Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/68/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200192 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1514200192.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a Mgr. Anny Križákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. I. F. Ď. T. O. Á. , narodená X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - W. O. F. Š. N. T. O. Á. , bytom Z., V. Č.. XX, otec - B. I. F. Ď. , bytom M. Č.. XXX, v súčasnosti bytom Z., V. Č.. XX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, s príslušenstvom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 10. apríla 2014, č.k. 20 P 7/2014-45, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 10. apríla 2014, č.k. 20 P 7/2014-45, v napadnutej časti, vo výroku, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej S. I. a vo výroku o zročnom výživnom, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 10.4.2014, č.k 20 P 7/2014-45, zveril maloletú S. do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude tiež zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa od 1.2.2014 v sume 200,-- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za obdobie od 1.2.2014 do 31.3.2014 v celkovej sume 100,-- € otca zaviazal zaplatiť k rukám matky do 15.5.2014. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom podaným na súd dňa 9.1.2014 sa matka domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným v sume 300,-- € mesačne od 1.1.2014; neskôr žiadala priznať sumu 200,-- € mesačne od 1.2.2014; ďalej navrhovala určiť, že bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Dôvodila tým, že je už polroka práceneschopná a nie je schopná bez cudzej pomoci zabezpečovať všetky potreby maloletej, s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 25.12.2013 a od tohto obdobia zabezpečuje starostlivosti o maloletú sama s tým, že otec na výživu maloletej prispel v januári 2014 sumou 200,-- € a po 150,-- € vo februári a v marci 2014. Maloletá má diagnostikovanú chorobu Morbus Perthes, ktoré ochorenie vyžaduje zvýšené náklady maloletej vrátane viacerých operácií, pričom na nutné liečenia otec prispel sumou 200,-- € a tiež zabezpečil odvoz dieťaťa z Kováčovej domov. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že rodičia maloletej S. nie sú manželia, od 25.12.2013 nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Obaja sú slobodní, žiaden z nich ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Matka je zamestnaná v Stredisku služieb školám a školským zariadeniam, práceneschopná bola od 22.1.2013 do 3.6.2013, ošetrovanie člena rodiny - maloletej S. trvalo od 2.9.2013 do 11.9.2013, od 12.9.2013 je práceneschopná. Vo februári 2013 a v októbri 2013 mala vyplatené ošetrovné po 71,40 € a v období od marca 2013 do februára 2014 nemocenské v celkovej sume 1.820,60 €, v období od januára 2013 do marca 2014 mala od zamestnávateľa vyplatený príjem v celkovej výške 1.215,91 € netto. Podľa vlastného vyjadrenia je dlhodobo práceneschopná z dôvodu, že sa vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa psychicky zrútila a je liečená na psychiatrii, užíva lieky s nízkym doplatkom. Vlastní osobný automobil Ford, inak je nemajetná. Osobný automobil nepoužíva, nakoľko nemá vodičský preukaz, jazdil na ňom otec maloletej. Pracuje ako pomocná sila v kuchyni, keďže ako vyučená cukrárka v tomto odbore nemá prax. S maloletou býva u svojej matky, ktorá je taktiež dlhodobo práceneschopná, v 3-izbovom byte vo vlastníctve matky, poplatky súvisiace s užívaním bytu uhrádzajú spoločne. Otec je zamestnaný v Ewals Carco Care, spol. s r.o., ako vodič vysokozdvižného vozíka. Zamestnávateľ vyčíslil jeho čistý priemerný mesačný príjem za rok 2013 v sume 907,51 € a za prvé dva mesiace roka 2014 v sume 756,75 €, pričom zo mzdy sú mu vykonávané zrážky na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy od Profi Credit Bratislava v sume 85,15 € mesačne od októbra 2013. Je epileptik, za lieky dopláca 17,-- € až 20,-- € za obdobie dvoch mesiacov a raz za tri až šesť mesiacov chodieva na EEG, za čo platí 5,-- €. Po rozchode s matkou maloletej býva v 2-izbovom byte v podnájme i so svojou priateľkou, ktorá nepracuje, má však vlastné finančné prostriedky, nehospodária spolu a každý z nich platí za bývanie po 250,-- € mesačne. Je nemajetný, ako vyučený záhradník bez maturity v tomto odbore nikdy nepracoval, nakoľko ho to nezaujímalo. Podľa jeho vyjadrenia osobné motorové Ford patriace matke bolo zakúpené počas ich spolužitia a vtedy ho aj používal, avšak je pokazené a v podstate od ich rozchodu je v oprave. Maloletá S. bola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa 8,5 ročná. V januári 2013 jej diagnostikovali Morbus Perthes - rozpad bedrového kĺbu. Po dobu 9 mesiacov nosila zdravotnícku pomôcku Atlanta, avšak táto liečba bola nesprávna, preto podstúpila v októbri 2013 operáciu, počas ktorej jej panvu prepílili a posunuli. Následne bola tri mesiace ležiaci pacient, v januári 2014 absolvovala liečebný pobyt v Kováčovej, momentálne chodí pomocou barlí a školu navštevuje na základe individuálneho študijného plánu. Dňa 25.4.2014 mala podstúpiť plastickú operáciu. Prognóza jej zdravotného stavu je neistá, predpokladá sa, že nasledujúce 2-3 roky bude chodiť pomocou barlí. V súvislosti so zdravotným stavom má matka s maloletou zvýšené náklady spočívajúce v nutnosti spoločného absolvovania liečebného pobytu v Kováčovej a tiež ďalších nutných hospitalizácií spoločne s dieťaťom, pričom vlastné náklady s tým spojené si musí hradiť sama. Maloletá má zdravotne indikované plávanie, za čo platí cca 150,-- € mesačne, nakoľko chodia plávať počas víkendov do plavárne a vzhľadom na nemožnosť dcéry riadne chodiť, musia používať na presun taxi. Tiež má odporúčané bicyklovanie, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nie je schopná dcére zadovážiť stacionárny bicykel. Matka na pojednávaní potvrdila, že otec je epileptik a za lieky dopláca 17,-- € - 20,-- € za obdobie dvoch mesiacov, otec potvrdil nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa a s tým spojené náklady; s poukazom na zhodné tvrdenia rodičov ďalšie dokazovanie o týchto skutočnostiach súd prvého stupňa nevykonal. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil, že pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Rodičia sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S. nedohodli. V starostlivosti matky súd nezistil žiadne nedostatky; s rozhodnutím, že maloletú bude zastupovať matka a tiež bude spravovať jej majetok, súhlasil otec i kolízny opatrovník. Výšku výživného v sume 200,-- € mesačne v súčasnom období súd považoval za výživné na dolnej hranici vo vzťahu k odôvodneným potrebám dieťaťa, najmä nákladom súvisiacim s jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa neprihliadol na argument otca, že sa mu znižuje príjem a že nemá dostatok financií, aby výživné v takejto sume mohol platiť, pretože pri rozhodovaní vychádzal z jeho priemerného zárobku. Podľa názoru prvostupňového súdu je v možnostiach a schopnostiach otca platiť stanovenú výšku výživného. Matka má tiež vyživovaciu povinnosť k maloletej, ale plní si ju v podstatnej časti svojou osobnou starostlivosťou o dieťa vzhľadom na jeho vek a nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci zvýšenú starostlivosť. Samotná matka je dlhodobo práceneschopná, poberá len dávky nemocenského poistenia, takže jej príjem sa znížil. Sama sa bez vlastného zavinenia dostala do takto nepriaznivej finančnej situácie. Otec sa na osobnej starostlivosti o dieťa nepodieľa a túto skutočnosť musí vyvážiť finančným plnením. Okrem výživného, ktoré za obdobie január až marec 2014 zaplatil v celkovej sume 500,-- €, prispel dcére sumou 200,-- € na pobyt v Kováčovej a zaplatil za benzín na cestu späť z liečenia. Iným spôsobom potreby dcéry nezabezpečuje. I keď má otec zdravotné ťažkosti, je schopný riadne a bez akýchkoľvek obmedzení pracovať a zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške mohol riadne plniť. Pri rozhodovaní súd neprihliadol na zrážky zo mzdy v sume 85,10 € mesačne, ktoré sú vykonávané otcovi zamestnávateľom, nakoľko vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami a každý rodič si ju musí plniť i na úkor zabezpečovania svojich vlastných potrieb. Matka, ktorá je dlhodobo práceneschopná a má v osobnej starostlivosti ťažko chorú dcéru, nie je schopná žiadnym spôsobom v súčasnom období zvýšiť si svoj príjem; výživné v sume 200,-- € mesačne považuje za výživné na dolnej hranici. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní zohľadnil i to, že otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a že sám so svojim zdravotným stavom nemá výrazne zvýšené náklady. Otca neospravedlňuje jeho finančná situácia, pretože vyživovaciu povinnosť k maloletej si musí plniť ako svoju prvoradú povinnosť a dieťa musí vyživovať i na svoj vlastný úkor. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 36 ods. l, § 24 ods. l, § 62 ods. l, 2, 4, 5, § 65 ods. l, § 75 ods. l Zákona o rodine. Zročné výživné od počiatku určenia výživného ku dňu 31.3.2013 súd vyčíslil v celkovej sume 100,-- € (2 mesiace x 50,-- €), keďže otec za uvedené obdobie prispieval na výživu maloletej dobrovoľne sumou 150,-- €, pričom o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. l písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej S. a vo výroku o zročnom výživnom, podal včas odvolanie otec dôvodiac tým, že pri rozhodovaní došlo k vadám v zmysle § 205 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a zároveň súd prvého stupňa pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal zo skreslených a tendenčných vyjadrení matky, nebral do úvahy skutočnosť, že má nie vlastnou vinou podstatne nižší priemerný mesačný zárobok, a to v sume 600,-- €. Má vysoké náklady spojené s bývaním v sume 245,-- € mesačne, pričom po zaplatení výživného v sume 150,-- €, ktoré hradil už v januári, mu zostáva suma cca 205,-- €, z ktorej musí hradiť lieky, stravu, náklady spojené s cestovaním do práce. Matka dieťaťa počas výpovede uvádzala nepravdy. Počas ich spoločného života jej poskytoval svoj zárobok a na čerpaní jeho financií sa podieľala celá jej rodina. Zároveň sa finančne podieľal na nákladoch súvisiacich s nepriaznivým zdravotným stavom maloletej. Mal za to, že súd sa mal v súlade so zákonom zaoberať aj určením styku otca s dieťaťom, napriek tomu, že to nebolo v návrhu matky, nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Trval na určení styku, keďže mu matka odopiera kontaktovať sa s maloletou, na ulici pred ním utekajú, čím vlastne spôsobuje neustály stres maloletej a jej konanie vedie k vybudovaniu nenávisti dieťaťa k otcovi. Napriek tomu, že má s maloletou úprimný vzťah, má vážne obavy o jeho narušenie. Matka dieťaťa nikdy nedvíha telefón ani jemu, ani jeho rodičom, a tak sa s maloletou nemá možnosť skontaktovať ani týmto spôsobom. Matka svojím správaním vážne ohrozuje aj jeho právo podieľať sa na výchove maloletej. Má záujem byť s dcérou v pravidelnom kontakte, má záujem naďalej rozvíjať ich vzťah pozitívnym smerom, podieľať sa na jej výchove a byť jej vzorom a zároveň ju viesť pozitívnym smerom. So svojou súčasnou partnerkou má podmienky na pravidelnú realizáciu styku s dieťaťom. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a určiť mu povinnosť prispievať na výživu maloletej S. za čas od 1.2.2014 sumou 150,-- € mesačne, zrušiť výrok v časti zročného výživného a súčasne upraviť svoj styk s maloletou S. tak, že bude oprávnený stýkať sa s ňou každý párny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov každý druhý sviatok vianočný t.j. 26.12. každý rok od 9.00 hod. do 17.00 hod., počas letných prázdnin počas prvých dvoch týždňov v mesiaci august každého roka; matka bude povinná maloletú na styk pripraviť, otec bude povinný maloletú matke odovzdať v byte matky v čase určenom v rozhodnutí súdu. Matka odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a zamietnuť návrh otca na úpravu jeho styku s maloletou dôvodiac súčasným ťažkým zdravotným stavom maloletej. Vo vzťahu k určenému výživnému poukázala taktiež na ťažký zdravotný stav dcéry, ktorý vyžaduje osobnú nepretržitú celodennú starostlivosť inej osoby; s tým sú spojené zvýšené náklady na jej výživu a hlavne liečbu. Vzhľadom na nutnú sústavnú prítomnosť a starostlivosť matky nie je predpoklad, že v blízkej budúcnosti bude môcť vykonávať zárobkovú činnosť. Mala za to, že prvostupňový súd dostatočne zistil odôvodnené potreby maloletej vzhľadom na jej zdravotný stav, rovnako ako finančné možnosti obidvoch rodičov, pričom otec po vyzvaní sudkyne priamo na pojednávaní proti matkou uvedeným skutočnostiam nič nenamietal. Otec má dostatočný príjem na platenie výživného, o čom svedčia aj ním predložené potvrdenia zamestnávateľa. Potvrdila, že otec je epileptik, avšak jeho doplatok na lieky mesačne predstavuje sumu cca 30 centov a nie 17,-- € - 20,-- €, ako bolo uvedené v rozsudku, pričom ho jeho diagnóza neobmedzuje v nájdení si ďalšieho zamestnania za účelom získania vyššieho príjmu. Vo vzťahu k určeniu styku otca s maloletou okrem jej zlého zdravotného stavu poukázala tiež na to, že otec žije v súčasnosti s inou ženou po tom, čo ju a dcéru opustil v najťažšej životnej situácii po náročnej operácii dcéry. Maloletá S. vzhľadom na tieto okolnosti po prvom stretnutí s otcovou partnerkou reagovala veľmi negatívne, bola rozrušená, plačlivá a vyhrážala sa zabitím so slovami: „dajte mi nôž, nechcem už ďalej žiť“. Preto vylúčila, aby prípadné stretnutia otca a dcéry prebiehali v prítomnosti jeho súčasnej partnerky. Nevie posúdiť, čo dcéra k svojmu otcovi cíti, pretože po návšteve v byte jeho partnerky ho vôbec nespomína, akoby ignorovala jeho existenciu. Ona sama nemá proti novej partnerke otca maloletej nič osobné, avšak chce chrániť svoju dcéru, aby sa k jej ťažkému zdravotnému stavu a k psychickým problémom, ktoré utrpela jednak ťažkým ochorením, ako aj nečakaným odchodom otca so spoločnej domácnosti, nepridružili ďalšie. Zdôraznila, že nemá vlastný byt a s maloletou žijú v byte jej matky, ktorá je na vnúča citovo naviazaná, veľmi ťažko znáša súčasnú situáciu, pričom z dôvodu zdravotného stavu maloletej je tiež práceneschopná; vzhľadom na vzniknuté okolnosti si neželá prítomnosť otca maloletej vo svojom byte. Zabezpečiť maloletej mobilný telefón, aby mohla byť v kontakte so svojím otcom jeho prostredníctvom, jej neumožňuje jej súčasná finančná situácia. Otec navyše nemá žiadne skúsenosti so starostlivosťou o ťažko chorú dcéru, ktorá bola dňa 25.4.2014 opätovne operovaná a v prípade úrazu alebo inej ujmy na zdraví by zvýšená starostlivosť o maloletú v konečnom dôsledku opätovne zaťažovala výlučne ju ako matku. V prípade zlepšenia zdravotného stavu dieťaťa nevylúčila možnosť styku otca s maloletou na základe dohody rodičov, resp. odporúčania psychológa alebo odborného lekára z oblasti psychiatrie. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď súdom stanovené výživné v sume 200,-- € považoval za primerané veku dieťaťa a jeho odôvodneným potrebám, najmä nákladom súvisiacim s jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Vo vzťahu k styku otca s dcérou poukázal na skutočnosť, že návrh na jeho úpravu podal otec prvýkrát až v odvolaní, a preto sa ním prvostupňový súd nezaoberal. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 206 ods. 2 veta prvá, § 209 ods. 3 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre postup podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol bez pojednávania), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. septembra 2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti (vo výroku, ktorým súd rozhodol o zvýšení výživného a vo výroku o zročnom výživnom) potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov napadnutého rozsudku, ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho dôvodov odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Podľa § 62 ods. l, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, športové, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Vyživovacia povinnosť rodiča predchádza ostatné výdavky a rodič je povinný usporiadať si svoje náklady tak, aby bola v prvom rade zabezpečená výživa dieťaťa, zodpovedajúca jeho odôvodneným potrebám a umožňujúca dieťaťu podieľať sa na jeho životnej úrovni. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa uvedenými zákonnými ustanoveniami, zásadami, dôsledne riadil, vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V rozsudku súd prvého stupňa podrobne uviedol, aké dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil, posúdil a ako vec posúdil po právnej stránke. Nie je sporným, že maloletá má zvýšené odôvodnené náklady na výživu v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom, pričom matke, okrem nutnej zvýšenej osobnej starostlivosti o maloletú, ktorou kompenzuje podstatnú časť svojej vyživovacej povinnosti, jej vlastný zdravotný stav nedovoľuje podieľať sa na výžive maloletej aj výraznejším finančným plnením, z ktorého dôvodu zásadný finančný podiel na výžive maloletej zaťažuje otca. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ako aj kolízneho opatrovníka, že určená suma výživného 200,-- € mesačne zodpovedá skôr nižšej hranici vo vzťahu k nevyhnutným odôvodneným potrebám maloletej, ako aj schopnostiam a možnostiam otca, na ktorého mierne nižší príjem v prvých mesiacoch roku 2014, ktorým argumentoval, nemohol odvolací súd prihliadať, keď poukazuje jednak na zásadu potencionality príjmov, s prihliadnutím na ktorú musí vychádzať z jeho schopností a možností, a tiež na vyššie uvedenú prednosť vyživovacej povinnosti pred akýmikoľvek inými výdavkami povinného rodiča. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou rodičov je v prvom rade uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až následne, zo zvyšnej sumy finančných prostriedkov, môže uspokojiť svoje životné potreby, pričom je k uvedenému povinný v maximálnej možnej miere využívať svoje schopnosti a možnosti na dosiahnutie takého príjmu, z ktorého bude schopný prispievať na výživu svojho dieťaťa v potrebnom rozsahu. Pri hodnotení schopností a možností otca súd prvého stupňa správne prihliadal na skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, pričom jeho zdravotný stav mu napriek diagnostikovanej epilepsii, s ktorým ochorením však nemá podstatnejšie zvýšené výdavky, súčasne umožňuje prípadne dorovnať zníženie jeho príjmu aj iným spôsobom, t.j. v inom pracovnom pomere, prípadne brigádnicky. Otec aj v odvolaní uvádzal v zásade skutočnosti, ktorými dôvodil už vo svojich podaniach, vyjadreniach v základnom konaní, s čím sa súd prvého stupňa vyporiadal. V odvolacom konaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivejšie rozhodnutie; tieto nevyplývajú ani z obsahu spisu. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou, o ktorú otec požiadal až v odvolacom konaní, odvolací súd zhodne s vyjadrením kolízneho opatrovníka uvádza, že úprava styku nebola predmetom konania na súde prvého stupňa, pričom vzhľadom na znenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine nebolo povinnosťou prvostupňového súdu sa ňou zaoberať bez návrhu účastníkov, keď pri úprave práv a povinností rodičov, ktorí spolu nežijú, sa § 25 ods. 1 Zákona o rodine použije iba primerane; pri úprave styku má prednosť dohoda rodičov. Navyše je potrebné prisvedčiť matke, že vzhľadom na závažný zdravotný stav maloletej a potrebu zabezpečovania sústavnej osobnej starostlivosti o ňu, sa aktuálne nejaví autoritatívna úprava styku otca s maloletou súdnym rozhodnutím v ním požadovanom rozsahu. V prípade, že sa rodičia nedohodnú na úprave styku otca s maloletou S., samozrejme majúc na zreteli záujem maloletej S., jej zdravotný stav, liečebný režim, nič nebráni otcovi, matke, domáhať sa úpravy styku súdnym rozhodnutím. Odvolací súd sa nezaoberal návrhom otca na úpravu styku s dcérou, keďže ho otec podal až v odvolacom konaní, a teda z tohto dôvodu nebol a nemohol byť predmetom doterajšieho konania a rozhodnutia napadnutým rozsudkom. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 7 Cdo 56/2011, 3 Cdo 186/2012). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.