Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/135/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610205592 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1610205592.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľky: V. R., rod. H., X.. XX.XX.XXXX, trvale L. Y. H., N.. X. H. XX/XX, zast. JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou v Malackách, Záhorácka 5478/15B, proti odporcovi: Miloš Hozlár, nar. 22.11.1975, trvale bytom v Kostolišti č. 368, zast. JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou v Bratislave, Budovateľská 2, o určenie vlastníctva nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 30. októbra 2013 č.k. 7C/136/2010-311 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 /jednej polovice/ nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F. zapísaných na liste vlastníctva Správy F. H. Č.. XXXX ako rodinný dom R.. Č.. XXX, postavený na J.M.. Č.. XXXX/XX a garáže, postavenej na parc. č. XXXX/XX, ako aj podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 /jednej polovice/ drobných stavieb, ako prístrešok, strojovňa k bazénu postavených na parcele registra „. XXXX/ XX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctve Správy katastra H. Č.. XXXX, oplotenia J.. Č.. XXXX/XX, studne a vonkajších úprav, ktoré pozostávajú zo zámkovej dlažby, betónovej dlažby, dlažby okolo bazénu, závlahového systému tak, ako sú opísané v znaleckom posudku Ing. Silvie Ondrovičovej č. X/ XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. O náhrade trov konania si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, navrhovateľke tiež uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok 99,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal z návrhu navrhovateľky, ktorý táto zdôvodnila tým, že účastníci tvorili od roku 1995 spoločnú domácnosť v byte navrhovateľky v Malackách na ul. 1. mája 97/34, ktorý bol jej výlučným vlastníctvom. Spoločne aj s dcérou navrhovateľky R. v tomto byte viedli spoločnú domácnosť a bývali do roku 2003. V roku 2001 sa navrhovateľka s odporcom dohodla, že si kúpia jeden z pozemkov v kat. Ú.. F.V. a postavia si na tomto pozemku rodinný dom. Na základe toho kúpnou zmluvou nadobudli pozemky parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktoré sú zapísané na LV Č.. XXXX Správy F. H.. Po kúpe pozemkov začali so stavbou rodinného domu. Na stavbu domu použili jednak finančné prostriedky získané z predaja bytu a garáže vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, jednak úspory a taktiež prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len ŠFRB). Pri zisťovaní podmienok poskytnutia podpory z o ŠFRB zistili, že podporu môže dostať len jeden z nich, keďže nie sú manželia. Z toho dôvodu sa vzájomne dohodli, že pre splnenie formálnych podmienok ŠFRB požiada o stavebné povolenie odporca a následne požiada odporca o poskytnutie podpory zo ŠFRB, pretože navrhovateľka nevyhovovala kritériám z hľadiska priemerného príjmu. Túto skutočnosť považovali obaja účastníci za formálnu, pretože obaja hodlali stavať a financovať stavbu spoločne, čo aj realizovali. O spoločnom úmysle stavať a financovať dom svedčí aj skutočnosť, že ručiteľmi poskytnutej podpory v zmluve boli sestra navrhovateľky F. H. a brat odporcu Ľ.N. P.. Celé administratívne konanie s vybavením pozemkov, stavebného povolenia i podpory vybavovala navrhovateľka. Na stavbe rodinného domu sa podieľali obaja účastníci i ich rodinní príslušníci. Stavbu dokončili v roku 2003, kedy ju skolaudovali a nasťahovali sa spoločne do rodinného domu. Rodinnému domu bolo pridelené súp. Č.. XXX a bol v celosti zapísaný do vlastníctva odporcovi. Po kolaudácii domu účastníci postupne budovali ďalšie príslušenstvo a to garáž na pozemku XXXX/XX, drobné stavby ako prístrešok na parc. Č.. XXXX/XX a strojovňu k bazénu na parc. Č.. XXXX/XX, oplotenie celého pozemku, studňu a vonkajšie úpravy ako dlažby, betónové dlažby, dlažbu okolo bazéna, bazén a závlahový systém. Existencia týchto drobných stavieb nepodlieha zápisu do katastra nehnuteľností (okrem garáže, vedenej na Z. Č.. XXXX) a je zdokumentovaná v znaleckom posudku č. 8/20010 znalkyne Ing. Silvie Ondrovičovej. Zmluva o poskytnutí podpory zo ŠFRB v čl. 7.9 obsahovala podmienku, že dlžník po dobu 5 rokov od právoplatnosti kolaudácie neprevedie stavbu na žiadnu tretiu osobu. Zároveň v bode 8.6 vymedzuje tretie osoby ako osoby v 1. skupine blízkych osôb (manželka, deti, súrodenci, rodičia), na ktoré môže dlžník previesť vlastnícke právo s výslovným súhlasom fondu. Keďže účastníci hodlali uzavrieť manželstvo, podpísali v roku 2003 zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej obaja konštatovali, že spoločne žijú, tvoria domácnosť a keď pominie obmedzenie zo zmluvy so ŠFRB, vykoná sa prevod jednej polovice nehnuteľnosti na navrhovateľku. Predpokladalo sa, že v tej dobe bude navrhovateľka spĺňať podmienku podľa čl. 8.6 zmluvy a ako manželke jej ŠFRB udelí súhlas k prevodu spoluvlastníckeho podielu k stavbe. Od apríla 2009 však medzi účastníkmi začalo dochádzať k nezhodám a bolo zrejmé, že k uzavretiu manželstva nedôjde a spolužitie končí. Od januára 2010 účastníci začali hospodáriť samostatne a žiť v oddelených izbách. Navrhovateľka sa snažila dohodnúť s odporcom na vyporiadaní nehnuteľnosti tak, že jej buď vyplatí jej podiel na dome alebo jej podiel na dome prevedie. Odporca však nesúhlasil, naopak, zrušil navrhovateľke aj jej dcére trvalý pobyt v rodinnom dome a nútil ju vysťahovať sa z rodinného domu. Vymenil zámky na vchodových dverách, a tak navrhovateľka bola nútená sa v júli 2010 odsťahovať z domu k svojim rodičom. Navrhovateľka mala za to, že medzi účastníkmi bola ešte pred vznikom stavieb uzavretá dohoda o založení podielového spoluvlastníctva. Táto dohoda bola uzavretá jednak ústne pri kúpe pozemkov, kde obaja účastníci vyslovili svoj zámer spoločne si postaviť rodinný dom a ďalej bola potvrdená samotným konkludentným konaním oboch účastníkov. Ich konanie nevzbudzovalo pochybnosti o tom, že ich vôľou je spoločná stavba a spoločné žitie v rodinnom dome, taktiež spoločné financovanie stavby. Nie je potrebné, aby sa účastníci dohodli na výške podielov (K. XX/XX), ale z konania účastníkov je zrejmé, že ich podiely sú rovnaké. Skutočnosť, že stavebné povolenie i kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na meno odporcu, nezakladá výlučné vlastníctvo v zmysle občianskoprávnom (rozsudok NS sp. zn. 22 Cdo 1174/2001). Vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je i ten, kto stavbu uskutočnil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom mať ju pre seba. Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Uviedol, že stavebníkom rodinného domu bol len odporca. Na stavbu rodinného domu na pozemku, ktorý vlastní aj navrhovateľka, dala navrhovateľka súhlas. Navrhovateľka nemala finančné prostriedky na financovanie stavby a túto stavbu financoval odporca sám. Potvrdil, že navrhovateľka mu poskytla finančné prostriedky v sume 900.000,- Sk, ktoré investoval do stavby nehnuteľnosti, avšak tento fakt nezakladá jej právny nárok na vznik podielového spoluvlastníctva. Niekoľkokrát ponúkal navrhovateľke, že jej tieto finančné prostriedky vráti, avšak ona to odmietla. Z kúpnych zmlúv z roku 2000 a 2001 súd zistil, že účastníci spoločne kúpili do podielového spoluvlastníctva každý v polovici základný stavebný pozemok parc. Č.. XXXX/XX o výmere XXX m2 za kúpnu cenu 2.870,- Sk dňa 20.04.2000 a dňa 18.05.2001 obaja dokúpili ešte parcelu Č.. XXXX/XX o výmere XXX m2 za sumu 1.439,- Sk. Dňa 10.10. 2001 vydala navrhovateľka ako spoluvlastníčka parc. Č.. XXXX/XX písomný súhlas k tomu, aby spoluvlastník pozemku H. P. postavil na kúpených pozemkoch rodinný dom. Dňa 30.10.2001 vydal Okresný úrad v Malackách pod č. j. ŽP/B/2001/07314/Fa stavebné povolenie na meno H. P. na stavbu rodinného domu, garáže, nepriepustnej žumpy a prípojok na inžinierske siete na pozemku pare. Č.. XXXX/XX v kat. úz. F.. Na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 05.12.2001 bola odporcovi ŠFRB poskytnutá podpora z prostriedkov fondu vo forme úveru vo výške 600.000 - Sk s dobou splatnosti 30 rokov v pravidelných mesačných splátkach po 2728,- Sk. Podľa čl. III bod 3.2 bolo dohodnuté, že odporca je pri čerpaní prostriedkov z účtu povinný predložiť daňový doklad (faktúru) spolu so súpisom vykonaných prác alebo dodávok. Daňový doklad potvrdzuje stavebný dozor a poverený zamestnanec okresného úradu regionálneho rozvoja. Podľa čl. VII bod 7.9 zmluvy sa odporca zaviazal, že po dobu 5 rokov od právoplatnej kolaudácie stavbu neprevedie na žiadnu tretiu osobu a zostane jej výlučným vlastníkom. Podľa čl. VIII bod 8.6 bolo dohodnuté, že odporca môže previesť vlastnícke právo na tretie osoby, ktoré sú v 1. skupine blízkych osôb (manželka, deti, súrodenci, rodičia) len s výlučným súhlasom fondu. Dňa 03.07.2002 odporca splnomocnil navrhovateľku na, aby uhrádzala platby v banke týkajúcej sa ŠFRB. Zamestnanec Mestského úradu v Malackách, ktorý vykonával v roku 2001 funkciu ŠFRB listom zo dňa 30.08.20011 potvrdil, že v mesiacoch september a október 2001 poskytol všetky informácie k podaniu žiadosti o podporu zo ŠFRB za účelom výstavby rodinného domu V. R. a odovzdal jej tlačivo žiadosti. Žiadosť si chcela podať so svojím druhom H. P.. Po vysvetlení, že nie je možné, aby si žiadosť podali spolu druh a družka, doručila mu V. R. žiadosť na meno H. P.. V zmluve o budúcom prevode nehnuteľností, ktorú obaja účastníci podpísali dňa 28.10.2003 (t. j. pred kolaudáciou rodinného domu) účastníci prehlásili, že žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária, spoločne znášajú náklady spojené so stavbou rodinného domu a spoločne splácajú poskytnutý štátny príspevok vo výške 600.000,- Sk, ktorý bol poskytnutý ŠFRB. Ďalej sa v zmluve konštatuje, že prevod rodinného domu je obmedzený záložným právom ŠFRB na dobu 5 rokov odo dňa povolenia užívania stavby (kolaudácie). Taktiež zhodne prehlásili, že navrhovateľka ako budúca nadobúdateľka, okrem prostriedkov zo spoločného hospodárenia, z vlastných prostriedkov nadobudnutých predajom bytu v Malackách na ul. 1 mája 97/3 vložila na stavbu domu sumu 600.000,- Sk a zo stavebného sporenia sumu vo výške 300.000,- Sk. Vzhľadom k tomu sa účastníci zmluvy dohodli, že odporca prevedie na navrhovateľku polovicu (1/2) t. č. rozostavaného domu, na výstavbe ktorého sa podieľa finančne aj osobne v lehote 3 mesiacov po uplynutí lehoty obmedzujúcej prevod nehnuteľností. Ďalej sa dohodli, že v prípade , ak v uvedenej lehote z akýchkoľvek dôvodov nepríde k uzavretiu zmluvy o prevode nehnuteľností, napriek § 50a Obč. zákonníka, je odporca povinný vrátiť späť navrhovateľke jej preukázateľne vložené náklady v lehote do 3 mesiacov od obdržania výzvy na zaplatenie. Účastníci zhodne uviedli, že dohodu o budúcom prevode nehnuteľností, ktorú uzavreli dňa 28.10.2003 podpísali a svoje podpisy overovali u notára JUDr. Ivana Lošonského. Dňa 18.12.2003 vydala obec Kostolište pod č. j. SOÚ/8582/03/Fa kolaudačné rozhodnutie na meno H. P. na stavbu rodinného domu, garáže, nepriepustnej žumpy a prípojok na inžinierske siete na pozemku pare. Č.. XXXX/XX v kat. úz. F.. Podľa Z. Č.. XXXX pre kat. úz. F. sú účastníci podieloví spoluvlastníci pozemkov parc. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktoré nadobudli na základe kúpnych zmlúv v roku 2000 a 2001 a to v podiele každý v jednej polovici. Podľa Z. Č.. XXXX pre kat. úz. Kostolište je odporca výlučným vlastníkom stavieb a to rodinného domu R.. Č.. XXX postaveného na parc. Č.. XXXX/XX a garáže, postavenej na parc. Č.. XXXX/XX. Z viacerých dokladov ohľadne stavby rodinného domu odporcu a dokladov o pripojení na inžinierske siete vyplýva, že tieto boli vyhotovené na meno Tatiany Slobodovej. Ide o vodovodnú prípojku, vodomernú šachtu, nákup projektu rodinného domu, žiadosť o dodávku zemného plynu, súhlas na odber el. energie vydané na meno investora Tatianu Slobodovú a Miloša Hozlára, oznámenie o zahájení stavby bolo vydané na mená oboch účastníkov, žiadosť o vydanie stavebného povolenia podali obaja účastníci, vyjadrenie k plynofikácii doručované na meno Tatiany Slobodovej, projekt žumpy vydaný na meno Tatiany Slobodovej, technická správa k samostatne stojacej garáži vydaná na meno investora Tatiana Slobodová, projektová dokumentácia k stavbe domu vydaná na meno Tatiana Slobodová. Súd prvého stupňa konštatoval, že na posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda o vzniku spoluvlastníckych vzťahov k budovanej stavbe uzavretá medzi týmito osobami. Táto dohoda nemusí byť písomná a nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli na veľkosti spoluvlastníckych podielov. Z jej obsahu však musí byť nad všetky pochybnosti jasné, že účastníci podielové spoluvlastníctvo chceli založiť (R č. 16/1983, uznesenie NS SR sp. zn. 22 Cdo 1456/2003). Na uzatváranie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. Obč. zákonníka o právnych úkonoch. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť dohoda urobená buď ústne alebo písomne, alebo tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť (pozri § 35 ods. 1 Obč. zák.). Či už je takýto právny úkon urobený v tej alebo onej forme, na jeho platnosť sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti ustanovených zákonom (pozri § 37 OZ). Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr, než sa začalo so stavbou), na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe (rozsudok NS SR 4 Cdo 93/99, rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1456/2003). Nie je ani potrebné, aby sa účastníci vopred dohodli aj o výške spoluvlastníckych podielov. Vlastníctvo k novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu postavil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom mať ju pre seba. Pokiaľ takto uskutoční spoločne stavbu viac osôb, bez toho, aby medzi nimi bola ohľadom právnych vzťahov k vytvorenej stavbe uzatvorená výslovná dohoda, v takom prípade nemožno proste konštatovať, že spoluvlastníctvo nevzniklo, pretože by nebolo zrejmé, ktorá z viacerých osôb vytvárajúcich vlastnou činnosťou stavbu sa stane jej vlastníkom. Preto pokiaľ stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctvo k novej stavbe neuzavreli výslovnú dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkom sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby ( rozsudok NS ČR sp zn. 22 Cdo 349/2004). Na základe takto citovanej platnej judikatúry a ustanovení Obč. zákonníka dospel súd prvého stupňa k záveru, že medzi účastníkmi došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva a to ešte pred začatím stavby rodinného domu. Vyplýva to jednoznačne z okolností, za akých k tejto dohode došlo. Účastníci pred začatím stavby rodinného domu žili spoločne a viedli niekoľko rokov spoločnú domácnosť. Spoločne sa dohodli, že si kúpia pozemok a postavia rodinný dom, čo potvrdili viacerí svedkovia (Jana Matúšková, Katarína Makytová, Viliam Pavelka). Skutočnosť, že sa vzájomne dohodli na založení podielového spoluvlastníctva preukazuje predovšetkým bezprostredná kúpa pozemkov, na ktorých sa dohodli, že si postavia rodinný dom. Tieto pozemky si kupovali do podielového spoluvlastníctva a to v podiele každý v jednej polovici. Dohoda bola uzavretá jednak ústne pri kúpe pozemkov, kde obaja účastníci vyslovili svoj zámer spoločne si postaviť rodinný dom - vybrali si projekt domu, spoločne požiadali o vydanie stavebného povolenia, na mená oboch účastníkov bolo vydané oznámenie o zahájení stavby a spoločne pripravovali financovanie stavby rodinného domu. Ďalej bola potvrdená samotným konkludentným konaním oboch účastníkov. Ich konanie nevzbudzovalo pochybnosti o tom, že ich vôľou je spoločná stavba a spoločné žitie v rodinnom dome a taktiež spoločné financovanie stavby. Skutočnosť, že stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na meno odporcu nezakladá výlučné vlastníctvo v zmysle občianskoprávnom (rozsudok NS sp. zn. 22 Cdo 1174/2001). Vlastníkom vytvorenej stavby je jej stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda osoba, ktorá mala v úmysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva. Stavebník v tomto zmysle nemusí byť totožný so stavebníkom v zmysle správneho práva, resp. s účastníkom stavebného konania /R 36/74). Ich vzájomnú dohodu potvrdzuje aj písomne spísaná dohoda o prevode vlastníctva, v ktorej obaja účastníci potvrdili spoločný úmysel založiť podielové spoluvlastníctvo, k čomu v písomne forme nedošlo len z dôvodu, že úver, ktorý potrebovali na financovanie stavby rodinného domu, si nemohli zobrať obaja účastníci, ale len odporca, ktorý v tom roku spĺňal podmienky na jeho poskytnutie. Z toho dôvodu došlo aj k zmene v stavebnom povolení, ktoré bolo vydané na meno odporcu. V konaní bolo preukázané, že odporca nemal finančné prostriedky na stavbu rodinného domu okrem poskytnutého úveru 600.000,-Sk a finančnej čiastky, ktorú mu poskytla matka a to v nezistenej výške. Odporca v konaní nepreukázal, aké iné finančné prostriedky mal na výstavbu. Splácanie tohto úveru zabezpečovala navrhovateľka na základe splnomocnenia odporcu. Okrem toho navrhovateľka od počiatku zabezpečovala všetky potrebné a nevyhnutné veci týkajúce sa stavby rodinného domu. Zabezpečila pozemok na výstavbu, podieľala sa na financovaní stavby a to vo väčšej miere ako odporca, čo konkrétne potvrdil v priebehu výstavbu domu sám odporca v uzavretej dohode o budúcom prevode nehnuteľností. Vyplýva to aj z doložených zmlúv, ktoré navrhovateľka uzavrela s PSS a.s. a zo zmlúv o predaji bytu, pozemku a garáže. Taktiež túto skutočnosť potvrdili svedkovia najmä Katarína Makytová, Viliam Pavelka, Jana Matušková. V danom prípade je irelevantná skutočnosť, ako účastníci dokladovali poskytnuté úvery či už zo ŠFRB resp. úver poskytnutý navrhovateľke z PSS a.s. Väčšina písomných dokladov o technických podmienkach výstavby a napojenia rodinného domu na inžinierske siete bola vystavená na meno navrhovateľky a svedčí o jej činnosti a podiele na výstavbe rodinného domu (projektová dokumentácia, plyn, voda, prístrešok, žumpa, žiadosti a pod.) Možno konštatovať, že predmetná stavba rodinného domu vznikla spoločnou činnosťou oboch účastníkov. Dôkazom existujúcej dohody medzi účastníkmi bola aj skutočnosť, že obaja účastníci sa po kolaudácii do rodinného domu spoločne nasťahovali a v tomto rodinnom dome pokračovali vo vedení spoločnej domácnosti. Za tohto stavu potom nebolo na navrhovateľke, aby preukázala existenciu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva, ale bolo vecou odporcu, ktorý ju popieral, aby tvrdil a preukázal existenciu dohody o jeho výlučnom vlastníctve k domu. V konaní však nebolo preukázané, že by odporca vystupoval v stavebnom konaní ako stavebník preto, že by mal stavbu nadobudnúť do výlučného vlastníctva a z vykonaného dokazovanie nevyplýva, že by sa účastníci dohodli tak, že navrhovateľka len pomôže odporcovi so stavbou a na oplátku bude môcť stavbu používať. Na základe uvedeného súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele jednej polovice rodinného domu a garáže, ktorý postavila spoločne s odporcom, keďže na takomto určení navrhovateľka preukázala naliehavá právny záujem. Zároveň určil, že je podielovou spoluvlastníčkou aj drobných stavieb, ktoré boli postavené v súvislosti s výstavbou rodinného domu, ako prístrešku, strojovne k bazénu, oplotenia parc. č. 1416/71, studne a vonkajších úprav, tak ako sú uvedené a ohodnotené v znaleckom posudku Ing. Silvie Ondrovičovej č. 8/2010, keďže toto príslušenstvo sa nezaznamenáva do katastra nehnuteľností a bez určenia spoluvlastníckeho vzťahu aj k týmto veciam by bolo postavenie navrhovateľky neisté najmä v budúcnosti možného zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva účastníkov, uzavrel súd prvého stupňa. O trovách konania si prvostupňový súd vymienil rozhodnúť samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rovnako súd prvého stupňa neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil pri určení spoluvlastníckeho práva k drobným stavbám. Predovšetkým namietal skutočnosť, že by účastníci kedykoľvek, a už vôbec nie pred výstavbou rodinného domu, uzavreli ústnu dohodu ohľadne založenia ich podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a garáži, naopak od začiatku zahájenia výstavby bolo zrejmé obom účastníkom, že rodinný dom stavia odporca, ktorý sa v dôsledku jeho výstavby stane jeho výlučným vlastníkom. Odporca nespochybňoval skutočnosť, že navrhovateľka mala záujem v budúcnosti sa stať podielovou spoluvlastníčkou domu, pri zahájení výstavby však bola uzrozumená s tým, že tak stavebníkom, ako aj vlastníkom rodinného domu je výlučne odporca. O tomto svedčí fakt, že navrhovateľka ako podielová spoluvlastníčka pozemku dala písomný súhlas dňa 16. 10. 2001, aby odporca na uvedenom pozemku postavil rodinný dom, ktorý súhlas svedčí o vedomosti navrhovateľky, že dom stavia odporca, ktorý sa tým stáva jeho vlastníkom. Navyše dňa 28. 10. 2003 účastníci konania podpísali zmluvu o budúcom prevode nehnuteľnosti, kde opätovne navrhovateľka bola uzrozumená so skutočnosťou, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je odporca s tým, že ona nadobudne spoluvlastnícke práva k nehnuteľnosti v podiele 1 v lehote do troch mesiacov po uplynutí lehoty obmedzujúcej prevod nehnuteľnosti. Navrhovateľka teda musela mať vedomosť o tom, že k rodinnému domu nemá žiadne vlastnícke či spoluvlastnícke práva, ak by sa navrhovateľka domnievala, že je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v dôsledku jeho výstavby, tak by s odporcom neuzatvárala zmluvu o budúcom prevode nehnuteľnosti. Zo spôsobu konania účastníkov ako aj z ich písomných prejavov je teda zrejmé, že medzi účastníkmi konania pred zahájením výstavby rodinného domu neexistovala žiadna ústna či písomná dohoda, v zmysle ktorej by sa navrhovateľka stala podielovou spoluvlastníčkou domu, naopak navrhovateľka vždy súhlasila a bola uzrozumená s tým, že výlučným vlastníkom rodinného domu sa stáva odporca. Rovnako z výpovedí svedkov vyplynulo, že obom účastníkom bolo zrejmé, že dom sa nestavia v režime podielového spoluvlastníctva a že žiadnu dohodu v tomto smere neuzatvorili. Nakoniec navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 6. mája 2010 vyzvala odporcu na uzatvorenie zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu v zmysle zmluvy o budúcom prevode nehnuteľnosti zo dňa 28. októbra 2003. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 93/99, podľa ktorého bez dohody účastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred začatím stavby, nemôže vzniknúť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez zmluvného konsenzu účastníkov nemôže dôjsť k uzavretiu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe. Takáto dohoda medzi účastníkmi neexistovala, navrhovateľka vedela, že vlastníctvo má nadobudnúť v budúcnosti, respektíve jej budú vrátené vložené finančné prostriedky. Ďalej odporca rozporoval aj pravdivosť tvrdenia, že navrhovateľka splácanie úveru zabezpečovala na základe splnomocnenia odporcu, keďže odporca udelil navrhovateľke plnú moc na uhrádzanie platieb v banke a dovetok „platieb týkajúcich sa ŠFRB“ bol dodatočne bez vedomia odporcu zo splnomocnenia dopísaný. Platby pre ŠFRB uhrádzal a v súčasnosti aj stále uhrádza odporca výlučne zo svojich finančných prostriedkov. Rovnako za nepravdivé označil tvrdenie, že by pozemok na výstavbu rodinného domu zabezpečila navrhovateľka, pozemok celý zaplatil brat odporcu. Pokiaľ mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľka financovala výstavbu rodinného domu z predaja svojho bytu, poukázal odporca na skutočnosť, že kúpna cena bola vyplatená v sume 5.397,99 euro, čo ani zďaleka nemôže predstavovať vynaložené náklady na výstavbu rodinného domu. Pokiaľ navrhovateľka predložila zaplatené účty za stavebné práce vykonané na nehnuteľnosti, ani jeden z predložených účtovných dokladov nezodpovedá realite a žiadna z týchto investícií nebola na rodinnom dome urobená. Odporca financoval stavbu rodinného domu z úveru od ŠFRB vo výške 600.000 Sk, podmienkou ktorého bolo zloženie vlastných prostriedkov vo výške 250.000 Sk, tieto prostriedky aj boli použité na financovanie prvkov dlhodobej životnosti, zvislých a vodorovných konštrukcií vrátane strechy a okien, rodinný dom teda bol postavený z výlučných prostriedkov odporcu. Existenciu spoluvlastníckeho režimu nehnuteľnosti taktiež nemožno odvíjať od skutočností vedenia spoločnej domácnosti účastníkov, odporca ako výlučný vlastník rodinného domu nikdy nedal súhlas s prihlásením navrhovateľky na trvalý pobyt na adresu rodinného domu, k tomuto došlo pochybením príslušného úradu, v ktorom smere aj odporca inicioval trestné oznámenie. Pokiaľ ide o určenie spoluvlastníckeho práva k drobným stavbám označeným ako prístrešok, strojovňa bazénu, oplotenie okolo pozemku, studňa, vonkajšie úpravy pozostávajúce zo zámkovej dlažby, betónovej dlažby, dlažby okolo bazénu, bazénu a závlahového systému, podľa odporcu neexistuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckych práv k týmto súčastiam hlavnej veci. Odporca v konaní poukazoval na skutočnosť to, že tieto súčasti boli financované výlučne z jeho prostriedkov, keďže sú však súčasťou pozemku, ktorý je predmetom podielového spoluvlastníctva, budú sa tieto súčasti vyporiadávať v rámci tohto konania, pričom spoluvlastníctvo k nim ani nesporoval. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené námietky odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je a napadnutý rozsudok je vecne správny. Pri výklade o spôsoboch nadobúdania vlastníctva treba klásť dôraz na originárne (pôvodné, neodvodené, prvotné) spôsoby nadobudnutia vlastníctva. Pôvodnosť týchto spôsobov spočíva v tom, že právo vlastníka sa neodvodzuje od žiadneho právneho predchodcu, prípadne vlastníctvo predchodcu úplne zaniklo. Originárne nadobudnuté vlastníctvo má obsah, ktorý vopred vylučuje uplatnenie zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než má sám. Nadobudnutie vlastníctva originárnym spôsobom totiž vylučuje stotožniť tento obsah s oprávneniami predošlého vlastníka, ktoré z rozličných dôvodov mohli byť zúžené alebo modifikované rozmanitými obmedzeniami obsahu vlastníckeho práva. Originárne sa nadobúda vlastníctvo vytvorením novej veci, spracovaním veci, nadobudnutím úžitkov a prírastkov veci, prisvojením si veci. K týmto prípadom možno priradiť aj nadobudnutie vlastníctva zo zákona alebo rozhodnutím štátneho orgánu alebo vydržanie. Vlastníctvo k stavbe nadobúda stavebník v občianskoprávnom zmysle, to je ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom mať stavbu pre seba, teda vystaval (nechal si vystavať) stavbu s tým zámerom, že sa stáva jej vlastníkom. Stavebníkom v občianskoprávnom zmysle nemusí byť rovnaká osoba, ktorá je stavebníkom v zmysle stavebného zákona. Nie je teda rozhodujúce, komu je adresované stavebné povolenie, keď rozhodnutie o stavebnom povolení môže byť adresované napríklad len jednému stavebníkovi, i keď stavebníkov stavby v občianskoprávnom zmysle bude viac. Pri posúdení vlastníckych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb treba vychádzať z obsahu dohody, ktorú tieto osoby medzi sebou uzavreli. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo k vystavanej nehnuteľnosti v prípade, ak z obsahu dohody bude zrejmé, že účastníci dohody chceli ku konkrétnej veci založiť spoluvlastnícky vzťah. Nie je pritom potrebné, aby sa účastníci dohodli na výške podielov vopred, avšak ak tak neučinia, bude platiť, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké. Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k stavbe neuzavreli žiadnu dohodu a nejde len o prípad výpomoci so stavebnými prácami, je možný aj taký záver, že stavebníkmi v občianskoprávnom zmysle sú všetky osoby vykonávajúce stavbu, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby. Tak to bude najmä v prípade, ak viac osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe uskutoční stavbu spoločne na účely následného spoločného užívania stavby a z tohto dôvodu sa aj podieľajú na vzniku stavby vlastnou prácou, dodávaním materiálu, ak z okolností týkajúcich sa vlastníckych vzťahov k stavbe nevyplýva niečo iné. Stavebníkom je osoba, ktorá sa fakticky podieľa na zriadení stavby, ak nie je z dohody alebo z okolností zrejmé, že táto osoba len pomáha inému (napríklad remeselník, susedská či rodinná výpomoc). Posúdenie, či ide o taký prípad, záleží na vykonaných dôkazoch a na ich vyhodnotení súdom. Súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva a to ešte pred začatím stavby rodinného domu. Vyplýva to jednoznačne z okolností, za akých k tejto dohode došlo. Účastníci pred začatím stavby rodinného domu žili spoločne a viedli niekoľko rokov spoločnú domácnosť. Spoločne sa dohodli, že si kúpia pozemok a postavia rodinný dom, čo potvrdili viacerí svedkovia (Jana Matúšková, Katarína Makytová, Viliam Pavelka). Skutočnosť, že sa vzájomne dohodli na založení podielového spoluvlastníctva preukazuje predovšetkým bezprostredná kúpa pozemkov, na ktorých sa dohodli, že si postavia rodinný dom. Tieto pozemky si kupovali do podielového spoluvlastníctva a to v podiele každý v jednej polovici. Dohoda bola uzavretá jednak ústne pri kúpe pozemkov, kde obaja účastníci vyslovili svoj zámer spoločne si postaviť rodinný dom - vybrali si projekt domu, spoločne požiadali o vydanie stavebného povolenia, na mená oboch účastníkov bolo vydané oznámenie o zahájení stavby a spoločne pripravovali financovanie stavby rodinného domu. Ďalej bola potvrdená samotným konkludentným konaním oboch účastníkov. Ich konanie nevzbudzovalo pochybnosti o tom, že ich vôľou je spoločná stavba a spoločné žitie v rodinnom dome a taktiež spoločné financovanie stavby. Skutočnosť, že stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na meno odporcu nezakladá výlučné vlastníctvo v zmysle občianskoprávnom (rozsudok NS sp. zn. 22 Cdo 1174/2001). Ich vzájomnú dohodu potvrdzuje aj písomne spísaná dohoda o prevode vlastníctva, v ktorej obaja účastníci potvrdili spoločný úmysel založiť podielové spoluvlastníctvo, k čomu v písomne forme nedošlo len z dôvodu, že úver, ktorý potrebovali na financovanie stavby rodinného domu, si nemohli zobrať obaja účastníci, ale len odporca, ktorý v tom roku spĺňal podmienky na jeho poskytnutie. Z toho dôvodu došlo aj k zmene v stavebnom povolení, ktoré bolo vydané na meno odporcu. Okrem toho navrhovateľka od počiatku zabezpečovala všetky potrebné a nevyhnutné veci týkajúce sa stavby rodinného domu. Zabezpečila pozemok na výstavbu, podieľala sa na financovaní stavby a to vo väčšej miere ako odporca, čo konkrétne potvrdil v priebehu výstavbu domu sám odporca v uzavretej dohode o budúcom prevode nehnuteľností. Vyplýva to aj z doložených zmlúv, ktoré navrhovateľka uzavrela s PSS a.s. a zo zmlúv o predaji bytu, pozemku a garáže. Taktiež túto skutočnosť potvrdili svedkovia najmä Katarína Makytová, Viliam Pavelka, Jana Matušková. Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva pre rozhodnutie vo veci podstatné zistenie, že stavbu realizovali obaja účastníci spoločne, stavebníkom nebol len odporca. Rodinný dom bol budovaný na pozemkoch v spoluvlastníctve oboch účastníkov, viacero svedkov sa vyjadrilo, že malo ísť o ich spoločný rodinný dom, čomu zodpovedalo aj dlhoročné spolužitie účastníkov spolu s dcérou navrhovateľky v spoločnej domácnosti. Nebolo tiež sporné, a potvrdil to tiež odporca v zmluve o budúcom prevode nehnuteľnosti zo dňa 28. októbra 2003, že obaja účastníci spoločne znášali náklady spojené so stavbou predmetného domu, spoločne splácali štátny príspevok, navrhovateľka sa na stavbe domu podieľala aj vlastnými finančnými prostriedkami. Z vykonaného dokazovania resp. z okolností daného prípadu rozhodne tiež nevyplýva, že by vlastníkom rodinného domu bol len odporca. Za tohto stavu aj s prihliadnutím k vtedajšiemu charakteru vzťahu medzi účastníkmi nemožno považovať záver prvostupňového súdu, že stavebníkmi boli obaja účastníci, za zjavne neprimeraný, nemajúci v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že navrhovateľka ako podielová spoluvlastníčka pozemku dala písomný súhlas dňa 16. 10. 2001 s výstavbou rodinného domu, nepredstavuje dôkaz o vedomosti navrhovateľky o tom, že k rodinnému domu nebude mať žiadne vlastnícke či spoluvlastnícke práva, keď v zmysle § 58 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Rovnako tak uzavretie zmluvy o budúcom prevode nehnuteľnosti z 28. októbra 2003 odvolací súd v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania chápe ako snahu navrhovateľky zabezpečiť vymožiteľnosť svojich práv k nehnuteľnosti za situácie, keď ako stavebník vystupoval len odporca, a iná možnosť vzhľadom na podmienky poskytnutého úveru odporcovi zo ŠFRB zmluvou zo dňa 5. decembra 2001 č. 106/3576/2001 nebola. Nakoniec by bolo celkom nelogické, aby navrhovateľka podieľajúca sa značnými finančnými prostriedkami na stavbe domu, v ktorej súvislosti aj predala vlastný byt za účelom získania prostriedkov na dostavbu domu, takto konala v presvedčení, že dom je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Podľa názoru odvolacieho súdu práve uzavretie tejto zmluvy svedčí o existencii skôr uzavretej dohody o založení podielového spoluvlastníctva ku stavbe, ktorá môže byť platne uzavretá len v dobe pred vznikom stavby ako veci spôsobilej byť predmetom práv a povinností; v dobe po vzniku stavby sa účastníci na založení spoluvlastníckych vzťahov už dohodnúť nemôžu, pretože v dobe vzniku stavby už stavba musí mať vlastnícky, prípadne spoluvlastnícky režim, ktorý môže byť neskôr menený, nič však nebráni tomu, aby po vzniku stavby spoluvlastníci učinili zmluvné dojednanie, deklarujúce skôr uzavretú dohodu o založení podielového spoluvlastníctva, ktoré dojednanie však spoluvlastnícky vzťah nezakladá, ale len osvedčuje skôr uzavretú dohodu o jeho založení. V danom prípade je skutočne irelevantná skutočnosť, ako účastníci dokladovali poskytnuté úvery či už zo ŠFRB resp. úver poskytnutý navrhovateľke z PSS a.s., keď skutočnosť, že účastníci spoločne znášali náklady spojené so stavbou domu, spoločne splácajú štátny príspevok, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka z vlastných prostriedkov nadobudnutých predajom bytu v Malackách vložila na stavbu domu sumu 600.000 Sk a zo stavebného sporenia sumu 300.000 Sk vyplýva z účastníkmi uzavretej zmluvy o budúcom prevode nehnuteľnosti zo dňa 28. októbra 2003. Pokiaľ ide o určenie spoluvlastníckeho práva k drobným stavbám označeným ako prístrešok, strojovňa bazénu, oplotenie okolo pozemku, studňa, vonkajšie úpravy pozostávajúce zo zámkovej dlažby, betónovej dlažby, dlažby okolo bazénu, bazénu a závlahového systému, podľa odporcu neexistuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckych práv k týmto súčastiam hlavnej veci, keďže tieto súčasti boli financované výlučne z jeho prostriedkov, keďže sú však súčasťou pozemku, ktorý je predmetom podielového spoluvlastníctva, budú sa tieto súčasti vyporiadávať v rámci tohto konania, pričom spoluvlastníctvo k nim ani nesporoval. Podľa § 120 ods. 1 O.z. súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Podľa § 120 ods. 2 O.z. stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že súčasťou veci podľa tohto zákonného ustanovenia je všetko, čo k nej podľa povahy náleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila (znehodnotením veci treba rozumieť stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúži síce pôvodnému účelu, ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť vôbec). Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle; zdieľa právny režim veci, ku ktorej patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť na ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôže byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ zákonom nie je stanovené inak. Stavba, ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nie je podľa § 120 ods. 2 O.z. súčasťou pozemku. Súdna prax však považuje za súčasť pozemku aj niektoré vonkajšie úpravy na ňom umiestnené, predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody, vodovodné a kanalizačné prípojky (podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je potrebné vychádzať z toho, že od 1.11.2002 už naďalej nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené; tvoria samostatný predmet právnych vzťahov; zákon určuje aj kto je ich vlastníkom a upravuje prechod ich vlastníctva pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti), spevnené a odstavné plochy (napr. parkovisko). Súčasťou pozemku sú aj trvalé porasty. Súdna prax však za súčasť pozemku nepovažuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí aj studňa, septik a oplotenie (súdna prax ich vždy považovala za príslušenstvo veci), ani cesty a rozvody elektriny. Napokon sa odvolací súd nemohol stotožniť s argumentáciou odporcu ohľadom údajnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Napadnutý rozsudok poskytuje vyčerpávajúce ozrejmenie skutkového stavu veci, súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel súd k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnym názorom (I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných účastníkom (II.ÚS 3/97). Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. V odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by neboli predmetom skúmania súdom prvého stupňa, resp. ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia a posúdenia veci, naopak jeho argumentačná logika má výrazné znaky účelového zahmlievania postupu odporcu v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Z konania pred súdom prvého stupňa a výsledkov vykonaného dokazovania iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie veci. S poukazom na vyššie uvedené neostalo odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, z hľadiska jeho vecnej správnosti, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.