Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/229/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613203371 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1613203371.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu F. Q. H., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, dieťa rodičov: V. D., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. XXX XX A. Č.. XXX, zast. JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou, AK Pribinova 3, Malacky, a F. H., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. I. XX, XXX XX F., zast. JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou, AK Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia určením výživného, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, zo dňa 01.04.2014, č.k. 9P 56/2013-26, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 01.04.2014, č.k. 9P 56/2013-26 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne, počnúc dňom nariadenia predbežného opatrenia. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu matky, ktorý posúdil ako dôvodný vo vzťahu k ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., zmyslom ktorého ustanovenia je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená, keď na vydanie takéhoto rozhodnutia postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možnosti povinného. V danej veci mal súd osvedčené, že povinný je otcom maloletého dieťaťa, tiež mal osvedčené, že rodičia ukončili svoj vzťah, otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, maloleté dieťa zostalo v starostlivosti matky, otec na výživu dieťaťa prispieva nepravidelne. Pri určovaní výšky predbežného výživného súd prvého stupňa zohľadnil mesačné náklady maloletého dieťaťa vzhľadom k jeho veku, pričom výšku predbežného výživného určil vo výške nevyhnutnej na uspokojovanie nevyhnutných životných potrieb maloletej. Zdôraznil, že konečná suma, ktorou bude otec prispievať na výživu maloletej, bude určená v rozhodnutí vo veci samej, po vykonanom dokazovaní, v rámci ktorého bude upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej. Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú určiť vo výške XX € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. S tvrdeniami matky uvedenými v jej návrhu nesúhlasil, uviedol, že vždy mu záležalo na potrebách jeho dcéry, je síce pravdou, že finančne začal na maloletú prispievať od augusta 2013, nie však z dôvodu, že by sa o maloletú nezaujímal, ale z dôvodu, že od 01.06.2012 do 22.04.2013 bol nezamestnaný. Dňa 23.04.2013 mu bolo vydané živnostenské oprávnenie, prvý zárobok dostal až v júli 2013, od uvedenej doby matke na výživu a výchovu maloletej prispieva, a to buď finančne alebo materiálne. I naďalej prirodzene je ochotný prispievať na výživu maloletej, avšak v primeranej miere. V súčasnosti si nemôže dovoliť platiť výživné v súdom určenej výške, jeho príjem v zmysle daňového priznania predstavuje mesačne sumu cca XXX €, z tejto sumy platí výživné a hradí všetky ostatné výdavky. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého uznesenia, za jeho najväčší nedostatok považoval fakt, že súd prvého stupňa sa pri vydaní predbežného opatrenia plne spoľahol na tvrdenia matky, ktoré žiadnym spôsobom nepodložila. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka maloletej, ktorí navrhli uznesenie súd prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Matka vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu otca považovala rozhodnutie súdu prvého stupňa po vecnej i formálno-právnej stránke za správne, vychádzajúce zo správnej aplikácie, ako aj interpretácie konkrétnych procesných i hmotnoprávnych ustanovení zákona, ktoré boli súdom prvého stupňa prezentované v plnom súlade so záujmom maloletého dieťaťa, v nadväznosti na naplnenie všetkých podmienok dôvodnosti právneho nároku, ktorému sa má poskytnúť „akútna predbežná ochrana“. K dôvodom uvedeným v odvolaní otca poukázala na skutočnosť, že konanie o nariadenie predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím vo veci samej, nie je principiálne a formálne založené na vykonávaní dokazovania, pričom povinnosťou samotného navrhovateľa takéhoto návrhu nie je uniesť dôkazné bremeno v takom rozsahu, ako v konaní vo veci samej, ale prostredníctvom určitých dôkazov, alebo tvrdení osvedčiť len existenciu právneho nároku, ktoré mu sa má poskytnúť dočasná právna ochrana formou predbežného opatrenia. V danej veci podľa jej názoru označila všetky potrebné skutočnosti, ktoré boli v danej veci nevyhnutné a zároveň dostačujúce pre posúdenie jej právneho nároku, resp. právneho nároku maloletého dieťaťa, aj naliehavosť ujmy do subjektívnych práv tohto dieťaťa, ktorého právna istota a postavenie by boli bez nariadeného predbežného opatrenia zjavne ohrozené. Poukázala na fakt, že už zo samotných kontradiktórnych argumentov zo strany otca, ktoré sa diametrálne odlišujú od jej argumentov je nepochybné, že medzi nimi ako rodičmi existuje stav pretrvávajúceho napätia, ktorý však nemôže mať priamy, či nepriamy vplyv na dočasné a aspoň čiastočné zabezpečenie ekonomickej istoty maloletej, ktorá musí mať paušálnu výšku výživného garantovanú predbežným opatrením, obzvlášť v prípade, keď je na rodičovskej dovolenke a nemá vlastný zdroj príjmu. Pod uvedenú čiastku predbežného výživného rozhodne nemožno subsumovať sumu XX € mesačne, ktorá maloletej nepostačuje ani na krytie nákladov spojených so zabezpečením stravy. Na podporou dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj na podporu správnosti nariadeného predbežného opatrenia súdom prvého stupňa poukázala na judikatúru súdov, konkrétne rozhodnutie NS SR v konaní 3Cdo 203/2011 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 298/08-42. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom vo veci nerozhoduje na základe výsluchu procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Zmyslom uvedeného zákonného ustanovenia je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, pričom s jeho právnym záverom vysloveným v odôvodnení napadnutého uznesenia sa odvolací súd plne stotožnil. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia maloletej nežijú spolu, o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej majú rozdielne predstavy, o čom svedčia ich návrhy, ktoré súd prvého stupňa spojil na spoločné konanie. Vo vzťahu k určeniu výživného na maloletú aj odvolací súd má za to, že matka dostatočným spôsobom osvedčila potrebu zabezpečenia výživy maloletej do rozhodnutia vo veci samej, keďže otec na výživu maloletej neprispieva, čo nakoniec potvrdil aj sám otec, dôvodiac jeho nezamestnanosťou v období od 01.06.2012 do 22.04.2013. Tým, že otec od júna 2013 má príjem na základe vydaného živnostenského oprávnenia zo dňa 23.04.2013, správne postupoval súd prvého stupňa, keď výživné na maloletú určil. Aj určená výška výživného XXX € mesačne zodpovedá charakteru predbežného opatrenia, s prihliadnutím na skutočnosť, že dieťa vo veku maloletej má zvýšené náklady na stravu, oblečenie, hygienu, najmä však na skutočnosť, že jediným zdrojom príjmu matky z dôvodu osobnej starostlivosti o maloletú je rodičovský príspevok. Otcom uvádzané námietky v odvolaní týkajúce sa odopierania mu práva na styk s maloletou zo strany matky, nebolo možné pri rozhodovaní o zabezpečení nevyhnutnej výživy na maloletú zohľadniť, rovnako na príležitostné nákupy vecí pre maloletú otcom, za situácie, že matka nemá príjem, najmä však za situácie narušených vzájomných vzťahov rodičov, keď v otázke potrebnosti jednotlivých nákladov dieťaťa sa nevedia dohodnúť, nebolo možné prihliadať. S poukazom na uvedené, uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, z ktorého dôvodu ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.