Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/24/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609207848 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1609207848.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, za ktorú koná Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporcovi: O. I. N. P. M. L. T. O. , trvale bytom V., U. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, Bratislava, Fedinova č. 9, IČO. 42 260 086, zastúpený spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., Bratislava, Sasinkova č. 6, IČO: 36 727 334, za ktorú koná Mgr. Peter Kubovič, JUDr. Rudolf Priečinský, o zaplatenie sumy 199,73 €, s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 18. novembra 2013, č.k. 5 C 18/2010-64, vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 18.11.2013, č.k. 5 C 18/2010-64, zastavil konanie podľa ustanovenia § 96 ods. l, 3 O.s.p., pretože navrhovateľ zobral návrh späť v celom rozsahu vo veci samej bez uvedenia osobitného dôvodu späťvzatia; navrhovateľ tak zavinil zastavenie konania. Zároveň mu vrátil súdny poplatok v sume 9,87 € (už krátený o sumu 6,63 €) dôvodiac ustanovením § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. O náhrade trov konania odporcu rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., pričom odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich neuplatnil. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal podľa § 146 ods. 2 O.s.p. aj s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p., pretože z obsahu spisu nevyplýva, že mu okrem trov právneho zastúpenia advokátom vznikli aj iné trovy, pričom trovy právneho zastúpenia súd posúdil ako neúčelne vynaložené a súčasne z časti aj nepreukázané, keď advokát zjavne zahlásil vstup do konania v čase, kedy nemal vedomosť o predmete sporu a nebolo ani zrejmé, či o jeho vstupe do konania malo vedomosť Spotrebiteľské združenia OSA. Samotný cieľ činnosti vedľajšieho účastníka, ktorým je kolektívna ochrana spotrebiteľov, ich zastupovanie v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka ako i ďalšie v stanovách definované ciele však odôvodňuje záver súdu, že disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá a je inštitúciou spôsobilou ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Preto trovy právneho zastúpenia advokátom nepovažoval súd ako účelne vynaložené, dokonca ich považoval za nehospodárne. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľské združenie OSA náhradu trov konania, podal včas odvolanie vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA dôvodiac tým, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. sa vyžaduje, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 3 MCdo 5/2006, 2 MCdo 17/2009. V posudzovanom prípade považoval aplikáciu tohto ustanovenia za neprípustnú svojvôľu súdu. Argumentáciu súdu považuje za svojvoľnú a tendenčnú; neexistuje dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajší účastník bol procesne disciplinovaný, pričom si uplatňoval v konaní iba dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie). Zo späťvzatia návrhu nevyplýva, z akého dôvodu vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Tým, že navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu. Už pri zohľadnení základných skutkovo-právnych okolností tohto, ako aj ďalších obdobných konaní iniciovaných navrhovateľom, je podľa jeho názoru nepochybné, že dôvodom späťvzatia návrhu bolo aj v tomto prípade uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh odporcu bol v čase podania návrhu premlčaný. To znamená, že odporca bol v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorý mu však nebola napadnutým uznesením priznaná náhrada trov konania. Vzhľadom k tomu, že na strane odporcu vystupoval ako vedľajší účastník, ktorý podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník a vedľajšiemu účastníkovi v konaní vznikli trovy v súvislosti s vykonávaním úkonov právnej služby právnym zástupcom, súd mu mal priznať právo na náhradu trov konania v požadovanej sume podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. V tejto súvislosti zdôraznil ustanovenie § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p., § 3 ods. 4, 5, § 25 ods. l zákona o ochrane spotrebiteľa, čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov realizovanej prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť je absurdný, odporujúci zákonom Slovenskej republiky, predpisom Európskej únie. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zahŕňajúci aj tzv. princíp rovnosti zbraní. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné podmienky. Nepriznaním náhrady trov konania súd priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných o.i. aj § 93 ods. 4 O.s.p. a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu. V mnohých predchádzajúcich konaniach iniciovaných navrhovateľom v rozpore s ustanovením „§ 173 ods. 9 O.s.p.“ vydal platobné rozkazy bez toho, aby ex-offo skúmal neprijateľnosť podmienok spotrebiteľských zmlúv, čím poškodil spotrebiteľov a založil zodpovednosť štátu za škodu voči spotrebiteľom. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vedľajší účastník vystupuje v konaní na strane odporcu a v prípade, že vedľajší účastník má vo veci plný úspech, súd mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Považoval za vylúčené, aby si vedľajší účastník, ak zostane až do právoplatného skončenia veci, nemohol uplatniť jemu vzniknuté trovy, keďže vedľajšiemu účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. Na podporu svojho tvrdenia označil rozhodnutia iných odvolacích súdov, konkrétne uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.2.2012, č. k. 2 Co l6/2012-60, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.2.2012, č. k. 18 Co 16/2012-48, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.2.2012, sp. zn. 7 Co 19/2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.3.2012, č.k. l Co 367/2011-76, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.3.2012, č.k. 15 Co 57/2012-82, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.3.2012, sp. zn. 7 Co 34/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.4.2012, č k. 19 Co l3/2012-72, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.4.2012, sp. zn. 16 Co 33/2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2012, sp. zn. 17 Co 87/2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2012, sp. zn. 17 Co 91/2012, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.7.2012, č.k 17 Co 220/2012-104, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.7.2012, č.k. 17 Co 79/2012-102, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.8.2012, č.k. 15 Co l69/2012-96. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka (spotrebiteľského združenia - právnickej osoby) advokátom deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09, DEB Deutsche Energiehandels - und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa uvádza, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť mu trovy prvostupňového konania, vrátane trov právneho zastúpenia, v celkovej sume 48,46 €, ktorých výšku a dôvod zároveň odôvodnil; žiadal aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 15,61 €. Alternatívne navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. V prípade, že sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého stupňa, považoval okrem porušenia základných procesných práv aj za podstatný zásah do činnosti občianskeho združenia vymedzenej zákonom a právnymi predpismi Európskej únie a zároveň za zásadné obmedzenie práv spotrebiteľov v rámci súdneho konania. Žiadal preto, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. l písm. c/ O.s.p. pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev (Súdny dvor Európskej únie) o rozhodnutie o predbežnej otázke týkajúcej sa práva spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci; znenie predbežnej otázky presne neuviedol. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka dôvodil, že cieľom Spotrebiteľského združenia OSA je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Co 26/2012, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 3 Cob 259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Ak by bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania. Inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka, keďže by vedľajší účastník - združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Obdobný právny názor vyjadril aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí sp. zn. 17 Co 164/2012. Z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. vyplýva, že cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania. Rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6 Co 141/2012. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17 Co 91/2012. Vzhľadom na to, že združenie udelilo právnemu zástupcovi generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať úkony právnych služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu združenia, je dôvodná pochybnosť, či samotný vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania. Z uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie, vrátane prvej porady s klientom. Z toho vyplýva, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcu, o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemal žiadnu vedomosť, čo vyjadri aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13 Co 35/2012, sp. zn. 13 Co 36/2012. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. II. ÚS 78/2003, ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 16 Co 100/2012. Združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý odporcu v konaní nezastupuje. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp.zn. 13 Co 40/2012 vyjadril právny názor, že „v tomto konaní však nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovaného, pričom možno predpokladať, že o vstupe do konania vedľajšieho účastníka ani žalovaný nemá žiadnu vedomosť“. Obdobný právny názor vyjadril Krajský súd v Prešove aj v rozhodnutí sp. zn. 13 Co 35/2012. Z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania argumentovať vyššie uvedeným ustanovením, nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného prepisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Ustanovenia Charty základných práv Európskej únie, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania združenia ako vedľajšieho účastníka, navrhovateľ dôvodil, že tento návrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania. V každom jednotlivom prípade je nevyhnuté posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle práva Európskej únie je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, čiže Súdny dvor Európskej únie nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom Európskej únie, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva by prekročil svoje právomoci. Znamená to, že priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je výlučne v kompetencii vnútroštátneho súdu. V tejto súvislosti zdôraznil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Co 70/2012. Vedľajší účastník sa prezentuje ako organizácia na ochranu spotrebiteľov, avšak zo snahy o predloženie prejudiciálnych otázok na Súdny dvor Európskej únie ohľadom nároku združenia na ochranu spotrebiteľa na náhradu trov konania možno nadobudnúť skôr dojem ochrany najmä svojich záujmov. V zmysle vyššie uvedeného má navrhovateľ za to, že návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie je nedôvodný a účelový, nakoľko posúdenie priznania náhrady trov konania patrí jednoznačne do právomoci vnútroštátneho súdu. Odvolaciemu súdu navrhol preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku zároveň vyčíslil. Odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu vedľajšieho účastníka nemožno priznať úspech. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 23.11.2011 domáhal zaplatenia sumy 199,73 € (6.017,03 Sk) odporcom, keď základom sporu bola spotrebiteľská zmluva. Vedľajší účastník, Spotrebiteľské združenie OSA, Bratislava, Fedinova č. 9, IČO. 42 260 086, zastúpený spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., Bratislava, Sasinkova č. 6, IČO: 36 727 334, vstúpil do konania na stranu odporcu v mesiaci apríl 2012 z vlastného rozhodnutia a zároveň vzniesol námietku premlčania nárokov navrhovateľa; súčasne žiadal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktorých výšku a dôvod odôvodnil. V mesiaci august 2012 navrhovateľ zobral návrh späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu späťvzatia. To znamená, že navrhovateľ zavinil, že konanie muselo byť zastavené, keďže zobral návrh späť bez uvedenia dôvodu, a že teda návrh nebol podaný dôvodne (v tejto časti zostalo uznesenie súdu prvého stupňa aj právoplatné). Úspešnému odporcovi náhradu trov konania súd prvého stupňa nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keďže mu žiadne trovy nevznikli, resp. si ich vôbec neuplatnil. Predmetom odvolacieho konania zostalo (len) vecné preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľskému združeniu OSA, Bratislava. Z ustanovenia § 93 ods. 4 veta prvá, druhá O.s.p. vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník; koná však iba sám za seba. Nie je vylúčené, aby si vedľajší účastník uplatnil náhradu jemu vzniknutých trov (účelne vynaložených na uplatňovanie, bránenie, práva), ale ani to, aby bol vedľajší účastník zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré svojím procesným zavinením spôsobil. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, aj vedľajšiemu účastníkovi, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť; avšak len tie, ktoré účelne vynaložil, resp. vynaloží, na uplatňovanie (bránenie) svojho práva. Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je preskúmateľné, podrobne odôvodnené. Popri zásade úspechu účastníka v konaní súd musí skúmať aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. Trovy vynaložené účastníkom konania, vedľajším účastníkom, v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, ako správne uviedol súd prvého stupňa. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť možno definovať ako nevyhnutnosť alebo právnu možnosť vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Je nepochybné, že trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Za účelne vynaložené však nebude možné považovať trovy právneho zastúpenia v prípadoch, keď sám účastník (vedľajší účastník) má zriadené právne oddelenie, disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, alebo keď predmetom jeho činnosti je poskytovať ochranu (nepochybne aj právnu) spotrebiteľovi, ako je tomu v prejednávanej veci u vedľajšieho účastníka. Tým nie je porušené ústavné právo účastníka (vedľajšieho účastníka) na právne zastúpenie, na právnu pomoc, na súdnu ochranu, právo poradiť sa, nechať sa obhajovať, zastupovať (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ústavné právo na rovnosť účastníkov, teda rovnosť procesných strán (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 18 veta prvá, tretia O.s.p.), ktoré sa netýka len fyzických osôb, ale aj právnických osôb. Vedľajší účastník mal reálnu možnosť riešiť otázku svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností; nebol vylúčený z voľby tejto možnosti. Avšak za stavu, keď vedľajší účastník sám poskytuje ochranu (aj právnu) spotrebiteľom, keď na tento účel bol zriadený, už nemožno považovať trovy jeho právneho zastúpenia za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie, bránenie práva spotrebiteľa v súdnom konaní, a to ani za predpokladu, žeby mal účastník, na strane ktorého vystupuje, plný úspech, resp. žeby mu zákonodarca priznával právo na náhradu trov konania (mutatis mutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 78/2003, III. ÚS 192/2009). Z obsahu spisu nevyplýva, žeby vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, účelne vynaložené, vznikli. Hoci je možné súhlasiť s odvolacou námietkou vedľajšieho účastníka v tom smere, že v danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., uvedenie tohto zákonného ustanovenia v napadnutom rozhodnutí popri správne aplikovanom ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p., nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. totiž prichádza do úvahy až v prípade, ak účastníkovi vznikne právo na priznanie náhrady trov konania, k čomu však v posudzovanom prípade z vyššie uvedených dôvodov pre neúčelnosť uplatnených trov nedošlo, pričom s otázkou účelnosti trov vedľajšieho účastníka sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi) ako vecne a právne správne potvrdil (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). V odvolacom konaní tak zostal úspešný navrhovateľ a prináležala by mu náhrada trov odvolacieho konania (§ 142 ods. l, § 224 ods. l O.s.p.). Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (ods. l). Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť (ods. 2). Povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa § 142 O.s.p., sa môže niekedy javiť ako neprimeraná tvrdosť. Ustanovenie § 150 ods. l O.s.p. preto umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu úplne alebo sčasti nepriznať. Treba pritom posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné, ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal postupujúc podľa ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. (§ 224 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim dôvodom hodným osobitného zreteľa je to, že výlučne len pre správanie sa navrhovateľa bolo začaté (nedôvodne) predmetné konanie, pričom iba sám navrhovateľ spôsobil, že konanie muselo byť zastavené. Už len tieto skutočnosti spôsobili, odôvodnili, že výlučne sám musí znášať všetky svoje trovy konania vynaložené v prejednávanej veci (§ 137 O.s.p.) a že nemôže spravodlivo žiadať od procesne neúspešného účastníka (aj vedľajšieho účastníka) ani len sčasti ich náhradu. Odvolací súd nevyhovel návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. l písm. c/ O.s.p., už bez ďalšieho, keďže predmetom konania zostala (len) otázka náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, hoci aj v osobe združenia na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník nepredložil takú zásadnú otázku, ktorá z obsahu spisu ani nevyvstala, odôvodňujúca potrebu prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109 ods. l písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach. Odvolací súd preto nerozhodol, že požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú a/ výkladu zmlúv, b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie; nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva s právom komunitárnym (porovnaj napr. znesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 155/2011). Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci pri eurokonformnej aplikácii vnútroštátnych pravidiel neexistuje v Slovenskej republike žiadna prekážka prístupu k súdnej ochrane vedľajšieho účastníka v otázke náhrady trov konania, ktorá by bola v rozpore s právom Európskej únie. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.