Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/126/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613010009 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1613010009.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudkýň JUDr. Alžbety Horváthovej a JUDr. Evy Vajdičkovej, v trestnej veci obžalovaného N., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2, odsek 2, písmeno a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno a) Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13.05.2013, sp. zn. 3T 3/2013 na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.01.2014 v Bratislave takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného N., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného N. uznal za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2, odsek 2, písmeno a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v čase okolo 18.30 hodine dňa 05.09.2012 pred domom číslo XXX na K. ulici v Z. postaviac sa pred osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4 šedej metalízy, ev. č. C., brániac mu v odjazde a držiac tašku obsahujúcu náradie, buchol do kapoty tohto vozidla, následne z tašky vybral skrutkovač, ktorým buchol po kapote vozidla spôsobiac preliačiny, na prednej kapote vozidla spravil skrutkovačom ryhu o dĺžke približne 30 cm, potom na ľavej prednej strane vozidla poškodil pneumatiku zn. Michelin 195/65 R15, do ktorej bodol skrutkovačom, s ktorým sa následne začal zaháňať proti poškodenej K., ktorá sedela vo vozidle, a pritom vykrikoval, že ju bodne a vulgárne jej nadával, pričom v súvislosti s predchádzajúcim telefonickým rozhovorom obžalovaného N. s priateľom poškodenej K. z 05.09.2012, kde obžalovaný uviedol, že si poškodenú „dnes nájde a zmláti ju ako chlapa“, vzbudil u poškodenej K. obavu o jej život a zdravie a poškodením vozidla spôsobil poškodenej spoločnosti D. škodu vo výške najmenej 250,- Eur. Za tento čin okresný súd obžalovanému uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 49 odsek 2, § 42 odsek 1, § 41 odsek 1, § 38 odsek 2, § 36 písmeno a), § 37 písmeno b) Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zák. pre výkon tohto trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň zrušil výrok o teste rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 2T 94/2012 zo dňa 24.09.2012 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 odsek 1 Tr. por. poškodených D. a K. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný N.. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že nekonal žiadnym takým spôsobom, ktorý by mohol v poškodenej dôvodne vzbudiť obavu o jej život alebo zdravie. Poškodená z jeho konania nemohla mať strach jednak preto, že ho poznala a vedela, že by ju neohrozil a jednak to vyplýva z jej správania, keď sama otvorila na aute v ktorom sedela dvere, čo by zrejme pri pocite ohrozenia neurobila. V prítomnosti ďalších troch osôb nebolo ich stretnutie náhodné, ale naplánované. Poškodenú neohrozoval so zbraňou - skrutkovačom, ale tento mu vypadol z tašky na zem. V tomto smere sa nezhodujú ani svedkovia A. s poškodenou lebo títo uviedli, že skrutkovač vypadol z tašky na zem a poškodená tvrdí, že skrutkovač z tašky vybral. Navyše svedkovia C. a C. uviedli, že skrutkovač držal hrotom smerom dolu. Za nesprávny považoval rozsudok aj v právnom posúdení jeho konania, lebo podľa § 360 Tr. zák. sa musí jednať o vyhrážanie smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou. Jeho konanie úmyselne nesmerovalo ani k jednému z vymenovaných následkov. Podľa jeho názoru skutková veta takéto vyhrážky ani neobsahuje. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil, ale požiadal, aby odvolací súd zasadnutie vykonal v jeho neprítomnosti. Odvolací súd preto vykonal zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného podľa § 293 odsek 5 Tr. por. Prítomný obhajca obžalovaného sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Uviedol, že svedkovia, ktorí boli prítomní pri tomto incidente vypovedali rôzne. Fyzická prevaha bola na strane poškodenej a nikto nevystúpil na jej obranu, lebo ohrozovaná ani nebola. Sama poškodená potvrdila, že počas spolužitia ju nikdy nenapadol. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry navrhla rozsudok prvostupňového súdu tak vo výroku o vine ako aj o treste potvrdiť. Krajský súd podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení si svojej prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 odsek 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. por.. Podľa § 2 odsek 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 odsek 12 orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Výpoveďami svedkov K., A., Z. a Z. bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný potom, ako mu poškodená podala igelitovú tašku v ktorej bolo okrem iného aj náradie zobral túto tašku a buchol s ňou do kapoty vozidla. So šraubovákom, ktorý v tejto taške bol, spravil potom na kapote vozidla ryhu a bodol do pneumatiky. Svedkovia zhodne vypovedali, že s týmto šraubovákom pohyboval smerom k poškodenej a pritom jej nielen nadával, ale sa jej vyhrážal, že ju bodne. Uvedeným svedkom ani odvolací súd nemal žiadny dôvod neveriť. Ak obžalovaný bol schopný pred svedkami so skrutkovačom v ruke poškodiť motorové vozidlo v ktorom sa poškodená nachádzala a toto poškodenie bolo aj znaleckým dôkazom objektívne preukázané, potom niet pochybnosti o tom, že s týmto nástrojom bol schopný ohrozovať poškodenú a vyhrážať sa jej, že ju bodne. Je pritom nerozhodné, či tento nástroj vybral z tašky alebo zdvihol zo zeme. V každom prípade ho držal v ruke a pohyboval s ním smerom poškodenej O.. Okrem toho sa podľa výpovede menovanej svedkyne vyhrážal aj tým, že si ju „dnes nájde a zmláti ju ako chlapa.“ Okresný súd vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno a) Tr. zák. Ak obžalovaný so skrutkovačom v ruke sa aj vyhrážal, že ním poškodenú bodne prejavil úmysel spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví čo u poškodenej vzbudilo aj dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Nepochybil okresný súd ani pri ukladaní trestu. Podľa § 34 odsek 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 odsek 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 odsek 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Okresný súd priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno a) Tr. zák. spočívajúcu v tom, že skutok spáchal v silnom rozrušení a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Tr. zák. v tom, že trestného činu sa dopustil vo viacčinnom súbehu, čím sa vyrovnal pomer a miera závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Pri určení druhu a výmery trestu okresný súd obžalovanému správne uložil súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 odsek 1 Tr. zák. lebo trestného činu sa dopustil skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Týka sa to rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 2T 94/2012 vyhláseného dňa 24.09.2012, ktorým bol obžalovanému za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), c) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Keďže obžalovaný predmetný trestný čin navyše spáchal aj v skúšobnej dobe podmienečného trestu uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T 17/2010 zo dňa 11.02.2010 a skúšobná doba mu plynula od 30.03.2010 do 30.03.2012, okresný súd aj správne aplikoval ustanovenie § 49 odsek 2 Tr. zák. podľa ktorého za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je obligatórne treba uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Pre výkon uloženého trestu okresný súd obžalovaného správne zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. V súlade so zákonom súd rozhodol aj o uplatnenom nároku na náhradu škody keď poškodených D. a K. odkázal na občianske súdne konanie. K tomuto nároku na náhradu škody sa vyžaduje vykonať ďalšie dokazovanie, čo by už presiahlo potreby trestného konania. Keďže odvolací súd nezistil dôvody na zrušenie prípadne zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného zamietol podľa § 319 Tr. por.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.