Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/145/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613200070 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1613200070.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. F., O.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul.č. 2942/60 A, Malacky, dieťa rodičov: matka I. F., O.. XX.X.XXXX, Š. P.Ť. F., V. T., K. Č.. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou, AK so sídlom Malacky, Duklianskych hrdinov č. 2946/6 a otec P. F., O.. X.X.XXXX, Š. P. F., V. V., M. H..Č.. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 14.1.2014, č.k. 8P/2/2013-55, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania . . o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - od 1.9.2013 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú X. F., O.. X.X.XXXX zo sumy XX euro na sumu XXX euro mesačne, ktorú mu uložil povinnosť platiť k rukám matky, vždy do 15- eho dňa v mesiaci vopred, - zročné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 31.12.2013 vo výške 80 euro povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX euro, ktoré uložil otcovi platiť spolu s bežným výživným k rukám matky , počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia, pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie, - vo zvyšku návrh matky zamietol, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 24.11.2011, sp. zn. 8P/50/2011 v časti o výživnom pre maloletú, - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti návrhu matky. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov u maloletej, ktorá je žiačkou tretej triedy základnej školy, jej zdravotný stav sa nezlepšil a vyžaduje si zvýšené výdavky. Za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej určil deň 1. 9. 2013, t.j. nástup maloletej do tretej triedy základnej školy, kedy sa v tomto čase zásadnou mierou prejavili zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečením potrieb dieťaťa pri nástupe do vyššej triedy základnej školy a i v nadväznosti na zhoršený zdravotný stav dieťaťa ( ktorému bola v decembri 2013 potvrdená alergia na roztoče a na niektoré druhy mäsa a mliečnych výrobkov). Pokiaľ ide o výšku výživného, súd prvého stupňa vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky o dieťa a i to, že otec sa s maloletým dieťaťom nestretáva. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že otec je od 3. 12. 2013 opäť zamestnaný a v zmysle Dohody o zmluvnom plate mu prináleží mzda vo výške XXX euro brutto mesačne (XXX euro netto). Konštatoval, že otec je schopný vlastnou zárobkovou činnosťou dosiahnuť vyšší príjem, čomu nasvedčuje i skutočnosť, že v minulosti dosahoval príjem v sume cca XXX euro mesačne. Z lekárskej správy ošetrujúceho lekára zo dňa 10. 1. 2014 nemal preukázané, že by zdravotné ťažkosti otca obmedzovali v pracovnej činnosti a konštatoval, že sociálny stav otcovi umožňuje nájsť si lepšiu ohodnotenú prácu. Pri skúmaní objektívnych okolností - existencie pracovných príležitostí primeraných schopnostiam otca konštatoval, že na jeho strane nezistil neexistenciu dostatočných príležitostí a možností, ktoré by bolo možné objektívne vyhodnotiť ako neodstrániteľný stav. Na základe uvedeného potom výživné na maloletú zvýšil na sumu XXX euro mesačne pri zohľadnení sociálnych pomerov otca a i vzniku jeho ďalšej vyživovacej povinnosti a v otázke príjmu vychádzal zo schopností otca dosiahnuť lepší príjem. O zročnom výživnom rozhodol s použitím § 163 ods. 1,2 , § 160 ods. 1 O.s.p. a povolil otcovi dlžné výživné vo výške XX euro mesačne splácať v určených mesačných splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zmenil tak, že uloží otcovi povinnosť platiť počnúc dňom podania návrhu výživné v sume XXX euro mesačne alternatívne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa názoru u matky výroková časť napadnutého rozsudku je v zjavnom rozpore s jeho odôvodnením, keď súd prvého stupňa (podľa odôvodnenia ) pri ustálení výšky výživného zohľadňoval najmä majetkové a príjmové pomery oboch rodičov, zmenu veku maloletej, jej nástup do tretej triedy základnej školy, zhoršenie jej zdravotného stavu, skutočnosť, že otec je schopný vlastnou zárobkovou činnosťou dosiahnuť vyšší príjem ako je XXX euro netto mesačne, podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, a paradoxne určil zvýšené výživné nepokrývajúce odôvodnené potreby dieťaťa. Súd prvého stupňa rozhodol o zvýšení výživného len o sumu XX euro mesačne, ktorá postačuje takmer na 1 nákladov na lieky ( ktoré maloletá musí pravidelne užívať) a nezohľadňuje iné nutné náklady, akými sú bežná strava, špeciálna strava, ošatenie, obuv a podobne. S poukazom na citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatovala zmätočný stav medzi odôvodnením súdneho rozhodnutia a jeho výrokovou časťou. Ako zásadné pochybenie súdu prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska hmotnoprávneho považovala i skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol v rozpore so záujmami a právami maloletej na primerane dostatočnú životnú ekonomickú úroveň, keď i napriek faktu, že na strane dieťaťa došlo k zásadnej preukázanej zmene pomerov, návrh na zvýšenie výživného vo zvyšnom rozsahu zamietol. Rozhodnutím oklieštil odôvodnené potreby dieťaťa len preto, že oficiálny príjem otca je minimálny. Je v rozpore so zákonom, aby maloleté dieťa priamo či nepriamo doplácalo na to, že jeho otec údajne poberal minimálnu mzdu ( naviac zo strany otca sa jedná o účelové konanie). Otec je zdravý, výkonný, v produktívnom veku, kedy je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si minimálne dvoj či trojnásobne lepšie platenú prácu, ako je práca len za minimálnu mzdu. Matka konštatovala, že u súčasného zamestnávateľa otec už v minulosti pracoval, pričom oficiálne dostával minimálnu mzdu a zvyšok peňazí v sume cca XXX euro mesačne mu bol vyplácaný „ na ruku“. Vyslovila presvedčenie, že i v súčasnosti by otec za sumu XXX eura netto mesačne nikdy nešiel pracovať. Uvedený stála znamená, že matka i napriek tomu, že je ťažko chorá a bez akejkoľvek pomoci druhého rodiča, musí zabezpečovať po všetkých stránkach nielen rutinný výkon osobnej starostlivosti o maloletú, ale aj jej opateru a pomoc v ťažkých životných situáciách, výchovu, lásku, vzdelávanie, prežívanie všetkých úskalí jej veku a pod.. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí skôr zameral na záujem o otca, a to na úkor maloletého dieťaťa a v neposlednom rade i záujmov matky, na ktorú ponechal väčšie bremeno plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletej (čo nie je zákonné ani spravodlivé). Otec maloletého dieťaťa sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie . Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie je odvolanie matky proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia a závislému výroku o dlžnom výživnom dôvodné. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne v tom, že vykonaným dokazovaním zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Malacky, ktorý rozsudkom zo dňa 24.11.2011, č.k. 8P/50/2011-24 (právoplatným 8.12.2011) schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou XX euro mesačne (v tom čase bol maloletá žiakom 1. ročníka základnej školy, matka bez ďalšej inej vyživovacej povinnosti dosahovala v Z. F. R..F.. príjem vo výške XXX,XX euro netto , otec bez ďalšej inej vyživovacej povinnosti dosahoval v Z. F. R..F.. príjem cca XXX,XX euro netto mesačne, obaja rodičia nevlastnili iný majetok väčšej hodnoty). V danom konaní sa vykonaným dokazovaním nepochybne preukázala zmena pomerov na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa, ktorí sú i naďalej obaja zamestnaní - matka (ktorá nezmenila osobný stav) u nezmeneného zamestnávateľa dosahuje príjem totožný s príjmom v čase poslednej úpravy, v roku 2012 kúpila osobné motorové vozidlo I. P., otec bol od 18.4.2013 do decembra 2013 nezamestnaný, v súčasnosti u zamestnávateľa P., F..E..D.. dosahuje príjem vo výške cca XXX,XX euro mesačne, dňa 20.8.2012 mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej R. F., na ktorej výživu prispieva podľa dohody s matkou dieťaťa. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, táto je rovnako nesporná - maloletá je od 1.9.2013 žiačkou 3. ročníka základnej školy, od roku 2011 trpí na alergiu a matkou vynakladané náklady na uspokojenie jej potrieb sa primerane plynutiu veku zvyšujú. Vychádzajúc z takto opísaného skutkového stavu nesporne vyplývajúceho z vykonaného dokazovania je odvolací súd názoru, že pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa správne zohľadňoval zmenu pomerov jednak na strane maloletého dieťaťa, ale i podstatnú zmenu na strane oboch rodičov a konštatuje, že úvaha súdu prvého stupňa jednak v určení momentu podstatnej zmeny pomerov ( 1.9.2013, t.j. dňom nástupu maloletej do vyššieho ročníka základnej školy rovnakého stupňa) a i výšky určeného výživného je vecne a právne správna, zohľadňujúca príslušnú hmotnoprávnu zákonnú úpravu . Odvolací súd si je vedomý, že suma XX euro mesačne o ktorú súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú nie je vysoká, táto však reálne odráža zmenu pomerov na strane účastníkov od času poslednej súdnej úpravy výživného (alergia bola maloletej diagnostikovaná už v čase posledného súdneho rozhodnutia a matka výdavky na protialergické lieky na maloletú udávala už v návrhu v konaní vedenom pod sp. zn. 49P/40/2011, skladba výdavkov maloletej v rovnakom stupni základnej školy sa výrazne neodlišuje), keď správnosť posledného súdneho rozhodnutia upravujúceho výšku vyživovacej povinnosti otca nie je súd v tomto konaní oprávnený preskúmavať. Pokiaľ ide o námietku matky o tom, že súd prvého stupňa prihliadal v rozhodnutí najmä na záujem otca maloletého dieťaťa v tom, že akceptoval jeho súčasný príjem pohybujúci sa vo výške minimálnej mzdy, táto námietka nie je odôvodnená. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že tento pri rozhodovaní o zvýšení výživného nezohľadňoval výšku príjmu, ktorý v súčasnosti otec maloletého dieťaťa dosahuje, ale prihliadal na objektívne možnosti a schopnosti otca a príjem, ktorý je schopný reálne dosahovať, a to s prihliadnutím na výšku jeho príjmu dosahovaného v minulosti. Bez právneho významu pri posudzovaní výšku príjmu, ktorý by bol otec reálne schopný dosahovať nie je ani druh a stupeň vzdelania dosiahnutého otcom (SOU bez maturity). Odvolací súd v rámci posudzovania interpretácie a aplikácie § 62, § 75 Zákona o rodine pre doplnenie dodáva, že uvedená správna úvaha súdu prvého stupňa sa opiera o čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Ak povinný rodič bez rozumného dôvodu dostatočne nevyužíva svoje schopnosti a možnosti dané o.i. i dosiahnutým vzdelaním, nie je možné túto skutočnosť pripísať k ťarche dieťaťa, odkázaného výživou na svojich rodičoch tým, že na túto skutočnosť by súd rozhodujúci o vyživovacej povinnosti povinného rodiča prihliadal. Otec má i v tomto prípade povinnosť vyvíjať aktivity smerujúce k uplatneniu sa na trhu práce a k dosahovaniu príjmu ( ktorý je možné od neho očakávať ), z ktorého by bol schopný uspokojiť nielen svoje potreby, ale i potreby maloletých detí odkázaných na neho výživou. K odvolacím námietkam matky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu majúci význam pri právnom posúdení veci . Na základe uvedeného potom okolnosti namietané matkou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, závislom výroku o zročnom výživnom a výroku o trovách konania podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.