Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/319/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709202911 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1709202911.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci navrhovateľov: 1/ J.. W. K., bytom S. Š. Č.. XXX, 2/ Q. K., bytom S. Š. Č.. XXX, zast.: Mgr. Peter Belica, advokát, Konventná 9, Bratislava proti odporcom: 1/ Q. H., bytom C. T. XX, A., 2/ Z. H., bytom C. T. XX, A., zast.: Doc. JUDr. Vlasta Kovalančíková CSc., advokátka, Mierové námestie 3, Senec, v konaní o zaplatenie 3.319,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov a odporcov proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku zo dňa 15.02.2012, č.k. 9C/219/2009-155, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 08.03.2013, č.k. 9C/219/2009-230 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 15.02.2012, č.k. 9C/219/2009-155, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 08.03.2013, č.k. 9C/219/2009-230 v napadnutej časti, ktorou boli odporcovia v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade istinu 1.000,- eur a v časti ktorou súd návrh vo zvyšku zamietol, p o t v r d z u j e . V časti týkajúceho sa úroku z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 1.000,- eur od 24.03.2009 do zaplatenia a v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 15.02.2012, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 08.03.2013 súd prvého stupňa zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.000,- eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 1.000,- eur od 24.03.2009 do zaplatenia. Zároveň návrh vo veci samej vo zvyšku dopĺňacím rozsudkom zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcov v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 199,- eur z titulu súdneho poplatku, ako i trovy právneho zastúpenia vo výške 1.534,93 eur s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, že v konaní bolo nespornou skutočnosťou, že navrhovatelia v 1. a 2. rade uzavreli ako kupujúci s odporcami v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v obci S. Š. a to k parc. č. XXX/X o výmere XXX V.X- záhrada, parc. č. XXX/XX o výmere XX V.X - zastavaná plocha a k rozostavanej stavbe rodinného domu, pričom išlo o kúpnu zmluvu zo dňa 24.09.2008. Zároveň sa v zmysle dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 24.09.2008 odporcovia v 1. a 2. rade zaviazali v čl. VIII, ods. 1 na vlastné náklady odovzdať všetky doklady, ktoré vyžadujú zákony a iné predpisy nižšej právnej sily, potrebné ku kolaudácii prevodu, najneskôr do 31.10.2008. V opačnom prípade vzniká kupujúcim nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk, keď zaplatenie zmluvnej pokuty nezbavuje predávajúcich odovzdať kupujúcim všetky doklady ku kolaudácii predmetu prevodu. Súd prvého stupňa konštatoval, že odporcovia odovzdali dňa 04.12.2008 navrhovateľom: 1. projektovú dokumentáciu dvakrát, 2. originál geometrický plán, 3. revíznu správu - elektroinštaláciu, 4. plyn, 5. bleskozvod, 6. kolaudačné rozhodnutie ČOV, 7. certifikáty zabudovaných výrobkov - YTONG a okná, 8. doklad o likvidácii stavebnej sute, 9. stavebné povolenie, 10. energetický certifikát, 11. projekt ČOV, 12. hydrogeologický posudok, 13. platobný výmer, 14. zmluvy elektrina a plyn, 15. zmluva o dielo ČOV, 16. stavebné povolenie ČOV. Konštatoval, že podľa tlačiva návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 79 a 80 zákona č. 50/1976 Zb. bolo potrebné priložiť okrem iného: 1. geometrický plán, 2. revíznu správu - elektroinštalácia, 3. plyn, 4. bleskozvod, 5. doklad o tlakovej skúške, 6. certifikáty zabudovaných výrobkov, 7. atest o nepriepustnosti žumpy, 8. osvedčenie o nezávadnosti komína, 9. zmluva o dodávke vody, 10. stavebné povolenie, 11. doklad o likvidácii stavebnej sute. Súd prvého stupňa konštatoval, že stavebné povolenie pre odporcov v 1. a 2. rade bolo vydané dňa 22.10.2007 a právoplatnosť nadobudlo dňa 23.10.2007. Uviedol, že Obvodný úrad životného prostredia vydal dňa 08.10.2008 oznámenie o začatí vodoprávneho konania, keď žiadosť o vydanie stavebného povolenia na domovú čistiareň odpadových vôd odporcovia Obvodnému úradu životného prostredia doručili dňa 22.08.2008. Dňa 16.09.2008 bolo vodoprávne konanie prerušené, nakoľko žiadosť odporcov neobsahovala všetky údaje a podklady. Až dňa 05.11.2008 Obvodný úrad životného prostredia v Senci vydal rozhodnutie, ktorým povolil uskutočnenie vodnej stavby. Dňa 21.11.2008 podali odporcovia návrh na kolaudáciu stavby domovej čistiarne odpadových vôd a dňa 03.12.2008 Obvodný úrad životného prostredia vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby a to domovej čistiarne odpadových vôd - M. X a povolil osobitné užívanie vôd. Odporcovia v 1. a 2. rade objednávkou zo dňa 09.10.2008 objednali vypracovanie energetického certifikátu, keď tento energetický certifikát budovy bol vyhotovený dňa 02.11.2008. Certifikáty zabudovaných komponentov boli vypracované: Betónová krytina - Alpská škridla klasik Protektor dňa 11.07.2006, sadrokartónová stenová doska typ A dňa 03.10.2006, akrylátová škrabaná omietka dňa 03.05.2005. Vzhľadom na vyššie uvedené ako i z obsahu vykonaného dokazovania súd prvého stupňa konštatoval, že odporcovia v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania pri zabezpečovaní atestu o nepriepustnosti žumpy s tým, že hoci vydanie tohto kolaudačného rozhodnutia záviselo od príslušného správneho orgánu, odporcovia mohli včasnosť rozhodnutia ovplyvniť minimálne tým, že by konali so všetkou odbornou starostlivosťou a predložili spolu s návrhom na kolaudáciu stavby všetky potrebné doklady, vrátane zaplateného správneho poplatku. Odporcovia svojim postupom zavinili, že predmetné rozhodnutie mohlo byť vydané až po doplnení dokladov, čo bolo po 31.10.2008. Obdobne tomu bolo i pri vydávaní energetického certifikátu budovy, keď objednávku odporcovia na jeho vyhotovenie urobili až 09.10.2008, t.j. necelé tri týždne pred uplynutím termínu odovzdania dokladov, pričom boli dodávateľom tohto certifikátu upozornení, že lehota sa bude pohybovať v rozmedzí troch až šiestich týždňov. Súd prvého stupňa neprihliadol k námietke odporcov, že navrhovatelia mali ústne súhlasiť s predĺžením lehoty na doloženie dokladov, keď dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná a písomne uzavretá dohoda sa môže meniť alebo zrušiť iba písomne. K námietke odporcov, že dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi a že ide o ustanovenie absolútne neplatné (§ 39 OZ) súd prvého stupňa konštatoval, že obe zmluvné strany vstupovali do záväzkového vzťahu ako rovnocenní zmluvní partneri, ktorí sa oboznámili s obsahom zmluvy slobodne a vážne ju podpísali, keď odporcovia si boli vedomí, že v prípade nesplnenia povinnosti ustanovenej v čl. VIII im hrozí sankcia v podobe zmluvnej pokuty. Mal za to, že odporcovia si boli vedomí, že zmluvná pokuta je stanovená i pre prípad omeškania, čo i len jedného dňa, nakoľko podľa vyjadrenia odporcu v 1. rade tento informoval navrhovateľa v 1. rade koncom októbra, že termín nedokáže dodržať. Odporcovia sa dobrovoľne zaviazali k splneniu určitej povinnosti pod hrozbou sankcie v podobe zmluvnej pokuty. Ako nelogické sa súdu prvého stupňa javilo i tvrdenie o konaní navrhovateľov, ktoré malo vykazovať znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, a ktoré malo spočívať v tom, že títo návrh na začatie konania súdu doručili tri dni potom, ako bolo navrhovateľom vydané rozhodnutie o určení súpisného čísla. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovatelia mohli návrh na začatie konania doručiť kedykoľvek potom, ako si odporcovia nesplnili povinnosť, ktorá im vyplýva z čl. VIII dodatku č. 1, teda kedykoľvek po 31.10.2008. K výške zmluvnej pokuty súd poukázal na to, že navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do užívania nehnuteľnosti, vo vzťahu ktorej ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a boli si plne vedomí, že za takéto konanie im hrozí sankcia príslušným stavebným úradom. Navrhovatelia vedome (užívaním neskolaudovanej nehnuteľnosti) porušovali § 82 Stavebného zákona a ust. § 105 citovaného zákona. Súd prvého stupňa konštatoval, že je absolútne neprijateľné, aby sa výška zmluvnej pokuty odvíjala od sankcie za konanie, ktorým je naplnená skutková podstata priestupku a ktoré je celkom vedomým porušovaním platných právnych predpisov. Tiež konštatoval, že navrhovateľom nevznikla žiadna ujma nemajetkového ani majetkového charakteru, ktorá by súvisela s porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahovala. Mal za to, že výška zmluvnej pokuty je neprimeranou vo vzťahu k významu zabezpečovanej povinnosti, t.j. povinnosti odovzdať doklady potrebné ku kolaudácii. V prípade, že by odporcovia neodovzdali doklady, náklady navrhovateľov na ich zabezpečenie by podľa súdu prvého stupňa nepresiahli sumu 1.000,- eur a to odmena za vyhotovenia energetického certifikátu, správne poplatky, odmena za vypracovanie revíznych správ. Preto súd prvého stupňa využil moderačné právo a znížil zmluvnú pokutu na 1.000,- eur. Zároveň priznal navrhovateľom i nárok na zaplatenie úroku z omeškania a to od 24.03.2009 do zaplatenia vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000,- eur. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 199,- eur, z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.284,24 eur, náhrady cestovného osobným motorovým vozidlom vo výške 78,39 eur a náhrady za stratu času vo výške 172,30 eur. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 08.03.2013, č.k. 9C/219/2009-230 súd návrh navrhovateľov vo zvyšku zamietol s poukazom na ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 545 ods. 3 a ust. § 545a Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 166 ods. 1 až 3 O.s.p., keď zamietajúca časť výroku rozsudku sa týka sumy 2.219,39 eur, ako aj časti úrokov z omeškania uplatnených z tejto sumy, keď súd prvého stupňa návrhu navrhovateľov pôvodným rozsudkom vyhovel iba čiastočne v sume 1.000,- eur s príslušenstvom a nerozhodol o celom uplatnenom nároku. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia, ktorí žiadali, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zaviazal odporcov zaplatiť istinu 1.000,- eur s úrokom z omeškania a žiadali, aby odporcovia v 1. a 2. rade boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť k rukám navrhovateľov istinu vo výške 3.319,39 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 3.319,39 eur. Navrhovatelia v odvolaní uviedli, že sa v plnom rozsahu zhodujú s právnym a skutkovým zhodnotením súdu prvého stupňa v časti dôvodnosti povinnosti odporcov zaplatiť zmluvnú pokutu, avšak nesúhlasia so stanoviskom súdu prvého stupňa, že by žalovaná výška zmluvnej pokuty 3.319,39 eur bola neprimeraná vo vzťahu zabezpečovaného záväzku. Súd neodvíjal výšku zmluvnej pokuty od výšky sankcie za konanie, ktorá hrozila navrhovateľom za užívanie nehnuteľnosti bez kolaudačného povolenia, keď užívateľovi stavby hrozí bez kolaudačného rozhodnutia pokuta do 1.000.000,- Sk. Preto dojednaná zmluvná pokuta je vzhľadom na výšku sankcie za užívanie neskolaudovanej nehnuteľnosti dokonca podhodnotená. Odporcovia si 37 dní pred uplynutím lehoty na odovzdanie všetkých dokladov ku kolaudácii museli byť vedomí v akom stave sú z hľadiska zadováženia dokladov. Preto nemali takýto dodatok uzavrieť, ak si boli vedomí týchto skutočností. V konaní sa nepreukázalo, že by správne orgány predlžovali správno- právne lehoty na rozhodnutie, naopak odporcovia svojim konaním spôsobili predlžovanie správnych konaní, čo i len jeden doklad nebol odovzdaný do 31.10.2008, nebola splnená povinnosť na úspešnú kolaudáciu. Zároveň si navrhovatelia uplatnili trovy odvolacieho konania vo výške 257,60 eur. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie aj odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a to tak, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade zamietne. Odporcovia v odvolaní ale aj v priebehu prvostupňového konania namietali neplatnosť čl. VIII, ods. 1 dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, keď navrhovatelia tvrdili, že zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad omeškania s dodaním dokladov, naproti tomu odporcovia tvrdili, že bola dojednaná pre prípad nedodania dokladov. Navyše odporcovia poukázali i na prejav vôle účastníkov zmluvy, keď navrhovatelia ubezpečovali odporcov, že písomný dodatok k zmluve nebude potrebný a nedodržanie termínu pre odovzdanie dokladov vzali na vedomie a netrvali dokonca ani na odovzdaní tých dokladov, ktorými odporcovia disponovali už koncom októbra 2008. Pokiaľ sa týka kolaudačného rozhodnutia k domovej čistiarni odpadových vôd súd prvého stupňa neskúmal, prečo žiadosť odporcov zo dňa 22.08.2008 neobsahovala všetky údaje a podklady, či takéto podklady mali odporcovia k dispozícii. Odporcovia v čase začatia správneho konania nemali k dispozícii podklady potrebné ku kolaudácii ČOV, keď predmetnými dokumentmi disponoval dodávateľ domovej čistiarne odpadových vôd a to spoločnosť VH TECH, d., od ktorého odporcovia v 1. a 2. rade domovú čistiareň odpadových vôd kúpili. Od tejto spoločnosti odporcovia urgovali tieto doklady telefonicky v mesiaci august, september, október a november s tým, že nemohli ovplyvniť riadne dodanie požadovaných dokladov správnemu orgánu, keď tieto až do 26.11.2008 mal v dispozícii tretí subjekt spoločnosť VH TECH, d. Odporcovia teda prerušenie vodohospodárskeho konania subjektívne nezavinili. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že odporcovia meškali s dodaním energetického certifikátu budovy, nebolo v konaní preukázané. Uviedli, že termíny subjektov oprávnených vydávať energetické certifikáty k budovám odporcovia nedokázali ovplyvniť, či prípadne urýchliť termín vyhotovenia takéhoto certifikátu. Takýto certifikát bolo možné nahradiť potvrdením J.. H., keď takéto potvrdenie stavebné úrady v kolaudačnom konaní akceptujú. Takéto potvrdenie však odporcovia nepožadovali, keďže stále im chýbalo kolaudačné rozhodnutie k ČOV a potvrdenie o likvidácii stavebnej sute. Pokiaľ sa týka dokladu o likvidácii stavebnej sute, tento mohla odporcom vystaviť len spoločnosť DBARCZI, s.r.o., avšak dôvody omeškania súd prvého stupňa vôbec neskúmal. I tento doklad odporcovia niekoľkokrát urgovali, avšak podnikateľský subjekt, ktorý takúto likvidáciu stavebného odpadu vykonáva, nemá právnymi predpismi uložené žiadne lehoty na plnenie svojich povinností a preto nebolo v možnostiach odporcu donútiť túto spoločnosť vydať im spomínaný doklad. Tento doklad odporcovia získali až dňa 03.12.2008. Odporcovia v priebehu konania nenamietali, že dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi, ale namietali, že konanie navrhovateľov vykazovalo znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, keď odmietli ako účastníci kúpnej zmluvy uzavrieť s odporcami dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve na predĺženie termínu na odovzdanie dokladov. Súd prvého stupňa svojvoľne prekvalifikoval navrhovateľmi tvrdený dôvod dojednania zmluvnej pokuty, čo je neprípustné, pretože súd je viazaný žalobným návrhom. Pokiaľ súd prvého stupňa priznal navrhovateľom okrem sumy 1.000,- eur i úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne, tento nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky relevantne nezdôvodnil ani čo do výšky úroku, ani čo do dňa, od ktorého bol úrok z omeškania priznaný. Podaním zo dňa 20.03.2012 odporcovia v prílohe písomného podania zaslali výpisy odchádzajúcich telefonických hovorov z telefónneho čísla odporcu v 1. rade na telefónne číslo spoločnosti VH TECH, d., ktoré skutočnosti a dôkazy neboli uplatnené v konaní pred súdom prvého stupňa a ktorými sa súd prvého stupňa ani nezaoberal. Podaním zo dňa 30.03.2012 sa odporcovia písomne vyjadrili k odvolaniu navrhovateľov a uviedli, že skutočnosti, ktoré navrhovatelia v odvolaní namietajú sú totožné s tými, ktoré boli predmetom konania na súde prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa aj zaoberal. S výškou hroziacej sankcie sa súd prvého stupňa riadne argumentačne vysporiadal, keď uviedol, že je neprijateľné, aby sa výška zmluvnej pokuty odvíjala od sankcie za konanie, ktorým je naplnená skutková podstata priestupku, a ktoré je vedomím porušením platných právnych predpisov. Zdôraznili, že predmetom kúpnej zmluvy bola rozostavaná stavba rodinného domu, keď navrhovatelia si boli vedomí, že nadobúdajú stavbu, ktorá nie je skolaudovaná a vedomé porušenie právnych predpisov nemôže postihovať odporcov a nemôže byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Zároveň odporcovia namietali uplatňovanú náhradu trov právneho zastúpenia, keď úkon - nahliadnutie do súdneho spisu nie je úkon právnej služby a tiež sa nejedná o úkon, ktorý by bol svojou povahou a účelom najbližším inému vymenovanému úkonu. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní preto považovali za nesprávne. K odvolaniu odporcov sa písomne podaním zo dňa 23.05.2012 vyjadrili navrhovatelia a uviedli, že v konaní sa jednoznačne preukázalo, že medzi dokladmi, ktoré mali odporcovia dodať navrhovateľom boli aj doklady k vydaniu, ktorých neboli potrebné predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov, pričom čo i len jeden doklad nebol odovzdaný do 31.10.2008, nebola splnená povinnosť na úspešnú kolaudáciu. Uviedli, že povinnosť odporcov zaplatiť zmluvnú pokutu sa viaže nielen na nesplnenie povinnosti, ale aj na omeškanie s plnením, ktoré bolo nesporné v konaní minimálne k 04.12.2008. Uviedli, že súd prvého stupňa sa dostatočne argumentačne vysporiadal so skutočnosťami namietanými odporcami, týkajúcich sa neplatnosti článku VIII, ods. 1 dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, nezavinenie omeškania odporcov s dodaním dokladov v nadväznosti na konanie tretích osôb a iné namietanie odporcov, že súd neskúmal prečo žiadosť odporcov z 22.08.2008 neobsahovala všetky údaje a podklady sú nedôvodné a irelevantné, keď odporcovia vzhľadom na dohodnutý termín v súvislosti s odovzdaním dokladov potrebných ku kolaudácii mali tieto podklady zabezpečiť včas, resp. nemali vstúpiť do takého záväzku s termínom do 31.10.2008. Nemôže byť na ťarchu navrhovateľov, že odporcovia začali neskoro zaobstarávať energetický certifikát. Poukázali na vyhl. č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Odporcovia v 1. a 2. rade doteraz navrhovateľom neodovzdali certifikáty a atesty o zabudovaných výrobkoch v predmete prevodu a to certifikát o betónovej krytine, certifikát o vykurovacom kotly, certifikát o sadrokartónovej stenovej doske typu A, certifikát o fasáde akrylátová škrabaná omietka, i keď sa k vydaniu týchto certifikátov nevyžadovali žiadne rozhodnutia správnych orgánov. K prekvalifikovaniu významu zabezpečovaného záväzku navrhovatelia uviedli, že súd má právo znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti neprimerane vysokú zmluvnú pokutu bez ohľadu na vyjadrenie účastníkov konania. Nesúhlasili však s hodnotením súdu prvého stupňa, že výška zmluvnej pokuty je neprimeraná vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku. Naopak mali za to, že zmluvná pokuta je vzhľadom na výšku sankcie za užívanie neskolaudovanej nehnuteľnosti dokonca podhodnotená. K výške úroku z omeškania uviedli, že táto skutočnosť je zrejmá z vykonaného dokazovania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľov a odporcov v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení s ust. § 214 ods. 2, v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné vyhovieť, pričom odvolanie odporcov je dôvodné len čiastočne z nasledovných dôvodov. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovatelia sa svojim návrhom voči odporcom domáhali zaplatenia 3.319,39 eur z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností, ktoré vyplývali z kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.2008 vrátane dodatku č. 1 k predmetnej kúpnej zmluve a čl. VIII, bod 1 dodatku, v ktorom sa odporcovia zaviazali na vlastné náklady odovzdať navrhovateľom do 31.10.2008 všetky doklady, ktoré vyžaduje zákon a iné predpisy potrebné ku kolaudácii nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 15.02.2012, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 08.03.2013 zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľom istinu vo výške 1.000,- eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5 %, vo zvyšku istiny ako aj úrokov z omeškania návrh navrhovateľov zamietol. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a vec aj správne právne posúdil v súlade s ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravená zmluvná pokuta, ktorá predstavuje dohodou určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovacej zmluvy. V praxi ide o najčastejšie prípady, keď dlžník vlastným zavinením dlh nesplní vôbec alebo nie včas, alebo nie riadne. Zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu, ale plní aj reparačnú funkciu a v konečnom dôsledku i sankčnú funkciu, keď predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť. Zmluvná pokuta predpokladá riadne uzavretú hlavnú zmluvu, platne uzavretú. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi konania, navrhovateľmi ako kupujúcimi a odporcami ako predávajúcimi, bola uzatvorená hlavná kúpna zmluva, kde okrem pozemku záhrady a pozemku zastavanej plochy bola predmetom kúpy i rozostavaná stavba rodinného domu v obci S. Š., okres B.. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve z 24.09.2008 sa odporcovia v čl. VIII, ods. 1 na vlastné náklady zaviazali odovzdať všetky doklady potrebné ku kolaudácii predmetu prevodu a to najneskôr k 31.10.2008. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že obe zmluvné strany predmetnú zmluvu vrátane dodatku č. 1 slobodne a vážne podpísali, čím vyjadrili s obsahom kúpnej zmluvy, ale aj dodatku č. 1 k zmluve svoj súhlas. Odporcovia mali vedomosť o tom, že v prípade nesplnenia povinnosti stanovenej v čl. VIII im hrozí zmluvná pokuta. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil ním vykonané dokazovanie. Preto výhrady odporcov uvedené v odvolaní, že navrhovatelia ústne ubezpečovali odporcov, že písomný dodatok k zmluve nebude potrebný a nedodržanie termínu dojednaný pre odovzdanie dokladov mali akceptovať, resp. ho vzali na vedomie, je vzhľadom na vykonané dokazovanie a ako aj na ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedôvodná. Navyše i ďalšie závery súd prvého stupňa, ktorý sa zaoberal i námietkou odporcov v 1. a 2. rade, či predmetná zmluvná pokuta je, resp. nie je v súlade s dobrými mravmi, či výškou zmluvnej pokuty z hľadiska primeranosti, všetky tieto závery súdu prvého stupňa sú správne. Občiansky zákonník neustanovuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty, avšak súčasne v ust. § 545a OZ určuje, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečovacej povinnosti. V prípade, že zmluvné strany nedohodnú zmluvnú pokutu v primeranej výške vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečeného záväzku, prípadne na výšku škody, ktorá by jeho porušením hrozila, je potrebné prihliadnuť a zvážiť i funkciu zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú), pričom primeranosť dohodnutej výšky zmluvnej pokuty je potrebné posúdiť s prihliadnutím na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sa sledoval. Správny je záver súdu prvého stupňa, že je neprijateľné, aby sa výška zmluvnej pokuty odvíjala od sankcie za konanie, ktorým je naplnená skutková podstata priestupku a ktoré konanie je vedomým porušením právnych predpisov. Odvolací súd dodáva, že navyše i zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal a uviedol, že v prípade neodovzdania dokladov odporcami v 1. a 2. rade, keď by si ich museli zabezpečovať sami navrhovatelia, náklady na ich zabezpečenie by v danom prípade nepresiahli sumu 1.000,- eur. Zmluvná pokuta v žalovanej výške zo strany navrhovateľov výrazne prevyšovala výšku skutočne vzniknutej škody v súvislosti so zabezpečovaním dokladov a následne ich nákladov na zabezpečenie. Tiež je správny záver súdu prvého stupňa týkajúci sa vyhodnotenia nedodržania lehoty, keď všetky nimi sľúbené doklady boli odovzdané k dispozícii navrhovateľov 04.12.2008, pričom Obvodným úradom životného prostredia bolo vydané povolenie uskutočnenia vodnej stavby až dňa 05.11.2008. Až dňa 03.12.2008 Obvodný úrad životného prostredia vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby domovej čistiarne odpadových vôd. Odporcovia boli v omeškaní i pokiaľ sa týka vypracovania a predloženia energetického certifikátu, ktorý objednali 09.10.2008 a bol vyhotovený až 02.11.2008. Námietky odporcov o nedostatočnom dokazovaní zo strany súdu prvého stupňa o príčinách prerušenia vodohospodárskeho konania sú irelevantné, pretože tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa dobrovoľne, slobodne a vážne podpísali predmetnú zmluvu, jej dodatok s tým, že zmluvná pokuta hrozí pre prípad omeškania čo i len jedného dňa a bolo len na samotných odporcoch akým spôsobom, v akom časovom horizonte povinnosti, na ktoré sa dobrovoľne zaviazali splniť, uskutočnia v dohodnutom termíne. Dôvodné je ale odvolanie odporcov v 1. a 2. rade v časti výroku súdu prvého stupňa kde súd priznal navrhovateľom 9,5 % úroky z omeškania z priznanej sumy, keď z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, prečo bol úrok z omeškania priznaný od 24.03.2009, tiež nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa priznal výšku úroku z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preto v tejto časti nespĺňa podmienky vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. pre riadne odôvodnenie rozhodnutia, nie je dostatočne presvedčivý, naopak dôvody pre priznanie úroku z omeškania, pokiaľ sa týka výšky a dátumu, od ktorého boli priznané, absentujú. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pretože došlo k zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v časti úrokov z omeškania tak ako je vyššie uvedené, bolo potrebné zrušiť i výrok, týkajúci sa trov prvostupňového konania, nakoľko od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý i výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. K trovám prvostupňového konania odvolací súd dodáva nasledovné. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvého stupňa o trovách prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., pričom pokiaľ sa týka tarifnej odmeny a režijného paušálu síce konkrétne uviedol 10 úkonov právnej služby právneho zástupcu navrhovateľov, avšak bližšie nekonkretizoval a nezdôvodnil účelnosť úkonov, ako bolo štúdium spisu právneho zástupcu navrhovateľa v dňoch 27.08.2010, dňa 03.02.2011 a 23.11.2011. Vzhľadom na zmysel ustanovenia O.s.p. o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne. Súd prvého stupňa sa však v napadnutom rozsudku nezaoberal dostatočne, resp. vôbec účelnosťou jednotlivých podaní a vyššie uvedené úkony právnej služby nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný a bude musieť opätovne rozhodnúť o nároku navrhovateľov v časti, v ktorej bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený ako aj v časti trov prvostupňového konania. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.