Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/638/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209368 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1611209368.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ T.. K. K. R.., 2/ T.. M. K.R., obaja bytom O. XX, K., proti odporcovi: Obec Závod, Sokolská 243, Závod, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 5. septembra 2013, č.k. 5C 168/2011-237, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi odporcom ako predávajúcim a B. Z. a T. Z., predmetom ktorej bol predaj pozemku parc.č. XXX/XX, vytvorenej GP č. XX/XXXX, vo výmere 128m2, zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX v kat.úz. J., ktorej vklad bol povolený pod č. V-2760/09. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 3 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a 2 a § 39 Obč. zák., a vecne tým, že nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, a preto ich návrh zamietol. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca ako predávajúci a B. Z. a T. Z. ako kupujúci uzavreli dňa 22.07.2009 kúpnu zmluvu o predaji a kúpe novovytvorenej parc.č. XXX/ XX, zast. plocha o výmere 128m2 (ďalej len „pozemok“), ktorá vznikla z parcely registra „E“ č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 32724m2 na základe GP č. XX/XXXX. O vklade vlastníctva bolo právoplatne rozhodnuté Správou katastra Malacky pod č. V-2760/09. Z výpisu uznesenia Obecného zastupiteľstva v Závode č. 37/2008 zo dňa 09.09.2008 zistil, že predaj pozemku B. Z. a T. Z. bol schválený za cenu 35,- Sk/m2, a starosta obce Závod bol poverený podpísaním kúpnej zmluvy. Dňa 30.04.2009 bola odporcovi doručená žiadosť navrhovateľa 1/ o odpredaj predmetného pozemku, na ktorú odporca reagoval listom zo dňa 14.07.2009 a navrhovateľovi 1/ oznámil, že obecné zastupiteľstvo v obci Závod prerokovalo jeho žiadosť dňa 25.05.2009, a že predmetný obecný pozemok bol uznesením Obecného zastupiteľstva č. 37/2008 zo dňa 09.09.2009 schválený na odpredaj B.Á. Z. a T. Z.. Obecné zastupiteľstvo v Závode na zasadnutí dňa 02.07.2009 prijalo uznesenie č. 22/2009, ktorým potvrdilo platnosť svojho pôvodného uznesenia č. 37/2008. Navrhovatelia v konaní tvrdili, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom a manželmi Z., je neplatná, dôvodiac tým, že odporca postupoval vo vzťahu k nim v rozpore s dobrými mravmi (ust. § 3 Obč. zák). Poukazovali na to, že navrhovateľ 1/ je výlučným vlastníkom rodinného domu s príslušenstvom, súp.č. XXX, postavený na parc.č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX kat.úz. K., Správy katastra Malacky v kat.úz. J.Á. a pozemok parc.č. XXX vo výmere 273m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na tom istom LV. Spoločne s týmito nehnuteľnosťami užívala jeho matka aj jej predchodcovia aj pozemok parc.č. XXX/XX vo výmere 128m2 v dobrej viere, že im patrí, a o tom, že tento pozemok je vo vlastníctve odporcu sa dozvedel až navrhovateľ 1/, ktorý predpokladal, že v prípade ak odporca bude pozemok ponúkať na predaj, tak osloví jeho ako dlhodobého posledného užívateľa, keďže takýto postup by považoval za morálny. Navrhovatelia tiež uviedli, že v čase, kedy sa odporca rozhodol pozemok predať, o čom ich neinformoval, bol navrhovateľ 1/ vážne chorý a dlhodobo imobilný, a preto nemohol sám iniciovať kúpu pozemku. Následne požiadala navrhovateľka 2/ v mene navrhovateľa 1/ odporcu listom dňa 30.04.2009 o odpredaj pozemku argumentujúc tým, že predmetný pozemok užívali ako svoju záhradu a dlhé roky ho obhospodarovali predkovia navrhovateľa 1/. Poukazovali na to, že postupom odporcu, ktorý predal pozemok manželom VN., im vznikla ťažko vyčísliteľná finančná strata, keďže ich rodinný dom je v súčasnosti oddelený od záhrady, a ich nehnuteľnosť bez sporného pozemku stratila hodnotu. Uviedli tiež, že odporca chcel predávať svoje pozemky výlučne osobám, ktoré v obci žili, a nie užívateľom pozemkov, čo kvalifikovali ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Konanie odporcu považovali za hrubé porušenie ich práva, a za konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom, preto vyššie uvedenú kúpnu zmluvu považovali za absolútne neplatný právny úkon. V postupe odporcu pri uzatváraní uvedenej kúpnej zmluvy videli zásah do svojich oprávnených záujmov, keď odporca bol ten kto mal v rukách všetky možnosti ako zabrániť prevodu nehnuteľnosti, ktorú navrhovatelia užívali. Odporca v konaní uviedol, že dňa 02.07.2008 mu bola doručená žiadosť manželov Z. na odkúpenie pozemku parc.č. XXX/XX, ktorý bol v tom čase výlučne v jeho vlastníctve. Táto žiadosť bola prerokovaná na zasadnutí obecného zastupiteľstva v Závode dňa 09.09.2008, kde bol aj schválený odpredaj predmetného pozemku žiadateľom manželom Z.. Bola uzatvorená kúpna zmluva o predaji a kúpe predmetného pozemku a vklad vlastníctva bol povolený Správou katastra Malacky pod č. V-2760/09. Odporca ďalej uviedol, že navrhovatelia nemali žiadne predkupné právo na pozemok, ktorý je predmetom sporu. Napokon ozrejmil, že odpredaje svojich pozemkov neinicioval, ale konal na základe žiadosti záujemcov. Keďže predmetom konania bola určovacia žaloba, skúmal súd prvého stupňa v prvom rade naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení. Uviedol, že naliehavý právny záujem na určení je spravidla daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľov bez takéhoto určenia bolo neisté, resp. bez tohto určenia by bolo právo navrhovateľov ohrozené. Naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo), ovplyvní právne postavenie navrhovateľov voči odporcovi. Toto priaznivé ovplyvnenie môže spočívať napr. v založení možnosti uplatnenia vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia (rozsudok NS SR 1Cdo/69/2003). Naliehavý právny záujem nie je daný, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu majú naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľov. Súd prvého stupňa vyhodnotil, že kúpna zmluva, uzavretá medzi odporcom a manželmi Z., je s poukazom na ust. § 37 a 39 Obč. zák. platná, a na jej základe došlo aj k platnému a účinnému prevodu vlastníctva medzi predávajúcim a kupujúcimi. Poukázal na to, že súd nemá právomoc rozhodovať za niekoho o tom ako naloží so svojim majetkom. V konkrétnej veci sa rozhodli odporca ako vlastník a záujemci o kúpu uzavrieť kúpnu zmluvu. Keďže predávajúcim bola obec, otázka predaja obecného majetku bola aj predmetom rozhodovania v obecnom zastupiteľstve. Odporca, ako vlastník predávaného pozemku rozhodol o predaji pozemku. Nie je v právomoci súdu takéto rozhodnutie zvrátiť. Mal za to, že navrhovatelia ani nemajú vecnú legitimáciu domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy, ktorej účastníkmi ani neboli. Vyhodnotil, že naliehavý právny záujem na strane navrhovateľov by mohol byť vtedy, ak by sa požadovaným určením dosiahlo, že oni sami by si mohli uplatniť vlastné právo na kúpu sporného pozemku, ktoré by vyplývalo priamo zo zákona alebo z nejakého záväzkového vzťahu, a muselo by byť vynútiteľné. Dospel však k záveru, že navrhovatelia naliehavý právny záujem na požadovanom určení ničím nepreukázali, keďže neexistuje právo, ktoré by svedčilo v prospech navrhovateľov, a na základe ktorého by si mohli po vyslovení neplatnosti napádanej zmluvy uplatniť svoje vlastné právo na kúpu pozemku. V prípade požadovaného rozhodnutia by sa vlastníkom pozemku opäť stal odporca a opäť iba odporca by mohol rozhodnúť s kým uzavrie zmluvu o prevode vlastníctva. Odporca sa však vyjadril, že nemá záujem svoje rozhodnutie meniť a považuje uzavretú kúpno-predajnú zmluvu za platnú, keď ešte aj po jej uzavretí opäť prerokoval vo svojom orgáne otázku predaja pozemku s rovnakým výsledkom. I keď sa podľa jeho názoru zo strany odporcu postupovalo voči navrhovateľom necitlivo a zrejme aj nespravodlivo, zmluva, ktorá bola uzavretá medzi odporcom a kupujúcimi o predaji a kúpe pozemku parc.č. XXX/XX je platná. Dospel k záveru, že vo veci nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na žiadanom určení, nakoľko ani vyhovením takémuto návrhu by sa nedosiahla zmena v postavení navrhovateľov vo vzťahu k vlastníctvu k predmetnému pozemku parc.č. XXX/XX, a preto návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia 1/, 2/ a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť alebo zmeniť a ich návrhu vyhovieť. Zopakovali celú svoju argumentáciu, o ktorú opreli svoj návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Mali za to, že súd prvého stupňa posúdil vec necitlivo, a neposkytol im právnu ochranu. Poukázali tiež na to, že výkon práva zo strany odporcu aj keď v súlade so zákonom bol podľa ich názoru v rozpore s dobrými mravmi. Práve tento rozpor s dobrými mravmi mal súd prvého stupňa preskúmať, keďže jedine určenie neplatnosti kúpnej zmluvy predstavuje pre nich možnosť vrátiť späť pozemok odporcovi, ktorý by im ho následne predal. Zopakovali, že o predmetný pozemok mali vážny záujem, avšak nevedeli o tom, že ho odporca mieni predať. Napriek tomu, že o jeho odkúpenie požiadali, odporca vykonal právny úkon predaja pozemku tretím osobám v rozpore s dobrými mravmi. Takýto postup odporcu považujú za poškodzovanie ich práv ako dlhodobých užívateľov predmetného pozemku, a odporca svojím konaním znehodnotil aj hodnotu rodinného domu v ich vlastníctve, ktorý zostal bez záhradky. Poukázali tiež na to, že hoci vyvíjali záujem a iniciatívu za účelom kúpy predmetného pozemku, odporca nechcel predať pozemok im, ale iným osobám a nemal záujem svoje rozhodnutie zmeniť, hoci mal na to dostatok času, teda až do podpísania kúpnej zmluvy s manželmi Z.. Za účelom zistenia skutočného motívu odporcu navrhovali výsluch svedkov, pričom súdu prvého stupňa vytkli, že ich odmietol vypočuť. Vyjadrili názor, že odporca mohol manželom Z. predať iný pozemok, čím by zabránil sporu. Záverom uviedli, že súd prvého stupňa od začiatku konania vedel ako rozhodne, keď nepripustil výsluch navrhnutých svedkov, neprihliadol na porušenie dobrých mravov a svoje rozhodnutie odôvodnil nepreukázaním naliehavého právneho záujmu. Zdôraznili, že ak by bolo rozhodnuté o neplatnosti kúpnej zmluvy, vlastníkom pozemku by bol opäť odporca a im by mohol pozemok ako doterajším užívateľom predať. Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov odporca uviedol, že k napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa nemá námietky a naďalej trvá na tom, že vo veci predaja pozemku postupoval v zmysle platnej legislatívy a práva žiadnych iných osôb neporušil, nakoľko pozemok bol v jeho výlučnom vlastníctve. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľa, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodné. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj správne právne posúdil, keď návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu (ust. § 80 písm. c/ O.s.p.). Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a dôkladne vysvetlil z akého dôvodu návrhu navrhovateľov nevyhovel. V tejto súvislosti sa zaoberal napadnutou kúpnou zmluvou o predaji a kúpe pozemku, konkrétnymi právnymi vzťahmi účastníkov konania k predmetnému pozemku, ako aj ich argumentáciou v konaní, a vyvodil správny záver, že navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji a kúpe pozemku, uzavretej medzi odporcom a manželmi Z.. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa stotožnil aj odvolací súd. V zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že navrhovatelia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musia v konaní preukázať navrhovatelia, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľov ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo ich právne postavenie neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie navrhovateľov voči odporcovi. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty právneho postavenia navrhovateľov voči odporcovi (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia vlastného, zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu, vynútiteľného práva voči odporcovi k predmetu určenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 56/2009 z 22.09.2010). Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje súdna prax aj navrhovateľmi v prejednávanej veci podanú žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, preto súd prvého stupňa v danej veci správne skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa, a na námietky navrhovateľov v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné, že v konaní nebolo sporné, že odporca bol pred uzavretím žalobou napadnutej kúpnej zmluvy, ktorou previedol vlastníctvo k pozemku na manželov Z., výlučným vlastníkom predmetného pozemku. Taktiež nebolo sporné, že navrhovatelia ako vlastníci rodinného domu situovaného na parcele susediacej s predmetným pozemkom (a pred nimi ich právni predchodcovia), tento pozemok vo vlastníctve odporcu užívali bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním totiž nebol zistený a ani navrhovateľmi tvrdený žiadny právny vzťah navrhovateľov 1/ a 2/ k predmetnému pozemku vo vlastníctve odporcu. Ak navrhovatelia za takéhoto právneho stavu tvrdili, že ich naliehavý právny záujem spočíva v podstate v ich neistej možnosti odkúpiť pozemok od odporcu, ktorý by bol (ak by bolo žalobe vyhovené), tak ako pred uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy, jeho vlastníkom, nemožno ich tvrdenému naliehavému právnemu záujmu prisvedčiť. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti najskôr uviesť, že navrhovatelia v konaní nepreukázali, že by mali zo zákona, z právneho predpisu, alebo zo záväzkového práva predkupné právo, resp. iné právo k predmetnému pozemku, ktoré by ako vynútiteľné právo mohli voči odporcovi uplatniť za účelom prednostnej kúpy pozemku. Pri právnom úkone postihnutom absolútnou neplatnosťou (ktorú tvrdili navrhovatelia) nastáva totiž stav, ako keby právny úkon nebol urobený. V prípade vyhovenia žalobe by síce došlo k obnoveniu právneho stavu a vlastnícke právo k nehnuteľnosti by naďalej svedčilo odporcovi, ale navrhovatelia by k pozemku naďalej predkupné a ani iné právo nemali, a odporca by mohol opätovne predať pozemok ľubovoľnému záujemcovi podľa vlastného rozhodnutia. Vyhovením žalobe by sa neodstránil ani stav právnej neistoty navrhovateľov vo vzťahu k odporcovi, keďže navrhovatelia by naďalej zostali len v postavení (neoprávnených) užívateľov pozemku a odporca v pozícii vlastníka pozemku. Napokon sami navrhovatelia ani neistotu v ich právnom postavení, ktorú by bolo potrebné v tomto smere určovacou žalobou odstrániť, netvrdili. Možno uzavrieť, že vyhovením žalobe by teda nedošlo k žiadnemu priaznivému ovplyvneniu právneho postavenia navrhovateľov voči odporcovi, keďže ich právne postavenie by sa i v prípade vyhovenia žalobe vôbec nezmenilo, nakoľko ani vyhovujúci rozsudok by im nezaložil voči odporcovi nárok na uplatnenie vlastného zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu vynutiteľného práva kúpy predmetného pozemku. Vzhľadom na tieto závery rozhodol súd prvého stupňa správne, keď návrh navrhovateľov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. K odvolacím námietkam navrhovateľov, ktorí vytýkali súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal pri napadnutej zmluve rozporom s dobrými mravmi, resp., že nevypočul navrhovaných svedkov za účelom zistenia motívu konania odporcu, odvolací súd uvádza, že samotný nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, keďže tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku. Ak navrhovatelia neosvedčili svoj naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania správne zamietol návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.. a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.