Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/342/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708207491 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1708207491.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky: X. P., O. P. XX, Q., zastúpená: JUDr. Helena Hynková, advokátka, Radničné nám. 7/B, Bratislava, proti odporcovi: X. P., O. D. XX, V., zastúpený: JUDr. Roman Klimek, advokát, Radničné námestie 7/B, Pezinok, o vyporiadanie BSM, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C 1161/2008-367, zo dňa 16. mája 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Okresného súdu v Pezinku zo dňa 16.05.2012, č.k. 4C 1161/2008-367 potvrdzuje. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania tak, že nehnuteľnosť - O. Č.. X, K. W. na X. V. O. P. W.V. Č. XXX B. Q., P. T. Č.. XX, V. na V. Č.. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a zariadeniach a príslušenstve domu vo veľkosti 7892/42720 k celku, zapísaná na J. Č.. XXXX - čiastočný prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky, ďalej do jej výlučného vlastníctva prikázal hnuteľné veci, a to nábytkovú stenu v hodnote 82,98 EUR, hudobnú vežu v hodnote 33,19 EUR a osobné motorové vozidlo ŠKODA FABIA A.: V. - XXXAM XXXX v hodnote 537,14 EUR. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnuteľné veci, a to bicykel pánsky v hodnote 99,58 EUR, bicykel dámsky v hodnote 82,98 EUR, bicykel detský v hodnote 16,59 EUR, osobné motorové vozidlo Peugeot 205 v hodnote 497,90 EUR a zostatok na účte XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v I. O. U..W.. sumu 12,08 eur (pôvodne 363,99,-Sk) a na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 56,89 eur (pôvodne 1.714,15,-Sk). Zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 30.400,00 EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1,3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že vyporiadania BSM sa návrhom, zmeneným dňa 23.01.2012 domáhala navrhovateľa, a to tak, že do svojho výlučného vlastníctva navrhla prikázať O. Č.. X, nachádzajúci sa na X. V. bytového domu nachádzajúceho sa na P. T. XX B. Q. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 7892/42720 v hodnote 60.800 EUR, hnuteľné veci: nábytkovú stenu v hodnote 82,98 eur , hudobnú vežu v hodnote 33,19 EUR a osobné motorové vozidlo ŠKODA FABIA , A.: V.-XXXAM v hodnote 537,14 EUR a do výlučného vlastníctva odporcu navrhla prikázať hnuteľné veci: bicykel pánsky v sume 99,58 EUR, bicykel dámsky v sume 82,98 EUR a bicykel detský v sume 16,59 EUR, osobné motorové vozidlo Peugeot 205 v sume 497,90 EUR, zostatky na bankových účtoch ku dňu 30.11.2006 to na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v I. O. U..W.. sumu 363,99 Sk a na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 1714,15 Sk, majetkové práva: zmluvu pre venové poistenie č. 141913060 z 19.1.1999 v hodnote 1512,12 EUR, zmluvu pre kapitálové životné poistenie FUTURA PLUS č. 08049951 v hodnote 353,50 EUR s tým, že bude povinná odporcovi zaplatiť sumu 13.602,12 eur. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to sobášnym listom, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III 8C 2/2009, výpismi z účtov, stanovami Stavebného bytového družstva občanov, zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, výpisom z listu vlastníctva Č.. XXXX, prevod členských práv a povinností - vyjadrením, Zmluvou o prevode družstevného bytu, znaleckým posudok 86/2009, znaleckým posudok 82/2011, poistkou a výsluchom účastníkov konania. V zmysle znaleckého posudku č. 86/2009 bola všeobecná hodnota bytu stanovená na sumu 53.722,23 EUR a súdom nariadeného znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, v zmysle znaleckého posudku č. 82/2011 všeobecná hodnota bytu bola stanovená na sumu 60.800,00 EUR. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že počas manželstva nadobudli nehnuteľnosť - O. Č.. X, nachádzajúci sa na X. V. bytového domu na P. T. XX, B. Q. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 7892/42720 v hodnote 60.800 EUR. Z dokazovania vyplynulo, že uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.1995 nadobudla 1 zostatkovej hodnoty členského podielu k bytu B. Q. na P. T. XX manželka poručiteľa U. S.Á. (matka navrhovateľky) a na základe Zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve zo dňa 24.5.2001 previedla členské práva U. S. na manželov X. U. X. P., pričom zostatková hodnota členského podielu bola 81.318,-Sk. Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01.6.2001 bol byt odovzdaný do užívania účastníkom konania a zmluvou o prevode družstevného bytu zo dňa 28.5.2001, ktorej vklad bol povolený pod č. V 2934/2001 bol prevedený do vlastníctva účastníkov konania. Mal za preukázané, že cena bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu bola stanovená na sumu 35.470,-Sk a zostatková hodnota členského podielu ku dňu prevodu členských práv a povinností spojených s členstvom v družstve bola 81.318,-Sk, pričom podľa vyjadrenia právneho zástupcu tak zostatkový podiel ako aj cenu za prevod bytu do vlastníctva uhradil odporca a navrhovateľka túto skutočnosť nenamietala. Dôvodil, že toto vyvracia tú skutočnosť, že pôvodným zámerom matky navrhovateľky bolo previesť členské práva k bytu a následne i do vlastníctva iba vo vzťahu k navrhovateľka a že ohľadne prevodu, bola matka navrhovateľky uvedená pracovníkmi družstva do omylu, nakoľko zákon v danom prípade hovorí jasne v § 703 ods. 1 OZ a uvádza prípady vzniku spoločného nájmu manželov. Mal za to, že právna skutočnosť, ktorá má oporu v zákone, nemôže byť následne vyhodnotená ako uvedenie do omylu, pričom zároveň treba vychádzať i z predpokladu, že neznalosť zákona nemôže byť vykladaná v prospech toho, kto zákon nepozná a zo svojej neznalosti pochybil. Uviedol, že proti námietke navrhovateľke svedčí i fakt, že navrhovateľka následne využila možnosť prevodu bytu do vlastníctva, o ktorý opäť požiadala spoločne s manželom a Zmluvu o prevode družstevného bytu riadne podpísala, čím prejavila svoju vôľu nadobudnúť byt do vlastníctva spoločne s manželom. Súd zobral do úvahy skutočnosť, že spôsob nadobudnutia bytu, to, že navrhovateľka doposiaľ byt spoločne s dcérou užíva a tak vyhovel jej návrhu a prikázal predmetný byt do jej výlučného vlastníctva. Čo sa týka hnuteľných vecí, tie navrhovateľka špecifikovala vo svojom návrhu, pričom odporca sa počas konania vyjadril v tom zmysle, že nech si navrhovateľka nechá všetky hnuteľné veci a nenamietal ani ich hodnotu určenú odhadom navrhovateľky. Súd v zmysle uvedeného vyporiadal hnuteľné veci, tak ako uviedol vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o majetkové práva, súd mal za preukázané, že odporca uzavrel dňa 19.1.1999 Zmluvu pre venové poistenie č.1419138680 vo výške 1512,15 eur, pričom táto poistná zmluva je uzavretá pre poistenú Q. P., K.. XX.X.XXXX (dcéru účastníkov konania), ktorej má byť poskytnuté poistné plnenie pre prípad dožitia veku 25 rokov a prípad sobáša a zmena poistnej zmluvy je možná iba so súhlasom poisteného, ako to vyplýva 12 ods. 3 Všeobecných poistných podmienok. Konštatoval, že majetkové právo založené uzavretím poistnej zmluvy nepatrí do masy BSM a v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol. Dôvodil, že kapitálové životné poistenie č. 6509116744 bolo uzatvorené na meno a nie je súčasťou masy BSM. Pri náhrade spoluvlastníckeho podielu navrhovateľka namietala, že odporca sa o nadobudnutie bytu sa nijako nezaslúžil, v byte nič neinvestoval a nemal na danom mieste ani trvalý pobyt, pričom požiadavku odporcu na vyplatenie polovice ceny bytu označila za v rozpore s dobrými mravmi. Právna zástupkyňa navrhovateľky namietala, že matka navrhovateľky bola uvedená do omylu pri prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu, nakoľko jej vôľou a úmyslom bolo previesť byt iba na navrhovateľku, pričom žiadala znížiť náhradu za vyporiadanie nehnuteľnosti o 50%. Súd mal za to, pokiaľ išlo o princíp zásluhovosti, na ktorý pri vyporiadaní BSM prihliadať, že podiely zásluh oboch účastníkov konania na získaní a udržaní bytu na P. XX B. Q. sú približne rovnaké, nakoľko zásluhou navrhovateľky mali bývalí manželia možnosť najskôr vstúpiť do členských práv a neskôr možnosť získať byt do vlastníctva a zásluhou odporcu však mohli za byt zaplatiť kúpnu cenu, ako aj zostatkovú hodnotu členského podielu. Neprihliadol na námietku navrhovateľky rozporu s dobrými mravmi, nakoľko nie je bez významu ani to, že odporca počas trvania spoločnej domácnosti pravidelne na domácnosť prispieval, riadne pracoval a žil s usporiadaným životom. Pri stanovení výšky kompenzácie vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom č. 82/2011, ktorú znalec určil na sumu 60.800,00 EUR a dospel k záveru, že odporcovi, ktorý spoločný byt opustil, vlastné bývanie nemá zabezpečené patrí náhrada polovice ceny nehnuteľnosti, t.j. 30.400,00 EUR. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný z dôvodu, že navrhovateľka počas konania nevyvrátila zákonnú domnienku, že podiely oboch manželov na spoločne nadobudnutom majetku sú rovnaké. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, s poukazom na čiastočný úspech navrhovateľky v konaní. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorým žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, a to tak, že by bola povinná vyplatiť odporcovi sumu 14.788,80 EUR v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie a vypočul svedkyňu U. S. vo veci prevodu členských práv k družstevnému bytu, ktorý je predmetom vyporiadania účastníkov konania. Uviedla, že jej vznikol dedičský nárok na časť podielu zostatkovej hodnoty členského podielu v 1/6, ktorého sa v tom čase vzdala v prospech matky s tým, že sa v budúcnosti vyrovnajú tak, že členské práva prevedie na ňu. Poukázala na to, že odporca tvrdil, že kúpnu cenu bytu v sume 35.470,- Sk uhradil on, avšak predmetnú kúpnu cenu bytu hradila ona dňa 21.6.2001 o čom svedčí poštová poukážka. Dôvodila, že od roku 2004 platila všetky úhrady spojené s užívaním bytu, pričom v týchto úhradách sú nielen položky súvisiace s priamou spotrebou navrhovateľky a členov domácnosti, v ktorej odporca od r. 2004 nežil, ale v týchto úhradách sú aj položky súvisiace s nákladmi spojenými s bytovým domom a jeho údržbou, na ktoré odporca ako bezpodielový spoluvlastník neprispieval. Mala za to, že o nadobudnutie majetku v BSM, ktorý predstavuje najmä nehnuteľnosť - byt spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu sa zásadným spôsobom zaslúžila ona sama. Uviedla, že jej matka previedla členské práva k predmetnému bytu na ňu a odporcu, ktorí byt následne spoločne odkúpili do bezpodielového spoluvlastníctva na základe mylnej informácie bytového družstva, že odkúpiť predmetný byt nemôže odkúpiť samostatne, ale kúpnu zmluvu môžu uzatvoriť iba ako manželia. Poukázala na spôsob hospodárenia bývalých manželov, keď odporca do júla 2004 prispieval v zmysle rozsudku súdu na výživné maloletej dcéry Q. sumou 5.000,- Sk a od júla 2004 neposkytoval na chod domácnosti žiadne úhrady a zvyšok svojho príjmu si ponechával pre svoje potreby a tvorbu úspor, pričom jeho príjem bol v tom čase 1.000,00 EUR mesačne a jej v priemere 330,00 EUR a invalidný dôchodok vo výške 3.000,- Sk. Uviedla, že na náklady vynaložené na spoločnú domácnosť a potreby rodiny spotrebovala celý svoj mesačný príjem. Nenamietala skutočnosť, že zostatkový podiel a cenu za prevod bytu do vlastníctva uhradil odporca a predložila súdu potvrdenie o úhrade kúpnej ceny bytu. Poukázala na to, že predmetom výsluchu U. S. mala byť skutočnosť, prečo nebola jej matke uhradená zostatková hodnota členského podielu a aj to, že prečo si neuplatnila neplatnosť právneho úkonu prevodu členských práv a nájmu družstevného bytu. S poukazom na § 150 OZ žiadala, aby pri určení výšky podielu odporcu prihliadol súd na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie majetku a o jeho udržanie. Uviedla, že je v invalidnom dôchodku a jej stav sa progresívne zhoršuje, čiže vzhľadom na jej zdravotný stav dosahuje nízky príjem a preto vyplatenie odporcu z hodnoty bytu, ktorým sa ju matka snažila zabezpečiť a tvorí aj časť hodnoty, ktoré mala nadobudnúť dedičstvom po otcovi, je z hľadiska vyporiadania BSM nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi. Mala za to, že účastníci konania nadobudli byt, ktorý je predmetom konania najmä pričinením matky navrhovateľky, a preto mala za to, že sú dané predpoklady na úvahu a rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM účastníkov zmenou parity podielov v prospech navrhovateľky a za primerané zníženie považovala 50 % hodnoty odporcovho podielu na nehnuteľnosti. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že považuje rozsudok prvostupňového súdu za vecne správny, tento vychádza z dostatočne zisteného skutkového vzťahu a jeho právne posúdenie v plnej miere reprezentuje súčasnú súdnu prax v rozhodovaní v podobných prípadoch. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dostatočne a kvalifikovane posúdil meritum veci a v súlade s platnou právnou úpravou aj správne rozhodol. Považoval za zrejmé, najmä z jeho právnej argumentácie, že na to, aby súd určil v danom prípade rozdielnosť podielov k nehnuteľnosti nie sú splnené predpoklady, a preto súd prvého stupňa ani nemohol rozhodnúť tak ako požadovala resp. požaduje navrhovateľka. Uviedol, že navrhovateľka v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala existenciu takých dôvodov, ktoré by mali resp. by mohli mať za následok vyjadrenie súdu o rozdielnosti podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci patriacej do BSM, ktoré je predmetom tohto sporu. Považoval odvolanie navrhovateľky za účelové a právne irelevantné, nakoľko podľa jeho názoru prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie na objasnenie všetkých skutočností prejednávaného prípadu a v súlade s § 132 O.s.p., na základe takto vykonaného dokazovania, dôkazy náležite vyhodnotil a vyniesol vo veci rozsudok. Mal za to, že súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení konštatoval, že napriek rozvodu prispieval pravidelne na domácnosť, riadne pracoval a napriek nezhodám s bývalou manželkou si riadne a včas plnil povinnosti voči dcére, túto pravidelne navštevoval a finančne jej prispieval aj nad rámec stanoveného výživného zo strany súdu. Podotkol, že po celý čas žije usporiadaným životom, riadne pracuje a vychováva maloletého potomka. Uviedol, že argumenty navrhovateľky ohľadom uvedenia do omylu matky navrhovateľky zo strany bytového družstva pri uzatváraní zmluvy o prevode členských práv k družstevnému bytu v roku 2001 sú irelevantné a právne bezvýznamné, nakoľko tento stav až do podania návrhu na vyporiadanie BSM zo strany navrhovateľky v roku 2008 matke navrhovateľky a ani samotnej navrhovateľke nevadil. Mal za to, že podstatnou skutočnosť pre posudzovanie, či vec patrí do BSM je tá skutočnosť, že byt bol zakúpený manželmi, t.j. účastníkmi konania v čase trvania manželstva, pričom vôľu odkúpiť byt do BSM účastníci tohto konania deklarovali na Zmluve o prevode družstevného bytu zo dňa 28.05.2001, ktorá bola zavkladovaná na príslušnej správe katastra pod č. V 2934/2001 a do dnešného dňa platnosť tejto zmluvy nikto nespochybňoval a nikdy nebolo určené, že táto zmluva, ktorým nadobúdali účastníci vec do BSM je či už v časti alebo v celku neplatná. Uviedol, že napriek tomu, že mu nebola rozsudkom súdu prvého stupňa priznaná náhrada trov konania a on sa voči tomu neodvolal, bude si uplatňovať trovy podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a to z dôvodu, že navrhovateľka bez reálneho skutkového základu podáva neustále podnety na pokračovanie v konaní, napriek snahe odporcu o skoré ukončenie predmetnej veci. Považoval argumenty navrhovateľky uvedené v odvolaní za nulitné a právne irelevantné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil v zmysle § 219 O.s.p. s tým, že mu budú priznané trovy konania v odvolacom konaní, tak ako si ich vyčísli. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne a právne správny potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v intenciách § 219 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru odvolacieho súdu vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1,3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Súd prvého stupňa dôkladne vysvetlil, z akého dôvodu prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva navrhovateľky a prečo navrhovateľku zaviazal na zaplatenie spoluvlastníckeho podielu vo výške 30.400,00 EUR ako náhradu polovicu ceny nehnuteľnosti. Odvolací súd sa stotožnil so všetkými závermi, ku ktorým prvostupňový súd vo svojom rozsudku dospel, osobitne so záverom, že podiely zásluh na získaní a udržaní bytu na P. XX B. Q. sú približne rovnaké. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, inak povedané, pre určenie spoločného majetku je rozhodujúci okamih zániku BSM. Je nepochybné, že predmetný byt na P. T. XX B. Q., patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka vo svojom odvolaní namietala, že o získanie nehnuteľnosti sa zaslúžila najmä ona, nakoľko to bola jej matka, ktorá bezodplatne previedla členské práva k predmetnému bytu na ňu a odporcu a oni potom následne na základe mylnej informácie od bytového družstva odkúpili predmetný byt spoločne, pretože si ho navrhovateľka nemohla odkúpiť spoločne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 703 ods. 1 O.s.p. ak sa za trvania manželstva stanú manželia alebo jeden z nich nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi, pričom na základe Zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom družstve previedla dňa 24.05.2001 členské práva U. S. (matka navrhovateľky) na manželov X. U. X. P.. Tým im vzniklo v súlade s § 3,16 a 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, pričom navrhovateľka a odporca toto právo využili a zmluvou o prevode družstevného bytu dňa 28.05.2001 bol byt prevedený do vlastníctva účastníkov konania. Navrhovateľka žiadala v konaní vypočuť svoju matku U. S. z dôvodu, aby súdu ozrejmila, že chcela previesť členské práva k bytu a následne iba do vlastníctva navrhovateľky a takisto prečo si jej matka neuplatnila neplatnosť právneho úkonu prevodu členských práv a nájmu družstevného bytu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že pre potreby predmetného konania a určenie skutkového stavu nie je potrebné vypočuť matku navrhovateľky U. S.. Podľa názoru odvolacieho súdu nie sú žiadne pochybnosti, že matka navrhovateľky chcela previesť členské práva k bytu a následne i do vlastníctva iba vo vzťahu k navrhovateľa a že ohľadne prevodu, bola matka navrhovateľky pracovníkmi družstva uvedená do omylu. V danom konaní bolo totiž preukázané, že členské práva k predmetnému bytu boli prevedené na oboch účastníkov konania spoločne a takisto aj to, že navrhovateľka využila možnosť prevodu bytu do svojho vlastníctva, pričom o toto požiadala so svojím manželom a podpisom na Zmluve o prevode družstevného bytu riadne podpísala a tým prejavila svoju vôľu nadobudnúť byt do vlastníctva spoločne s manželom. Ďalej navrhovateľka vo svojom odvolaní namietala, že kúpnu cenu bytu v sume 35.470,- Sk uhradila ona dňa 21.06.2011 poštovou poukážkou, pričom zároveň tvrdila, že zostatkový podiel a cenu za prevod do vlastníctva uhradil odporca a predložila súdu potvrdenie o úhrade kúpnej ceny bytu. Odvolací súd má za to, že ide o protichodné tvrdenia navrhovateľky a vzhľadom na to, že počas celého konania nerozporovala skutočnosť, že kúpnu cenu a zostatkovú hodnotu členského podielu uhradil odporca, odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by mala byť táto skutočnosť spochybnená. Vo svojom odvolaní navrhovateľa žiadala, aby súd prihliadol na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie majetku a jeho udržanie. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že podiely zásluh oboch účastníkov na získaní a udržaní bytu sú približne rovnaké, nakoľko zásluhou navrhovateľky mali bývalí manželia možnosť najskôr vstúpiť do členských práv a povinností k družstevnému bytu a neskôr aj možnosť získať byt do vlastníctva, avšak zásluhou odporcu mohli za byt zaplatiť kúpnu cenu, ako aj zostatkovú hodnotu členského podielu. Námietka navrhovateľky, že zaplatenie polovice sumy predmetného bytu je v rozpore s dobrými mravmi neobstojí z dôvodu, že odvolací súd má za preukázané, že odporca počas trvania spoločnej domácnosti pravidelne na domácnosť prispieval, pracoval a žil usporiadaným životom a takýto život vedie aj po skončení manželstva s navrhovateľkou. Odvolací súd sa s právnymi závermi súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto poukazuje. Po správnom ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, prvostupňový súd toto následne správne vyporiadal plne v súlade so zákonným ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka, keď odvolací súd nezistil žiadne pochybenie ani v jeho výpočtoch, ktoré vykonal za účelom vyporiadania. Námietka navrhovateľky, že súd by mal postupovať podľa § 150 OZ a prihliadnuť na to, ako sa ktorý z účastníkov konania staral o rodinu neobstojí, nakoľko navrhovateľka ani v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, dôkazy, návrhy na dokazovanie, prípadne iné hľadiská, len mechanicky uviedla v odvolaní podľa znenia § 150 OZ. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd na návrh niektorého z manželov vykoná vyporiadanie BSM, ak k jeho vyporiadaniu nedôjde dohodou. Masu BSM za účelom jej vyporiadania zisťuje a ustáli v dokazovaní, ktoré vykoná na základe tvrdení, návrhov a dôkazov účastníkov. Pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zásadne z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Na všetky ďalšie zásady vyporiadania prihliada taktiež na základe návrhov účastníkov a výsledkov dokazovania o nich. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa takto postupoval, keď pri vyporiadaní zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré boli ako rozhodujúce pre posúdenie veci účastníkmi preukázané a tvrdené a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s nimi i náležite vysporiadal. S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní si plne úspešný odporca uplatnil trovy odvolacieho konania, avšak si ich v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil a preto mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.