Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/448/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514219984 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1514219984.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I.: O., C.. XX.XX.XXXX X. N., C.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, deti rodičov: matky - Y.. A. I., S. Ž. X, S., a otca - Y.. Y. I., S. V. XX, S., o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia a návrhu na zrušenie nezákonných uznesení, o nezákonnom znaleckom dokazovaní, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.08.2014, č.k. 20P 287/2014-13, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 11.08.2014, č.k. 20P 287/2014-13 sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 11.08.2014, č.k. 20P 287/2014-13 návrh otca časti zrušenia rozhodnutia súdu o znaleckom dokazovaní, č.k. 8C 422/2009-335 zo dňa 12.10.2011 a č.k. 20P 325/2012-931 zo dňa 19.08.2013 zamietol a vo zvyšku konanie zastavil. Pokiaľ ide o návrh otca na zrušenie rozhodnutí súdu o znaleckom dokazovaní, tento považoval za nedôvodný s poukazom na to, že sa jedná o rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Predmetnými rozhodnutiami súdu bolo nariadené znalecké dokazovanie, čo je dôkaznou činnosťou súdu, zároveň v tomto prípade vedením konania, ktorého zrušenie nemožno iniciovať návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ ide o zvyšnú časť opakovaného návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia z 04.08.2014 podaného podľa § 75a, § 76 písm. a/, b/, f/ O.s.p. zistiac v rámci skúmania podmienok konania v zmysle § 103 O.s.p. prekážku res iudicata ( § 159 ods. 3 O.s.p. ) konanie o ňom podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. Za prekážku res iudicata považoval právoplatné rozhodnutie súdu o skoršom totožnom návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, majúc za to, že predmetné rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, a to z dôvodu, že podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na protiprávne konanie súdu v jednotlivých prebiehajúcich konaniach týkajúcich sa maloletých detí, prieťahy v konaní, porušovanie práv detí. Pokiaľ sa súd opakovane v odôvodnení uznesenia odvoláva na prekážku res iudicata, táto sa nevzťahuje k nezákonným uzneseniam súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu. Taktiež uvádza, že predkladá opakovane tie isté návrhy, avšak neuvádza, že konaním súdu trvá protiprávny stav, kedy na základe rozhodnutia súd a úrad práce nevidia na konaní matky nič nezákonné, hoci maloleté deti matka nikdy nemala právoplatne zverené a dokonca aj odvolací súd napomáha matke v protiprávnom zadržiavaní maloletých detí. Konania súdov oboch stupňov tak vyhodnotil ako nezákonné, protiprávne, v rozopre so záujmami maloletých detí, ako aj v rozpore s jednotlivými ustanoveniami Zákona o rodine, Občianskeho súdneho poriadku, Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd, Európskeho dohovoru o výkone práv detí, Nálezov Ústavného súdu SR. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Pokiaľ ide o časť návrhu otca na zrušenie nezákonných uznesení o nezákonnom znaleckom dokazovaní, a to uznesenia z 12.10.2011, č.k. 8C 422/2009- 335 a uznesenie z 19.08.2013, č.k. 20P 325/2012-931 treba uviesť, že súdy v rámci zisťovania skutkového stavu, najmä v konaní starostlivosti o maloleté deti vykonávajú dokazovanie, v rámci ktorého si vytvárajú poznatky potrebné pre rozhodnutie vo veci. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje skutkový stav veci, z ktorého potom vychádza a ktorý následne hodnotí po právnej stránke. Zákon dáva do výlučnej právomoci súdu, aby posúdil, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie, v konaní starostlivosti o maloleté deti je naviac povinnosť súdu aj bez návrhov účastníkov vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli ( § 120 ods. 1, 2 O.s.p. ). Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky ktorými možno zistiť skutkový stav, najmä výsluch účastníkov, svedkov, znalecké posudky, vyjadrenia orgánov, právnických a fyzických osôb. Významným dôkazným prostriedkom je aj znalecké dokazovanie, prichádza do úvahy vtedy, ak rozhodnutie súdu závisí od skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. O vykonaní dôkazu znaleckým posudkom súd rozhoduje uznesením, ktoré doručuje všetkým účastníkom konania, proti uzneseniu nie je možné podať odvolanie ( § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. ). Účastníci konania však môžu voči osobe znalca vzniesť námietku zaujatosti. O tejto námietke rozhoduje súd, ktorý o nariadení znaleckého dokazovania rozhodol ( § 17 ods. 1 O.s.p. ). Vychádzajúc z obsahu spisu súd prvého stupňa v konaní o rozvod manželstva nariadil znalecké dokazovanie, keďže pre posúdenie vhodnosti formy osobnej starostlivosti ( obaja rodičia žiadajú deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti ), je potrebné odborné posúdenie. Vzhľadom na vývoj vzťahov v rodine nariadenie znaleckého dokazovania sa javí zvlášť aktuálne, preto dôvody otca uvedené v jeho návrhu na zrušenie znaleckého dokazovania odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelové. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že postup v konaní určuje súd, nie účastník konania. V tomto zmysle v rámci zisťovania skutkového stavu postupoval aj súd prvého stupňa, pričom aj z ust. § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu nariadení znaleckého dokazovania nie je prípustné, jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o tom, aký dôkaz súd vykoná, je v jeho právomoci. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa správne postupoval, keď návrh otca na zrušenie uznesení o znaleckom dokazovaní zamietol, rovnako správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zastavil konanie o zvyšnom návrhu otca v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p.. Z obsahu návrhu otca je zrejmé, že ide o totožný opakovaný návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom bolo už predchádzajúcimi rozhodnutiami súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu rozhodnuté, v dôsledku čoho pri rozhodovaní o každom následnom opakovanom a obsahovo totožnom návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy v rámci skúmania podmienok konania v zmysle § 103 O.s.p. aplikácia ust. § 159 ods. 3 O.s.p., vedúca k zastaveniu konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p.. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.