Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/46/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613211131 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1613211131.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. E. D. B. D. Ň. D. X. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom U., H.. X. U. Č.. XXXX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom v Malackách, Záhorácka č. 2942/60A, dieťa rodičov: matka - R. U. R. E. W. M. D. X. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom U., H.. X. U. Č.. XXXX/ XX, zastúpená JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou v Malackách, Duklianskych hrdinov č. 2946/6, otec - X. E. D. B. D. Ň. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom V., M. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou NIKU & partners, s. r. o., Bratislava, Prokopa Veľkého č. 51, IČO: 36 866 008, za ktorú koná JUDr. Anna Niku, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 6. marca 2014, č.k. 8 P 263/2013-94, v spojení s opravným uznesením zo dňa 6. mája 2014, č. k. 8 P 263/2013-130, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 6. marca 2014, č.k. 8 P 263/2013-94, v spojení s opravným uznesením zo dňa 6. mája 2014, č.k. 8 P 263/2013-130, v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zmenil uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 30.9.2013, č.k. 8 P 263/2013-38, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2013, č. k. 11 CoP 525/2013-72, tak, že otec je predbežne oprávnený stretávať sa s maloletou G. E., narodenou dňa XX.X.XXXX, každý kalendárny týždeň v roku v čase od pondelka od 10.00 hod. do stredy do 18.00 hod., v súvisiacom výroku, v ktorom uložil matke povinnosť maloletú na stretnutie s otcom pripraviť a otcovi v daný čas a mieste svojho bydliska odovzdať, otcovi uložil povinnosť v určený čas matke maloletú v mieste bydliska matky odovzdať, z m e ň u j e tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 6. marca 2014, č.k. 8 P 263/2013-94, v spojení s opravným uznesením zo dňa 6. mája 2014, č.k. 8 P 263/2013-130, zmenil uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 30.9.2013, č.k. 8 P 263/2013-38, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2013, č. k. 11 CoP 525/2013-72, tak, že otec je predbežne oprávnený stretávať sa s maloletou G. E., nar. XX.X.XXXX, každý kalendárny týždeň v roku v čase od pondelka od 10.00 hod. do stredy do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom pripraviť a otcovi v daný čas v mieste svojho bydliska aj odovzdať, otec je povinný v určený čas matke maloletú v mieste bydliska matky odovzdať. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa otec domáhal dočasného zverenia maloletej G. do starostlivosti matky (pri zrušení celého predbežného opatrenia) návrh otca zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a/, ods. 4 O.s.p. a po vecnej stránke tým, zo správy PhDr. Jaroslavy Martínkovej zo dňa 20.1.2014 mal preukázané, že maloletá G. nevykazuje známky strachu z otca, s otcom komunikuje primerane veku, otec v rámci šetrenia zvládol riadne starostlivosť o maloletú G. pri uspokojení jej telesných potrieb a podľa jej názoru vek maloletej G. nie je kontraindikáciou k rozšírenejšiemu styku otca s maloletou, naopak, doporučuje stretávanie sa s dieťaťom rozšíriť pre zachovanie vzťahu dieťaťa a otca. Vychádzal z návrhu otca doručeného súdu prvého stupňa dňa 5.2.2014, ktorým sa domáhal zrušenia pôvodného predbežného opatrenia súdu prvého stupňa, nariadeného uznesením zo dňa 30.9.2013, č.k. 8 P 263/2013-38, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2013, č.k. 11 CoP 525/2013-72, a zároveň nariadenia nového predbežného opatrenia, ktorým by súd maloletú G. dočasne zveril do starostlivosti matky a otcovi umožnil stretávanie sa s maloletou každý týždeň v čase od pondelka od 10.00 hod. do stredy do 18.00 hod. Dôvodil len tým, že si uvedomuje dôležitosť matky v živote maloletej, a preto súhlasí dočasne (do rozhodnutia súdu vo veci samej) so zverením maloletej do jej osobnej starostlivosti. Doterajšia úprava stretávania s dcérou však nie je v záujme maloletej, ktorá musí v dané dni absolvovať pre ňu únavnú cestu zo svojho bydliska do bydliska otca (cca. 300 km) a takáto úprava styku aj pre neho predstavuje finančnú záťaž. Za nepravdivé označil tvrdenia psychologičky Mgr. Oľgy Tomišovej ohľadne vzťahu maloletej G. k nemu, pričom na preukázanie jeho vzťahu s dcérou predložil psychologickú správu PhDr. Jaroslavy Martínkovej z vyšetrenia ich vzájomnej interakcie zo dňa 20.1.2014. Súd prvého stupňa dôvodil, že rodičovské práva majú obaja rodičia v podstate rovnaké a matka ani pri zachovaní jej osobnej starostlivosti, bezpečia a istoty pre maloletú, nemôže dieťaťu upierať právo na druhého rodiča, resp. tohto obmedzovať v plnení svojich rodičovských práv. Návrhu otca vyhovel najmä s poukazom na správu PhDr. Jaroslavy Martínkovej, ktorá zakladá novú dôkaznú situáciu, nakoľko v pôvodnej správe psychologičky Mgr. Oľgy Tomišovej bol postoj maloletej G. zhodnotený bez toho, aby mala možnosť vidieť správanie G. v prítomnosti otca. Maloleté dieťa potrebuje istotu a bezpečie, ktoré mu matka poskytuje, na ktorú skutočnosť poukázala aj Mgr. Oľga Tomišová, avšak novou predbežnou úpravou toto bezpečie a istota narušené nebudú, keď poskytuje otcovi iba jeden deň naviac s tým, že maloletá bude mať možnosť stráviť s otcom v jeho domácnosti aj noc, takže otec bude môcť prejaviť väčšiu mieru starostlivosti o dieťa a podieľať sa vo vyššej miere na rozvíjaní svojho vzťahu s maloletou, ktorá vo svojom veku potrebuje oboch rodičov. Každodenné absolvovanie takmer 300 km cesty pri realizovaní stretnutia s otcom nie je v záujme maloletej, môže spôsobovať únavu dieťaťa a odraziť sa aj na jeho zdravotnom stave. Zamietnutie návrhu otca v časti predbežného zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky (pri zrušení celého pôvodného predbežného opatrenia) prvostupňový súd odôvodnil tým, že za daného stavu považoval nariadenie takéhoto predbežného opatrenia za nadbytočné, keďže medzi rodičmi nie je sporné, že maloletá G. je do doby konečného rozhodnutia súdu vo veci samej ponechaná v osobnej starostlivosti matky, ktorú skutočnosť nie je dôvod opätovne deklarovať nariadením predbežného opatrenia, za stavu, že matka reálne starostlivosť o maloletú zabezpečuje a otec túto skutočnosť rešpektuje. Opravným uznesením súd prvého stupňa opravil postupom podľa ustanovenia § 164, § 167 ods. 2 O.s.p. v záhlaví uznesenia priezvisko matky maloletej tak, že správne je „U.“ a v roku narodenia matky maloletej tak, že správny je „XXXX“. V ostatnom zostalo uznesenie nezmenené. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zmenil uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 30.9.2013, č.k. 8 P 263/2013-38, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2013, č. k. 11 CoP 525/2013-72, podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej dôvodiac ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 221 ods. l písm. f/, h/ a § 205 ods. 2 písm. b/, e/ a f/ O.s.p. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zmenil svoje uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, týkajúceho sa dočasnej úpravy styku otca s maloletou G., bez opory v Občianskom súdnom poriadku a v zjavnom rozpore so závermi odvolacieho súdu etablovanými v jeho uznesení zo dňa 21.11.2013, č.k. 11 CoP 525/2013-72, predovšetkým v rozpore s právami, záujmami, potrebami a stabilitou výchovného i emotívneho prostredia maloletého dieťaťa, čím porušil nielen procesné (napr. § 1, § 2, § 3, § 6, § 102 ods. 1, § 75 ods. 2 O.s.p.), ale aj hmotnoprávne ustanovenia vnútroštátneho i medzinárodného charakteru (čl. 1 Deklarácie blaha detí, čl. 2 a čl. 6 Deklarácie práv dieťaťa, čl. 6 ods. l, čl. 8 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6 ods. 2, čl. 16 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 13 ods. l Ústavy Slovenskej republiky, § 24 ods. 4 Zákona o rodine). V časovej nadväznosti približne 3 mesiacov bez relevantného dôvodu zmenil svoje vlastné rozhodnutie (resp. pôvodné uznesenie odvolacieho súdu) a za nezmeneného skutkového stavu veci sa absolútne odchýlil od právnych záverov odvolacieho súdu uvedených v jeho pôvodnom uznesení, a to len na základe otcom predloženej správy PhDr. Jaroslavy Martínkovej zo dňa 20.1.2014, ktorú paradoxne na rozdiel od správy z psychologického vyšetrenia súdnej znalkyne Mgr. Oľgy Tomišovej zo dňa 16.9.2013 považoval za relevantnú a hodnovernú i napriek tomu, že táto bola vypracovaná bez prítomnosti matky, teda bez vzťahovej interakcie medzi ňou a maloletou, ako i reakcií maloletej na osobu matky. Takýmto postupom, kedy rovnocenný dôkaz otca v tom istom konaní do úvahy vzal a dôkaz matky do úvahy nevzal, značným spôsobom narušil zásadu rovnosti zbraní, a teda porušil právo matky aj dieťaťa na spravodlivý súdny proces, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. V priebehu konania nespochybňovala, že maloletá sa s otcom cíti komfortne, netvrdí, žeby rola otca v jej živote nebola dôležitá a nespochybňuje ani súčasný stav v tom smere, že maloletá sa s otcom samotným, keď sa jej otec osobne venuje, cíti dobre, avšak presná a rozsiahlejšia intenzita styku bude etablovaná až po vykonanom dokazovaní a náležitom zistení skutkového stavu veci, v rozhodnutí vo veci samej, prípadne až po vykonaní znaleckého dokazovania, na základe ktorého bude možné objektívne ustáliť, či je alebo nie je v záujme maloletej, a to najmä s prihliadnutím na jej vek a nezastupiteľnosť role matky, aby u otca prespávala s nočným odlúčením od nej. Dôvodila, že takéto zmeny nemôže robiť súd radikálnymi zmenami predbežných opatrení, čím sa ich podstata a charakter rozhodne míňa zákonnému účinku a samotnému zákonu odporuje. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa nezobral do úvahy, a akoby celkom paušalizovane preniesol požiadavku a návrh otca do výroku napadnutého uznesenia, čím na ďalší neurčitý čas spôsobil v rutinnom režime maloletej zmätok a chaos, keď ju na tri dni a dve noci vytrháva od osoby matky, bez citlivého zváženia skutočných záujmov a potrieb dieťaťa vo veku necelých troch rokov, na ktorú skutočnosť poukazoval i odvolací súd. V krátkom čase tak v podstate rozhodol o novom predbežnom opatrení bez toho, aby sa spravoval základnými zákonnými požiadavkami na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré má dočasne stabilizovať, nie destabilizovať právne pomery, vzťahy či situáciu medzi účastníkmi konania a garantovať tak provizórny stav právnej i faktickej istoty a dočasnú ochranu práv maloletého dieťaťa. V danom prípade preto podľa matky neboli splnené podmienky na zrušenie pôvodného predbežného opatrenia, ani na jeho zmenu novým predbežným opatrením. Namietala tiež, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodil aj značnou vzdialenosťou bydliska otca od miesta bydliska maloletej, ktorá skutočnosť však bola prvostupňovému súdu známa od začiatku konania, a preto nemôže byť dôvodom, ani jedným z dôvodov, na zmenu pôvodne nariadeného predbežného opatrenia. Záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého každodenné absolvovanie takmer 300 km cesty pri realizovaní stretnutia s otcom môže dieťaťu spôsobovať únavu a odraziť sa na jeho zdravotnom stave, nemá oporu v objektívnej realite, nakoľko dieťa neabsolvuje cestu 300 km, a už vôbec nie denne, keď cesta z Malaciek na Myjavu a späť je spolu cca 100 km, dvakrát do týždňa, pričom pre dieťa je to v podstate pozitívna zmena spočívajúca v 40 min. trvajúcej ceste autom. Otec navyše môže s maloletou tráviť čas i v Malackách, kde sú detské centrá, prípadne počas teplých mesiacov i na detských ihriskách, či napr. v cukrárni, a teda nie je nevyhnutné, aby ju vozil 2-krát do týždňa na Myjavu (čo otec zakaždým ani nerobí). Nestotožnila sa s konštatovaním súdu, že novou predbežnou úpravou nebudú narušené bezpečie a istota maloletej u matky, keďže nová predbežná úprava poskytuje otcovi len jeden deň naviac, nakoľko úprava styku otca s maloletou podľa právoplatného predbežného opatrenia spočíva v stretávaní počas dvoch dní v týždni, s časovým vymedzením na 8 hodín denne a úprava styku napadnutým uznesením tento styk podstatne rozširuje na celé tri dni nepretržite, a to aj s dvoma prespatiami u otca, čo si vzhľadom na vek maloletej, ako aj intenzívnu naviazanosť na jej osobu dosť dobre nedokáže predstaviť. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov v nadväznosti na dostupné psychologické názory i štúdie je zrejmé, že ak sa rodičia nedohodnú inak, dieťa vo veku do troch rokov by sa malo stretávať s otcom za prítomnosti matky, ale najmä bez prespatia u otca, kde matka počas noci, kedy je dieťa najcitlivejšie ladené smerom k jej osobe, chýba. Táto otázka je veľmi citlivo a náležite zisťovaná v konaní vo veci samej, väčšinou prostredníctvom znaleckých posudkov, prípadne objektívnych psychologických správ z vyšetrenia oboch rodičov a vo vzájomných interakciách s dieťaťom, a preto nie je možné, aby túto otázku súd upravoval predbežným opatrením. Takýto postup súdu na základe návrhu otca a bez vykonania dokazovania na pojednávaní vo veci samej je v rozpore so zákonom i so subjektívnymi záujmami maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že predbežné opatrenie má zastabilizovať právnu istotu, práva a povinnosti len v nevyhnutnom rozsahu, len dočasne, provizórne zastrešiť ohrozené či narušené právne pomery medzi účastníkmi konania. Namietla tiež správnosť záveru prvostupňového súdu, že práva a povinnosti oboch rodičov sú rovnaké, a preto matka nemôže dieťaťu upierať právo na druhého rodiča, resp. tohto obmedzovať v plnení rodičovských povinností, nakoľko nemá najmenšiu oporu v objektívne existujúcom skutkovom stave veci, keď zo žiadneho jej podania, ani z jej správania nevyplýva, že by čo i len nepriamo mala záujem obmedzovať, resp. popierať práva otca. Naopak, sama navrhla upraviť styk 2 krát do týždňa na 8 hodín, otcovi kontakt s dieťaťom umožňuje a tento sa aj realizuje v zmysle nariadeného predbežného opatrenia, ktoré v plnom rozsahu rešpektuje. Z tvrdení otca vyplýva, že nového predbežného opatrenia sa domáha predovšetkým z toho dôvodu, aby nemusel 2 krát do týždňa dochádzať z Myjavy do Malaciek, a aby mu bol rozšírený styk s maloletou oproti pôvodnému predbežnému opatreniu, čo však nie je zákonným dôvodom na zrušenie (zmenu) tohto predbežného opatrenia za stavu, že otec sa s dcérou riadne stretáva. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Dôvodil, že v konaní preukázal naliehavosť potreby novej úpravy, ako aj záujem maloletej na novej dočasnej úprave pomerov v časti styku, keď predložil aktuálnu psychologickú správu PhDr. Jaroslavy Martínkovej z vyšetrenia maloletej, z ktorej vyplýva, že je v záujme maloletej rozšíriť súdom stanovený rozsah styku, a tým zabezpečiť prinavrátenie sa k pôvodnej forme starostlivosti o maloletú, čím bude zabezpečené zachovanie doterajších citových väzieb medzi ním a dieťaťom a ich ďalší rozvoj. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď napadnutým uznesením zmenil pôvodné rozhodnutie majúc za preukázané, že sú splnené podmienky pre novú dočasnú úpravu pomerov účastníkov s tým, že v danom prípade nemožno pôvodné uznesenie o nariadení predbežného opatrenia považovať za res iudicata do rozhodnutia súdu vo veci samej. Nestotožnil sa s námietkou matky, že nariadením nového predbežného opatrenia bola porušená zásada rovnosti zbraní, práve naopak, ak by takéto predbežné opatrenie nebolo nariadené a jeho styk s maloletou nebol upravený vo väčšom rozsahu, v dôsledku postupu súdu by bol bezdôvodne a bez opory v skutkových zisteniach významne obmedzený výkon jeho rodičovských práv a povinností. K argumentácii matky, ktorá vo svojom odvolaní spochybňovala nestranný procesný postoj súdu a namietala, že nebol dôvod na zrušenie aktuálneho predbežného opatrenia nariadeného Krajským súdom v Bratislave, uviedol, že súd nie je viazaný v tejto veci petitom návrhu a je povinný posudzovať podanie podľa jeho obsahu a nie podľa jeho formy. Poukázal tiež na to, že pôvodne s matkou žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, kde mala maloletá vytvorené vhodné podmienky pre svoj rast, a to až do decembra 2011, kedy sa matka rozhodla spolu s ňou odísť. Po roku odlúčenia spoločnú domácnosť obnovili vo februári 2013, avšak v júni 2013 definitívne matka spolu s dcérou opustila spoločnú domácnosť. Dohodli sa, že pri výchove dieťaťa sa budú striedať, čo v režime krátkeho/dlhého týždňa bez problémov aj realizovali až do septembra 2013, kedy matka prakticky zo dňa na deň zmenila svoj postoj a maloletú mu odmietala dávať. Podal preto na Okresný súd Malacky návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel, avšak na odvolanie matky Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.11.2013, č.k. 11 CoP 525/2013-72, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a umožnil mu stretávať sa s dcérou vždy v stredu a v piatok v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, ktorý z jeho pohľadu bezdôvodne a radikálne zúžil dovtedajší rozsah jeho styku s maloletou, bol nešťastný, bezradný, dcére chýbal a ona chýbala jemu. Správu detského psychológa Mgr. Oľgy Tomišovej zo dňa 16.9.2013 považoval vzhľadom na progresívny rast a rozvoj duševnej vyspelosti dieťaťa za neaktuálnu, oslovil preto PhDr. Jaroslavu Martínkovú s požiadavkou na vyšetrenie dieťaťa a zaujatie stanoviska a vzhľadom na jej závery a odporúčania podal návrh na zrušenie predbežného opatrenia a nariadenie nového predbežného opatrenia s návrhom na predbežnú úpravu jeho styku s dieťaťom v každom kalendárnom týždni vždy od pondelka od 10.00 hod. do stredy do 18.00 hod., ktorému súd prvého stupňa vyhovel napadnutým uznesením. Od nariadenia predbežného opatrenia sa s dcérou stretáva v súdom určenom rozsahu, styk prebieha bez akýchkoľvek problémov, dieťa je s ním šťastné, spokojné a vyrovnané. Počas dňa jej zabezpečuje režim, na ktorý bola zvyknutá a zodpovedá režimu dieťaťa v jej veku. Na Myjave, kde má farmu, je dcéra šťastná, v prírode sa cíti príjemne a prospieva to jej zdraviu. S výchovou dcéry mu pomáha aj jeho súčasná priateľka, s ktorou má G. vytvorený veľmi pekný vzťah. Nie je žiadny dôvod na jeho vylúčenie zo života dieťaťa a stretávanie s ním iba v rozsahu stanovenom matkou, keďže je schopný o dieťa sa riadne postarať a podieľať sa tak na jeho zdravom fyzickom i psychickom vývoji. Poukázal tiež na to, že v snahe celú situáciu riešiť v záujme maloletej bez potreby eskalovania napätia a traumatizácie dieťaťa, prostredníctvom právnej zástupkyne inicioval rokovanie o uzavretí rodičovskej dohody, ktorou má záujem komplexne riešiť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej minimálne na čas do jej nástupu na školskú dochádzku. V súčasnosti o tom prebiehajú rokovania a obaja majú záujem dohodu uzavrieť. Čas, ktorý im bol poskytnutý aj prostredníctvom napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa bol užitočný, keďže mal príležitosť matku presvedčiť, že sa o dieťa vie postarať, obaja získali istý nadhľad nad vecou a uvedomili si, že pre oboch je dôležitejšia dcéra, ktorej chcú zabezpečiť prítomnosť obidvoch rodičov v jej živote. Prerokovali tri varianty rozsahu jeho styku s dcérou a v súčasnosti prebieha rokovanie o poslednom návrhu, ktorý je výsledkom ním prijatých pripomienok zo strany matky. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky je potrebné priznať úspech. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, záujmy účastníkov, má dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 77 O.s.p. Je nepochybné, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G. vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 8 P 263/2013, súd prvého stupňa uznesením zo dňa 30.9.2013, č.k. 8 P 263/2013-38, nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť predbežne ponechať maloletú G., narodenú dňa XX.X.XXXX, v osobnej starostlivosti matke, predbežne otcovi upravil styk s maloletou G. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od pondelka 10.00 hod. do stredy do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v roku od stredy 10.00 hod. do piatka 18.00 hod. Na odvolanie matky Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.11.2013, č.k. 11 CoP 525/2013-72, uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Lindou do doby právoplatného skončenia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 8 P 263/2013 každý párny týždeň v roku v stredu od 10.00 hod. do 18.00 hod., v piatok od 10.00 hod. do 18.00 hod. Hoci boli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, úprava styku tak, ako ju nariadil súd prvého stupňa, prekračuje rámec predbežného opatrenia. Účelom takto nariadeného predbežného opatrenia je zachovanie kontaktu otca s maloletým dieťaťom. V danom prípade nie je možné prehliadnuť na útly vek dieťaťa, jeho viazanosť na matku a zabezpečenie stability prostredia maloletej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2013. Otec v návrhu na zrušenie predbežného opatrenia a nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu inej úpravy styku s maloletou G. zo dňa 3.2.2014 neuvádzal žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie predbežného opatrenia v súlade s ustanovením § 77 ods. 2 O.s.p. (pominutie dôvodov, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené). Aj v prípade, ak by podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) sa otec domáhal zmeny rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, odvolací súd dôvodí, že na zmenu už nariadeného predbežného opatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu (čo zákonodarca nevylučuje; vo výnimočných prípadoch), vzhľadom na charakter predbežného opatrenia, musia byť opätovne tvrdené a aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré má na mysli ustanovenie § 75 ods. 2 O.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie/ zmenu predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, v čom spočíva naliehavá potreba zmeny dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi); otec takéto skutočnosti v čase od 28.11.2013 ani len netvrdil. Skutočnosť, že musí cestovať za dcérou z Myjavy, existovala aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Za takúto novú skutočnosť nemožno považovať ani správu, resp. vyjadrenie PhDr. Jaroslavy Martínkovej, ktorá vzhľadom na absenciu účasti matky na spracovaní podkladov pre vyjadrenie nemohla poskytnúť objektívne stanovisko k danej veci (rovnako ani Mgr. Oľga Tomišová bez účasti otca); naviac z jej vyjadrenia ani nevyplynuli žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd pri nariadení pôvodného predbežného opatrenia nezohľadnil. Súd prvého stupňa pochybil, keď napriek tomu rozhodol o takomto návrhu otca napadnutým uznesením. Z chovania účastníkov konania, z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, vôbec nevyplýva, nie je osvedčená, naliehavá potreba zmeny dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania predbežným opatrením v navrhovanom znení; pretrvávajú tak naďalej vážne pochybnosti o potrebe zmeny predbežnej úpravy. Všetky tieto skutočnosti boli známe už pred rozhodnutím súdu prvého stupňa. Ak súd prvého stupňa vyhovel návrhu otca na nariadenie (zmenu) predbežného opatrenia, rozhodol vecne nesprávne. V odvolacom konaní tiež nenastali také podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť zmeny dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi v navrhovanom znení. Vychádzajúc z ustanovení § 211 ods. 2, § 154 ods. l, § 167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorých pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania, a z vyššie uvedených právnych skutočností, potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh otca na nariadenie/zmenu už nariadeného predbežného opatrenia zamietol (§ 220 O.s.p.). Je v záujme rodičov, ale predovšetkým maloletej G., aby bola súdom poskytnutá definitívna ochrana práv účastníkom konania rozhodnutím súdu vo veci samej. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.