Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/359/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612208989 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1612208989.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : Z. W., S.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul.č. 2942/60A, dieťa rodičov: V. W., S.. XX.XX.XXXX, bytom C. W., Z. Y..Č..X a otec R. W., S.. XX.X.XXXX, bytom M. X. Č.. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23.4.2013, č.k. 8 P/306/2012-48, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Z. W., S.. XX.X.XXXX od 1.8.2012 sumou XXX eur mesačne, vždy do 15- eho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky, - zročné výživné za obdobie od 1.8.2012 do 23.4.2013 na maloletého v sume X.XXX euro uložil otcovi zaplatiť matke v mesačných splátkach po XX euro spolu s bežným výživným , počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia , pod hrozbou straty výhody splátok a hrozbou exekúcie, - deklaroval, že do zaplateného výživného započítal V. X,XX euro, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 11 C /55/2007 zo dňa 21.5.2007 v časti výroku o výživnom pre maloletého, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 65 ods.1, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine , § 154 ods.1, § 163 ods.1,2, § 160 ods.1 O.s.p. , keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného. V odôvodnení konštatoval, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2007 bol maloletý v predškolskom veku, navštevoval materskú školu, v súčasnosti je žiakom 2. stupňa základnej školy a je nepochybné, že náklady na jeho potreby sa zvýšili úmerne k veku, stupňu a charakteru školy, ktorú navštevuje, ako i s ohľadom na potreby jeho osobnostného a kultúrneho rozvoja. Zároveň mal súd prvého stupňa preukázanú zmenu pomerov na strane rodičov - u otca zmenou jeho osobného stavu, zmenou okruhu vyživovacích povinností a zvýšením príjmu, u matky odkázanosťou na opatrovateľský príspevok štátu vzhľadom na starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutého syna Rudolfa . Zmenu pomerov u maloletého dieťaťa mal preukázanú a ustálenú už nástupom dieťaťa na základnú školu a potom nástupom na 2. stupeň základnej školy pri zohľadnení, že matka vo svojom návrhu žiadala zvýšiť výživné až od podania svojho návrhu. Pri ustálení výšky výživného súd prvého stupňa vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomeroch oboch rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť matky ako o maloletého Z. , tak aj o plnoletého a na jej starostlivosť o odkázaného syna R., zohľadnil vek dieťaťa, školu, ktorú navštevuje, jeho zdravotný stav, ako i celkový vývoj životných nákladov účastníkov konania a osobnostný rozvoj maloletého dieťaťa. Konštatoval, že súčasná výška výživného je na hranici sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného právneho predpisu. Zo skutkových okolností prípadu zistených vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že otec je vzhľadom na svoje zárobkové a rodinné pomery schopný platiť zvýšené výživné, ktoré je nevyhnutne potrebné na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb maloletého. Pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že matka maloletého Z. sa osobne stará o ťažko zdravotne postihnutého syna R. vyžadujúceho si jej celodennú starostlivosť, čo je i dôvod, ktorý bráni matke sa riadne zamestnať. Pri zohľadnení, že jediným zdrojom príjmu matky je opatrovateľský príspevok vo výške XXX,XX euro mesačne dospel k záveru, že matka nemôže v plnom rozsahu pokrývať potreby maloletého Z.. Zároveň poukázal na nadpriemerný zárobok otca ( 1,5 násobne vyšší ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve ), otec toho času žije v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jeho manželky bez nájomného vzťahu, manželka otca je dobrovoľne na predĺženej rodičovskej dovolenke ( aby sa nemusela v pravidelných intervaloch hlásiť na úrade práce ) a bez oficiálneho príjmu. Súd prvého stupňa zohľadnil, že zdrojom príjmu manželky otca je predaj vlastnoručne vyrábaných výrobkov, ktorý nepriznáva , a jeho výška sa teda ani nedá preukázať. Súd prvého stupňa konštatoval, že potreby domácnosti hradia manželia pomerne podľa výšky svojich príjmov, starajú sa o maloletú dcéru manželky otca, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť jej otec. Konštatoval, že náklady zo strany otca maloletého vynakladané na ostatné deti nie je možné uprednostňovať pred nákladmi na maloletého Z., keďže tento vzhľadom na príjem svojej matky nemá inú možnosť, iba byť odkázaný finančne na výživu svojho otca. Súd prvého stupňa zohľadnil otcovi iba vyživovaciu povinnosť voči maloletému Z., ktorý je však zdravý, má možnosť celodenne navštevovať materskú školu a manželka otca má možnosť sa riadne zamestnať. Na rozdiel od matky Z., ktorej príjem je na hranici dôstojného života, je otec dieťaťa zdravý, schopný dosahovať slušný príjem a je v súčasnosti na ňom, aby po finančnej stránke zabezpečoval potreby maloletého Kristiána. Matka si svoj diel starostlivosti voči maloletému plní ( vzhľadom na výšku svojho príjmu ) svojou osobnou starostlivosťou o dieťa. O zročnom výživnom za obdobie od 1. 8. 2012 do 23. 4. 2013 vo výške 1350 euro súd prvého stupňa rozhodol podľa § 162 ods. 1, § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd podľa § 221 ods.1,2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na nesprávne skutkové závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k vyhodnoteniu schopností jeho terajšej manželky zabezpečovať príjmy do spoločnej domácnosti tým, že nevyužila v plnom rozsahu svoje právo na zvýšenie výživného požadovať od otca maloletej dcéry W.. Uviedol, že s manželkou býva v rodinnom dome, ktorého spoluvlastníkmi je jeho súčasná manželka a jej bývalý manžel. V zmysle dohody medzi nimi ako bývalými manželmi, neplatia nájomné za časť nehnuteľnosti, ktorá patrí bývalému manželovi, pretože užívajú len na polovicu domu, ktorú vlastní jeho manželka. V súlade s dohodou bývalý manžel spláca úver, ktorý si zobrali na kúpu domu ( XXX euro mesačne ) a oni spoločne s manželkou platia celkovú sumu na vykurovanie rodinného domu ( XXX euro ). Pre tieto výhody vyjadriteľné v peniazoch jeho manželka zatiaľ nepožaduje zvýšenie výživného na dcéru W.. Príjmy jeho manželky z príležitostného predaja výrobkov sú nepravidelné, v podstate náhodilé a nedosahujú v priemere ani niekoľko desiatok euro mesačne. Jeho manželka sa stará o svoje deti, domácnosť, vykonáva drobné práce okolo domu v čase, keď je on v zamestnaní. Bez toho zázemia by nemohol pracovať na smeny vo vzdialenosti cca 70 kilometrov od bydliska a dosahovať terajšiu úroveň príjmov. Otec poukázal ďalej na to, že jeho príjem je nadlepšený trinástym a štrnástym platom, inak jeho príjem dosahuje asi XXX euro mesačne. Uvedené znamená, že po uhradení zvýšeného výživného zostane na uspokojovanie potrieb jeho štvorčlennej rodiny necelých XXX euro vrátane výživného plateného otcom W.. Naproti tomu, trojčlenná rodina jeho bývalej manželky bude dosahovať príjem cca XXX eura. Otec uviedol, že od bývalej manželky nepožaduje nájomné za užívanie polovice rodinného domu, v ktorom býva spolu s jeho synmi. Súd prvého stupňa sa v rozhodnutí ďalej nevyporiadal s tým, že pravidelné návštevy oboch synov sú spojené s určitými výdavkami v celkovej sume cca XX euro mesačne ( XX euro pohonné hmoty, XX euro príspevky mimo výživného ). Zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému Z.S. spôsobí, že životná úroveň oboch jeho synov nebude približne rovnaká a jeho mladší syn Z. bude ukrátený. Matka maloletého v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť poukazujúc na to, že okrem maloletého Z. sa stará o zdravotne ťažko mentálne postihnutého syna R., ktorý je odkázaný na jej opatrovanie a je pozbavený spôsobilosti. Jediným zdrojom jej príjmu je opatrovateľský príspevok vo výške XXX,XX euro, od marca 2012 jej syn R. poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX euro a kompenzačný príspevok vo výške XX euro mesačne . Uviedla, že manželka otca sa môže zamestnať, ich deti sú zdravé a môžu navštevovať školské zariadenie. Manželka otca je celé roky dobrovoľne nezamestnaná a privyrába si predajom ručne vyhotovovaných výrobkov. Otec detí sa stavia k veciam nezodpovedne, nemá záujem sa podieľať na ich spoločnej výchove, v ich dome je spoluvlastníkom podielu po jej rodičoch, ktorý mu darovala na začiatku manželstva. Druhá časť domu je do kúpená spoločne, ale neobývaná, takže sa nedá ani užívať. Po rozvode na dom nič neplatil, neprispieva ani teraz, celú časť domu naďalej užíva aj s našim zariadením (občas tu prestáva po pracovnej smene za účelovom návštevy detí), neprispieva ani len na energie. Obaja synovia R. L. Z. sa zdržiavali u otca jedenkrát za mesiac počas víkendu, v súčasnosti navštevuje otca už len Z. keďže otec sa vyjadril, že syn R. je už dospelý. Na návštevy otec detí nevyužíval vždy svoje vlastné motorové vozidlo, dával sa priviezť aj na inom dopravnom prostriedku svojich kolegov. Zvýšením výživného nebude obmedzované stretávanie sa s deťmi ( ako udáva otec ) , nakoľko v čase, keď automobil nemal, dokázal deti navštevovať častejšie. Matka v prílohe predložila fotografie výrobkov vyhotovených a predávaných manželkou otca . Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu podaného matkou maloletého na zvýšenie výživného, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie , v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa týkajúcimi sa jeho výrokov, v ktorých s účinnosťou od 1.8.2012 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Z. W.W., S.. XX.X.XXXX sumou XXX eur mesačne, vždy do 15- eho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky a zročné výživné za obdobie od 1.8.2012 do 23.4.2013 na maloletého v sume X.XXX euro povolil otcovi zaplatiť matke v mesačných splátkach po XX euro spolu s bežným výživným , počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia , pod hrozbou straty výhody splátok a hrozbou exekúcie. Keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku , osvojac si dôvody rozhodnutia , odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia . Pre doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia poznamenáva, že z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého Z. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 11 C /55/2007 zo dňa 21.5.2007 , ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí, v tom čase obaja maloletí synovia R. L. Z. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k povinnosti platiť na výživu maloletého R. sumou X.XXX,- Sk a na Z. sumou X.XXX,- Sk. V čase tohto rozhodnutia maloletý Z. navštevoval materskú školu, matka maloletého sa už dlhodobo starala o ťažko zdravotne postihnutého syna R. ( jej príjmom bol opatrovateľský príspevok vo výške X.XXX,- Sk, príspevok na kompenzáciu nákladov vo výške XXX,- Sk, príspevok na prevádzku motorového vozidla vo výške XXX,- Sk mesačne a rodinné prídavky vo výške X.XXX,- Sk mesačne ) , otec bol bez iných ďalších vyživovacích povinností a v pracovnom pomere v spol. I. V., L..V.. dosahoval mesačný príjem XX.XXX,- Sk . Odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Výživné má spotrebný charakter a slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj a pre prípravu na uplatnenie sa v živote. Určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. V posudzovanom prípade sa odvolací súd stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa o tom, že tak na strane maloletého, ako i na strane otca došlo od poslednej súdnej úpravy výživného k zmene pomerov , samo osebe odôvodňujúcej zmenu naposledy určeného výživného. Súd prvého stupňa pri zhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania správne vyvážil objektívnu zmenu potrieb na strane maloletého súvisiacu so zmenou vzdelávania ( prechodom na druhý stupeň základnej školy ), logickým nárastom potrieb maloletého , ktoré sú dôsledkom jednak vyššieho veku, vyprofilovaním sa jeho záujmov ( futbal ) a na strane otca zohľadnil pribudnutie vyživovacej povinnosti k maloletému synovi Z.N., S.. XX.X.XXXX, odbudnutie vyživovacej povinnosti k staršiemu ťažko zdravotne postihnutému synovi R. ( o ktorého starostlivosť sa stará výlučne matka maloletého ) a zvýšenie jeho príjmu dosahovaného v pracovnom pomere, pri ustaľovaní ktorého správne zohľadňoval i otcovi vyplatený tzv. 13. a 14. plat. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že za situácie, v ktorej sa nachádza matka maloletého je povinnosťou otca nahrádzať finančné plnenia druhého povinného rodiča, v tomto prípade matky . Sociálna situácia matky, ktorá z dôvodov starostlivosti o ťažko zdravotne postihnutého staršieho syna R. ( ktorý trpí mentálnou retardáciou ťažkého stupňa s globálnym postihnutím psychomotorických funkcií a celkovou nerozvinutosťou osobnosti, je plne inkontinentný, plienkovaný , kŕmený kašovitou stravou, trpí zlostnými afektmi so sklonmi k sebapoškodzovaniu, ktoré sú tlmené medikamentóznou liečbou a je plne odkázaný na opatrovanie zo strany matka ) jej objektívne neumožňuje zamestnať sa a okrem opatrovateľského príspevku ( v súčasnosti vo výške XXX,XX euro mesačne ) dosahovať iný finančný príjem, z ktorého by bola schopná uspokojovať základné odôvodnené potreby maloletého Z. . Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca vo vzťahu k výške finančných prostriedkov, ktoré zostávajú k dispozícii jeho rodine a rodine jeho bývalej manželky je treba uviesť, že pri posudzovaní návrhu na zvýšenie výživného nemôže súd prihliadať len na jednoduchý matematický prepočet finančných prostriedkov, ktorý má v úhrne k dispozícii rodina matky a otca, ale musí vychádzať zo všetkých skutkových okolností prípadu, ktoré v konaní vyšli najavo. Rodina otca má objektívne lepšie sociálne podmienky , ktoré môže v budúcnosti ešte vylepšiť i potencionálna pracovná činnosť manželky otca maloletého Z. . Naviac, z vykonaného dokazovania je bez akejkoľvek pochybnosti , že manželka otca maloletého i v súčasnosti dosahuje zo zhotovovania a predaja vlastnoručne vyhotovených výrobkov ( na webovej stránke I.. X..O..sk manželka otca tieto výrobky uverejňuje a poskytuje rady na ich zhotovovanie ) istý, i keď presne nezistený príjem . Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vrátane výroku o zročnom výživnom za obdobie od 1.8.2012 do 23.4.2013 v sume 1.350 euro podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.