Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/673/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611210710 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1611210710.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Benedikt Šišovič, s miestom podnikania Cesta Mládeže 2130, Malacky, IČO: 12 684 988, proti odporkyni: V. B., Z..Č.. K., bytom K. XXXX/XX, U., o zaplatenie 1.230,30 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23. apríla 2013, č.k. 5C/16/2013-60, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 23. apríla 2013 č.k. 5C/16/2013-60 uložil súd prvého stupňa odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.230,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 05.11.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 74,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vykonaným dokazovaním zistil, že manžel odporkyne ako objednávateľ uzavrel s navrhovateľom ako zhotoviteľom zmluvu o úprave a oprave veci (ďalej len „zmluva o oprave“); predmetom ktorej bola oprava veci - motorového vozidla zn. X. P. X., č. karosérie S., rok výroby 2006; a faktúru č. 24/2011 zo dňa 21.10.2011 za vykonané práce zaslal navrhovateľ odporkyni ako držiteľke motorového vozidla; ktoré vozidlo nadobudla odporkyňa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2011 uzavretej so spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. Ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 06.05.2011 č.k. 7C 8/2011-22, právoplatným dňa 13.06.2011, bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len“BSM“), t.j. odporkyne a Z. B. - ako jej manžela a rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 03.04.2012 č.k. 27C 20/2010-98, právoplatným dňa 12.12.2012, bolo rozvedené manželstvo odporkyne a jej manžela Z. B.. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 143, § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) a dospel k záveru; keď odporkyňa nadobudla osobné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom opravy, do bezpodielového spoluvlastníctva; o dôvodnosti navrhovateľom uplatňovaného nároku na úhradu vykonanej opravy predmetného vozidla. Dôvodil; keď za bežné veci je možné považovať také veci, ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou; že v prípade zmluvy o oprave predmetného motorového vozidla sa jedná o bežnú vec, ktorú je oprávnený vykonať ktorýkoľvek z manželov, a preto sú z tohto právneho úkonu zaviazaní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Neuznal argument odporkyne; že predmetné motorové vozidlo slúži osobnej potrebe a výkonu povolania jej manžela, a preto nepatrí do BSM; keď úver, predmetom ktorého bolo financovanie kúpy motorového vozidla, splácala odporkyňa. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; keď začiatok omeškania stanovil na deň 05.11.2011, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 24/2011; a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania výške 9% ročne z istiny 1.230,30 Eur od 05.11.2011 do zaplatenia, keď v prvý deň omeškania odporkyne bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB (1%) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu vo výške 74,- Eur pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Namietala, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodila, že v čase, kedy bolo predmetné vozidlo opravované, bolo jej bezpodielové spoluvlastníctvo s bývalým manželom Z. B. zrušené, pričom ohľadne vozidla uzavrela s bývalým manželom dohodu, na základe ktorej sa tento zaviazal, že bude splácať leasingové splátky a auto bude využívať a plne zaň zodpovedať. Namietala neprípustnosť nároku navrhovateľa, nakoľko ona si opravu vozidla u navrhovateľa osobne neobjednala, toto vozidlo ani neprevzala; keď opravu vozidla objednal jej bývalý manžel, ktoré bez zaplatenia ceny opravy vozidlo i prevzal, pričom po vykonaní opravy sa však vozidlo opätovne pokazilo; o predmetných skutočnostiach sa dozvedela až doručení faktúry za opravu. Mala za to, že navrhovateľ by mal riadne preukázať, aké opravy na aute vykonal a aké súčiastky do auta namontoval, a teda za čo si vyfakturoval ním uplatňovanú cenu opravy. Zdôraznila, že jej manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 03.04.2012 č.k. 27C 20/2010-98, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva už dňa 28.06.2012. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vychádzal z predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí, na základe ktorých bolo preukázané, že odporkyňa bola v čase opravy predmetného motorového vozidla držiteľkou vozidla, a teda zodpovedala za finančné vyrovnanie jeho opravy. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je nedôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, na základe ktorých vyvodil aj správne právne závery o dôvodnosti návrhu navrhovateľa, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 143, § 145 ods. 1, 2 Obč. zák., ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu navrhovateľa aj dostatočne, v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. V danej veci odporkyňa v podanom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakovala a podrobnejšie rozviedla svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku dôsledne vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozsudok možno považovať v tomto smere za presvedčivý. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obsah odvolania odporkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založila svoje rozhodnutie, z hľadiska ňou uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol tento ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok jeho vecnú nesprávnosť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na dôvody, resp. na niektoré významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok odporkyne. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., a to za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť; avšak iba samotná skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. V rámci rozhodovania o návrhoch účastníkov konania na vykonanie dokazovania súd nevykoná ako nadbytočné tie dôkazy, ktoré neslúžia na odstránenie medzi účastníkmi sporných skutočností, ani dôkazy, ktoré nie sú potrebné na zistenie právne významných rozhodujúcich skutočností, resp. sú nespôsobilé na ich preukázanie alebo ktorými by sa síce preukázala právne významná skutočnosť v konaní však už skôr preukázaná inými dôkazmi ktoré neboli spochybnené; súd nevykoná ani tie dôkazy, ktoré nemôže vykonať, pretože neboli riadne označené (nedostatočne označený svedok) alebo sa vykonať nedajú (svedok na neznámom mieste). Pokiaľ odporkyňa namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok proti odporkyni na zaplatenie sumy 1.230,30 Eur s prísl. ako aj náhrady trov konania, a to titulom neuhradenia faktúry za opravu motorového vozidla odporkyňou. V danej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporné, že manžel odporkyne ako objednávateľ uzavrel s navrhovateľom ako zhotoviteľom zmluvu o oprave; predmetom ktorej bola oprava veci - motorového vozidla zn. X. P. X.; a navrhovateľ zaslal faktúru č. 24/2011 zo dňa 21.10.2011 za vykonané práce odporkyni ako držiteľke motorového vozidla, ktoré vozidlo nadobudla odporkyňa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2011. Ďalej bolo v konaní nesporné, že rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 06.05.2011 č.k. 7C 8/2011-22, právoplatným dňa 13.06.2011, bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len“BSM“), t.j. odporkyne a Z. B. - jej manžela a rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 03.04.2012 č.k. 27C 20/2010-98, právoplatným dňa 28.06.2012, bolo rozvedené manželstvo odporkyne a jej manžela Z.R. B.. Spornou ostala otázka, či predmetné motorového vozidlo patrilo do BSM odporkyne a jej bývalého manžela a či sa právny úkon - zmluva o oprave; ktorú s navrhovateľom uzavrel bývalý manžel odporkyne; považuje za bežnú vec, ktorú je oprávnený vykonať ktorýkoľvek z manželov. Podľa § 143 Obč. zák., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 145 ods. 1 Obč. zák., bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa § 145 ods. 2 Obč. zák., z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Citované ustanovenie § 145 ods. 1, 2 Obč. zák. upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t. j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú vec (záležitosť) alebo o inú než bežnú vec. Princíp aktívnej aj pasívnej solidarity plne zodpovedá charakteru bezpodielovosti spoluvlastníctva. Solidárna oprávnenosť i zodpovednosť sa vzťahuje na všetky právne úkony bez zreteľa na to, či ide o bežnú vec alebo nie a nemožno ju vylúčiť ani dohodou, ani jednostranným vyhlásením niektorého z manželov. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia nevystupujú spoločne ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Obč. zák.) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Podľa § 148 ods. 1, 2 Obč. zák., zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva. Za trvania manželstva môže bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknúť zo zákona alebo súdnym rozhodnutím o jeho zrušení. Vo všetkých prípadoch pôsobia právne následky zániku bezpodielového spoluvlastníctva nielen vo vzťahoch medzi manželmi, ale aj vo vzťahoch voči tretím osobám, teda aj voči veriteľom obidvoch manželov. V dôsledku zániku bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné ho vyporiadať. Do doby jeho vyporiadania zostávajú obaja manželia vlastníkmi celého spoločného majetku. Pokiaľ ide o právny režim spoločného majetku v tomto prechodnom období, rozhodujúca je dohoda manželov o užívaní a správe tohto majetku. V prípade, že sa manželia nedohodnú, pre právny režim spoločného majetku platia analogicky ustanovenia zákona o bezpodielovom spoluvlastníctve. V ustanovení § 149 Obč. zák. sú upravené tri spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, a to a) dohodou manželov (§ 149 ods. 2 Obč. zák.), b) súdnym rozhodnutím vydaným na návrh jedného z manželov (§ 149 ods. 3 Obč. zák.), c) nevyvrátiteľnou právnou domnienkou (§ 149 ods. 4 Obč. zák.). Podľa rozhodovacej praxe slovenských súdov možno spoločný majetok manželov vyporiadať len jedným z uvedených spôsobov vyporiadania (t. j. buď do dohody zahrnúť všetok majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva, alebo je súd povinný zhromaždiť všetok majetok patriaci do tohto spoluvlastníctva). Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa podľa judikatúry slovenských súdov musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva, vrátane dlhov a pohľadávok. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd; zhodne sú súdom prvého stupňa; k záveru, že odporkyňa nadobudla motorové vozidlo; ktoré bolo predmetom opravy; na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2011 do bezpodielového spoluvlastníctva s jej vtedajším manželom Z. B., ktoré BSM bolo zrušené až rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 06.05.2011 č.k. 7C 8/2011-22, právoplatným dňa 13.06.2011, tzn., že odporkyňa a jej bývalý manžel nadobudli predmetné vozidlo do BSM ešte pred jeho zrušením. Správne dospel súd prvého stupňa i k záveru, že v danej veci ide v prípade zmluvy o oprave motorového vozidla (uzavretej medzi navrhovateľom a manželom odporkyne) o tzv. bežnú vec, ktorú je oprávnený vykonať ktorýkoľvek z manželov, a preto sú z tohto právneho úkonu zaviazaní obaja manželia spoločne a nerozdielne, keďže; vychádzajúc z okolností danej veci a s prihliadnutím na povahu a hodnotu vecí, ako aj na účel, na ktorý vec slúži; možno konštatovať, že ide o vec - záležitosť (oprava vozidla), ktorá je medzi manželmi obvyklá, ktorú prináša každodenný život a pri ktorej sa neočakáva nesúhlas druhého manžela práve preto, že záležitosť svojím významom neprekračuje obvyklú rutinu denného života, ktorou sa neohrozuje vlastníctvo druhého manžela. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že bolo výlučne v dispozícií navrhovateľa, od ktorého z bývalých manželov (ktorí sú voči nemu zaviazaní spoločne a nerozdielne) sa bude domáhať zaplatenia neuhradenej faktúry za opravu motorového vozidla, pričom tento si vybral odporkyňu, ktorá bola na základe evidencie držiteľkou predmetného motorového vozidla, uvedené však neznamená, že odporkyňa sa nemôže domáhať svojich nárokov proti svojmu bývalému manželovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že súd rozhoduje v občianskom súdnom konaní na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada. Z uvedených ustanovení vyplýva, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je nielen uviesť všetky potrebné skutočnosti, t.j. skutočnosti rozhodujúce pre aplikáciu hmotného práva, ale aj navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.), ale aj povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 O.s.p.), medzi ktorými je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno teda znášajú účastníci konania a nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných tvrdení je spojené s procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania, keď neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom má za následok zamietnutie jeho návrhu a neunesenie dôkazného bremena odporcom ohľadne ním tvrdených skutočností má za následok, že súd nemôže prihliadať na jeho obranu. Aby účastník konania mohol splniť svoju povinnosť označiť dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia), t. j. musí splniť svoju povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods. 1 O. s. p.). Až vtedy, keď unesie účastník konania svoje bremeno tvrdenia, začne ho zaťažovať dôkazná povinnosť a zodpovednosť za unesenie alebo neunesenie dôkazného bremena. Povinnosť účastníkov konania označiť dôkazy je procesnou povinnosťou, o ktorej je povinný súd účastníkov konania poučiť, a to uznesením podľa § 114 ods. 2 O.s.p., nemožno však nesplnenie týchto povinností vynucovať. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávania, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu na začatie konania a vo vyjadrení k nemu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení ako je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno však nie je rubom dôkaznej povinnosti. Účastník konania síce môže splniť svoju dôkaznú povinnosť (označí dôkaz), avšak nemusí pritom uniesť svoje dôkazné bremeno, pretože súd nemusí jednak jeho navrhnutý dôkaz vykonať, a pokiaľ ho aj vykoná, nemusí ho považovať za dostačujúci. Súd prvého stupňa v danom prípade správne postupoval, keď argumentáciu odporkyne; že predmetné motorové vozidlo slúžilo len osobnej potrebe a výkonu povolania jej bývalého manžela a teda nepatrilo do ich BSM; posúdil ako nevierohodnú a túto neuznal, keďže odporkyňa nepredložila žiadny listinný dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenia ohľadne vyporiadania ich spoločného majetku po zrušení ich BSM, a teda, že predmetné motorové vozidlo už nepatrilo do ich BSM (keď nie je možné prihliadnuť ani na Dohodu o vyporiadaní hnuteľného majetku - motorového vozidla, keďže táto dohoda nezahŕňala celý ich spoločný majetok); v dôsledku čoho potom dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ si dôvodne uplatňuje proti odporkyni svoj nárok na úhradu opravy predmetného motorového vozidla. Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že odporkyňa nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa; stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.; ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.