Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/410/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899860 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1708899860.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: F. N., D.. XX.XX.XXXX, C. Č.. XX, D. W., zastúpená JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom, Šafárikovo nám. č.2, Bratislava proti odporcovi: F. T., D.. XX.X.XXXX, C. Č.. XXX/XX, D. W. - D. S. A. W., zastúpený JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátom, Mesačná č. 9, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie navrhovateľky, odporcu, vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 5. februára 2013 č.k. 5 C 720/2008 - 383 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že : I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 11.098,39 € titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sumu 16.679,94 € titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšnej časti / navrhovateľka žiadala mimoriadne zvýšenie bolestného vo výške 18.462,54€, mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 22.405,89€, náklady spojené s liečením - doplatky na lieky vo výške 368,54€, náklady spojené s liečením - cestovné náklady vo výške 759,31€ /súd žalobu zamieta. III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 8.563,74 € titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Odporca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 710,53 € na účet Okresného súdu Pezinok, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V. Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok vo výške 1.666,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporca dňa 24.7.1999 spôsobil na ceste I/50 pri obci Šášovské Podhradie dopravnú nehodu, keď motorovým vozidlom I. Z. v kilometri XXX,XXX prešiel v ľavom jazdnom pruhu za nespevnenú krajnicu, pri snahe vyrovnať smer vozidla dostal šmyk, prešiel vpravo mimo cestu a narazil do betónového múrika. Navrhovateľka ako spolujazdkyňa pri náraze upadla do bezvedomia a utrpela ťažké zranenia, ktoré si vyžiadali pobyt v nemocnici viac ako dva mesiace a následnú liečbu. Za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke v súvislosti s dopravnou nehodou, zodpovedá odporca, o čom svedčí trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona, ktoré bolo podmienečne zastavené uznesením Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom zo dňa 23.11.1999, sp. zn. Pv 487/99-9. Znaleckým dokazovaním vykonaným v priebehu konania bola súdnym znalcom určená základná výška bodov za bolestné - 616,25 bodov, ktoré navrhovateľka žiadala zvýšiť v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o 16 - násobok. Doplneným znaleckým dokazovaním bola určená základná výška bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia - 575 bodov, ktoré navrhovateľka žiadala zvýšiť v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o 20 - násobok. Vedľajší účastník v priebehu konania uspokojil čiastočne nároky navrhovateľky, a to dňa 20.10.2009 uhradil navrhovateľke sumu 497,91 € (250 bodov vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 913766-35/09 zo dňa 20.7.2009 x 60 Sk) titulom sťaženia spoločenského uplatnenia; dňa 21.8.2006 uhradil navrhovateľke sumu 843,96 € a dňa 20.10.2009 sumu 331,10 € (590 bodov x 60 Sk, t.j. 1.175,06 €) titulom bolestného; vedľajší účastník neakceptoval diagnózu položka č. 239 znaleckého posudku č. 913766-35/09 zo dňa 20.7.2009 - operácia kŕčových žíl dňa 20.6.2006, a preto uhradil navrhovateľke sumu zodpovedajúcu 590 bodom (616,25 bodov - 26,25 bodov); dňa 20.10.2009 uhradil navrhovateľke sumu 158,45 € z titulu náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti; dňa 20.10.2009 uhradil navrhovateľke sumu 1.399,05 € z titulu cestovných nákladov; navrhovateľka si uplatňovala sumu 2.158,36 €, avšak z predložených dokladov, technického preukazu a rozpisu ciest vypočítal vedľajší účastník náhradu cestovných nákladov vo výške 1.399,05 €; dňa 21.8.2006 uhradil navrhovateľke sumu 206,33 € z titulu náhrady vecnej škody. Pokiaľ sa jedná o uplatňovanú náhradu za doplatky na lieky vedľajší účastník túto nezaplatil, pretože podľa jeho názoru navrhovateľka uvedený nárok nepreukázala. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 427 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia , Podľa § 3 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď uviedol, že náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, aj keď sú vo vyhláške č. 32/1965 Zb. upravené spoločne. Rovnako ako podmienky pre priznanie, tak aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia slúžia na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Priznanie nároku na bolesť nepodmieňuje priznanie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s bolestným má charakter nie škody podľa § 442 Občianskeho zákonníka, ale osobnej nemajetkovej ujmy, kde je vylúčená naturálna reštitúcia. Poskytnuté plnenie nie je povahy reparačnej (nejde o ekvivalent vzniknutej ujmy), ale o plnenie povahy satisfakčnej (poskytnúť finančné prostriedky, ktoré umožnia dosiahnuť vyváženie a zmiernenie sťaženia spoločenského uplatnenia a vytrpených bolestí). Lekár pri hodnotení poškodenia na zdraví spôsobeného úrazom vychádza zo základnej sadzby počtu bodov a ak sú dané dôvody uvedené v prílohe A bod I. ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (príloha vyhlášky č. 32/1965 Zb.), hodnotenie základnej sadzby zvýši a výsledný počet bodov takto stanovený potom predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného, ktoré je tiež základom pre ďalšie odškodnenie, o ktorom je oprávnený rozhodovať len súd podľa kritérií uvedených v § 7 ods. 3 vyhlášky. Dôvody umožňujúce mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností, ktoré sú vymedzené v bode I. ods. 6 uvedených zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, najmä ak ani lekárom navrhnuté zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie následkov. Ustanovenie § 7 ods. 3 cit. vyhl. prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade podľa svojho uváženia posúdil, aké zvýšenie náhrady za bolesť (sťaženia spoločenského uplatnenia) je v konkrétnej posudzovanej veci primerané. Úvaha súdu ale nie je celkom neobmedzená, lebo právny predpis tým, že rámcovo určuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru bolestného (sťaženia spoločenského uplatnenia) a pre vznik nároku na zvýšenie, stanovuje zároveň aj hľadiská, ktoré treba pri zvýšení zohľadňovať. Vzájomnou nadväznosťou a kombináciou týchto hľadísk sa potom riadi úvaha súdu o miere primeranosti zvýšenia náhrady podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Predpokladom nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už samotné predstavuje náhradu za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh Prvostupňový súd mal za preukázané, že predmetná dopravná nehoda svojimi dôsledkami ťažko poškodila zdravie navrhovateľky, a preto má nárok v zmysle znaleckého posudku na odškodnenie. V čase úrazu mala navrhovateľka 24 rokov a bola v plnom rozkvete svojich fyzických a psychických síl. V tom čase bola matkou 4 - ročnej dcéry. Jej účasť na osobnom a rodinnom živote je úplne obmedzená a jej účasť na spoločenskom a športovom živote je prakticky vylúčená. Ani po uplynutí 14 rokov od úrazu sa úplne nevyliečila a ani sa už nikdy nevylieči. Od úrazu trpí fyzickými bolesťami a psychickou traumou. Navrhovateľka pri dopravnej nehode dňa 24.7.1999 utrpela trieštivú zlomeninu tela ramennej kosti pravej hornej končatiny, otras mozgu, pomliaždenie ľavej obličky s krvácaním do moču, pomliaždenie hrudníka, zlomeninu krížovej kosti vpravo, zlomeninu dolného ramena lonovej kosti vľavo s vytknutím v krížovo-bedrovom kĺbe a poúrazový šok. Súdny znalec vyhodnotil poranenia navrhovateľky ako mimoriadne ťažké s veľkými bolesťami spojenými s trvalými následkami. Poranenia si vyžiadali bolestivejší spôsob liečby, imobilizáciu poškodenej na lôžku v trvaní 7 týždňov, poškodená dostávala počas liečenia opakované infúzie a krvné transfúzie, pričom počas liečenia došlo ku komplikácii - hĺbkovej žilovej trombóze pravého predkolenia, čo predĺžilo dobu liečenia. Navrhovateľka sa musela v súvislosti so zraneniami podrobiť šiestim operáciám v celkovej anestézii. Poranenie zanechalo u navrhovateľky trvalé následky : 1/ dlhodobé obmedzenie, nemožnosť riadne používať pravú hornú končatinu v dôsledku obmedzenia pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe o 1 rozsahu, 2/ znížená svalová sila a výdrž a obmedzenie pohyblivosti v pravom bedrovom kĺbe, čo sa prejavuje bolesťami pri záťaži, dlhšom sedení alebo státí, opakovanými atakmi v driekovo-krížovej časti chrbtice a v oblasti skĺbenia krížovej kosti s panvovou kosťou. Podľa vyjadrenia znalca je prognóza vývoja zdravotného stavu navrhovateľky trvale zlá. Zmeny v jej zdravotnom stave trvale ovplyvňujú spôsob jej života výrazným znížením jej fyzickej kondície a znížením odolávať fyzickej záťaži, čo sa negatívne odráža aj na psychickom prežívaní poškodenej. Súd prvého stupňa s ohľadom na uvedené výsledky dokazovania dospel k záveru, že v danej veci je preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č.32/1965 Zb., t.j. že sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť, lebo vyššie popísané zranenia si v prípade navrhovateľky vyžiadali komplikovanú a dlhodobú liečbu s doliečovacím procesom, sprevádzanú s bolestivými prežívaniami, keď značne bolestivý bol nielen samotný úraz, spôsobený navrhovateľke dopravnou nehodou, ale aj priebeh samotnej liečby, pozostávajúcej z operačných zákrokov v celkovej anestézii, opakovaných infúziách a transfúziách krvi. Pokiaľ ide o zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3cit. vyhlášky, dôvod pre jeho zvýšenie zakladajú stratené alebo výrazne obmedzené možnosti navrhovateľky v rodinnom a spoločenskom živote, profesionálnom uplatnení, v oblasti športového vyžitia, v porovnaní s možnosťami navrhovateľky pred vznikom škody. Tieto podľa názoru súdu vyplývajú z porovnania predpokladov, ktoré mala navrhovateľka pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, s predpokladmi, ktoré má po vzniku škodovej udalosti - pred dopravnou nehodou bola navrhovateľka na začiatku svojho produktívneho veku, avšak nehoda a jej zdravotné následky navrhovateľku z možnosti pracovne sa uplatniť výrazne obmedzili. Navrhovateľka mala dosť predpokladov na to, aby viedla naplnený súkromný a rodinný život. Po škodovej udalosti navrhovateľka tieto možnosti buď stratila celkom, alebo sa zásadne obmedzili. Vzhľadom na svoj zdravotný stav je obmedzená pri starostlivosti o dieťa, pri domácich prácach, ako aj pri záujmových činnostiach a je značne obmedzená pri výbere zamestnania, nakoľko nemôže pracovať v sedavom zamestnaní ani v zamestnaní, ktoré si vyžaduje aktivitu a pohyb, tiež nemôže vykonávať prácu, ktorá si vyžaduje fyzickú námahu. V dôsledku obmedzenia pohyblivosti pravého ramenného kĺbu, pravého bedrového kĺbu a poruchy pravej dolnej končatiny je vylúčená možnosť venovať sa akémukoľvek športu, pričom pred úrazom hrala rekreačne tenis a takisto je obmedzená pri športovej aktivite s deťmi. Navrhovateľka je obmedzená aj pri prácach v záhrade a pri bicyklovaní, ktoré patrili medzi jej záľuby. Z dôvodu nemožnosti dlhodobejšieho sedenia a státia nemôže absolvovať návštevu kina, divadla ani hudobných koncertov a v dôsledku poranení neprichádza do úvahy žiadna, ani menej náročná turistika, pričom pred dopravnou nehodou trávila navrhovateľka veľa času v prírode. Prvostupňový súd mal zato, že vzhľadom na uvedené skutočnosti sa priznanie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade navrhovateľky celkom sumou 2.372,53€ javí ako nepostačujúce a neprimerané následkom spojených s poškodením zdravia a ako primerané stanovil mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť navrhovateľky vo výške 10 - násobku základného bodového ohodnotenia vyplývajúceho zo znaleckého posudku č. 913766-35/09 zo dňa 20.7.2009, t.j. 616,25 bodov x 60 Sk x 10, čo predstavuje sumu 369.750 Sk, t.j. 12.273,45 €, od ktorej súd odpočítal sumu 1.175,06 € zaplatenú vedľajším účastníkom v priebehu konania a celková výška náhrady za bolesť tak predstavuje sumu 11.098,39 €. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia považoval prvostupňový súd za primerané mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 15 - násobku základného bodového ohodnotenia vyplývajúceho zo znaleckého posudku č. 913766-57/11 zo dňa 17.10.2011, t.j. 575 bodov x 60 Sk x 15, čo predstavuje sumu 517.500 Sk, t.j. 17.177,85 €, od ktorej súd odpočítal sumu 497,91 € zaplatenú vedľajším účastníkom v priebehu konania. Celková výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu 16.679,94 €. Vzhľadom na uvedené potom prvostupňový súd žalobu v časti prevyšujúcej 10 - násobok základného bodového ohodnotenia bolestného a 15 - násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol. Rovnako zamietol zamietol žalobu aj v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie cestovných nákladov vo výške 759,31 € a nároku na zaplatenie doplatkov na lieky vo výške 368,45 €, nakoľko navrhovateľka tieto nároky neosvedčila riadnym a nespochybniteľným spôsobom, keď nepredložila na ich preukázanie relevantné dôkazy. Ohľadom nákladov na lieky sama navrhovateľka v písomnom podaní zo dňa 10.10.2006 uviedla, že vzhľadom na dlhý časový odstup nedisponuje pokladničnými blokmi za nákup liekov, ktoré jej boli predpísané. Túto skutočnosť nebolo možné preukázať ani výpisom z účtu poistenca, z ktorého by bola zrejmá výška úhrady za lieky, nakoľko Všeobecná zdravotná poisťovňa staré výpisy z účtu likviduje a neuschováva. Prvostupňový súd sa nestotožnil s námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom ohľadom diagnózy pol. č. I. 239 - operácia kŕčových žíl zo dňa 20.6.2006 zaradenej do znaleckého posudku č. XXXXXX-XX/XX zo dňa 20.7.2009. Navrhovateľka o škode zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu bolestného a o tom, kto za ňu zodpovedná dozvedela až na základe znaleckého posudku č. 913766-35/09 zo dňa 20.7.2009., ktorý bol doručený jej právnemu zástupcovi dňa 16.9.2009. V písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 19.10.2009 si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody z titulu bolestného vo výške 18.793,64 € (616,25 bodov x 60 Sk x 16násobk - suma 843,96 € vyplatená vedľajším účastníkom), ktorý zahŕňal i odškodnenie bolesti za predmetnú diagnózu pol. č. I. 239 - operácia kŕčových žíl. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že nárok navrhovateľky týkajúci sa nároku za bolesť - operácia kŕčových žíl s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je premlčaný. Ohľadom ďalšej jeho námietky týkajúcej sa zaradenia položky č. 321a do znaleckého posudku poznamenal, že túto položku zaradil do znaleckého posudku súdom ustanovený znalec MUDr. O. S., A.., odborný lekár chirurg. Nakoľko sa jedná o odbornú otázku, neprináleží súdu závery znaleckého posudku prehodnocovať, prípadne meniť. Je nevyhnutné poznamenať, že obsah vypracovaného a predloženého znaleckého posudku je na zodpovednosti ustanoveného znalca a vedľajší účastník sa na pojednávaní konanom dňa 5.2.2013 vyjadril, že nenavrhuje kontrolné znalecké dokazovanie. Prvostupňový súd sa nestotožnil s názorom vedľajšieho účastníka na strane odporcu, podľa ktorého daný prípad nie je hodný osobitného zreteľa, z dôvodu že u navrhovateľky nedošlo v odbornej, spoločenskej, profesijnej a športovej sfére k žiadnej zmene oproti stavu pred dopravnou nehodou, keďže vykonáva tú istú prácu, pričom navyše za menej pracovného času dokáže zarobiť viac peňazí. Vedľajší účastník poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka žije v trvalom partnerskom zväzku a narodilo sa jej druhé dieťa. Zdôraznil tiež, že pred dopravnou nehodou sa neangažovala politicky. Podľa názoru súdu prvého stupňa je reštriktívny výklad § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v rozpore s čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky (ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať), keď len s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľka pred úrazom nebola vrcholová športovkyňa, umelkyňa alebo politička, by mala byť diskriminovaná vo svojom práve na primerané odškodnenie následkov úrazu. Ako vyplýva z predloženého znaleckého posudku vypracovaného MUDr. O. S., A.. poškodenia navrhovateľky možno charakterizovať ako mimoriadne ťažké s veľkými bolesťami spojené s trvalými následkami. V dôsledku úrazu došlo k značným obmedzeniam v živote navrhovateľky vo všetkých sférach. Zdravotný stav navrhovateľky sa napriek sústavnej liečbe nezlepšuje a podľa vyjadrenia znalca je prognóza vývoja zdravotného stavu trvale zlá. Prípad navrhovateľky je s ohľadom na uvedené nevyhnutné posudzovať ako prípad hodný osobitného zreteľa, rovnako ako u všetkých občanov bez ohľadu na ich majetkový, prípadne spoločenský cenzus. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza z predpokladov, ktoré mal poškodený v čase úrazu. Každý človek je individuálnou osobnosťou, s vnútornými danosťami, ovplyvnený prostredím v ktorom žije. Je potrebné zdôrazniť, že o výnimočný prípad ide nielen vtedy, ak bol poškodený vrcholovým športovcom alebo inak pre spoločnosť významnou a známou osobnosťou, ale aj vtedy, ak sa život poškodeného v dôsledku úrazu od základov zmenil a nemôže v plnej miere robiť to, čo robil pred nehodou, je odkázaný na pomoc iných, hoci pred úrazom bol aktívnym členom rodiny a prišiel o možnosť prežívať radosť zo záľub a rodinného života. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 8.563,74 € vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď trovy právneho zastúpenia predstavujú t odmenu za poskytnutie právnych služieb vo výške 6.901,23 €, náhradu za stratu času vo výške 143,66 € a náhradu cestovných nákladov vo výške 91,56 € keď táto odmena bola zvýšená o 20% DPH. O povinnosti odporcu nahradiť štátu trovy konania v celkovej výške 710,53 € rozhodol prvostupňový súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p, keď z obsahu spisu vyplýva, že štát hradil zo štátnych finančných prostriedkov sumu vo výške 212,53 € ako odmenu vyplatenú súdnemu znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku č. 913766-35/09 zo dňa 20.7.2009 a sumu 398,40 € ako odmenu vyplatenú súdnemu znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku č. 913766-57/11 zo dňa 17.10.2011. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.666,50 € na účet Okresného súdu Pezinok rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keďže navrhovateľka je oslobodená od platenia súdnych poplatkov (§4 ods. 2 písm. ch) zákona) a výška súdneho poplatku je stanovená podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, odporca, vedľajší účastník na strane odporcu. Odvolanie navrhovateľky smerovalo proti výroku II. ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a navrhovateľka žiadala aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že jej návrhu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcu na náhradu trov v odvolacom konaní. Mala zato, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal s predloženým znaleckým posudkom, ako aj so všetkými lekárskymi správami a nálezmi, na základe ktorých určil vážne poškodenie zdravia, podľa ktorého je daný prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako to predpokladá aj § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. platnej a účinnej v čase dopravnej nehody, keď aj správne konštatoval, že priznanie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade navrhovateľky sumou 2.372,53€ sa javí ako nepostačujúce a neprimerané. Súd prvého stupňa sa ale nesprávne vysporiadal s otázkou výšky odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, keď v konaní bolo preukázané že utrpela v dôsledku úrazu spôsobeného odporcom mimoriadne ťažké poškodenie zdravia s veľkými bolesťami spojené s trvalými následkami a znalecké dokazovanie tiež preukázalo, že došlo k trvalému poškodeniu zdravia súvisiaceho so zmenou pracovnej činnosti, ktoré má nezvratný charakter a priebeh. Záverom lekárskych vyšetrení bolo aj konštatovanie, že došlo k takej podstatnej a nenapraviteľnej zmene v jej súkromnom, rodinnom, pracovnom, spoločenskom a športovom živote, ktorá ju bude ovplyvňovať počas celého jej života a bude ju v bežných aktivitách obmedzovať a prognóza vývoja jej zdravotného stavu je trvale zlá, došlo k významnému ovplyvneniu jej života, k podstatnému zníženiu fyzickej kondície a odolnosti, čo sa však významne prejavuje na jej psychickom prežívaní, keď sa nevedela sa vo svojom mladom veku zmieriť s tým, že by bola do konca života odkázaná na sociálnu podporu od štátu a nemohla by riadne prispievať na potreby rodiny. Zhoršenie zdravotného stavu je práve v dôsledku úrazu, ktorý utrpela a v súčasnosti jej žiaden lekár nevie zaručiť, či bude v horizonte niekoľkých rokov schopná vôbec stáť na nohách a samostatne sa hýbať. Súčasný zdravotný stav spolu s prehlbujúcimi sa problémami postupne jej znemožňuje zúčastňovať sa už aj tak dosť obmedzených bežných denných aktivít, ako je starostlivosť o deti, predovšetkým o 3-ročného syna a plnenie pracovných povinností. Trvala preto na tom, že prvostupňový súd nesprávne určil výšku mimoriadneho zvýšenie náhrady a nezohľadnil nielen zdravotné komplikácie navrhovateľky v minulosti, ale aj jej aktuálnu situáciu a prognózy vývoja, ktoré sú trvalo zlé a preto v jej prípade je daný dôvod hodný osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako to žiadala. Navrhovateľka nesúhlasila s rozhodnutím súdu, ktorým zamietol žalobu v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie cestovných nákladov vo výške 759,31 € a nároku na zaplatenie doplatkov za lieky vo výške 368,45 € z dôvodu, že ich neosvedčila riadnym a nespochybniteľným spôsobom. Mala zato, že predložila súdu potvrdenia o cestách vykonávaných jej rodinou za účelom jej návštevy počas hospitalizácie, keď tieto cestovné náklady boli odôvodnené potrebou jej kontaktu s rodinou, ktorý bol v čase po úraze nevyhnutný, aj z toho dôvodu, že bola matkou 4-ročnej dcéry, od ktorej bola v dôsledku úrazu odlúčená, nemohla ju riadne vychovávať a starať sa o ňu, čím došlo k výraznému zhoršeniu jej psychického stavu, ktorý ovplyvňoval aj jej fyzický stav. Návštevy rodiny v nemocničných zariadeniach boli odôvodnené ich nevyhnutnosťou a prispievali k zlepšeniu jej psychického a tým aj fyzického zdravia, ktorá sa v mladom veku napriek mimoriadne ťažkým zdravotným problémom chcela opätovne zapojiť do života, čo znamenalo venovať sa tiež svojej rodine a vykonávať svoju prácu. Rovnako aj náhrada nákladov na lieky, ktoré jej boli predpisované vo výške 368,45 € je odôvodnená aj závermi znalca, ktorý jednoznačne v znaleckom posudku č. 913766-35/09 v odpovedi na otázku č. 11 uviedol, že „ordinácia liekov a liečebných postupov bola účelná a zodpovedala súčasným poznatkom lekárskych vied, zodpovedala konvenčne prijatým pravidlám komplexnej liečby pacienta a prebiehala „lege artis“. Napriek faktu, že nebola schopná predložiť pokladničné bloky za doplatky na lieky, tento nedostatok by jej nemal ísť na ujmu, nakoľko bolo z jej zdravotnej dokumentácie a vtedajších údajov o doplatkoch na liekoch jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, ktoré lieky navrhovateľka užívala a aké doplatky za ne hradila, čo podporuje jej nárok na náhradu nákladov vynaložených na lieky, ktorý v konaní riadne uplatnila a zdôvodnila. Odvolanie odporcu smerovalo proti výrokom I., III., IV., V. a svojím odvolaním žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh navrhovateľky zamietol. Uviedol, že vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa bolo preukázané, že navrhovateľke počas súdneho konania vedľajší účastník zaplatil dňa 20. 10. 2009 sumu 497,91 € titulom sťaženia spoločného uplatnenia, dňa 21. 8. 2006 a dňa 20. 10. 2009 titulom bolestného sumu 843,96 € a sumu 331,10 €. Dňa 20. 10. 2009 jej zaplatil sumu 158,45 € titulom náhrady na strate zárobku počas jej pracovnej neschopnosti, dňa 20. 10. 2009 sumu 1.399,05 € titulom náhrady cestovných výdavkov a dňa 21. 8. 2006 sumu 206,33 € ako náhradu vecnej škody. Bol preto toho názoru, že vyššie citované plnenia dostatočným spôsobom odškodňujú navrhovateľku titulom poškodenia jej zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa jej stala dňa 24. 7. 1999. Preto nebol odôvodnený postup súdu prvého stupňa podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. zvýšiť jej bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ako sa to stalo v danom prípade. Rovnako odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu smerovalo proti výrokom I., III., IV., V. svojím odvolaním žiadal zmenu napadnutý rozsudok tak, že súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne. Vedľajší účastník uviedol, že súdom ustálené 10-násobné navýšenie bolestného sa javí ako neprimerané a nesprávne, keď u navrhovateľky neboli naplnené všetky predpoklady na mimoriadne navýšenie základného bodového ohodnotenia bolesti , keď z vypracovaných znaleckých posudkov nevyplývajú také skutočnosti odôvodňujúce názor súdu na dôvodnosť 10-násobného navýšenia bolestného. Prvostupňový súd len stroho konštatoval, že u navrhovateľky sa jednalo o bolestivý úraz spôsobený dopravnou nehodou, ako aj priebehom samotnej liečby pozostávajúcej z operačných zákrokov v celkovej anestéze, opakovaných infúziách a transfúziách krvi. Toto konštatovanie súdu považoval za nepreskúmateľné, keď prvostupňový súd nedostatočne zdôvodnil prečo priznal navrhovateľke mimoriadne navýšenie bolesti a na základe akých konkrétnych skutočností. Navyše bol názoru, že operáciu v celkovej anestéze a následné krvné transfúzie a infúzie neodôvodňujú mimoriadne navýšenie bolestného na 10-násobok, pretože samotná operácia a následné infúzie a transfúzie nespôsobujú pacientovi mimoriadnu bolesť. Na základe vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že u navrhovateľky sa jednalo o pociťovanie obzvlášť mučivej a dlhodobej bolesti, ktorá sprevádzala jej liečbu. Rovnako za nepreukázané a neprimerané považoval aj súdom ustálené 15- násobé navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. S právnym názorom prvostupňového súdu uvedeným v odôvodnení v časti mimoriadneho zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa nestotožnil , keď mal zato, že v prípade navrhovateľky nedošlo k takému obmedzeniu alebo strate predpokladov na uplatnenia sa v živote, ktoré by opodstatňovalo mimoriadne zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. Samotná navrhovateľka na pojednávaní dňa 22. 11. 2012 uviedla, že v období pred nehodou pracovala v účtovníckej firme za minimálnu mzdu a po dopravnej nehode si navrhovateľka založila vlastnú firmu, v ktorej podniká v rovnakom odbore ako pred dopravnou nehodou - účtovníctvo. Po dopravnej nehode je priemerný mesačný príjem navrhovateľky niekoľkonásobne vyšší (v absolútnom čísle, aj v pomere k priemernej mzde v dobe pred nehodou a po nej) než aký bol v období pred nehodou (pred nehodou: minimálna mzda, po nehode: 1.500,- €).. Všetky tieto skutočnosti (potvrdené samotnou navrhovateľkou) svedčia o tom, že vyššie uvedené konštatovanie súdu nie je správne. U navrhovateľky teda nie sú stratené (či výrazne obmedzené) možnosti profesionálneho uplatnenia. Svedčí o tom fakt, že navrhovateľka nezmenila profesiu a stále pracuje v tej istej profesii (ako tomu bolo aj pred nehodou) v ktorej je úspešnejšia než pred dopravnou nehodou. Tiež konštatovanie súdu o tom, že navrhovateľka je obmedzená na osobnom a spoločenskom živote, je taktiež nesprávne a nevyplýva zo zistených skutočností. Navrhovateľka aj po dopravnej nehode naďalej žije v trvalom zväzku s rovnakým partnerom, po dopravnej nehode sa jej narodilo zdravé dieťa o ktoré je schopná sa (s pomocou rodiny) postarať. Nie je teda možné konštatovať, že by bola navrhovateľka v dôsledku dopravnej nehody vylúčená (alebo výrazne obmedzená) z rodinného či spoločenského života. Záverom uviedol, že v priebehu konania navrhovateľka nepreukázala také skutočnosti na jej strane, ktoré by odôvodňovali použitie § 7 ods. 3 vyhlášky (prípadne hodný osobitného zreteľa) pre mimoriadne navýšenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia. Naopak, v priebehu konania bolo preukázané, že rodinné, osobné, spoločenské a profesijné pomery pred nehodou a po nej zostali zachované. V niektorých oblastiach sú podmienky navrhovateľky dokonca lepšie než boli pred nehodou (napr. skutočnosť, že navrhovateľka za kratší pracovný čas získa vyššiu mzdu - ako v absolútnych tak i v relatívnych číslach). K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý považoval jej odvolanie v plnom rozsahu za nedôvodné a preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne. Zároveň v plnom rozsahu súhlasil s odvolaním vedľajšieho účastníka na jeho strane proti rozsudku súdu prvého stupňa vyššie citovanému, ktorý žiada z dôvodov uvedených v jeho odvolaní, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil. Navrhovateľka sa písomne vyjadril ak odvolaniu odporcu aj k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. K odvolaniu odporcu uviedla, že z tohto odvolania nie je zrejmé, v čom sa považuje postup súdu za nesprávny a predovšetkým v ňom absentuje odôvodnenie odvolania v zmysle vyššie uvedených taxatívne stanovených dôvodov a mala za to, že na odvolanie odporcu nie je možné prihliadnuť, nakoľko ide o nekvalifikované podanie. Z uvedeného dôvodu žiadala , aby odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odmietol odvolanie odporcu, alternatívne, aby na odvolanie odporcu neprihliadal a vyhovel jej odvolaniu v plnom rozsahu. K odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedla, že tento vôbec nezohľadnil ten fakt, že sa zapojila do bežného života iba vďaka svojej nezlomnej vôli a odhodlaniu bojovať s nepriazňou osudu. Vo svojom mladom veku, kedy sa jej stala nehoda, sa odmietla poddať zdravotným problémom, dokonca neskôr odmietla aj invalidný dôchodok, ktorý dostávala, snažila sa zamestnať, a to všetko iba vďaka svojej vôli a podpore zo strany okolia. Tvrdenie vedľajšieho účastníka o tom, že sa nezmenili jej pracovné schopnosti odôvodnené tým, že sa jej príjem v porovnaní s obdobím pred nehodou a v súčasnosti zvýšil, považuje za účelové. Nie je možné porovnávať príjem osoby na začiatku pracovnej kariéry, kedy väčšina absolventov dosahuje minimálne príjmy s príjmom na vrchole pracovného života. Trvala na tom, že sa výrazne zmenila jej pracovná spôsobilosť, nakoľko nie je schopná pracovať bez pravidelných prestávok v práci, nie je schopná odpracovať štandardný pracovný čas a z toho dôvodu si nevedela nájsť riadne zamestnanie. Rozhodla sa preto, že si založí vlastnú spoločnosť a bude vykonávať prácu z domu, kde si môže pracovné prostredie a podmienky upraviť podľa svojich potrieb, vďaka čomu sa jej pri práci darí. Náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nie sú inštitúty, ktoré majú nahradiť výlučne ujmu, ktorá nastala v minulosti alebo existuje v súčasnosti, ale majú tiež pokrývať ujmu, ktorá nastane v budúcnosti v súvislosti so škodovou udalosťou, čo v prípade navrhovateľky znamená aj postupné zhoršovanie zdravotného stavu v dôsledku vážnych zranení. Na základe vyššie uvedeného mala za to, že v konaní boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých jej súd priznal mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľky, odporcu písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky, odporcu ani vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie je dôvodné. Podľa § 444 Obč. zák. pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení noviel / ďalej len „ vyhláška „ /, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečby. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Podľa § 449 ods. 1 Obč. zák. pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. V posudzovanej právnej veci sa navrhovateľka žalobným návrhom domáhala náhrady škody na zdraví v celkovej výške 41.996,19 €, a to titulom mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť 18.462,54 € (616,25 bodov x 60 Sk x 16násobok po odpočítaní sumy 1.175,06 € vyplatenej vedľajším účastníkom); titulom mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 22.405,89 € (575 bodov x 60 Sk x 20násobok po odpočítaní sumy 497,91 € vyplatenej vedľajším účastníkom); titulom účelne vynaložených nákladov spojených s liečením t.j. doplatky na lieky vo výške 368,45 €; titulom účelne vynaložených nákladov s liečením t.j. cestovné náklady vo výške 759,31 €. Predmetom odvolacieho konania je v danom prípade preskúmanie celého rozsudku súdu prvého stupňa keďže odporca a vedľajší účastník na jeho strane namietali existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň navrhovateľka namietala, že mimoriadne zvýšenie odškodnenie za bolesť vo výške 10 násobku základného bodového ohodnotenia a mimoriadne zvýšenie odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 15 násobku základného bodového ohodnotenia je nepostačujúce a tiež namietala, že nie je dôvod na nepriznanie uplatnených účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Ako správne uviedol prvostupňový súd náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia ako dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Citovaná vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak (viď rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 117/2000 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 48/2004). Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky (§ 2 ods. 1 vyhlášky); za bolesti sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Zásady pre hodnotenie odškodnenia za bolesť sú uvedené v prílohe vyhlášky v časti A. bod I. (sadzby pre hodnotenie bolestného u úrazov sú uvedené v časti B. bod I. prílohy k tejto vyhláške). V zmysle ods. 2 zásad lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa stanovených sadzieb a hodnotenie poškodenia vykonané podľa odsekov 2 a 4 sa zvýši až o polovicu, ak a/ došlo k infekcii rany; ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila, b/ poškodenie zdravia vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod., c/ povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon. Podľa ods. 7 pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v ods. 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby. Z uvedených ustanovení vyplýva, že lekár pri hodnotení poškodenia na zdraví spôsobeného úrazom vychádza zo základnej sadzby počtu bodov (časť B. bod I. prílohy k vyhláške), a ak sú dané dôvody uvedené v ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť hodnotenie základnej sadzby zvýši a výsledný počet bodov takto stanovený potom predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného, ktoré je tiež základom pre ďalšie odškodnenie, o ktorom je oprávnený rozhodovať len súd podľa kritérií uvedených v § 7 ods. 3 vyhlášky. Dôvody umožňujúce mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností, ktoré sú vymedzené v bode I. ods. 6 uvedených zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, najmä ak ani lekárom navrhnuté zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie následkov. (viď rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 149/2007, 5 Cdo 142/2007 ). Ustanovenia § 2 a 3 vyhlášky (označené ako "Odškodnenie za bolesť") majú charakter osobitných ustanovení, vzťahujúcich sa len na odškodňovanie bolesti. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti (§ 4 ods. 1 vyhlášky). Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Ustanovenia § 7 a nasl. vyhlášky majú vo vzťahu k ustanoveniam § 2 až § 6 tejto vyhlášky všeobecnú povahu. V zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky (v znení účinnom od 1.4.1999) výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za 1 bod. V zmysle § 7 ods. 2 vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa, môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumy uvedené v odsekoch 1 a 2. Toto ustanovenie ponecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade podľa svojho uváženia posúdil, aké zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je v konkrétnej veci primerané, úvaha súdu tu nie je celkom neobmedzená, lebo právny predpis tým, že rámcovo určuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia a pre vznik nároku na zvýšenie, stanovuje zároveň i z hľadiska, ktoré treba pri zvýšení zohľadňovať. Vzájomnou nadväznosťou a kombináciou týchto hľadísk sa potom riadi úvaha súdu o miere primeranosti zvýšenia náhrady podľa ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky. V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že navrhovateľka pri dopravnej nehode utrpela trieštivú zlomeninu tela ramennej kosti pravej hornej končatiny, otras mozgu, pomliaždenie ľavej obličky s krvácaním do moču, pomliaždenie hrudníka, zlomeninu krížovej kosti vpravo, zlomeninu dolného ramena lonovej kosti vľavo s vytknutím v krížovo-bedrovom kĺbe a poúrazový šok. Poranenia si vyžiadali bolestivejší spôsob liečby, imobilizáciu poškodenej na lôžku v trvaní 7 týždňov, poškodená dostávala počas liečenia opakované infúzie a krvné transfúzie, pričom počas liečenia došlo ku komplikácii - hĺbkovej žilovej trombóze pravého predkolenia, čo predĺžilo dobu liečenia. Navrhovateľka sa musela v súvislosti so zraneniami podrobiť šiestim operáciám v celkovej anestézii. Poranenie zanechalo u navrhovateľky trvalé následky : 1/ dlhodobé obmedzenie, nemožnosť riadne používať pravú hornú končatinu v dôsledku obmedzenia pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe o 1 rozsahu, 2/ znížená svalová sila a výdrž a obmedzenie pohyblivosti v pravom bedrovom kĺbe, čo sa prejavuje bolesťami pri záťaži, dlhšom sedení alebo státí, opakovanými atakmi v driekovo-krížovej časti chrbtice a v oblasti skĺbenia krížovej kosti s panvovou kosťou. Zmeny v jej zdravotnom stave trvale ovplyvňujú spôsob jej života výrazným znížením jej fyzickej kondície a znížením odolávať fyzickej záťaži, čo sa negatívne odráža aj na psychickom prežívaní poškodenej. Ďalej bolo zistené, že v čase úrazu mala navrhovateľka 24 rokov a bola v plnom rozkvete svojich fyzických a psychických síl. V tom čase bola matkou 4 - ročnej dcéry. Jej účasť na osobnom a rodinnom živote je úplne obmedzená a jej účasť na spoločenskom a športovom živote je prakticky vylúčená. Ani po uplynutí 14 rokov od úrazu sa úplne nevyliečila a ani sa už nikdy nevylieči. Od úrazu trpí fyzickými bolesťami a psychickou traumou. Navrhovateľka mala dosť predpokladov na to, aby viedla naplnený súkromný a rodinný život. Po škodovej udalosti tieto možnosti buď stratila celkom, alebo sa zásadne obmedzili. Vzhľadom na svoj zdravotný stav je obmedzená pri starostlivosti o dieťa, pri domácich prácach, ako aj pri záujmových činnostiach, je značne obmedzená pri výbere zamestnania, nakoľko nemôže pracovať v sedavom zamestnaní ani v zamestnaní, ktoré si vyžaduje aktivitu a pohyb, tiež nemôže vykonávať prácu, ktorá si vyžaduje fyzickú námahu. V dôsledku obmedzenia pohyblivosti pravého ramenného kĺbu, pravého bedrového kĺbu a poruchy pravej dolnej končatiny je vylúčená možnosť venovať sa akémukoľvek športu, pričom pred úrazom hrala rekreačne tenis a takisto je obmedzená pri športovej aktivite s deťmi. Navrhovateľka je obmedzená aj pri prácach v záhrade a pri bicyklovaní, ktoré patrili medzi jej záľuby. Z dôvodu nemožnosti dlhodobejšieho sedenia a státia nemôže absolvovať návštevu kina, divadla ani hudobných koncertov. V dôsledku poranení neprichádza do úvahy žiadna, ani menej náročná turistika, pričom pred dopravnou nehodou trávila navrhovateľka veľa času v prírode. Právny záver prvostupňového súdu o tom, že v danej veci sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ako výsledok jeho úvahy vychádzajúcej z vyššie uvedených skutkových zistení a v zmysle vyššie citovaných zásad pre priznanie mimoriadneho zvýšenie náhrad bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, odvolací súd nemal dôvod spochybniť. Úvahy prvostupňového súdu neboli totiž zjavne neprimerané, ale naopak zodpovedali zisteným skutočnostiam. Z hľadiska výšky priznanej náhrady nemožno spochybniť ani jeho záver o opodstatnenosti jej zvýšenia na 10-násobok sumy zodpovedajúcej bodovému hodnoteniu určeného znalcom v prípade bolestného a 15-násobok sumy zodpovedajúcej bodovému hodnoteniu určeného znalcom v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia. Práve nezvýšenie tejto náhrady a jej priznanie len v základnej výške / bolestné vo výške 36.975,-Sk t.j. 1.227,35€, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 34.500,-Sk t.j. 1.145,19€ /. Ďalšie zvýšenie bolestného nad 10-násobok aj podľa názoru odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, keď aj znalec MUDr. O. S., A.. vykonal zvýšenie odškodnenia podľa zásad uvedených v prílohe A., bod I. ods. 7 vyhlášky len pri Položke I. 112. c zlomenina dolného ramena lonovej kosti vľavo s vytknutím krížovobedrovom kĺbe o 100%, keď bodové ohodnotenie bolesti pri ďalších položkách / I. 136d, 111g, 239, 91,, 223b, 76, 246b, 239 / bolo znížené o tretinu v zmysle ods. 5. Aj keď liečba bola nepochybne bolestivá ako to aj zhodnotil aj znalec, táto ale pri poškodení zdravia ako utrpela navrhovateľka nie je ničím výnimočným a takýchto prípadov je veľa a preto považoval aj odvolací súd mimoriadne zvýšenie vo výške 10 násobku za dostatočne primerané následkom poškodenia zdravia navrhovateľa jeho doposiaľ vytrpeným útrapám. Rovnako ani zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nad 15-násobok ako to požadovala navrhovateľka neprichádza do úvahy aj z dôvodu, že nedošlo k úplnému vylúčeniu či obmedzenie účasti navrhovateľky na osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote alebo priamo k znemožneniu akéhokoľvek výkonu či voľby povolania, voľbe životného partnera. Hoci sa jej v dôsledku zhoršenia zdravia dovtedajšie možnosti jej spoločenského, kultúrneho a športového vyžitia podstatne zúžili, celkom nezanikli a preto ani podľa názoru odvolacieho súdu sa navrhovateľke nepodarilo preukázať, že by v danej veci išlo u nej o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené až 20 násobné zvýšenie odškodnenia. V súvislosti so správnou interpretáciou ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky považuje za potrebné odvolací súd ešte poznamenať, že v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Moderným ústavným nepísaným pravidlom je princíp proporcionality (primeranosti) patriaci medzi všeobecné zásady právne, ktoré síce nie sú v právnych predpisoch výslovne obsiahnuté, no v európskej právnej kultúre sa bezo zvyšku uplatňujú. V prípade zodpovednosti za škodu na zdraví uplatnenie tohto princípu znamená, že výška priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť proporcionálna vo vzťahu k utrpeným trvalým následkom poškodenia zdravia (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 350/03 z 29. októbra 2005 (dostupný na www.usoud.cz <http:// www.usoud.cz>). Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vyhlášky treba preto vykladať tak, že umožňuje zvýšenie odškodnenia nad stanovené najvyššie výmery aj v prípadoch, v ktorých to so zreteľom na konkrétne okolnosti vyžaduje zachovanie primeranosti medzi priznanou náhradou a následkami poškodenia zdravia. Odvolací súd má tiež zato, že správne prvostupňový súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie cestovných nákladov vo výške 759,31 € a nároku na zaplatenie doplatkov za lieky vo výške 368,45 € z dôvodu, že ich neosvedčila riadnym a nespochybniteľným spôsobom. V zmysle citovaného ustanovenia § 449 ods. 1 Obč. zák. ide o samostatné právo poškodeného na náhradu účelných nákladov spojených s liečením. Aj keď poškodený občan dostáva väčšinu liečebných úkonov v prípade potreby z prostriedkov príslušnej poisťovne bezplatne (hoci na to prispieva platením poistného), môžu mu okrem toho vzniknúť rôzne náklady spojené s liečením, ktoré poisťovňa neuhrádza. Na ich náhradu má poškodený občan právo, ak ide o účelné náklady spojené s liečením. Medzi účelné náklady patria napríklad náklady spojené s rehabilitáciou, prilepšením na stravu, rozšírením ošetrovateľskej služby, náklady spojené s účelnými návštevami najbližších príbuzných v nemocnici a pod. Existenciu týchto nákladov musí ale poškodený riadnym spôsobom preukázať. V prípade, že účastník neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak účastníkom tvrdené rozhodujúce skutočnosti zostanú nepreukázané, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno je teda procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je neúspech takéhoto účastníka v konaní. V súdenej veci navrhovateľka nepreukázala žiadnymi dokladmi nákup ďalších liekov v žalovanej výške, ktoré neboli hradné v rámci zdravotného poistenia a preto v tejto časti vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena nemohla byť úspešná. Čo sa týka cestovných nákladov odvolací súd zastáva názor, že vyplatenie cestovných nákladov navrhovateľke vo výške 42.147,72Sk, t.j. 1.399,5€ / 24.372 priznaný počet km x 6,1l spotreba paliva x 28,35Sk priemer nafty za liter = 4.214.771,82 : 100 t.j. 42.147,72Sk/, zo strany vedľajšieho účastníka je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, poškodenia zdravia navrhovateľky , intenzitu návštev navrhovateľky zo strany rodinných príslušníkov a príbuzných v zdravotníckych zariadeniach a počet najazdených kilometrov za absolútne dostatočné. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku, ktoré má všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2,3 O.s.p. nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane výroku náhrade trov konania o ktorých správne prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., keď odmena za úkony právne služby bola určená v súlade Vyhláškou MS SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci a Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní / navrhovateľka bola úspešný v časti odvolania podaného odporcom, vedľajším účastníkom na jeho strane, odporca, vedľajší účastník bol úspešný v časti odvolania podaného navrhovateľkou / tak, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.