Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/88/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613010267 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikuš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1613010267.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a členov senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovanej Q. J., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovanej Q. J. proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 47/2013 zo dňa 17.03.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.09.2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanej Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., V. ul. XXX/XX u k l a d á podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú nezmenené. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 47/2013 zo dňa 17.03.2014 bola obžalovaná Q. J. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 16.06.2012 v čase o 14.55 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. O. T., EČ: SE XXXAU, po ceste II/XXX v smere X. F. - X. X. a počas odbočovania vľavo na lesnú cestu nedala prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu zn. Q. B., fEČ: MA XXXAF, ktoré viedla poškodená F. V., v dôsledku čoho poškodená so svojím motocyklom narazila do pravej prednej časti vozidla zn. O. T. a v dôsledku zrážky utrpela zlomeninu ľavého predlaktia, pravej očnice s otrasom mozgu, ktoré zranenia si vyžadujú liečenie v trvaní nad 42 kalendárnych dní. Súd I. stupňa obžalovanej uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere dva roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanej trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu dva roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú V., a.s. B., F. XX, D.: XX XXX XXX a poškodenú F.. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. J. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná, ktoré písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Má za to, že súd nesprávne a účelovo vyhodnotil znalecký posudok, účelovo niektoré jeho časti pri vyhodnocovaní dôkazov opomenul. Z vyjadrení znalca na pojednávaní možno podľa obhajoby vyvodiť jednoznačný záver, že vodička motocykla sa nevenovala primerane podmienkam na vozovke a neprispôsobila rýchlosť svojej jazdy okolnostiam, ktoré sa vyskytli dňa 16.06.2012 o 14.55 hod. na ceste v smere X. F. - X. X.. Znalec okrem iného sa vyjadroval aj k spôsobu jazdy obžalovanej a možnosti vidieť vodičku motocykla pred tým, než začala odbočovať, resp. v čase keď už úkon odbočovania začala a uviedol, že s vysokou mierou pravdepodobnosti možno predpokladať, že vodička s vozidlom začala odbočovať v čase, keď nevidela motocyklistku, ktorá bola za zákrutou. R. tiež, že rozhľadové pomery z miesta začiatku odbočovania vodičky vozidla O. neboli dostatočné pre danie prednosti v jazde vozidlám pohybujúcim sa po ceste správnou technikou jazdy, vzhľadom na rýchlosť maximálne povolenú na danom úseku a ani vozidlám, ktoré by sa pohybovali rýchlosťou vyššou ako 75 km/h. Záverom požiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca obžalovanej Q. J. pridržal písomne podaného odvolania a dodal, že alternatívne dáva vinu obžalovanej ale aj poškodenej, a preto navrhol vypracovanie nového znaleckého posudku. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť pre správnosť. Obžalovaná Q. J. sa pripojila k záverečnému návrhu svojho obhajcu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por. ) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie je v časti dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest neprimerane prísny. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Pred súdom I. stupňa bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. súd I. stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Čo sa týka výroku o vine, je potrebné uviesť, že prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí vykonal všetky dostupné dôkazy, ako sú výpovede svedkov, znalecké posudky ako i listinné dôkazy a aj podrobne vyhodnotil dôkaznú situáciu a správne dospel k záveru, že obžalovaná Q. J. nedala prednosť v jazde oproti idúcemu vozidlu, čo bolo základnou a podstatnou príčinou dopravne nehody. Nezvládla odbočovací manéver, tento vykonávala veľmi liknavím spôsobom, čím zapríčinila kolíziu s vozidlom poškodenej, na základe čoho došlo k zraneniam poškodenej opísanými vyššie. Vo vzťahu k odvolacej námietke obhajoby, že poškodená mala včas a správne reagovať na vozidlo obžalovanej aj odvolací súd uvádza, že nemožno očakávať, že poškodená je zodpovedná za vzniknutú prekážku, ktorá bola vytvorená obžalovanou porušením dôležitej povinnosti a už vôbec nie za následok, ktorý týmto porušením nastal. Okresný súd sa dôsledne vysporiadal s obidvomi alternatívami správania sa obžalovanej vypracovanými v znaleckom posudku a tieto aj správne a podrobne vyhodnotil, na čo odvolací súd v tejto časti poukazuje bez potreby opakovať argumenty prvostupňového súdu. Obžalovaná teda svojim konaním opísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnila všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. tak po stránke subjektívnej ako i po stránke objektívnej. Ako trestne zodpovedný subjekt inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti. Čo sa týka výroku o treste, odvolací súd uvádza, že súd I. stupňa sa dôsledne neriadil hore citovanými ustanoveniami Trestného zákona pri ukladaný trestu. Pokiaľ ide poľahčujúce či priťažujúce okolnosti, ich existenciu resp. neexistenciu okresný súd vyhodnotil správne. Na obžalovanú sa síce hľadí ako na netrestanú, avšak s poukazom na jej priestupkový register, z ktorého vyplýva, že bola šesť krát priestupkovo postihovaná pre priestupky v doprave, nie je ne mieste aplikovať ustanovenie § 36 písm. j) Tr. zák. a žiadnu inú poľahčujúcu okolnosť súd nezistil. Sťažnostný súd nezistil ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je teda v tomto prípade daný 1:1 a preto s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. sa ani jedna z hraníc zákonom ustanovenej trestnej sadzby neupravuje, ale ostáva nezmenená. Pri uložení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody okresný súd nepochybil, keď uložil obžalovanej trest pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere dvanásť mesiacov, a to ako trest podmienečný s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobo v trvaní dva roky, ktorý aj sťažnostný súd považuje vzhľadom na osobu obžalovanej, predovšetkým jej vek, celkové okolnosti skutku, a predovšetkým na možnosti nápravy za primeraný ale na rozdiel od okresného súdu za dostatočný. V danom prejednávanom prípade odvolací súd konštatuje, že s poukazom na § 34 Tr. zák. je na potrestanie obžalovanej postačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia slobody bez uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Obžalovaná síce porušila dôležitú povinnosť, keď nedala prednosť v jazde poškodenej a spôsobila tak dopravnú nehodu a zranenie poškodenej, avšak konanie obžalovanej nebolo spôsobené typickým ignorovaním dopravných predpisov ale naopak, netypickým pomalým odbočovacím manévrom, na základe ktorého vytvorila poškodenej prekážku. Na základe uvedeného preto dospel odvolací súd k záveru, že uloženie kombinácie trestu podmienečného a trestu zákazu činnosti je pre obžalovanú neprimerane prísne a na jej nápravu bez pochýb bude postačovať hrozba trestu odňatia slobody po dobu dvoch rokov. Odvolací súd preto na základe odvolania obžalovanej zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol rozsudkom o treste obžalovanej tak, že jej uložil samostatný podmienečný trest odňatia slobody bez potreby uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Trest takto uložený odvolacím súdom splní účel trestu uvedený v § 34 Trestného zákona. So zreteľom na uvedené dôvody krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.