Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/113/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010046 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1614010046.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného A. D. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 2T/10/2014 zo dňa 02. 06. 2014 na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. októbra 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. D., E.. XX. XX. XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. D. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 29.08.2012 v čase o 18,10 hod v S. po Y. Q. viedol nákladné motorové vozidlo zn. L. J. C.: B. XXXAK, ktorého majiteľom je Z. S., S.. S. X.. F.., B. D., O.. Ť. XXXX/X, pri vychádzaní na Agátovú ulicu, označenú dopravnou značkou ako ulica hlavná, nedal prednosť v jazde cyklistke Z. M., E.. XX.XX.XXXX, I. S., T. XXX/XX, idúcej v tom istom čase po hlavnej ceste, čím porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, následkom čoho motorovým vozidlom narazil do poškodenej a spôsobil jej pomliaždenie pravého lakťa a pomliaždenie pravého predkolenia s tržnými ranami s následným vznikom hlbokej žilovej trombózy, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní nad 42 dní s možnosťou zanechania trvalých následkov, pričom po dopravnej nehode v čase o 19,08 hod bol podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu elektronickým prístrojom Alcotest ARHB - 0039 s výsledkom 1,87 mg/l alkoholu v dychu a v čase o 19,29 hod pri opakovanej skúške elektronickým prístrojom Alcotest ARFM - 0040 mu bola nameraná hodnota 1,77 mg/l. Súd I. stupňa obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h) Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pre výkon ktorého podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 2 roky. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný A. D. odvolanie smerujúce proti výroku o treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu tým, že skutok priznal, svoje konanie úprimne ľutuje, uznal vinu v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Nikdy predtým sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil, viedol riadny život, nespáchal ani len priestupok. Sám si nevie vysvetliť dôvody svojho konania dňa 29. 08. 2012. Je ženatý, spolu s manželkou sa stará o 3 maloleté deti, ktoré sú odkázané na jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Snažil sa zmierniť následky trestného činu, poškodenej sa ospravedlnil. Za týchto okolností považuje nepodmienečný trest odňatia slobody za neprimerane prísny, a preto žiada uloženie podmienečného trestu. Prokurátor sa písomne vyjadril k odvolaniu obžalovaného podaním zo dňa 27. 08. 2014 tak, že ho považuje za nedôvodné, nakoľko u páchateľov, ktorí sa v cestnej doprave dopustia závažného porušenia dopravných predpisov, naviac ak tak urobia pod vplyvom alkoholu, s následkom ťažkej ujmy na zdraví, je potrebný dôraznejší postih v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, súd zohľadnil už tým, že mu uložil trest na spodnej hranici trestnej sadzby. Odvolací súd vo veci nariadil verejné zasadnutie, o ktorom obžalovaného upovedomil, a zároveň ho poučil o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Obžalovaný prevzal upovedomenie vrátane poučenia dňa 24. 09. 2014. Na verejné zasadnutie sa ustanovil len obhajca obžalovaného, ktorý uviedol, že obžalovaný sa nedostavil pre pracovnú zaneprázdnenosť. Nakoľko obžalovaný nepožiadal o odročenie z ospravedlniteľného dôvodu, odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť z dôvodu, že uložený trest považuje za zákonný. Obhajca obžalovaného navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. D. podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania trestných činov, ktoré mu obžaloba kládla za vinu. Po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal s tým, že vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody. Podľa § 269 Trestného poriadku súd oboznámil listinné dôkazy, najmä odpis registra trestov, správy o povesti obžalovaného, evidenčnú kartu vodiča, zmluvu o dielo medzi obžalovaným a jeho odberateľom, rodné listy detí a potvrdenia o návšteve školy. Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, v evidenčnej karte vodiča má dva záznamy za menej závažné priestupky v cestnej premávke z roku 2005, je samostatne zárobkovo činnou osobou a spolu s manželkou sa stará o 3 maloleté detí. Súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil. K uznaniu viny zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla ani nebola odvolaním napadnutá. Odvolací súd sa plne stotožňuje s úvahami a záverom okresného súdu vo vzťahu k druhu trestu, nakoľko je zrejmé, že obžalovaný viedol nákladné motorové vozidlo v meste v čase dopravnej špičky s takou hladinou alkoholu, ktorá bežného človeka vyradí zo základných aktivít, neumožňuje riadne vnímať, koordinovať pohyby, reagovať, a úplne eliminuje schopnosť viesť bezpečne hoc i bicykel, nieto ešte nákladné motorové vozidlo. Obžalovaný viedol nákladné motorové vozidlo v ťažkom stupni alkoholického opojenia, keď hladina alkoholu v krvi, ktorú dosiahol, máva často fatálne následky pre organizmus z dôvodu intoxikácie. Týmto flagrantným porušením dopravných predpisov, v dôsledku ktorého došlo k ťažkej ujme na zdraví, sa obžalovaný stal pre ostatných účastníkov cestnej premávky hrozbu, preto nielen v rámci individuálnej, ale najmä generálnej prevencie je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho prípade plne opodstatnené. Uloženie takéhoto druhu trestu zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v § 34 ods. 1 Trestného zákona. Správne postupoval súd I. stupňa, keď uložil obžalovanému úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona za oba trestné činy, a pri určovaní výmery trestu vychádzal z trestnej sadzby prísnejšieho zákonného ustanovenia pre zbiehajúce sa trestné činy, ktorým je ustanovenie § 157 ods. 2 Trestného zákona určujúce trestnú sadzbu 1 až 5 rokov. Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd I. stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a zistil, že sú dané dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j) a l) Trestného zákona, t.j. že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život a úprimne ľutuje svoje konanie, a tiež že spáchal viac trestných činov, čo je priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani pri výmere trestu odňatia slobody. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona a jeho výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý sa doposiaľ nedostal vážnym spôsobom do rozporu so zákonom a individualizoval trest s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vrátane osobných a rodinných pomerov obžalovaného. Odvolací súd považuje trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, čo je na spodnej hranici trestnej sadzby, za primeraný a spravodlivý. Súd I. stupňa postupoval taktiež správne, keď podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Požiadavkám zákona zodpovedá aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky, nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin pri vedení motorového vozidla. Odvolací súd považuje výmeru tohto trestu za primeranú potrebe vyradiť na určitý čas obžalovaného z účasti v cestnej premávke, a to z hľadiska ochrany ostatných účastníkov i z výchovného aspektu. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.