Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/411/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514205084 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1514205084.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: O. F. , D.. XX. XX. XXXX, N. T. XX, N., proti odporcovi: L.. L. F., D.. XX. XX. XXXX, N. T. XX, N., o určenie výživného na manželku a o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. mája 2014, č. k. 50C/117/2014-27 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa predbežným opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. nariadil odporcovi platiť navrhovateľke výživné v nevyhnutnej miere, a to vo výške 150 Eur mesačne, počnúc dňom doručenia rozhodnutia o predbežnom opatrení, do právoplatného skončenia konania o určenie výživného na manželku. Vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorila v roku 2000. V súčasnosti je dlhodobo chorá, trpí bližšie neurčenou chorobou žalúdka a dvanástnika, je nezamestnaná a nemá nárok na podporu v nezamestnanosti, ani na nemocenské dávky. S odporcom, ktorý jej odmieta prispievať na stravu a ktorý podal dňa 10. 01. 2014 návrh na rozvod, nežije v spoločnej domácnosti od júna roku 2013. Finančne jej pomáha dcéra. Navrhovateľka k návrhu doložila kópiu sobášneho listu, kópiu kontrolného preukazu ÚPSVaR č. XXX/X, lekárske správy o svojom zdravotnom stave, doklady o výške mzdy odporcu za obdobie od 1-11/2013, 1, 7-12/2012. Zo spisu konajúceho súdu sp. zn. 15C 13/2014 vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a odporcu nebolo ku dňu nariadenia predbežného opatrenia právoplatne rozvedené. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že predbežné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným - 2 - opatrením. V danom prípade mal súd z návrhu navrhovateľky a z doložených listinných dôkazov za osvedčené, že účastníci konania sú manželia, navrhovateľka je nezamestnaná, od 14.10.2013 je evidovaná na úrade práce, nemá nárok na podporu v nezamestnanosti ani nemocenské dávky. Keďže odporca si dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako svojej manželke, ktorá nemá žiadny príjem, súd v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením uložil odporcovi povinnosť platiť výživné pre navrhovateľku, ale iba v nevyhnutnom rozsahu, vo výške 150,00 Eur a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol s ohľadom na skutočnosť, že inštitút predbežného opatrenia slúži iba na dočasné riešenie nepriaznivej situácie navrhovateľky, pričom zvyšok uplatneného nároku bude predmetom ďalšieho konania po riadne vykonanom dokazovaní. Proti uzneseniu podal odvolanie odporca, žiadal o zrušenie nariadenej povinnosti, nakoľko znáša všetky náklady spojené so starostlivosť o domácnosť, v ktorej žije spolu s navrhovateľkou. Hradí všetky náklady spojené s bývaním, t.j. zálohové platby za energie, mesačné nájomné, splátky hypotekárneho úveru a spotrebného úveru a ostatné náklady spojené s prevádzkovou 2-izbového bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Uviedol, že navrhovateľka je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaná, čo dokazujú aj záznamy úradu práce, kde bola v minulom roku vyradená z evidencie pre nespoluprácu. Navyše jej zdravotný stav nebol vyhodnotený ako invalidný alebo čiastočne invalidný a preto nebráni navrhovateľke vykonávať prácu na skrátený alebo brigádnicky úväzok. Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. V zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. je okrem osvedčenia pravdepodobnosti nároku a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy potrebné osvedčiť aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné. Výrok predbežného opatrenia v zmysle uvedeného ustanovenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia a rozsah výživného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak sa preukáže, že nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výživné priznané predbežným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia pre oprávnenú osobu. Je určené len na uspokojovanie základných (osobných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že je povinný schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Účelom predbežného opatrenia nie je upraviť pomery účastníkov s konečnou platnosťou, ale ich len dočasne vyriešiť určením výživného, ktoré je povinná osoba zaviazaná platiť len v nevyhnutnej miere. Súd preto dôvodnosť návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia skúmal predovšetkým z hľadiska existencie neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov v súvislosti s osobou navrhovateľky, že pri pretrvávajúcom neplnení vyživovacej povinnosti odporcu, by mohli byť ohrozené jej základné životné potreby. - 3 - Skutočnosť, že odporca je zamestnaný ako redaktor týždenníka eTREND s mesačným čistým príjmom asi vo výške 1.200 Eur, neosvedčuje jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery ako povinného platiť výživné, pretože tie budú spolu s majetkovými pomermi predmetom dokazovania v konaní o veci samej. Existuje tu ale potreba, aby do rozhodnutia o veci samej súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke v nevyhnutnej miere. Suma ktorú žiadala navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, presahuje podľa súdu rozsah nevyhnutnej miery. Súd bral pri rozhodovaní zreteľ len na nevyhnutné životné potreby navrhovateľky bez ohľadu na to, či by bol odporca schopný platiť výživné vo väčšom rozsahu. Na rozhodnutie nemalo vplyv tvrdenie navrhovateľky, že odporca si neplní vyživovaciu povinnosť ani voči maloletému synovi, nakoľko uvedené nie je predmetom tohto konania, a rovnako ani skutočnosť, že navrhovateľke finančne vypomáhajú rodičia, nakoľko vyživovacia povinnosť medzi manželmi má v systéme vyživovacích povinností takmer prioritné postavenie. Pri určovaní výživného v nevyhnutnej miere bral súd do úvahy životné minimum plnoletej fyzickej osoby podľa § 2 písm. a) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bez povšimnutia nenechal ani starostlivosť navrhovateľky o maloletého syna pochádzajúceho z manželstva s odporcom. Vo veci samej sa súd bude zaoberať určením vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov do tej miery, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Súd preto vyhovel návrhu v sume, ktorá spolu so súčasným príjmom navrhovateľky postačuje na jej nevyhnutnú výživu tak, aby boli zabezpečené jej základné životné potreby a vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého v danej veci sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, spočívajúceho v určení nevyhnutného výživného medzi manželmi podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť platiť navrhovateľke, ktorej príjmy nepochybne nie sú postačujúce ani na úhradu základných životných potrieb, výživné v rozsahu zodpovedajúcom nevyhnutnej miere. Bez ingerencie súdu prostredníctvom navrhovaného predbežného opatrenia je bezprostredne ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb navrhovateľky, ktorá je v súčasnosti bez príjmu. Rovnako z predložených listinných dôkazov mal prvostupňový súd za osvedčené, že majetkové a zárobkové schopnosti odporcu umožňujú úhradu súdom určeného výživného. Argumenty odporcu o nespolupráci navrhovateľky s úradom práce zatiaľ preukázané neboli a vzhľadom na výšku pravidelného priemerného čistého mesačného príjmu odporcu za obdobie od júla 2012 do novembra 2013 vo výške 2.176,20 €, odvolací súd neprihliadol ani na jeho argumenty o úhrade všetkých nákladov spojených s bývaním v spoločnom byte či o zdravotnom stave navrhovateľky, ktorý nebol vyhodnotený ako invalidný alebo čiastočne invalidný a nič nebráni navrhovateľke vykonávať prácu na skrátený alebo brigádnicky úväzok. Odvolací súd tak dospel k záveru, že navrhovaná dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi konania je naliehavá a potrebná a zároveň sú naplnené zákonom dané predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v určení nevyhnutného výživného, nakoľko odporca, ktorého vyživovacia povinnosť voči manželke vyplýva priamo zo zákona o rodine, si túto povinnosť neplní vôbec. Odporcovymi námietkami o nesplnení podmienok na platenie výživného sa bude konajúci súd zaoberať v súvislosti s konečnou úpravou vyživovacej povinnosti medzi manželmi, t. j. v rozhodnutí o veci samej. - 4 - Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách konania o predbežnom opatrení rozhodne súd v konaní vo veci samej v zmysle ust. § 145 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.