Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/412/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514211793 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1514211793.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: P. U., nar. X.X.XXXX, bytom W., E. 3, zastúpenej Advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.5.2014, č.k. 24C/249/2014-103, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.5.2014, č.k. 24C/249/2014-103 v časti, ktorou zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému p o t v r d z u j e . Vo zvyšku uznesenie m e n í tak, že nariaďuje zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti HPL s.r.o., Istrijská 20, Bratislava, IČO: 35 692 448, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy č. 102301193, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 5.5.2013 sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti ustanovení Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX na základe rozporu s dobrými mravmi, vyhlásenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX, uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná a zaviazania odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 2.134,67 eur navrhovateľke. Navrhovateľka požiadala o ochranu pred neprijateľnými podmienkami, ktorým ju odporca vystavil a pred plnením, ktoré na základe týchto neprijateľných podmienok od nej vymáha. Súčasne s podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť odporcovi zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom, a to až do právoplatného skončenia veci samej a uloženia povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľky - spoločnosti HPL s.r.o., Istrijská 20, IČO: 45 732 205, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom, a to až do právoplatného skončenia veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila rovnakými dôvodmi ako v prípade uplatneného žalobného návrhu, teda neprijateľnými zmluvnými podmienkami použitými zo strany odporcu v Zmluve o úvere č. 102301193, čím odporca porušil spotrebiteľské práva navrhovateľky, konkrétne za neprijateľné podmienky navrhovateľka vyhodnotila nasledovné zmluvné podmienky: tzv. „rozhodcovská zmluva“ = rozhodcovská doložka, všetky právne spory sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, dohoda o vyplnení zmenky, potvrdenie prevzatia istiny úveru v hotovosti od veriteľa podpisom úverovej zmluvy, dohoda o zrážkach zo mzdy, uznanie dlhu, splnomocnenie veriteľa na všetky právne úkony v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, splnomocnenie advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na uzatvorenie záložnej zmluvy, splnomocnenie na úkony voči Sociálnej poisťovni, vyhlásenie dlžníka, že vyhlásenia o neporozumení zmluvy z jeho strany sú neplatné, výslovný súhlas dlžníka so zasielaním korešpondencie, SMS a emailov veriteľom v ľubovoľnej miere. Odporca bez odbornej starostlivosti použil nekalé obchodné praktiky, spočívajúce v neuvedení RPMN v úverovej zmluve, prostriedkoch poskytnutých na výkon zamestnania a absentujúcom dni uzavretia zmluvy aj s dodatkami. Súd prvého stupňa posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa §§74 ods. 1, 75 ods. 4, 8 a 9 a § 75 ods. 4 O.s.p.. Uviedol, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti zabrániť dočasnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Základným atribútom predbežného opatrenia je jeho provizórnosť a dočasnosť, čo znamená, že predbežné opatrenie nepredstavuje konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Pred začatím konania možno predbežné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania alebo ak existuje obava, že bude ohrozený výkon súdneho rozhodnutia. V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľky a zamestnávateľovi navrhovateľky povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Podľa dôkazov predložených navrhovateľkou zrážky zo mzdy jej vykonáva zamestnávateľ od marca 2013, teda viac ako rok spätne odo dňa podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, čím mal súd za preukázané, že absentuje reálna potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, navrhovateľka takúto potrebu jednoznačne z hľadiska naliehavosti neosvedčila. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že pomery účastníkov nevyžadujú potrebu úpravy v navrhovanom znení, keďže je zrejmé, že navrhovateľka za obdobie od začatia realizovania zrážok zo mzdy zamestnávateľom do dňa podania žalobného návrhu a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neprejavila žiaden nesúhlas s predmetnými zrážkami, nedomáhala sa ich zrušenia prostredníctvom rozhodnutia súdu. Nariadenie predbežného opatrenia by privodilo neprimeraný zásah do práv odporcu ako oprávneného subjektu, domáhajúceho sa prostredníctvom zrážok zo mzdy dosiahnuť zaplatenie svojej pohľadávky a bolo by v rozpore so samotným účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namieta v ňom, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci; rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov; súd rozhodoval podľa právnej úpravy, ktorá je v rozpore s Ústavou SR a je aktuálne predmetom abstraktnej kontroly ústavnosti a že rozhodnutie je v rozpore s európskymi normami na ochranu spotrebiteľa a porušuje práva spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie. Zdôraznila, tže súdy majú povinnosť ex offo dohliadať na ochranu práv spotrebiteľov. Tento záväzok im vyplýva nielen zo Smernice Rady 93/13/EHSm ale aj zo samotnej Zmluvy o fungovaní EÚ. Uviedla, že rozhodnutie súdu s veľmi chabým a neuceleným odôvodnením vykazuje znaky nezáujmu o objasnenie skutkového stavu prejednávanej veci. Súd tak konal v rovine skutkového objasnenia a aj právneho posúdenia vo vzťahu k právam navrhovateľky zjavne arbitrárne, odôvodnenie jeho rozhodnutia je veľmi strohé a neurčité. Otázkou potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania sa súd zaoberal iba na teoretickej úrovni, avšak v rovine praktickej sa s vyššie uvedeným vysporiadal len veľmi povrchne a nedostatočne, takže rozhodnutie je nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu práva na prístup k súdu a porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a k zásahu do procesných práv navrhovateľky. Súd poprel ústavné právo navrhovateľky na súdnu ochranu, ktoré je garantované v čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných právach a slobodách. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 MCdo 15/2009 a rozhodnutie ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko (č. 1) zo dňa 6.12.2007 a rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko, ako aj na nálezy ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06, III. ÚS 311/07, ÚS 243/07 a III. ÚS 199/09. Zdôraznila, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa ani jeden z judikovaných záverov a zjavne vybočuje z rámca preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa jej názoru súd svojim rozhodnutím spochybnil celú jej ústavnú ochranu v predmetnej veci a poprel jej ju. Poukázala na početné rozhodnutia slovenských súdov, rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. uložila pokutu za nekalé obchodné praktiky, ako aj na Infrigement, porušenie č. 2012/4165 začatie konania proti Slovenskej republike pre porušenie práva Európskej únie, písomné pripomienky Európskej komisie vo vzťahu k nekalým obchodným praktikám spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Namietala, že odôvodnenie súdu o absencii reálnej potreby dočasnej právnej úpravy pomerov účastníkov (podanie návrh až rok potom, ako boli zrážky zo mzdy navrhovateľky vykonávaní a neprejavenie nesúhlasu navrhovateľky s predmetnými zrážkami), postráda akýkoľvek racionálny základ. Navrhovateľka je neskúsená spotrebiteľka, ktorá nevedela o možnosti obrany svojich práv prostredníctvom predbežného opatrenia. Z dôvodu nízkeho príjmu, z ktorého jej je ešte zrážané, si nemohla dovoliť právnu pomoc. Pomoc hľadala u spotrebiteľských združení, no tie pre nedostatok kapacít jej neboli schopné bezprostredne poskytnúť pomoc. Ďalej navrhovateľka uviedla, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR, čo vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Tento inštitút nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo navrhovateľke povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy a navrhovateľka nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ navrhovateľky je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Právny zástupca navrhovateľky navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľke trovy prvostupňového aj odvolacieho konania, eventuálne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Trovy konania uplatnil v celkovej výške 523,19 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal a preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na čiastočnú zmenu napadnutého rozhodnutia. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods. 2 O. s. p. veta prvá, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti návrhu, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníkov ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa dôsledne neriadil ust. § 75 ods. 2 a § 102 ods. 1 O.s.p. a nesprávne vyhodnotil existenciu dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd po posúdení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a samotnej žaloby, a to aj s prihliadnutím na odvolacie námietky navrhovateľky dospel k záveru, že súd prvého stupňa o návrhu rozhodol bez náležitého preskúmania, či sú splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie a s touto otázkou sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite nevysporiadal. Je preto treba prisvedčiť navrhovateľke, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, čím jej bolo odňaté právo konať pred súdom. Napriek tomu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa nezrušil, nakoľko podľa platnej právnej úpravy v prípade predbežných opatrení tak môže urobiť len ak konanie zastavuje (§ 221 ods. 3 O.s.p.). Je nesporné, že prejednávaná vec má spotrebiteľský charakter. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha určenia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a vydania bezdôvodného obohatenia. Súdy rôznych stupňov v Slovenskej republike už vo viacerých veciach, v ktorých boli uplatňované nároky zo spotrebiteľských zmlúv konštatovali, že spotrebiteľské zmluvy, z ktorých boli nároky vymáhané, boli neplatné v celom rozsahu alebo v ich jednotlivých ustanoveniach, a to z dôvodu, že obsahovali obdobné neprijateľné zmluvné podmienky, na aké poukazuje aj žalobkyňa v žalobe a v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Okrem toho mal súd preukázané, že Európska komisia dňa 21.5.2010 predložila predsedovi a členom Súdneho dvora Európskej únie písomné pripomienky vo veci C-76/10, predmetom ktorej je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, súvisiace s konaním na Krajskom súde v Prešove vo veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. proti žalovanej G. O.. Z nich jasne vyplýva, že vnútroštátne súdy majú povinnosť pri rozhodovaní prihliadať na nekalé zmluvné podmienky. Už samotné uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že v danom prípade je potrebné žalobkyni ako spotrebiteľke poskytnúť zvýšenú ochranu, čo odôvodňuje aj nariadenie predbežného opatrenia vo veci, ktorým by sa zabránilo prípadnému ďalšiemu neoprávnenému zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. Podľa tvrdenia žalobkyne už totiž uhradila celý svoj záväzok voči žalovanému, ďalšie uplatňované nároky voči nej zo strany žalovaného sú neopodstatnené pre neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a realizáciou zrážok z platu sa žalovaný bezdôvodne obohacuje. Napriek tejto skutočnosti odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z iných dôvodov potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti návrhu, ktorá smerovala proti žalovanému. V 1. výroku petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Keďže žalovaný uvedenú dohodu už uplatnil, t.j. na základe nej už dlhšiu dobu zamestnávateľ žalobkyne realizuje zrážky z jej platu, takto formulovaný výrok je už neaktuálny a je nevykonateľný, čo je dôvodom potvrdenia prvostupňového rozhodnutia v uvedenej časti. Odvolací súd s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na pretrvávajúci stav realizácie zrážok z platu žalobkyne za situácie, kedy je pohľadávka žalovaného zo strany žalobkyne s veľkou pravdepodobnosťou dôvodne spochybňovaná, dospel k záveru, že je potrebné vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa 2. výroku petitu návrhu. Preto podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo zvyšku zmenil. Nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 2 O.s.p., ktorým je uložená povinnosť inej osobe, ako účastníkovi konania, súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej zabráni tomu, aby bolo pokračované v prípadných nedôvodných zásahoch do majetkovej sféry žalobkyne. V danom prípade ide len o uloženie súčinnostnej povinnosti, a to povinnosti zamestnávateľa žalobkyne nerealizovať ďalšie zrážky z platu, čím je splnená podmienky uvedená v ust. § 76 ods. 2 O.s.p. („...ak to možno od neho spravodlivo žiadať“). Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 145 O.s.p. o trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.