Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/464/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709203574 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1709203574.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Mesto Pezinok, Radničné nám. č. 7, Pezinok, IČO: 00 305 022, proti žalovanému Development in Slovak Investments, s.r.o., Myslenická 2/C/4660, Pezinok, IČO: 34 109 099, práv. zast. SLOV-LEGAL s.r.o., Dobrovičova 16, Bratislava, o 165.969,59 EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/164/2009-222 zo 14. mája 2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/164/2009-222 zo 14. mája 2012 potvrdzuje. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165.969,59 EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že priznaná suma predstavuje zmluvnú pokutu dohodnutú účastníkmi v dohode o zmluvnej pokute zo dňa 29.9.2005 za oneskorené dodanie diela až dňa 30. júla 2007. Súd prvého stupňa konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute zo dňa 29.9.2005 obsahovala dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v konštantnej výške pre prípad porušenia povinnosti žalovaného vybudovať a dokončiť dielo včas, pričom dielo bolo konkretizované odkazom na čl. II dohody o zmluvnej pokute. Ďalej konštatoval, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v zákonom vyžadovanej forme, pričom v zmysle § 544 ods. 2 Obch. zák. zavinenie nesplnenia povinnosti žalovaným nie je potrebné skúmať, keď povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v obchodnoprávnych vzťahoch je objektívna. V súvislosti s námietkou žalovaného, že nebola dohodnutá povinnosť vybudovať prepojenie, a teda nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti žalovaným, súd prvého stupňa uviedol, že záväzok vybudovať prepojenie nebol dohodnutý v zmluve o spolupráci, bol však dohodnutý v dodatku č. 1 k dohode o zmluvnej pokute z 13.7.2006, ktorý súd posúdil podľa § 516 ods. 2 Obč. zák. vo vzťahu k dohode o zmluvnej pokute. V čl. 3 dodatku č. 1 bola priamo dohodnutá aj povinnosť žalovaného zhotoviť napojenie na ulicu SNP v Pezinku v zmysle urbanistickej štúdie, pričom dohodu vzhľadom na odkaz na konkrétnu urbanistickú štúdiu považoval za dostatočne určitú, spĺňajúcu všetky náležitosti dohody o zmene predmetu plnenia žalovaného a následne potom mohlo byť porušenie takto dohodnutej povinnosti žalovaného sankcionované. V súvislosti s posudzovaním primeranosti výšky zmluvnej pokuty, ako aj jej súladu s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, skúmal vyváženosť záväzkového vzťahu účastníkov, a to zohľadňujúc práva a povinnosti účastníkov vo vzájomnej súvislosti medzi nimi existujúceho komplexu záväzkových vzťahov vzniknutých v súvislosti s realizáciou výstavby obytných domov, a preto konštatoval, že nie je možné posudzovať dohodu o zmluvnej pokute vrátane jej dodatku č. 1 oddelene bez súvisu s ďalšími navzájom poskytnutými plneniami, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v písomne uzatvorených zmluvách to nebolo uvedené. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty prihliadal na skutočnosť, že žalobca predal žalovanému pozemky v cene po 150,- Sk/m2, pričom z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že táto suma je výrazne neprimeraná trhovej hodnote pozemkov, a to napriek tomu, že sa uvedené nehnuteľnosti nachádzajú v extraviláne mesta Pezinok. S prihliadnutím na kúpnu cenu pozemkov konštatoval, že jednostranne dohodnutú zmluvnú pokutu v prejednávanej veci nemožno hodnotiť negatívne. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že žalobca si podmienky vynucoval silou, keď nebolo preukázané fyzické násilie a ani psychický nátlak, dohoda o zmluvnej pokute, ako aj jej dodatok č. 1 boli výsledkom slobodnej vôle ich účastníkov, ktorí len po zvážení vzájomnej výhodnosti uzavreli zmluvu o spolupráci a na to nadväzujúce zmluvy. Ďalej uviedol, že vzhľadom na existujúce zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným predchádzajúce samotným administratívnym konaniam a vzhľadom na vecnú spojitosť záväzkových vzťahov medzi žalobcom a žalovaným s administratívnymi konaniami pred žalobcom vykonávajúcim právomoc stavebného úradu, sa javia byť zamestnanci žalobcu pracujúci na stavebnom úrade žalobcu vrátane samotného primátora predpojatými osobami, pričom o predpojatosti je oprávnený rozhodnúť výlučne orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené v súlade s inštančným postupom v administratívnom konaní (§ 12 ods. 1 Správneho poriadku). Poukázal však na to, že nebolo tvrdené ani preukázané, že žalovaný takúto námietku vzniesol, alebo že by o nej bolo rozhodované. Ďalej konštatoval, že nebolo tvrdené ani preukázané, že by v samotných administratívnych konaniach žalovaný vykonal úkony smerujúce k odstráneniu ním tvrdených prieťahov v konaní, čoho následkom by malo byť oneskorené vydanie stavebného povolenia. Navyše vyslovil názor, že lehoty, v ktorých boli vydané jednotlivé rozhodnutia, sú lehotami v stavebnom konaní bežnými. V súvislosti s žalovaným tvrdenou reálnosťou termínov zhotovenia diela konštatoval, že tieto boli výsledkom dohody účastníkov, teda slobodného prejavu vôle zmluvných strán, žalovaný s nimi nemusel súhlasiť. Poukázal na to, že žalobca zmenil termín plnenia žalovaného, čím vyhovel jeho návrhu na predĺženie termínu zhotovenia diela, pričom následné prejavenie sa nedostatočnej lehoty či už v dôsledku objektívnych skutočností alebo v dôsledku subjektívnych dôvodov na strane žalovaného ako osoby odborne zdatnej, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Námietku žalovaného, ktorý namietal, že dohoda o zmluvnej pokute odporuje zásadám poctivého obchodného styku označil za nedôvodnú, pretože účelom hrozby sankciou zmluvnej pokuty bolo motivovať žalovaného zhotoviť čo najskôr prepojenie vzhľadom na potrebu funkčného prepojenia časti mesta s hlavnou komunikáciou a z toho vyplývajúcich podmienok kvality života obyvateľov mesta s hlavnou komunikáciou, zníženie hlučnosti a smogu ako dôsledku funkčného dopravného spojenia, ako aj zníženia rizika dopravných kolízií v dôsledku obmedzenej plynulosti cestnej premávky. Práve so zreteľom na uvedený význam zabezpečenia povinnosti žalovaného, rozhodujúcom dopade diela žalovaného a zlepšení kvality bývania obyvateľov mesta, považoval súd prvého stupňa výšku dohodnutej zmluvnej pokuty za primeranú, a preto nevyhovel návrhu žalovaného na zníženie zmluvnej pokuty a nevyužil moderačné oprávnenie podľa § 301 Obch. zák.. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a žalobu zamietnuť. V odvolaní namietal, že neboli splnené zákonné podmienky pre vznik práva na zmluvnú pokutu, nakoľko nebola ním porušená zmluva o spolupráci, keďže povinnosť definovaná v čl. II písm. C nezahrňuje v sebe povinnosť vybudovať tzv. prepojenie na ul. SNP. Ustanovenie bodu 3.3 dodatku č. 1 k dohode o zmluvnej pokute, odkazujúce na uznesenie MsZ v Pezinku označil za právne irelevantné, nakoľko nejde o právne úkony smerujúce voči žalovanému, ale len o individuálny právny akt v rámci tvorby vôle žalovaného, ktoré nebolo formulované v dodatku č. 1 k dohode o zmluvnej pokute ako záväzok žalovaného. Namietal, že zmluvná podmienka pre vznik nároku na zmluvnú pokutu zostala nezmenená, a to v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci“, a to len pre prípad povinností uvedených v zmluve o spolupráci a nie dodatku č. 1 k dohode o zmluvnej pokute. Poukázal na to, že zberná komunikácia spolu s odbočovacím pruhom boli žalovaným riadne a včas zrealizované a skolaudované, a to dňa 13.10.2006 v zmysle kolaudačného rozhodnutia mesta Pezinok zn. 5/81-Kol/6099-26025/2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.10.2006. Ďalej namietal, že žalobca konal nepoctivo a v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že si žalobca až dodatočne a bez protiplnenia vynucoval zabezpečenie povinnosti realizovať prepojenia na ul. SNP zmluvnou pokutou nad rámec zmluvy o spolupráci, ktorá určuje povinnosti žalovaného vo vzťahu k zmluvnej pokute. Poukázal ďalej na jeho nerovné postavenie vo vzťahu k žalobcovi, ktorý v celom procese vystupoval ako predávajúci predmetných pozemkov pod zbernou komunikáciou, prenajímateľ pozemkov pod stavbou prepojenia na ul. SNP, územný a stavebný orgán a súčasne oprávnená zmluvná strana z dohody o zmluvnej pokute, čím bol daný konflikt záujmov na strane žalobcu. Je zrejmé, že ak by žalovaný nemal vedomosť o skutočnosti, že žalobca disponuje právomocou územného, stavebného a kolaudačného rozhodnutia, ktoré mu môže prekaziť realizáciu jeho projektu, nebol by sa nikdy zaviazal k novému záväzku zabezpečenému vysokou zmluvnou pokutou bez protiplnenia druhej zmluvnej strany. Ďalej tvrdil, že žalobca ako stavebný orgán nebol riadne súčinný pri realizácii danej stavby - prepojenia na ul. SNP, čím si súčasne vytvoril podmienky pre tvrdený vznik nároku na zmluvnú pokutu. Taktiež namietal, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká k hodnote zabezpečovanej povinnosti, ktorá je vyčíslená sumou 386.572,- Sk, vychádzajúc z faktúry č. 0801070014 od spoločnosti Cesty Nitra a.s., takže ide o zabezpečenie 1300 % zabezpečovacej povinnosti. Ďalej namietal, že kúpa pozemkov nemala žiaden vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu, nakoľko táto súvisela s povinnosťou zrealizovať stavbu komunikácie a nie k plneniu povinnosti kúpiť či predať pozemky uvedené v rozsudku. Závery súdu k určeniu hodnoty a výšky zabezpečovacej povinnosti žalovaného sú neurčité, subjektívneho charakteru. Poukázal na to, že hodnota zabezpečovacej povinnosti, ako ju špecifikuje súd prvého stupňa, nie je hodnotou vo vzťahu k osobe žalobcu, ale má charakter verejného prospechu. Je pravdou, že pre časť obyvateľov, ktorí nebývajú v novej zástavbe, má síce možnosť krátkej trasy tranzitu, ale pre obyvateľov novej zástavby má negatívny dopad vo zvýšenom množstve exhalátov a hlučnosti. Napokon poukázal na to, že význam realizácie prepojenia na ul. SNP je v porovnaní s hodnotou a významom zrealizovania zbernej komunikácie a odbočovacieho pruhu nízky a druhoradý, nakoľko pre sprístupnenie novej domovej výstavby v priestore Sahara bola podstatná a postačujúca realizácia zbernej komunikácie. Žiadal, aby dovolací súd v prípade, že potvrdí prvostupňový rozsudok, pripustil proti nemu dovolanie. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že návrh všetkých zmlúv a dohôd prerokovávalo MsZ v Pezinku, ktoré jediné môže v konečnom dôsledku rozhodnúť o nakladaní s majetkom mesta, preto sa každý návrh dohody schvaľoval MsZ, ale následne prišlo k dvojstrannej akceptácii a podpisu všetkých zmlúv a dohôd. Poukázal na to, že sa mesto Pezinok v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zaviazalo zaplatiť 8 % zmluvnú pokutu z ceny predmetu plnenia v prípade, že by pozemky riadne a včas nepreviedlo. So zreteľom na uvedené položil otázku, kde je vyváženosť tejto zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že sa jednalo o 269.471 m2 pozemkov za cenu 150,- Sk/m2. Poukázal tiež na nadštandardne rýchly postup žalobcu a stavebného orgánu s uvedením dátumov vydania jednotlivých rozhodnutí. V súvislosti s hodnotením zabezpečovanej povinnosti poukázal na to, že pre žalovaného bolo prvoradé sprístupniť novú domovú výstavbu na Sahare zrealizovaním prístupovej komunikácie a prepojenie na ul. SNP je pre neho druhoradé, pre žalobcu bolo prvoradým vybudovanie miestnej komunikácie od štátnej cesty 502/II po napojenie sa na miestnu komunikáciu ul. SNP. Vyslovil názor, že použitie moderačného oprávnenia by malo byť výnimočné, pretože predstavuje zásah do zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového vzťahu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôkazy. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku a z toho dôvodu ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V dodatku č. 1 z 13.7.2006 k dohode o zmluvnej pokute z 29.9.2005 sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci v znení osobitných podmienok stanovených uznesením MsZ v Pezinku č. 1-164/2005 zo dňa 22.9.2005 a uznesením MsZ v Pezinku č. 1-100/2006 zo dňa 30.6.2006. Podmienka schválenia MsZ v Pezinku sa tak stala súčasťou dohody účastníkov, ktorá bola určitá, spĺňala všetky náležitosti a účastníci ju na znak súhlasu potvrdili svojimi podpismi. Keďže k splneniu takto vymedzenej povinnosti žalovaného ani k neskôr dohodnutému termínu 15.10.2006 nedošlo, žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty po práve. V súvislosti s námietkou žalovaného, týkajúcou sa zabezpečenia záväzku žalovaného zmluvnou pokutou bez protiplnenia druhej zmluvnej strany sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nemožno posudzovať ustanovenie o zmluvnej pokute izolovane, ale je treba prihliadať na celý určitým spôsobom prepojený komplex viacerých záväzkových vzťahov týkajúcich sa predmetnej výstavby a ich obsah, so zreteľom na ktorý ani odvolací súd nepovažoval zmluvnú pokutu za odporujúcu dobrým mravom a poctivému obchodnému styku, hoci v dohode o zmluvnej pokute a jej dodatku č. 1 bolo ňou sankcionované iba porušenie povinnosti zo strany žalovaného. Je pravdou, že v danom prípade má žalobca aj postavenie stavebného úradu, odvolací súd sa však stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca svoje postavenie zneužíval a vynucoval zavedenie zmluvnej pokuty do príslušných zmluvných dokumentov pod hrozbou neudelenia kolaudačného rozhodnutia na zrealizovanie diela prípadne iným spôsobom. Aj keby pokuta bola neprimerane vysoká, z ustanovenia § 301 Obch. zák. vyplýva oprávnenie, nie povinnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu. Žalobca ako mesto má určitý špecifický charakter odlišujúci sa od iných podnikateľských subjektov, pričom aj s prihliadnutím na charakter diela zmluvná pokuta nesledovala výlučne zmiernenie dopadu omeškania plnenia zo strany žalovaného na jeho výlučne podnikateľskú činnosť, ale aj život mesta a jeho obyvateľov, aj ktorých záujmy je povinný presadzovať, a to či už v súvislosti s pozitívnym vplyvom dokončeného diela na ich život, ako aj negatívnym dopadom počas jeho výstavby, s čím nepochybne pokutou sankcionovaná povinnosť súvisela. Odvolací súd nevyhovel názoru žalovaného na pripustenie dovolania, pretože nedospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko podľa § 151 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje o trovách, iba na návrh a žalovaný návrh nepodal, odvolací súd mu náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.