Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/133/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614202496 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1614202496.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: UNISTAV, spol. s r. o., Priemyselná 279, 905 01 Senica, IČO: 31 409 539, proti odporcovi: Obec Závod, Sokolská 243, 908 72 Závod, IČO: 00 310 158, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 28. 04. 2014 č. k. 10Cb/16/2014-58 takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 28. 04. 2014 č. k. 10Cb/16/2014-58 v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 167,78 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,76 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať s peňažnými prostriedkami vo výške 700.742,19 Eur, a to najmä, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by v zmysle platných právnych predpisov plnil záväzky odporcu zo zmluvy o dielo č. 2/2012 zo dňa 17. 09. 2012 voči spoločnosti BCI, a. s., IČO: 31 617 794, uplatnené voči odporcovi faktúrou č. 320130020 zo dňa 05. 09. 2013, v rozsahu oznámenia o postúpení časti pohľadávky spoločnosti BCI, a. s. na navrhovateľa zo dňa 30. 10. 2013, a to priamo spoločnosti BCI, a. s., alebo akýmkoľvek iným tretím osobám, s výnimkou plnenia navrhovateľovi v zmysle oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2013, až do nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca uzavrel so spoločnosťou BCI, a. s. dňa 17. 09. 2012 zmluvu o dielo, na základe ktorej spoločnosť BCI, a. s. vystavovala odporcovi čiastkové faktúry, ktorými si uplatňovala nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo, pričom medzi týmito faktúrami bola aj faktúra č. 320130020, znejúca na sumu 2.552.905,55 Eur. Časť pohľadávky vyplývajúcej z tejto faktúry, a to vo výške 700.742,19 Eur, postúpila spoločnosť BCI, a. s. na navrhovateľa ako postupníka zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 30. 10. 2013 a následne oznámila postúpenie pohľadávky odporcovi. Navrhovateľ vyzval odporcu na uhradenie predmetnej sumy, a keďže dlžná čiastka nebola do dnešného dňa uhradená, navrhovateľ podľa obsahu návrhu na vydanie predbežného opatrenia mieni podniknúť právne kroky, ktoré budú viesť k uspokojeniu jeho pohľadávky. Existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ odôvodnil správaním odporcu, keď tento eviduje uplatnenú pohľadávku voči spoločnosti BCI, a. s. a nie voči navrhovateľovi, a teda existuje reálny predpoklad, že odporca uhradí túto čiastku spoločnosti BCI, a. s. Nakoľko však táto spoločnosť je toho času v reštrukturalizácii, mohlo by dôjsť k zmareniu uspokojenia nároku navrhovateľa, a prípadne aj k strate finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Súd poukázal na ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 7 a § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., pričom argumentoval, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie podľa ust. § 120 a nasl. O.s.p., ale len skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého predbežné opatrenie smeruje a či je predbežné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t. j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Aj keď dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi, predbežné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Cieľom predbežného opatrenia je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa navrhovateľ mohol nerušene domáhať svojho práva. Predbežné opatrenie v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. má pritom zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami môže súd nariadiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Predpokladá to, že odporca má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii, inak by výrok takéhoto predbežného opatrenia trpel nedostatkom materiálnej vykonateľnosti. Súd na základe vyjadrenia odporcu zo dňa 01. 04. 2014 k návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ako aj jeho odpovede na výzvu súdu zo dňa 15. 04. 2014 zistil, že odporca ako zložiteľ podal dňa 21. 03. 2014 návrh na prijatie peňažných prostriedkov do súdnej úschovy, a to vo výške 2.160.712,65 Eur, pričom časť tejto sumy predstavuje pohľadávku postúpenú spoločnosťou BCI, a. s. spoločnosti UNISTAV, s. r. o. Vzhľadom na uvedené ustanovenia a zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že nakoľko odporca finančné prostriedky tvoriace predmet tohto konania zložil do súdnej úschovy, a teda nemôže nimi voľne nakladať, nie sú splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia tak ako sa domáha navrhovateľ. Z uvedeného dôvodu súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s odôvodnením, že navrhovateľ bol v tomto konaní neúspešný a odporca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu veci a za podanie vyjadrenia na súd bez toho, že by bol na to súdom vyzvaný. Súd prvého stupňa tak považoval uvedené trovy odporcu za neúčelne vynaložené trovy konania a ich náhradu odporcovi nepriznal. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť a odporcovi priznať náhradu trov prvostupňového konania vo výške 4.405,46 Eur. Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 1.106,19 Eur. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a tak v predmetnom konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. Nesúhlasil so záverom súdu o neúčelne vynaložených trovách, pričom argumentoval, že v danom prípade je potrebné vychádzať z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má odporca nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom všetky trovy vzniknuté odporcovi v predmetnom konaní považoval za účelne vynaložené. Poukázal na to, že vo vyjadrení k návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 28. 03. 2014 odporca v celom rozsahu vyvrátil navrhovateľom v návrhu prezentované tvrdenia, keď odporca preukázal nesplnenie zákonných dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia uvedených v ust. § 74 a nasl. O.s.p. tak z hľadiska neexistencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na právach navrhovateľa, ako aj z hľadiska dôvodných pochybností o opodstatnenosti nároku navrhovateľa vo veci samej. Odporca teda súdu preukázal nesplnenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľa, pričom súd z uvedeného dôvodu návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol, z čoho je nepochybné, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný. Uviedol, že aj keď v prípade konania o nariadenie predbežného opatrenia súd odporcu na vyjadrenie nevyzýva a odporca sa o návrhu vo všeobecnosti dozvedá až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, odporca ako účastník konania má predsa právnym poriadkom Slovenskej republiky v celom rozsahu zaručené právo predkladať súdu dôkazy, uvádzať tvrdenia na svoju obranu, ako aj vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam v konaní. Nič mu teda nebránilo v tom, aby sa vyjadril k predmetnému návrhu, ktorý sa ho bytostne dotýka, keďže v prípade nariadenia predbežného opatrenia dochádza k zásahu do práv a právom chránených záujmov odporcu v podobe zákazu nakladania s peňažnými prostriedkami tak, ako sa toho domáhal navrhovateľ. Vyjadrenie k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo podľa názoru odporcu nevyhnutným úkonom, nakoľko vyhovením podanému návrhu by vznikla škoda veľkého rozsahu a tiež prípadné nariadenie predbežného opatrenia by sa dotklo verejného záujmu s ohľadom na to, že odporca je obec. Na základe uvedeného mal odporca za to, že z jeho strany sa s prihliadnutím na všetky okolnosti jedná o účelné bránenie práva, na základe ktorého bol návrh navrhovateľ zamietnutý v celom rozsahu, a teda všetky podmienky v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. sú splnené na priznanie náhrady trov odporcovi. Krajský súd ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti náhrady trov konania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť. Súd prvého stupňa odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal s odôvodnením, že odporca na vykonanie ním uplatnených úkonov právnej služby nebol súdom vyzvaný, a teda tieto trovy neboli podľa názoru súdu účelne vynaložené. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje, pričom poukazuje na to, že súd z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 01. 04. 2014 nepochybne pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal, pričom na objasnenie tam uvedených skutočností, a to, či odporca finančné prostriedky tvoriace predmet tohto konania zložil do súdnej úschovy, súd odporcu aj vyzval dňa 15. 04. 2014 (č. l. 50 spisu) v nadväznosti na jeho vyjadrenie. Vzhľadom na uvedené, rešpektujúc pritom právo odporcu ako účastníka konania na právne zastúpenie, ako aj jeho základné právo predkladať súdu dôkazy, uvádzať tvrdenia na svoju obranu a vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam v konaní, odvolací súd mal za to, že trovy právneho zastúpenia odporcu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci a podanie vyjadrenia na súd dňa 01. 04. 2014, je potrebné v danom prípade považovať za trovy účelne vynaložené na bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovi preto za tieto úkony patrí v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania s tým, že nakoľko nie je možné hodnotu predmetu konania vyjadriť v peniazoch, základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je potrebné v danom prípade určiť podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, a teda nie podľa ust. § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky, ako odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 01. 04. 2014 i odvolaní tieto trovy vyčíslil. Navrhovateľ v predmetnej veci podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s peňažnými prostriedkami vo výške 700.742,19 Eur, avšak sa nedomáhal zaplatenia tejto sumy, čo by bolo dôvodom na určenie základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta z uvedenej sumy podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v konaní vo veci samej. Priznané trovy odporcu pozostávajú z odmeny advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci zo dňa 01. 04. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. a, b/ vyhlášky) po 61,87 Eur, z náhrady hotových výdavkov 2 x 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + náhrada 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) v sume 27,96 Eur, t. j. trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní v celkovej výške 167,78 Eur. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania zmenil podľa ust. § 220 O.s.p., tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu jeho účelne vynaložených trov právneho zastúpenia v konaní pred odvolacím súdom, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta za 1 úkon právnej služby - odvolanie zo dňa 15. 05. 2014 podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (30,93 Eur), z náhrady hotových výdavkov 1 x 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + náhrada 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) v sume 7,79 Eur, t. j. trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 46,76 Eur. Súd náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.