Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/58/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010311 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikuš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1612010311.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a členov senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného M.. M. M. pre prečin zavineného úpadku podľa § 228 ods. 1 písm. c/, ods. 3 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/157/2012 zo dňa 25.02.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. januára 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o priznaní nároku na náhradu škody vo vzťahu k poškodenému R. s.r.o., T.: XX XXX XXX, C. XX, K.. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku s použitím § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému M.. M. M., nar. XX.XX.XXXX ukladá povinnosť nahradiť poškodenému B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., K. X škodu vo výške 17.041,-€. V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/157/2012 zo dňa 25.02.2013 bol obžalovaný M.. M. M. uznaný vinným z prečinu zavineného úpadku podľa § 228 ods. 1 písm. c/, ods. 3 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti Y. MR s.r.o. dňa 01.06.2006 objednal u dodávateľa spoločnosti R. spol. s.r.o., C. XX, K., tovar - bravčové polovice o množstve 20 t v hodnote 1.168.375,30 Sk, ktoré boli dňa 06.06.2006 dodané do výrobne v M. L., pričom z fakturovanej sumy bola do 12.10.2006 zaplatená len suma 355.000,-Sk, následne cca do apríla 2007 suma 150.000,-Sk a zostatok vo výške 513.375,-Sk (17.041,- €) uhradený nebol, ďalej v priebehu mesiaca jún 2006 bol od spoločnosti M. spol. s r.o., C. XXXX, E., objednaný tovar, ktorý bol dodaný do výrobne v M. L., a na ktorý boli vystavené od 13.06.2006 do 27.07.2006 faktúry na celkovú sumu 2.360.943,40Sk, z ktorej nebola uhradená suma 2.053.047,40 Sk (68.148,70 €), následne obvinený dňa 14.12.2006 bezodplatne nadobudol obchodné podiely spoločnosti V., s.r.o., túto premenoval na Y. ME s.r.o., so sídlom M. L. XXX, a dňa 15.12.2006 ako konateľ oboch spoločností Y. MR a Y. ME s.r.o. uzatvoril kúpnu zmluvu k nehnuteľnému majetku spoločnosti Y. MR s.r.o., ktorý týmto prevzala spoločnosť Y. ME s.r.o. spolu s celým jej hnuteľným majetkom, zamestnancami a prevádzkami, následne dňa 27.12.2006 previedol cez sprostredkovateľa svoj obchodný podiel na Q. M., pričom bol prevedený aj obchodný podiel druhého spoločníka P. Z. na Y. O., pričom došlo k zmene názvu spoločnosti na N. s.r.o., ktorá bola na základe návrhu konateľa Q. M. z 02.02.2007 uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.02.2007 zrušená bez likvidácie okrem iného z dôvodu, že nemá žiaden majetok, a týmto konaním spôsobil veriteľom spoločnosti Y. MR, s.r.o., - poškodenej spoločnosti R. spol. s r.o. škodu vo výške 17.041,-€ a poškodenej spoločnosti M. spol. s r.o. škodu vo výške 68.148,70€ Podľa § 228 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému R. spol. s.r.o., T. XX XXX XXX, C. č. XX, K., škodu vo výške 17.041,- €, a poškodenej spoločnosti M. spol. s.r.o., T. XX XXX XXX, C. XXXX, E., škodu vo výške 68.148,70 €. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený R. spol. s.r.o. odkázaný so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. O. tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie obžalovaný M.. M. M.. Odvolanie bolo odôvodnené písomným podaním obžalovaného, v ktorom podrobne analyzuje jednotlivé kroky, ktoré sú obsahom skutku a ktorými malo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Súdu prvého stupňa vytýka, že jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj to, že vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. Kúpna zmluva medzi spoločnosťami Y. MR a Y. ME zo dňa 15.12.2006 sa vzťahuje len ku kúpe nehnuteľného majetku, preto sa tvrdenie súdu, že Y. ME s.r.o. prevzala touto zmluvou hnuteľný majetok, zamestnancov a prevádzky nezakladá na pravde. Predmetná kúpna zmluva zohľadňuje existenciu záložného práva v prospech V. banka A. a.s., ktorá bola tretím subjektom, bez ktorého zmluva nemohla nadobudnúť účinnosť. Následne 1.2.2007 bola uzatvorená medzi Y. ME, s.r.o. a V. banka A. a.s. "J. o prevzatí dlhu". Už z daného vyplýva, že Y. MR, s.r.o. nemohla previesť nehnuteľnosť a tým ukrátiť veriteľov. Obžalovaný ďalej vyjadruje nesúhlas s tvrdením okresného súdu, že obchodné podiely spoločnosti Y. MR s.r.o. boli prostredníctvom osoby M. K. prevedené na Q. M. a Y. O. ako na tzv. "biele kone" s tým, že spoločnosť následne po premenovaní na N. s.r.o. zanikne bez akéhokoľvek majetku. Spájať právne úkony obžalovaného s kúpou spoločnosti V. s.r.o. a údajnými zámermi pána K. so spoločnosťou Y. MR s.r.o. považuje obžalovaný zo strany súdu za účelové. Vo výpovedi obžalovaný jasne uviedol, že spoločnosť V. s.r.o bola kupovaná s cieľom podnikať najmä v predmete činnosti autodoprava. Čo sa týka založenia výrobných strojov spoločnosti A. s.r.o "bielymi koňmi", ako uvádza súd, o tejto skutočnosti sa obžalovaný dozvedel až v roku 2010, keď prišli ľudia z firmy A. s.r.o. Dôkazom toho je zmluva o pôžičke, na ktorej nefiguruje meno obžalovaného. Čo sa týka tvrdenia súdu, že z tohto dôvodu nemohol byť uspokojený nárok poškodených predajom strojov, toto považuje obžalovaný za zavádzajúce, nakoľko dlžník Y. MR s.r.o. resp. N. s.r.o. bola uznesením OS BA I zo dňa 12.02.2007 zrušená bez likvidácie na základe návrhu terajšieho konateľa a nie obžalovaného. Obžalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdením súdu prvého stupňa o tom, že obžalovaný vedomý si záväzkov voči poškodeným, právne odstránil zo spoločnosti Y. MR s.r.o. nehnuteľný majetok, motorové vozidlá a stroje a zariadenia, to znamená všetok majetok, z ktorého mohli byť veritelia uspokojení, a to takým spôsobom , že tento majetok mu bol naďalej reálne k dispozícii a používal ho na pokračovanie v podnikaní bez toho, aby ho spoločnosť Y. MR s.r.o. vlastnila. Týmto mal nevyhnutne spôsobiť úpadok spoločnosti a zmarenie možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov. Toto účelové tvrdenie súdu, ktoré ignoruje časovú súslednosť a chronológiu krokov, neberie do úvahy, že Y. MR s.r.o. zanikla 12.02.2007 uznesením OS Bratislava I a nie aktivitou obžalovaného, k čomu sú jednoznačné listinné dôkazy. Čo sa týka motorových vozidiel, tie boli prepísané následne 07.05.2007, čiže až skoro tri mesiace po zaniknutí spoločnosti Y. MR s.r.o. (N. s.r.o.), kedy obžalovaný využil vákuum, motorové vozidlá „de iure“ nemohli byť majetkom neexistujúcej spoločnosti. Čo sa týka strojov, tie neboli nikdy v majetku spoločnosti Y. ME, s.r.o. Listinné dôkazy a časová súslednosť krokov jednoznačne dokazuje opak toho čo tvrdí súd v predmetnom rozhodnutí. Súd nesprávne považuje za dôkaz spôsobenia úpadku spoločnosti a zmarenie možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov aj to, že majetok bol obžalovanému reálne k dispozícii, čo je irelevantné. Súd ďalej ignoruje skutočnosť, že suma 6.500.000,-Sk, uvedená v kúpnej zmluve za nehnuteľnosť, bola v skutočnosti započítaná resp. prevzatá pohľadávka V. banky A. a.s. voči nástupníkovi dlhu spoločnosti Y. ME s.r.o., čoho jednoznačným dôkazom je "Zmluva o prevzatí dlhu". Taktiež je nepravdivá a nelogická premisa založená na domnienke prijatého záveru, že obžalovaný bol prinajmenšom informovaný o simulovanom právnom úkone o zmluve o pôžičke so zriadením záložného práva k strojom a zariadeniam. Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania odmieta aj tvrdenia súdu, že participoval na všetkých prevodoch majetku spoločnosti Y. MR s.r.o., ktorých výsledkom bolo odstránenie majetku spoločnosti. Súd podľa neho dospel k nesprávnemu záveru, keď konanie obžalovaného vyhodnotil podľa kritérií uvedených v § 15 písm. a) Trestného zákona ako priamy úmysel, ktorý vyplýva z okolností spáchania trestného činu spočívajúcich v jednotlivých právnych krokoch, ktoré evidentne smerovali k odstráneniu majetku spoločnosti Y. MR s.r.o.. Takýto záver však nemohol prijať bez jediného priameho dôkazu. Obvinenie je podľa obžalovaného postavené na účelových konštrukciách, zamlčaných skutočnostiach a domnienkach. Súd nevzal do úvahy a nezapracoval fakt, že svedok K. (prostredníctvom svojich bielych koní) odviezol skladové zásoby, založil stroje spoločnosti A. s.r.o. a priviedol do omylu obžalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval v celom rozsahu na dôvodoch písomne podaného odvolania. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie. Poškodený B. M. predložil odvolaciemu súdu zmluvu o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou R. s.r.o. a B. M., z ktorej vyplýva, že pohľadávka voči obžalovanému bola postúpená na B. M. ako fyzickú osobu. Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil a následne dospel k správnym záverom tak v otázke viny, ako aj v otázke právnej kvalifikácie. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 168 ods. 1 Tr. poriadku a je možné v celom rozsahu sa stotožniť s úvahami súdu prvého stupňa, o ktoré sa opiera pri vyvodzovaní záveru o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu. Súd prvého stupňa v posudzovanej trestnej veci vychádzal z výpovedí obžalovaného M.. M. M., poškodených, svedkov Y. O., Q. M. a B. K. a predovšetkým z listinných dôkazov, ktoré podrobne analyzuje v odôvodnení svojho rozhodnutia. Na podklade vykonaného dokazovania, ktoré bolo vykonané vo vyčerpávajúcom rozsahu, nemá ani odvolací súd žiadne pochybnosti o skutkových zisteniach uvedených v prvostupňovom rozsudku, pretože tieto plne korešpondujú s vykonanými dôkazmi. Čo sa týka vykonaných svedeckých výpovedí okresný súd mal nimi za preukázané, že medzi spoločnosťou Y. MR a spoločnosťami R. spol. s r.o. a M. spol. s r.o. existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého spoločnosť R. spol. s r.o. dodala spoločnosti Y. MR tovar v celkovej hodnote 1.168.375,30,- Sk a spoločnosť M. spol. s r.o. tovar v hodnote 2.360.943,40,- Sk. V prípade poškodenej spoločnosti R. spol. s r.o. bola zaplatená suma 355.000,- Sk a 150.000,- Sk, pričom zostatok vo výške 513.375,- Sk (17.041,- Eur) zostal neuhradený. Vo vzťahu k spoločnosti M. spol. s r.o. zostala neuhradená čiastka 2.053.047,40,- Sk (68.148,70,- Eur). Svedkovia T.. E. Q. a B. M. potvrdzujú svojimi výpoveďami, že tovar bol spoločnosti Y. MR, dodaný ale faktúry neboli v celom rozsahu uhradené. Svedok T.. E. Q. mal vedomosť o tom, že prevádzka, ktorú riadil obžalovaný fungovala naďalej a to aj napriek tomu, že si spoločnosť obžalovaného svoje záväzky neplnila. Z ostatných vypočutých svedkov poukazuje aj odvolací súd na výpoveď svedka Y. O., ktorý poprel, že by poznal obžalovaného, pravdepodobne iba z videnia poznal svedka M. K., ktorý ho asi 6 - 7 rokov dozadu oslovil, či si nechce zarobiť nejaké peniaze. Nakoľko bol vtedy svedok závislý na drogách, súhlasil a podpisoval nejaké papiere, za ktoré mu M. K. zaplatil. Obdobne vypovedal v prípravnom konaní aj svedok Q. M., ktorému M. K. prisľúbil sumu 5.000,-Sk za to, že na seba prepíše nejakú spoločnosť. Z výpovedi svedka K. A. v zásade vyplynulo, že bol „nastrčenou osobou“ spoločnosti A. s r.o., pričom zmluvu o pôžičke vo výške 6.000.000,- Sk s nikým neuzatváral a peniaze v uvedenej výške nikomu nepožičiaval. Tak ako to vyplýva aj z podaného odvolania, obžalovaný M.. M. M. v priebehu celého konania popiera svoj úmysel ukrátiť veriteľov, ktorými majú byť vyššie spomenuté spoločnosti a jeho konanie bolo motivované iba snahou oživiť činnosť firmy, ktorá bola v strate. K okolnostiam, ktoré sú vymedzené v skutkovej vete, podľa obžalovaného došlo, avšak sám bol obeťou podvodu zo strany M. K.. Potom, čo zistil, že M. K. previedol obchodné podiely na „biele kone“, jeho snaha smerovala k obnoveniu činnosti spoločnosti a zachovaniu pracovných miest. Na udržanie tejto činnosti musel investovať súkromné peňažné prostriedky rodiny a to vo výške 3.000.000,- Sk. V roku 2005 odkúpila spoločnosť Y. MR z prostriedkov poskytnutých z úveru v V. banke časť majetku spoločnosti M. Y., pričom celý tento majetok bol založený v prospech banky. Pôvodný zámer predaja spoločnosti Y. MR s r.o. sa mal realizovať na základe zmluvy o budúcej zmluve s M. K. a to tak, že Y. MR s r.o. mala s novými konateľmi a spoločníkmi pokračovať aj so všetkými zamestnancami s tým, že úver z banky prevezme nová firma a M. K. bude splácať nájom, ktorého výška bude pokrývať splátky úveru, preto sa s ním dohodol na prevode obchodných podielov na jeho ľudí. Tieto prevody sa uskutočnili len papierovo, ale fyzicky si firmu nikto neprevzal. Do prevzatia firmy ju mal stále viesť obžalovaný na základe generálneho splnomocnenia. Došlo však k tomu, že M. K. bol nezastihnuteľný a obžalovaný urobil kroky na zachovanie spoločnosti. Urobil to prostredníctvom spoločnosti V. s r.o., ktorá sa mala zaoberať autodopravou a prevzala dlh za spoločnosť Y. MR. Nakoľko si M. K. firmu nikdy neprebral, obžalovaný požiadal o koncesnú listinu pre Y. ME a prevzal celú výrobu. Založený zostal len nehnuteľný majetok. Hnuteľný majetok patril firme Y. MR, avšak fyzicky zostal v tých istých priestoroch a využívala ho spoločnosť Y. ME. Asi v lete roku 2010 došli ľudia z firmy A. s r.o. O., aby si prevzali stroje. Vtedy obžalovaný zistil, že M. K., resp. jeho ľudia založili hnuteľný majetok spoločnosti Y. MR, nakoľko tieto stroje potrebovali, dohodli sa so spoločnosťou A. na ich odkúpení. K realizácii však nedošlo, nakoľko ich už kúpila iná firma a dala ich do prenájmu spoločnosti Y. ME. Obžalovaný zastáva v priebehu konania stále nemenný názor, že žiaden majetok spoločnosti Y. MR neprešiel do spoločnosti Y. ME s cieľom poškodiť veriteľov, alebo spôsobiť úpadok firmy. Jediným pasívom, ktoré prevzala spoločnosť Y. ME zo spoločnosti Y. ME bol úver v V. banke, ktorá mala záložné právo na nehnuteľnosť. Okrajovo sa k fungovaniu spoločnosti Y. MR vyjadrila svedkyňa B. K., ktorá uviedla, že pre túto spoločnosť pracovala od roku 2005 do roku 2012, pričom uviedla, že počet zamestnancov postupne klesal a nemala žiadnu vedomosť o tom, že by táto spoločnosť bola predaná. Počas celej doby ju viedol obžalovaný a zaregistrovala iba zmenu názvu, čo sa premietlo do uzatvorenia nových zmlúv pre zamestnancov. Podstatná časť vykonaného dokazovania je postavená na listinných dôkazoch, ktorých analýzou a vyhodnotením vo vzájomnej súvislosti, je možné dospieť k záveru, že jednotlivé právne úkony obžalovaného počnúc dňom 14.12.2006, súvisiace s vedením spoločnosti a dispozíciou s jej majetkom viedli k odstráneniu majetku spoločnosti Y. MR s.r.o. a k jej úpadku, čím došlo k zmareniu uspokojenia jej veriteľov a spôsobenie značnej škody na majetku. Okresný súd sa správne opiera o viaceré zmluvy, ktoré obžalovaný ako konateľ v mene spoločnosti uzatvoril, čím nepochybne prevzal na seba záväzok a zodpovednosť za obsahovú stránku zmlúv a tiež následky, ktoré pre spoločnosť zo zmlúv vyplývali. Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 13. 04. 2005 previedol M. Y. na spoločnosť Y. MR s.r.o., zastúpenú konateľmi M. M. a V. M., časť podniku „Spracovanie mäsa, výroba mäsových výrobkov a predaj mäsa a mäsových výrobkov". Predmetom tohto prevodu v zmysle čl. II zmluvy bola predajňa a výrobňa mäsových výrobkov - stavba a pozemok v M. L. XXX s príslušenstvom v hodnote podľa znaleckého posudku 8.800.000,-Sk, hnuteľné veci v hodnote 16.190.283,-Sk (zásoby a výrobky, 6 motorových vozidiel a príves), majetkové práva, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov vo vzťahu k 37 zamestnancom a záväzky z obchodnej činnosti v hodnote 5.031.134,80 Sk. Kúpna cena bola zmluvnými stranami určená na 9.900.000,-Sk s tým, že bude kupujúcim zaplatená z prostriedkov z úveru poskytnutého V. bankou, v prospech ktorej bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach i hnuteľných veciach. Kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.2006 uzavretou medzi predávajúcim Y. MR s.r.o. a kupujúcim Y. ME s.r.o. (podpísaných obžalovaným ako konateľom oboch spoločností), boli nehnuteľnosti (stavba a pozemok) prevedené za cenu 6.500.000,-Sk na spoločnosť Y. ME s.r.o. Kúpna cena mala byť v zmysle zmluvy zaplatená kupujúcim v lehote 7 dní od podpisu zmluvy. K dispozícii však nie sú doklady o tom, že by bola kúpna cena naozaj vyplatená, čím nevyhnutne došlo k zníženiu hodnoty majetku spoločnosti Y. MR s.r.o. Následne, s odstupom iba troch dní, uzavrel obžalovaný ako konateľ spoločnosti Y. MR s.r.o. (budúci predávajúci) s M. K. (budúci kupujúci) zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníctva k spoločnosti Y. MR s.r.o. za cenu tovaru 1.000.000,-Sk v hotovosti, najneskôr do 05.01.2007, vrátane prevzatia dlhu voči V. banke. Rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa 27. 12. 2006 došlo k schváleniu prevodov obchodných podielov obžalovaného T.. M. M. na Q. M. a P. Z. na Y. O. za cenu podielov po 1.000,-Sk a k odstúpeniu konateľov V. M. a M. M.. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že 90%-ný podiel obžalovaného so splatenou hodnotou 270.000,-Sk bol prevedený na Q. M. za sumu 1.000,-Sk. Toho istého dňa došlo aj k podpísaniu zmlúv o prevode obchodných podielov. Podpisy sú notárky overené. Stroje využívané na mäsovýrobu ohodnotené zmluvnými stranami na 16.190.283 Sk, boli v deň prevodu obchodných podielov na Q. M. a Y. O. použité ako záloh za účelom zaistenia záväzku spoločnosti A. s.r.o. Q. M. uzavrel zmluvu o pôžičke vo výške 6.000.000,-Sk so zriadením záložného práva s konateľom spoločnosti A. s.r.o C. L., ktorý zomrel 13. 11. 2009. Z výpisu z obchodného registra v spojení s úradným záznamom polície je zrejmé, že firma v mieste uvedenom v obchodnom registri reálne nesídlila. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že dňa 06.01.2007 došlo k zmene obchodného mena spoločnosti Y. MR s.r.o. na N. s.r.o. Dňa 01.02.2007 spoločnosť Y. ME s.r.o. prevzala so súhlasom V. banky dlh spoločnosti N. s.r.o., ktorý vznikol z úverovej zmluvy zo dňa 07.04.2005, ktorý v čase prevzatia dosahoval 5.568.750,-Sk plus úroky vo výške 39.171,69 Sk. Dňa 09.02.2007 požiadala spoločnosť Y. ME s.r.o. o vydanie živnostenského oprávnenia na predmet podnikania mäsiarstvo-údenárstvo. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.02.2007 sp. zn. 32Exre/28/2007 došlo k zrušeniu spoločnosti N. s.r.o. na návrh podaný Y. O. dňa 02.02.2007. Dôvodom zrušenia bolo nedoplnenie rezervného fondu, nesplnenie povinnosti schváliť ročnú účtovnú uzávierku, s prehlásením, že spoločnosť nemá žiaden obchodný majetok, najmä hnuteľný a nehnuteľný, postačujúci na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Za podstatný považuje odvolací súd aj fakt, že dňom XX.XX.XXXX sa spoločnosť Y. ME s.r.o. stala držiteľom motorových vozidiel, ktoré predtým vlastnila spoločnosť Y. MR s.r.o., a to konkrétne týchto vozidiel: Na podklade vykonaného dokazovania bolo možné aj podľa názoru odvolacieho súdu prijať záver, že obžalovaný napriek tomu, že si bol vedomý svojich záväzkov voči poškodeným, postupnými krokmi odstránil zo spoločnosti Y. MR nehnuteľný majetok, stroje a zariadenia, z predaja ktorých mohli byť veritelia uspokojení a to takým spôsobom, že majetok mu bol fakticky naďalej k dispozícii a používal ho na pokračovanie v podnikaní bez toho, aby ho spoločnosť Y. MR vlastnila. Tým fakticky spôsobil úpadok spoločnosti a zmaril možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov. Naznačený úmysel obžalovaného dokumentujú viaceré jeho kroky, z ktorých je nutné upozorniť najmä na fakt, že z prevodu vlastníctva nehnuteľností mala do spoločnosti Y. MR plynúť kúpna cena vo výške 6.500.000,-Sk, z ktorej mohol obžalovaný pohľadávky veriteľov uspokojiť, avšak v skutočnosti žiadna takáto čiastka vyplatená nebola. Obdobne sa javí aj úkon, ktorý spočíva v tom, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke so zriadením záložného práva k strojom a zariadeniam, pričom neexistujú žiadne podklady na prijatie záveru, že by naozaj bola spoločnosti takáto pôžička poskytnutá. Dostatočnú pozornosť venoval súd prvého stupňa aj okolnostiam, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi spoločnosťou Y. MR a M. K. a tiež okolnostiam podpisu zmlúv o prevode obchodných podielov. V súvislosti s týmito právnymi úkonmi neobstojí obrana obžalovaného, ktorý akúkoľvek zodpovednosť za následky, ktoré sa od týchto krokov odvíjali, presúva na M. K.. Bol to sám obžalovaný, ktorý sa prevodom svojho 90%-tného podielu na Q. M. a vzdaním sa funkcie konateľa, navonok, voči tretím osobám, v podstate zbavil možnosti rozhodovať o chode spoločnosti a zároveň sa vyhol zodpovednosti za záväzky, ktoré mala spoločnosť Y. s.r.o. voči svojim veriteľom. Výroba v prevádzke však naďalej pokračovala a produkovala hodnoty, čo potvrdzujú zamestnanci spoločnosti. Vychádzajúc zo znenia skutkovej podstaty zavineného úpadku podľa § 228 ods. 1 Tr. zákona, jednotlivé formy konania, ktoré sú v rozpore so zásadami obozretného a vyváženého podnikania. V konečnom dôsledku je takýmto konaním spôsobený úpadok právnickej osoby a zároveň vo väčšom rozsahu zmarené uspokojenie nárokov jej veriteľa. Cieľom takéhoto konania je tzv. prelievanie kapitálu z jednej právnickej osoby do druhej za cenu spôsobenia úpadku už existujúcej právnickej osoby s tým, aby využitím majetku, ktorý má táto právnická osoba, bola založená iná spoločnosť. Sleduje sa ním vyhnutie riadnemu priebehu konkurzného konania a v konečnom dôsledku, aby mohol majetok, ktorý by inak tvoril konkurznú podstatu, využiť na ďalšie podnikanie. Pri skúmaní zavinenia formou priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ tr. zákona sa okresný súd správne opieral o jednotlivé čiastkové úkony, ktoré obžalovaný postupne uskutočnil s cieľom odstrániť majetok spoločnosti Y. MR s.r.o.. Pokračoval pritom ďalej vo výrobe prostredníctvom spoločnosti Y. ME s.r.o., ktorá fakticky využívala všetok majetok spoločnosti Y. MR s.r.o., ale neprevzala záväzky voči poškodeným, ktorí výmazom spoločnosti Y. MR s.r.o. (premenovanej na N. s.r.o.) prišli o možnosť dosiahnuť splnenie svojich pohľadávok. Odkazujúc na vyššie uvedené závery, nebolo možné akceptovať obranu obžalovaného, prezentovanú v dôvodoch podaného odvolania a stotožniť sa záverom, že obžalovaný svojim konaním nezavinil stav, ktorý fakticky vyústil do situácie, že spoločnosť Y. MR s.r.o. nebola schopná dlhodobo plniť svoje zmluvné záväzky. Z vykonaného dokazovania vyplýva aj podľa názoru odvolacieho súdu nespochybniteľný záver o tom, že obžalovaný M.. M. M. naplnil svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zavineného úpadku podľa § 228 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona tým, že na škodu jej veriteľov odstránil majetok právnickej osoby, čím zmaril uspokojenie jej veriteľov a spôsobil úpadok takejto právnickej osoby. Celková výška spôsobenej škody predstavuje čiastku 85.189,70€, čo je v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona značná škoda. Okresný súd nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) a v odôvodnení rozsudku sa vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zákona. Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu, že u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona, pretože obžalovaný viedol doposiaľ riadny život. Takisto ako okresný súd, ani odvolací súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zákona. Vzhľadom na toto konštatovanie prevažujú poľahčujúce okolnosti, preto bol okresným súdom správne využitý postup § 38 ods. 3 Tr. zákona. Tým došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 228 ods. 3 Tr. zákona z pôvodných piatich rokov na tri roky a osem mesiacov. V prípade obžalovaného ide doposiaľ o jeho prvé trestné stíhanie a rovnako ďalšie zistenia vo vzťahu k osobe obžalovaného svedčia o tom, že sa obžalovaný doposiaľ nedostal do rozporu so zákonom a nemá evidované žiadne priestupkové konanie. Zohľadňujúc všetky rozhodujúce skutočnosti tak na strane obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu, je možné súhlasiť s druhom zvoleného trestu, ako aj s jeho výmerou. Výmera uloženého trestu je dolnou hranicou trestnej sadzby a plne zohľadňuje všetky rozhodujúce skutočnosti tak na strane obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu. Výkon trestu odňatia slobody bol v súlade s § 50 ods. 1 Tr. zákona odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky, čo je s prihliadnutím na závažnosť konania obžalovaného, jeho následok a okolnosti skutku, doba primeraná. Po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku postupoval krajský súd v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku a nakoľko zistil dôvod na zmenu iba v tomto výroku, zrušil napadnutý rozsudok iba v časti výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenej spoločnosti R. spol. s r.o., pretože táto časť je oddeliteľná od ostatných výrokov. Zároveň postupoval krajský súd v súlade s § 322 ods. 3 Tr. poriadku a s použitím § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, Budatínska X škodu vo výške 17.041,-€, vychádzajúc pritom z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.