Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612202625 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1612202625.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: P. I., XX.X.XXXX, B. Z. F.. J.. Š. Č.. XXXX/X, Q., zast. opatrovníčkou B.. D. J., zamestnankyňou Okresného súdu Malacky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, zast. advokátom JUDr. Jozefom Kempom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 372,95 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 18. októbra 2013 č. k. 6C 69/2013- 55, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 122,34 eur s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 122,34 eur od 12. 3. 2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 24,78 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. na základe zmluvy o pripojení z 26. 11. 2008, vrátane jej Dodatku zo dňa 26.11.2008, poskytol žalovanému užívateľskú SIM kartu s telefónnym číslom XXXXXXXXX a zľavnený mobilný telefón (za 1,-Sk vrátane DPH) značky LG KE970 Light a program služieb 55 Viac. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2011. Žalovaný za poskytnuté telekomunikačné služby riadne neplatil a týmto titulom dlhuje sumu 122,34 eur. Preto ho súd k zaplateniu tejto sumy zaviazal. Zároveň s poukazom na §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve, si žalobca uplatňoval aj zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. V tejto časti súd prvého stupňa žalobu zamietol, pretože dojednanie zmluvnej pokuty považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., keď žalovaný bol úspešný vo výške 67,20 % v predmete sporu a neúspešný vo výške 32,80 %, v dôsledku čoho mu vzniklo právo na náhradu trov v rozsahu 34,40 %. Keďže žalovaný si trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne v konaní nevznikli, súd 1. stupňa mu náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s .p.. Vedľajšiemu účastníkovi priznal ich náhradu vo výške 24,78 eur vzhľadom na pomer jeho úspechu v konaní rovnako vo výške 34,40 %. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby á 28,22 euro (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) + 2 x 7,81 eur režijný paušál, spolu 72,06 eur, z ktorých 34,40 % predstavuje sumu 24,78 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách konania (výrok, ktorým mu súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania neprizná náhradu trov konania. V odvolaní poukázal na to, že trovy konania vynaložené vedľajším účastníkom neboli účelne vynaložené. Vedľajší účastník je združením zameraným na ochranu spotrebiteľa, a je spôsobilé poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, vrátane kvalifikovanej právnej pomoci, bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, zároveň priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, nakoľko túto pomoc mu poskytol advokát, za služby ktorého vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia. Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Súhlas hlavného účastníka so vstupom do konania vedľajšieho účastníka na jeho strane daný nebol. V tomto prípade nebolo možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 O. s. p. Napokon Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky poskytnutými dotáciami hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dva krát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti zmeniť. Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Vedľajšiemu účastníkovi preto môže byť priznaná aj náhrada trov konania v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval. V prejednávanej veci súd prvého stupňa žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietol pre neplatnosť jej dojednania, nakoľko podľa súdu prvého stupňa išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V časti dlžného hovorného súd žalobe vyhovel. Z toho vyplýva, že žalovanému (s poukazom na výšku žalovanej sumy) vznikol nárok na pomernú časť náhrady trov konania podľa §142 ods. 2 O. s. p.. Vzhľadom na to právo na pomernú náhradu trov konania vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd je však zhodne so žalobcom toho názoru, že trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno považovať za trovy potrebné na účelne uplatňovanie práva. Paušálny vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako žalobcovia týmto združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli tohto združenia naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. V predmetnej veci Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ súčasne s oznámením o vstupe do konania požiadalo súd prvého stupňa o doručenie žaloby a jej príloh. Z toho je zrejmé, že v čase vstupu do konania toto združenie nepoznalo ani predmet sporu a do konania vstúpilo iba na tom základe, že zrejme podľa toho, kto je vo veci žalobcom, usúdilo, že ide o spotrebiteľskú vec. V neposlednom rade treba poukázať na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil na svoje zastupovanie advokátsku kanceláriu, hoci z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť sám právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Pokiaľ ide o samotný výsledok sporu, odvolací súd poukazuje na to, že na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok je súd povinný prihliadať ex offo. Jej existencia spôsobuje neplatnosť priamo zo zákona. S ohľadom na uvedené v tejto časti žalovaného nároku bola ingerencia vedľajšieho účastníka nadbytočná (pričom len v tejto časti bol žalovaný úspešný). Preto nemožno hovoriť, že k zamietnutiu žaloby v tejto časti došlo výlučne v dôsledku aktívneho konania vedľajšieho účastníka. Ak vedľajší účastník je zo zákona združením na ochranu spotrebiteľa, ktorý disponuje vlastným právnym oddelením, niet prekážky, aby námietka existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky bola vznesená priamo týmto združením (nejde po právnej stránke o zložitú vec). Možno teda súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že za stavu, keď vedľajší účastník sám poskytuje ochranu spotrebiteľom (keď na tento účel bol zriadený), nemožno považovať trovy právneho zastúpenia ktoré mu vznikli, za trovy účelne vynaložené. Za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia nie je možné považovať prípady, keď sám vedľajší účastník má zriadené právne oddelenie s cieľom poskytovať právnu ochranu spotrebiteľovi. Aj vedľajší účastník má nepochybne právo byť zastúpený právnym zástupcom v konaní, ale ak predmetom jeho činnosti je poskytovanie právnej ochrany spotrebiteľom v súdnych konaniach (a teda ak svoju činnosť vykonáva prostredníctvom ním zvoleného právneho zástupcu), je na ňom, aby trovy právneho zastúpenia znášal sám. V opačnom prípade by existencia a činnosť tohto združenia postrádala zmysel, keďže žalovaný by si mohol sám zvoliť právneho zástupcu. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. v napadnutej časti, t. j. v časti, ktorou bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia 24,78 eur, tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. Napriek tomu mu odvolací súd nemohol priznať náhradu trov voči vedľajšiemu účastníkovi. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo možné uložiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu so žalovaným. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod uložiť žalovanému povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov nezavinil. Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že žalobca vedie viacero sporov rovnakého druhu, pričom mu musí byť známe, že zmluvná pokuta obsiahnutá v zmluvách o pripojení (poskytovaní telekomunikačných služieb) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53a Občianskeho zákonníka), a teda neplatnou zo zákona. Napriek tomu naďalej podáva žaloby, v ktorých si uplatňuje zmluvnú pokutu. Za takéhoto stavu si pomerné priznanie trov konania (§ 142 ods. 2 O. s. p.) zapríčiňuje žalobca sám (nebyť uplatnenia zmluvnej pokuty nedošlo by iba k čiastočnému úspechu v spore). Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania prihliadol aj na túto skutočnosť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.