Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/133/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611204647 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1611204647.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. D., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matka - R. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. Š. Č.. XXX, zastúpená: AK Neuschlová, s. r. o., IČO: 36 861 359, Dostojevského rad 5, Bratislava, otec - P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. E.. B. Č.. XX, A., zastúpený advokátom: Mgr. Matej Vida, Papraďová ul. č. 3, Bratislava, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 15. mája 2013, č.k. 8P/32/2012-328, v spojení s opravným uznesením zo dňa 27. augusta 2013, č.k. 8P/32/2012-355, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 15. mája 2013, č.k. 8P/32/2012-328 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27. augusta 2013, č.k. 8P/32/2012-355 v časti výroku, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému P. D., nar. XX. XX. XXXX m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému P. D., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 99,58 eur (3.000,- Sk) mesačne na sumu 180 eur mesačne od 30. 05. 2011, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 30. 05. 2011 do 30. 05. 2013 v sume 1. 082, 54 eur povoľuje súd otcovi splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22. septembra 2004, č.k. 13C/43/2004-21 v časti výživného na maloletého P. D., nar. XX. XX. XXXX. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 27. augusta 2013, č.k. 8P/32/2012-355 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého P., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 99 ,58 eur (3.000,-Sk) mesačne na sumu 250 eur mesačne od 01. 06. 2011 s tým, že otec je povinný určené sumy zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Otcovi povolil splácať zročné výživné na maloletého P. za obdobie od 01. 06. 2011 do 30. 04. 2013, vyčíslené sumou 2. 824 eur, v splátkach vo výške 100 eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc dňom vykonateľnosti rozsudku, k rukám matky pod následkom straty výhody splátok s tým, že do zaplateného výživného otcovi započítal sumu 635, 66 eur a vo zvyšku návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22. septembra 2004, č.k. 13C/43/2004-21 v časti výživného na maloletého P.. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 26, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 154 ods. 1, § 160 ods. 1, § 163 ods. 1, 2 O. s. p. a vecne čiastočnou dôvodnosťou návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, keď mal preukázané, že naposledy o výživnom pre maloletého P. rozhodol Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 22. septembra 2004, č.k. 13C/42/2004-21, právoplatným dňa 15. 10. 2004, ktorým rozviedol manželstvo jeho rodičov a schválil ich rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 3. 000,- Sk (99, 58 eur) mesačne. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v čase uvedeného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca, matka dosahovala v zamestnaní čistý mesačný príjem v sume 8. 500,- Sk (282, 15 eur), otcov príjem zo zamestnania predstavoval sumu 19. 500,- Sk (647 eur) netto, ani jeden z rodičov nemal inú vyživovaciu povinnosť, maloletý P. nemal zdravotné problémy a od septembra 2004 nastúpil do 1. triedy základnej školy. Poukázal na skutočnosť, že otec od februára 2009, po dohode s matkou, dobrovoľne prispieva na výživu dieťaťa sumou 133 eur mesačne, matka je naďalej rozvedená a v súčasnej dobe žije s priateľom, s ktorým spoločne nehospodária a ktorý jej na chod domácnosti, resp. na poplatky spojené s užívaním bytu neprispieva, keď každý hradí svoje výdavky sám s tým, že poberá príjem len zo zamestnania, z ktorého v roku 2011 dosiahla mesačnú mzdu v sume 748, 33 eur netto a v roku 2012 v sume 983 eur netto. Majetkové pomery matky ustálil súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním tak, že je vlastníčkou 3-izbového bytu, zakúpeného v roku 2007 za kúpnu cenu 1. 300. 000,- Sk (43. 152 eur), financovaný z hypotekárneho úveru spolu vo výške 50. 000 eur, s dobou splácania 30 rokov a mesačnou splátkou 280 eur s tým, že iný majetok väčšej hodnoty ani motorové vozidlo nevlastní. Poukázal na skutočnosť, že otec maloletého mal v roku 2011 zo zamestnania príjem v sume 916, 30 eur netto mesačne a v roku 2012 v sume 964, 83 eur netto mesačne s tým, že pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti otca prihliadol aj na skutočnosť, že dňa 29. 10. 2011 uzavrel manželstvo, z ktorého sa dňa XX. XX. XXXX narodil maloletý P. s tým, že manželka otca bola pred nástupom na materskú dovolenku zamestnaná, od 03. 11. 2011 jej vznikol nárok na príspevok počas materskej dovolenky v priemernej výške 441 eur mesačne a po uplynutí doby jeho vyplácania, bude poberať rodičovský príspevok, pričom bývajú v 4-izbovom byte, vo vlastníctve otcovej matky, za ktorý hradia iba poplatky spojené s užívaním bytu. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že otec je vlastníkom účtov v D. A. a C. A., P..B.., v každej banke má jeden bežný a jeden sporiaci účet, na ktoré podľa jeho vyjadrenia z bežných účtov sporil pravidelne až do júna 2012, pričom spolu s manželkou nie sú vlastníkmi nehnuteľného majetku, nevlastnia motorové vozidlo, otec využíva služobné motorové vozidlo aj na súkromné účely s tým, že pohonné hmoty zamestnávateľovi hradí podľa skutočnej spotreby. Uviedol, že maloletý P. je žiakom 9. triedy základnej školy v Malackách, do školy denne cestuje hromadnou dopravou, stravuje sa v školskej jedálni, matka hradí stravné vo výške cca. 20 - 25 eur mesačne, poplatok v škole, ktorý predstavoval v roku 2011 sumu 10 eur a v roku 2012 sumu 15 eur polročne a všetky školské potreby, pomôcky, učebnice s tým, že v školskom roku 2012/2013 mal maloletý P. zvýšené výdavky v súvislosti s prípravou na celoslovenské testovanie deviatakov (tzv. monitor), z dôvodu ktorého matka platila P. za doučovanie zo slovenského jazyka sumu 7, 50 eur týždenne s tým, že maloletý má zhoršený zdravotný stav - zníženú imunitu, v súvislosti s čím má matka zvýšené výdavky (vitamíny) a zároveň náklady súvisiace s nosením zubného strojčeka, na ktorý otec prispel polovicou. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že maloletý sa s otcom stretáva podľa vlastného uváženia, v súčasnosti už menej, z dôvodu iného okruhu záujmov, avšak s otcom i matkou chodí na letné dovolenky a lyžovačky na Slovensko aj do zahraničia, pričom matka maloletému, okrem bežnej starostlivosti, poskytuje vreckové, zakupuje mu ošatenie, obuv a športovú výstroj. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci súd prvého stupňa konštatoval markantnú zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného v roku 2004, a to u oboch rodičov, ktorým sa zvýšili príjmy, otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k manželke, ktorá je na materskej dovolenke a k dieťaťu z terajšieho manželstva, ako aj u maloletého P., ktorý prešiel na druhý stupeň základnej školy, prirodzene narástli jeho potreby vzhľadom na jeho vek, rast, vývin a všeobecný rozvoj a dospel k záveru, že vzhľadom na vek, potreby dieťaťa, zmenu pomerov na strane maloletého od jeho nástupu na druhý stupeň základnej školy, ako aj príjmových a majetkových pomerov oboch rodičov, zohľadňujúc vyživovaciu povinnosť otca k manželke a ich spoločnému dieťaťu - P., nar. XX. XX. XXXX, je návrh matky čiastočne dôvodný s tým, že súčasným potrebám maloletého, pri matkinom príspevku aspoň v polovici tejto sumy a započítaní príspevku štátu vo forme rodinných prídavkov, ako aj zistených možností a schopností oboch rodičov, zodpovedá vyživovacia povinnosť otca v sume 250 eur mesačne. Poukázal na skutočnosť, že P. je vo veku, kedy už ustupuje do úzadia osobná starostlivosť matky, ktorá sa preto musí tiež finančne podieľať na jeho výžive, keď výdavky súvisiace s prípravou maloletého na testovanie v škole posúdil, ako výdavky krátkodobého, dočasného charakteru a nie v takej výške, ktorá by markantne ovplyvnila potreby dieťaťa. Uviedol, že rodičia majú porovnateľný príjem s tým, že matka spláca úver, ktorého protihodnotou je zakúpená nehnuteľnosť, pričom otec žiadnu nehnuteľnosť nevlastní, avšak priestory na bývanie mu poskytla bezodplatne jeho matka a nestotožnil sa s námietkou matky, že otec investoval finančné prostriedky do bytu, ktorý nie je v jeho vlastníctve, keď prostriedky nasporené na účet stavebného sporenia nasporila jeho matka a teda aj výška poskytnutého úveru a našetrených prostriedkov, je v skutočnosti vkladom jeho matky. Poukázal na skutočnosť, že otec má preukázateľne sporiaci účet v D. A., avšak tieto úspory sa nevymykajú bežnému šetreniu a nepredstavujú neprimeraný majetkový prospech s tým, že pravdepodobne má aj ďalší šetriaci účet, ktorého existenciu nepotvrdil s tým, že finančné prostriedky matky sa takisto nevymykajú bežnému priemeru. Súd prvého stupňa prihliadol aj na skutočnosť, že otec trávi so synom toľko času, ktorý si pre neho maloletý vyhradí a zabezpečuje mu letné dovolenky a zimné lyžiarske pobyty, hradí polovicu mimoriadnych nákladov pre dieťa a časť prostriedkov používa i na zakupovanie vecných darov pre maloletého podľa jeho výberu. Ako neopodstatnený vyhodnotil nesúhlas otca so zvýšením jeho vyživovacej povinnosti s poukazom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy, vek a potreby dieťaťa, ako aj na skutočnosť, že otec nemôže ponechávať celú starostlivosť iba na matke s tým, že otec má dostatok finančných prostriedkov na platenie zvýšeného výživného, keď sám, resp. s manželkou, z príjmu aký má v súčasnosti, absolvuje zahraničné dovolenky (i bez prítomnosti maloletého) a venuje sa pomerne nákladnému hobby, akým je cyklistika. Zvýšenie vyživovacej povinnosti otca od mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu matky, t.j. od 01. 06. 2011 odôvodnil právne ust. § 78 Zákona o rodine, s poukazom na skutočnosť, že matka nežiadala priznať zvýšenie výživného spätne. Výpočet zaostalého výživného odôvodnil súd prvého stupňa vecne tým, že otec od februára 2009 hradil výživné vyššie, ako mal určené súdnym rozhodnutím a za obdobie od 01. 06. 2011 do 30. 04. 2013 dobrovoľne zaplatil sumu 635, 66 eur, ktorú mu do zaplateného výživného započítal a zročné výživné v celkovej sume 2. 824 eur, povolil otcovi zaplatiť pravidelnými mesačnými splátkami podľa § 160 ods. 1 veta prvá a druhá O. s. p., vzhľadom na jeho príjmy a vyživovaciu povinnosť k manželke a dieťaťu z tohto manželstva. Poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že otec platí v súčasnej dobe výživné vo výške 133 eur mesačne, v roku 2011 matke za mesiac júl výživné nezaplatil a nakoľko v roku 2012 už výživné uhradil, naviac zaplatenú časť výživného posúdil ako výživné určené súdnym rozhodnutím (99, 58 eur) a o túto sumu znížil naviac zaplatené výživné. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s .p. a vecne tým, že v danej veci ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca a súvisiaceho výroku o zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. a navrhol prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého P. zvýšiť zo sumy 3 .000,- Sk (99,58 eur) mesačne na sumu 180 eur mesačne od 01. 06. 2011 s tým, že výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a zročné výživné za obdobie od 01. 06. 2011 do 30. 04. 2013 vo výške 754 eur, navrhol povoliť splatiť v mesačných splátkach po 100 eur, spolu s bežným výživným k rukám matky, pod hrozbou straty výhody splátok. Nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu v odôvodnení rozsudku, že pravdepodobne má ďalší šetriaci účet, keďže uvedené tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď existuje len osobný účet v C. A. P..B.. č. XXXXXXXXXX/XXXX a k nemu len sporiaci podúčet označený ako tzv. „Sporiaci systém“, ktorý nemá samostatné výpisy, ako to vyplýva aj z potvrdenia C. A., P..B.. predloženého prvostupňovému súdu a na ktorom zostatok od júna 2011 predstavuje sumu 0,11 eur. Poukázal na skutočnosť, že na základe predložených výpisov zo všetkých jeho účtov za požadované obdobie, vrátane druhého účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v D. A. P., pobočka zahraničnej banky, súd prvého stupňa dospel k záveru, že finančné prostriedky na nich sa nevymykajú bežnému šetreniu a nepredstavujú neprimeraný majetkový prospech a zároveň nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že celú starostlivosť o maloletého ponecháva na matku, keďže s maloletým, s ktorým majú veľmi dobrý vzťah, sa stretáva pravidelne s tým, že intenzitu stretávania si reguluje maloletý a v súčasnej dobe sa vzhľadom na jeho vek 15 rokov stretávajú raz do mesiaca od piatku do nedele, trávi s ním čas počas letných a zimných prázdnin, chodí s ním na krátkodobé lyžovačky a v lete na dovolenky. Za neodôvodnený označil otec záver súdu prvého stupňa, že bez maloletého absolvuje drahé zahraničné dovolenky, keď bol bez neho na dovolenke za celé obdobie iba raz, pred tromi rokmi, na rozdiel od matky, ktorá chodí pravidelne bez neho na zahraničné dovolenky, v roku 2010 týždeň v Tunise, týždeň v Grécku a na predĺžený víkend v Miláne, v roku 2011 týždeň na Mallorce, v roku 2012 bola týždeň na Rhodose. Namietol tvrdenie súdu prvého stupňa, že sa venuje pomerne nákladnému hobby - cyklistike, nakoľko síce má bicykel a chodí sa sám, ako aj s P. rekreačne bicyklovať, avšak nejde o organizovanú cyklistiku ani o tréningy a nie sú s tým spojené žiadne mimoriadne výdavky na športové potreby, keď ich náklady spojené s cyklistikou a športom v priemere dosahujú 162 eur ročne. Poukázal na skutočnosť, že maloletému uhrádza prevažnú časť nákladov na jeho športové aktivity (plavecký výcvik, lyžiarsky výcvik v trvaní 1-2 dni) s tým, že je zarážajúce, že matka si môže dovoliť zdieľať domácnosť s dospelým človekom, zamestnaným v banke a zároveň znášať zvýšené náklady na užívanie bytu, spôsobené bývaním tejto osoby v jej domácnosti a zároveň tolerovať, že jej na žiadne náklady, spojené s chodom domácnosti, neprispieva. Otec v odvolaní uviedol, že nedošlo k takej zmene okolností a potrieb na strane maloletého syna, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného z 99, 58 eur, dohodou rodičov zvýšeného na 133 eur, na súdom uložených 250 eur mesačne, t.j. takmer na 2,5 násobok pôvodného výživného, ktorého platenie mu jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery reálne nedovoľujú, keďže jeho priemerný mesačný príjem zo závislej činnosti v roku 2011 a 2012 predstavoval sumu 921, 24 eur netto, on ani jeho manželka nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, motorového vozidla, nie sú živnostníkmi ani spoločníkmi v obchodnej spoločnosti alebo družstve, akcionármi a pod. a jeho príjem a majetkové pomery sú horšie, ako príjem a majetkové pomery matky. Poukázal na skutočnosť, že na jeho strane došlo tiež k výraznej zmene pomerov, v dôsledku vzniku vyživovacej povinnosti k terajšej manželke T. T., toho času poberateľke rodičovského príspevku a k synovi P., nar. XX. XX. XXXX a preto nie je reálny priestor na zvýšenie výživného na sumu 250 eur mesačne, ale maximálne na sumu 180 eur mesačne s tým, že vyššie výživné by bolo pre neho a jeho rodinu likvidačné. Uviedol, že jeho príjem v sume 921, 24 eur a rodičovský príspevok jeho manželky v sume 199, 60 eur, mínus výživné na P. v sume 133 eur delené tromi (počet členov jeho domácnosti), v prepočte na jedného člena domácnosti, predstavuje sumu 329, 28 eur a príjem matky 790, 09 eur, plus výživné na P. platené v sume 133 eur delené dvomi (počet členov domácnosti matky), v prepočte na jedného člena domácnosti predstavuje sumu 461, 55 eur, životná úroveň matky a maloletého P. je teda vyššia, ako jeho životná úroveň a členov jeho domácnosti. V písomnom podaní zo dňa 05. 06. 2013 otec na doplnenie dôvodov odvolania uviedol, že jeho príjem v roku 2012 predstavoval sumu 964, 83 eur, rodičovský príspevok jeho manželky sumu 199, 60 eur, mínus výživné 133 eur platené matke na P. delené tromi (počet členov jeho domácnosti) v prepočte na jedného člena domácnosti tak predstavuje sumu 343, 81 eur. Príjem matky v roku 2012 predstavoval sumu 983 eur, spolu s výživným v sume 133 eur, delené dvomi (počet členov domácnosti matky), v prepočte na jedného člena domácnosti matky predstavuje sumu 558 eur, teda životná úroveň člena jeho domácnosti predstavuje cca. 60% životnej úrovne člena domácnosti matky, z dôvodu ktorého zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti na sumu 250 eur je neadekvátne jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení v konaní na súde prvého stupňa a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa žiadal ako vecne správny potvrdiť. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, keď sa stotožnila so závermi súdu prvého stupňa, že zvýšenie výživného na maloletého P. zo sumy 3. 000,- Sk (99, 58 eur) mesačne na sumu 250 eur mesačne je primerané a zodpovedajúce potrebám dieťaťa, ako aj majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Poukázala na skutočnosť, že od predchádzajúce úpravy vyživovacej povinnosti otca v roku 2004, kedy mal P. 7 rokov, došlo na jeho strane k výraznej zmene pomerov a zvýšenie odôvodnených potrieb dieťaťa maloletého P. zodpovedá jeho vyššiemu veku, s ktorým sú spojené aj vyššie náklady v súvislosti so zabezpečením jeho základných potrieb, ktoré boli z jej strany preukázané. Uviedla, že je potrebné prihliadať aj na tú skutočnosť, že ona zabezpečuje prevažnú väčšinu osobnej starostlivosti o maloletého P., keď aj z obsahu jeho výpovede pred súdom prvého stupňa vyplýva, že príčina čiastočného obmedzenia jeho styku s otcom nespočíva len v jeho záujmoch, ale aj v určitej neschopnosti otca vytvoriť pre neho program zodpovedajúci jeho veku a záujmom, v dôsledku čoho je ich osobná starostlivosť o syna vo výraznom nepomere. Vo svojom vyjadrení matka uviedla, že nie je možné opomenúť ani to, že otec sa nepodieľa na zvýšených bežných nákladoch na dieťa a nestotožnila sa s tvrdeniami otca o prispievaní na náklady maloletého nad rámec stanoveného výživného, keď za takéto plnenie nemožno považovať dary na Vianoce, narodeniny, či meniny. V súvislosti s platením výživného poukázala na skutočnosť, že otec jednostranne, bez jej súhlasu, sedem rokov výživné na maloletého uhrádzal iba 11 mesiacov v roku a výživné za jeden mesiac, počas ktorého zobral maloletého P. na letnú dovolenku, si ponechal. Uviedla, že síce je vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu, avšak to je kompenzované záväzkom spočívajúcom v jej povinnosti splácať hypotekárny úver, poskytnutý bankou za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k danému bytu, pokrývajúci takmer celú kúpnu cenu za byt s tým, že náklady otca spojené s užívaním bytu, ktorý nemá vo vlastníctve, spočívajú len v bežných mesačných nákladov spojených s užívaním tohto bytu (napr. príspevok v súvislosti so správou bytového domu, elektrina, plyn), čo je neporovnateľné s bežným nájomným za užívanie bytu danej výmery, kvality a v danej lokalite a finančný prospech prameniaci z tejto skutočnosti je potrebné zohľadniť, ako majetkový benefit na strane otca. V súvislosti s majetkovými možnosťami a schopnosťami otca je podľa matky potrebné zohľadňovať aj tú skutočnosť, že je okrem pravidelného sporenia, schopný každoročne absolvovať finančne nákladnú letnú aj zimnú dovolenku. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., nakoľko v odvolacom konaní zopakovať alebo doplniť dokazovanie nebolo potrebné, keďže súd prvého stupňa dôkazy, ktoré v konaní vyšli najavo vyhodnotil nesprávne a preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým čiastočne vyhovel návrhu matky a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého P., nar. XX. XX. XXXX zo sumy zo sumy 99, 58 eur (3. 000,- Sk) na sumu 250 eur mesačne. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa síce správne a dostatočne ustálil skutkový stav veci v rozhodnom čase, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď náležite nezohľadnil všetky okolnosti posudzovanej veci a preto dospel k nesprávnemu záveru o rozsahu zvýšenej vyživovacej povinnosti otca. V posudzovanej veci sa matka návrhom zo dňa 30. 05. 2011 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého P., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 99, 58 eur (3. 000,- Sk) na sumu 350 eur mesačne. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému P. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22. septembra 2004, č.k. 13C/43/2004-21, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 10. 2004, pričom z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že príjem otca bol v čase rozhodovania súdu v sume 19. 500,- Sk (647 eur) netto mesačne a príjem matky bol vo výške 8. 500,- Sk (282, 15 eur) netto mesačne, maloletý P. bol vo veku 7 rokov a nastúpil do prvého ročníka základnej školy. Z odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z matkou vyčíslených a preukázaných nákladov na maloletého P. a výživné vo výške 250 eur považoval za primerané jeho odôvodneným potrebám, zárobkovým možnostiam, schopnostiam a pomerom rodičov, zohľadňujúc skutočnosť, že otec má okrem maloletého P. ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči terajšej manželke a maloletému synovi P.. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného čas dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Je nutné uviesť, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, čiastočne tiež starostlivosťou o domácnosť, druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie) alebo stravovania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Toto je základná hmotno-právna podmienka pre rozhodovania o zvýšení výživného, resp. znížení výživného. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod. Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1, súd musí vždy prihliadať na vývoj životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť, alebo o zmene ktorého súd začal konať bez návrhu. Po jednoznačnom preukázaní záveru, že došlo k zmene pomerov či už na strane oprávneného alebo povinného, v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného, súd môže posúdiť predpoklady na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom a výšku výživného upraviť. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku však nemôže byť akákoľvek, keďže musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok ustáliť, či vôbec došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú je možné chápať ako podstatnú, oproti pôvodným okolnostiam. Súd prvého stupňa síce dospel k správnemu právnemu záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému došlo jednoznačne k zmene pomerov na strane nielen maloletého, ktorý je o osem rokov starší, žiakom druhého stupňa základnej školy, čím sa nesporne zvýšili všetky náklady na zabezpečenie jeho základných a odôvodnených potrieb, ale aj jeho rodičov, ktorým sa síce zvýšil ich mesačný príjem, avšak na strane povinného rodiča, otca, došlo k zmene pomerov aj tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k manželke (z dôvodu, že je na materskej dovolenke), ale aj k maloletému P., a preto sa nebolo možné stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 99, 58 eur na sumu 250 eur mesačne, je primerané a adekvátne majetkovým a zárobkovým pomerom otca. Odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožnil s tvrdením otca v podanom odvolaní, že pokiaľ matka maloletého žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, ktorý je zamestnaný (a aj v prípade, ak by zamestnaný nebol), tak je zarážajúce, že súhlasí s tým, aby na chod ich spoločnej domácnosti neprispieval žiadnou sumou, resp. toleruje, aby na všetkých výdavkoch, spojených so zvýšenými nákladmi na energie (vodné, stočné a pod.) v dôsledku užívania bytu ďalšou osobou, jej priateľ neparticipoval a to napriek tomu, že aj na jej strane došlo od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému k zmene pomerov (okrem zvýšeného príjmu) aj tým, že za účelom zabezpečenia bývania (kúpy trojizbového bytu), bola nútená čerpať úver, ktorý spláca splátkami vo výške 280 eur mesačne. Súd prvého stupňa síce vykonaným dokazovaním správne zistil mesačné zárobkové možnosti oboch rodičov, keď v konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že príjem otca v roku 2011 predstavoval sumu 916, 30 eur netto mesačne, v roku 2012 sumu 964, 83 eur netto mesačne, avšak napriek tomu, že pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na vznik ďalších vyživovacích povinností otca, pomer životnej úrovne oboch rodičov, teda aj maloletého P., vecne nesprávne právne posúdil, nakoľko bolo nevyhnutné zohľadniť predovšetkým skutočnosť, že otec, okrem nevyhnutných nákladov na svoje základné potreby musí okrem vyživovacej povinnosti na maloletého P. plniť aj svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému P., nar. XX. XX. XXXX a zároveň manželke, ktorá je na rodičovskej dovolenke, teda príjem zo zamestnania nemá a zároveň aj ďalšiu podstatnú okolnosť, že matke ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou otca v podanom odvolaní, že v prípade, ak by mal vyživovaciu povinnosť na maloletého P. určenú v sume 250 eur, celkový príjem po rozpočítaní na všetkých členov domácnosti, by v domácnosti matky a maloletého, predstavoval sumu 558 eur na jedného člena a v domácnosti otca sumu 343,81 eur, na každého jej člena, teda medzi reálnymi disponibilnými prostriedkami a s tým súvisiacou životnou úrovňou v oboch rodinách, by v dôsledku určenia jeho vyživovacej povinnosti napadnutým prvostupňovým rozsudkom (v sume 250 eur), vznikol výrazný nepomer. Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací k záveru, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke nesprávne posúdil, avšak v odvolacom konaní zopakovať alebo doplniť dokazovanie nebolo potrebné, keďže súd prvého stupňa síce zistil úplne skutkový stav veci, avšak dôkazy, ktoré v konaní vyšli najavo vyhodnotil nesprávne, z dôvodu ktorého odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 99, 58 eur (3. 000,- Sk) na sumu 250 eur v súlade s ust. § 220 O. s. p. zmenil a vyživovaciu povinnosť otca na maloletého P. zvýšil zo sumy 99, 58 eur (3. 000,- Sk) na sumu 180 eur, ktorú odvolací súd považuje za dostatočnú na zabezpečovanie všetkých životných potrieb maloletého, pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej, ale i duševnej s poukazom na skutočnosť, že aj matka má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, ktorú je povinná, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa plniť vo veku maloletého P. aj v peňažnej forme, nakoľko význam osobnej starostlivosti o dieťa vo veku 15 rokov už ustupuje do úzadia. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu matky, t. j. od 01. 06. 2011, s poukazom na skutočnosť, že matka nežiadala priznať výživné spätne. Podľa právnej úpravy § 82 ods. 1 O. s. p. je konanie začaté dňom, kedy súdu došiel návrh na jeho začatie alebo kedy bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. V prípade podania návrhu sa za deň začatia konania považuje až deň, keď bol návrh súdu doručený a nie deň, keď bol podaný na poštovú prepravu. V posudzovanej veci konanie začalo podaním návrhu matky na súd prvého stupňa dňa 30. 05. 2011 a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti otca od uvedeného dňa a nie od 01. 06. 2011. Z uvedeného dôvodu odvolací súd aj dobu, od ktorej je otec povinný zvýšeným výživným na maloletého prispievať podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine zvýšil od začatia konania, t. j. od podania návrh na súd prvého stupňa, t. j. od 30. 05. 2011. Výška zročného výživného odzrkadľuje rozdiel medzi skutočne plateným výživným a sumou súdom priznanou, teda nedoplatkom na výživnom. Odvolací súd preto uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 30.05.2011 do 30.05.2013 v celkovej sume 1.082, 54 eur, ktorú vypočítal odvolací súd nasledovne: 23 mesiacov (7 mesiacov v roku 2011 +12 mesiacov rok 2012 a 4 mesiace v roku 2013 = 23 mesiacov) x 180 eur = 4. 140 eur - otcom platené výživné za dané obdobie v sume 133 eur mesačne = 3. 059 eur a jeden deň v mesiaci máj 2011, t. j. suma 1, 54 eur, teda 4. 140 eur - 3. 059 eur + 1, 54 eur = 1. 082, 54 eur, ktorú v súlade s ust. § 160 ods. 1 O. s. p. povolil otcovi zaplatiť mesačnými splátkami vo výške 100 eur, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. Z dikcie zákonného ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. totiž vyplýva, že vyčíslený nedoplatok zročného výživného má povinný zaplatiť po doručení rozsudku, keďže ide o rozsudok, odsudzujúci na plnenie výživného, ktorý je zo zákona (§ 162 ods. 2 O. s. p.) predbežne vykonateľný bez obmedzenia a prelomiť v časti zročného výživného predbežnú vykonateľnosť je možné len využitím možnosti povolenia vykonať peňažné plnenie v splátkach podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p., ktoré však nie je možné uplatňovať automaticky. Ide totiž o výhodu povinného voči oprávnenému, ktorá však musí byť odôvodnená, napríklad postojom žalovaného k plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou žalovaného, ale tiež pomermi oprávneného. V prejednávanej veci je nesporné, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému plní, nezanedbáva ju a ani sa jej plneniu nevyhýba a napriek tomu, že maloletý P. nemá možnosť zabezpečiť si príjem, z ktorého by mohol uhrádzať svoje osobné potreby, matka maloletého má zo zamestnania príjem v sume 983 eur, otec dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť od februára 2009 v sume 133 eur, výška zročného výživného značne prevyšuje mesačné príjmy otca, u ktorého by povinnosť zaplatiť zročné výživné jednorázovo, vzhľadom na jeho majetkové a zárobkové pomery, ohrozila plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči manželke a synovi P., nar. XX. XX. XXXX, pričom povolenie splátok zročného výživného v sume 100 eur mesačne, spolu s bežným výživným (180 eur mesačne), zabezpečí pre maloleté dieťa splatenie zročného výživného za 10 mesiacov, avšak zároveň neohrozí riadne plnenie vyživovacej povinnosti otca voči manželke a maloletému P.. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.