázal tiež na zmenu priezviska dieťaťa, ktorý ako plnoletý si zmenil priezvisko na G. a na jeho adresu. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že za súčasného stavu nie je možné posúdiť, či napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na obnovu konania zamietol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 234 ods. 2 O.s.p. majúc za to: 1. že nejde o prípustný predmet obnovy ( § 229 písm. b/ O.s.p. ), keďže jeho zmenu možno dosiahnuť inak, 2. navrhovateľ nepreukázal ani včasnosť podania návrhu na obnovu konania ( § 230 ods. 1 O.s.p. ), keď nepredložil žiaden dôkaz o tom, kedy sa dozvedel o rozsudku, 3. naviac návrh navrhovateľa neobsahoval označenie žiadnych relevantných nových skutočností ( § 228 ods. 1 O.s.p. ). Pokiaľ ide o názor súdu prvého stupňa, že v danej veci nejde o prípustný predmet obnovy konania, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Ustanovenie § 229 písm. b/ O.s.p. totiž na mysli také inštitúty procesného práva, ktoré súdu prvého stupňa umožňujú zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie a dosiahnuť tak inú úpravu vzťahov účastníkov bez toho, aby museli byť splnené predpoklady uvedené v ust. § 228 O.s.p.. Nepatrí sem však § 163 ods. 1 O.s.p., pretože podľa tohto ustanovenia možno dosiahnuť zmeny právoplatného rozsudku len vtedy, ak sa podstatne zmenia okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pretože ust. § 153 ods. 1 O.s.p. nemôže slúžiť k reparácii pôvodného rozsudku, je u rozsudkov odcudzujúcich k plneniu v budúcnosti zročných dávok alebo k plneniu v splátkach, obnova konania prípustná. Z obdobných dôvodov tak možno návrhom na obnovu konania napadnúť rozsudky aj o výchove a výžive maloletých detí. Pokiaľ ide o otázku včasnosti podania návrhu na obnovu konania, názor súdu prvého stupňa vyslovený v odôvodnení napadnutého uznesenia sa odvolaciemu súdu javí ako predčasný. Z ust. § 230 ods. 1 O.s.p. síce vyplýva, že preukázanie skutočnosti, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania zaťažuje toho, kto obnovu navrhuje, v danej konkrétnej veci však, keďže v konaní obnovy ktorého sa navrhovateľ domáha bol navrhovateľovi pre jeho neznámy pobyt ustanovený opatrovník, nie je možné jednoznačne ustáliť ( bez ďalšieho ), kedy sa navrhovateľ o rozsudku dozvedel a kedy mu začala plynúť lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Logicky sa javí ako pravdepodobné tvrdenie navrhovateľa, že o rozsudku sa dozvedel až v rámci exekúcie, z ktorého dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu na ustálenie včasnosti podania návrhu na obnovu konania bolo potrebné oboznámiť sa so spisom, predmetom ktorého bola nariadená exekúcia a až po oboznámení sa s ním zaujať stanovisko k dodržaniu, či nedodržaniu lehoty uvedenej v ust. § 230 ods. 1 O.s.p.. Až po vyriešení si otázky včasnosti podania návrhu na obnovu konania súd prvého stupňa zvolí ďalší postup, t.j. v prípade ak zistí, že návrh bol podaný oneskorene, návrh bez nariadenia pojednávania pre nedostatok formálnych podmienok v zmysle § 234 ods. 1, 2 O.s.p. zamietne. V prípade zistenia včasnosti podaného návrhu na obnovu konania návrh prejedná v zmysle § 232 ods. 1 O.s.p., v rámci ktorého prejednania bude posudzovať podaný návrh z hľadiska dôvodov uvedených v ust. § 228 ods. 1 O.s.p., a to postupom podľa § 232 ods. 1 a § 234 ods. 1 O.s.p.. Tým, že súd prvého stupňa v danej veci nesprávne právne posúdil neprípustnosť predmetu obnovy konania, nemal dostatok podkladov na vyslovenie názoru o oneskorení podania návrhu na obnovu konania a bez nariadenia pojednávania skúmal aj zákonné podmienky pre obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p., porušil právo navrhovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.