Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709208324 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1709208324.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Y.. R. J., F. F., G.. S. V. Č.. X, proti odporcovi: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Pezinok, Malacká cesta 63, zastúpená JUDr. PaedDr. Jozefom Malichom, advokátom, Bratislava, Záhradnícka 30, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 3. 11. 2011 č.k. 5C 156/2009 - 304, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej z m e ň u j e tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania a to súdny poplatok za odvolanie 99,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 825,28 €, JUDr. Jozefovi Malichovi, advokátovi v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi odporcom dňa 15. 7. 2009 podľa § 63 ods. 1 písm. e/ zák. práce, je neplatná. Vo zvyšku ( navrhovateľ sa domáhal tiež určenia, že dôvody výpovede sú nedostatočné ) návrh navrhovateľa zamietol, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na uvedenom určení v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p., keď existenciu a opodstatnenosť skutkových okolností, zakladajúcich výpovedný dôvod, si súd v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru riešil ako otázku prejudiciálnu ( predbežnú ). Navrhovateľa i odporcu zaviazal prvostupňový súd povinnosťou zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok vo výške každého po 99,50 €. Napokon rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vyhovujúci výrok vo veci samej ( o určení neplatnosti výpovede z pracovného pomeru ) odôvodnil prvostupňový súd tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 15. 7. 2009 odporca doručil navrhovateľovi na pracovisku písomnú výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.e/ Zák. práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, spočívajúcej v nedodržaní príkazu riaditeľa nemocnice č. 4/2009 o poskytovaní informácií médiám, s tým, že v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny mu odporca udelil dňa 2. 4. 2009 napomenutie, v ktorom ho upozornil, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny mu môže dať výpoveď. Výpoveď z pracovného pomeru bola prejednaná Základnou odborovou organizáciou SOZ ZaSS PNPP Pezinok a vzatá na vedomie ešte dňa 9. 7. 2009. V dôsledku výpovede mal pracovný pomer navrhovateľa skončiť dňom 31. 10. 2009. Navrhovateľ vykonáva odbornú zdravotnícku prax v špecializačnom odbore psychiatria; odporca je štátna príspevková organizácia s právnou subjektivitou, ktorého základným poslaním je poskytovanie špecializovanej Ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti pacientom s psychiatrickými ochoreniami, poskytovanie komplexnej psychiatrickej starostlivosti osobám závislým od psychoaktívnych látok a poskytovanie komplexnej psychiatrickej starostlivosti pacientom so súdne nariadenou ochrannou psychiatrickou, protitoxikomanickou, protialkoholickou a sexuologickou liečbou. V rozhodnom období bol navrhovateľ pracovne zaradený ako sekundárny lekár II. Psychiatrickej kliniky, na ženskom oddelení, pričom jeho priamym nadriadeným bol primár tejto kliniky Y.. H. Z.. Dňa 30. 3. 2009 o 11.00 hod. primár mužského oddelenia II. Psychiatrickej kliniky Y.. H. R. v zdravotnej dokumentácii pacienta R. A. vydal zákaz odfixovania horných končatín pacienta R. A. napriek tomu dňa 30. 3. 2009 navrhovateľ v rámci výkonu ústavnej pohotovostnej služby od 16.00 hod. na Mužskom oddelení II. Psychiatrickej kliniky SZÚ o 16.10 hod. pacienta R. A. odfixoval. Dňa 2. 4. 2009 doručil odporca navrhovateľovi písomné „napomenutie“ za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v tom, že navrhovateľ počas výkonu ústavnej pohotovostnej služby dňa 30. 3. 2009 svojvoľne odfixoval pacienta R. S. napriek písomnej ordinácii primára kliniky Y.. R. zákazu odfixovať horné končatiny pacienta zo dňa 30. 3. 2009, čím porušil rozhodnutie primára kliniky, vedome privodil strach ošetrujúcemu personálu, vystavil ho stresu počas celej zmeny, zmaril bezpečnosť práce pri poskytovaní komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti pacientovi. V tomto „napomenutí“ odporca uviedol, že v prípade opakovania tohto postupu vyvodí voči navrhovateľovi konzekvencie podľa Zákonníka práce. Na spomínané Napomenutie reagoval navrhovateľ listom zo dňa 3. 4. 2009, v ktorom vysvetľoval svoje úvahy, závery a postup pred, počas a po odfixovaní pacienta R. A. počas výkonu pohotovostnej služby dňa 30. 3. 2009, s tým, že svoj postup považoval za humánny a zákonný. Tiež oznámil odporcovi, že záležitosť predloží na rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vykonaním dokazovania ďalej súd prvého stupňa zistil, že dňa 10. 6. 2009 vydal štatutárny zástupca odporcu - riaditeľ - písomný príkaz č. 4/2009, ktorým nariadil všetkým zamestnancom, aby bez súhlasu riaditeľa nemocnice neposkytovali médiám žiadne vyhlásenia o nemocnici alebo o zdravotnom stave pacientov s tým, že nedodržanie tohto príkazu bude kvalifikované ako porušenie pracovnej disciplíny. Dňa X. X. XXXX navrhovateľ uverejnil prostredníctvom internetového portálu „V..sk“ článok „A. T. H. na C.“, reagujúc tým na článok „A. T. H. na C.“, uverejnený v denníku SME dňa X. X. XXXX, v ktorom uviedol, že materiály o pacientovi R. A. poskytol redakcii sám, vrátane svojho kritického postoja k zaobchádzaniu s pacientom, v snahe mu pomôcť, vyjadrujúc ľútosť, že z jeho materiálov redakcia použila iba snímku z jeho mobilu, že článok bol napísaný veľmi nešťastne a nevyvážene. V ďalšom texte navrhovateľ popisoval situáciu uvedeného pacienta a zamýšľal sa nad stavom zdravotníctva v SR a neexistenciou detenčného zariadenia na Slovensku. Navrhovateľ vo svojej výpovedi v rámci dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa uviedol, že po nástupe na pohotovostnú službu dňa 30. 3. 2009 sa presvedčil, že pacient R.A. je pomocou zvláštneho zariadenia, pozostávajúceho zo širokých kožených manžiet, reťazí a visiacich zámkov fixovaný k posteli, podľa zdravotnej dokumentácie dlhodobo, od 27. 2. 2009. Po jeho vyšetrení a zhodnotení aktuálneho stavu pacienta o 14.20 hod. odfixoval, pretože nepredstavoval aktuálne signifikantné brachiálne heteroagresívne správanie. Ďalšie ponechanie fixácie pacienta považoval za ničím neobhájiteľné a neprípustné z hľadiska medicínskeho, ľudského, právneho ( podľa metodického pokynu Ministerstva zdravotníctva ) ako aj medzinárodných dohovorov, chrániacich základné ľudské a občianske práva. Celkovo strávil na oddelené ešte dve ďalšie hodiny, pacient R. A. bol nevládny, neprejavoval žiadne známky agresivity. Následne dostal Napomenutie; na možnosť výpovede ho nikto neupozornil. O príkaze č. 4/2009 obsahujúcom zákaz informovať médiá vedel pred tým, ako poskytol rozhovor denníku SME a pristúpil k nemu až po vyčerpaní štandardného služobného postupu, vrátane oslovenia viacerých inštitúcií. Pacienta považuje za ohrozeného, týraného; zverejnenie prípadu považoval za poslednú možnosť, ako pacientovi pomôcť, aby odporca pod tlakom medializácie pristúpil k inému riešeniu situácie, než doterajšej pevnej fixácii pacienta k posteli. Po prípise EÚ v januári 2010 dostal pacient iný fixačný prístroj, ktorý ho menej obmedzuje. Odporca v konaní poukazoval na to, že navrhovateľ nie je psychiater ale internista, dňa 30. 3. 2009 svojvoľne odfixoval pacienta, hoci len pár hodín predtým primár Y.. R. písomne nariadil zákaz ho odfixovať. Odporca poukazoval na to, že nimi zvolený spôsob fixácie pacienta odsúhlasili všetky dotknuté inštitúcie - prokuratúra, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstvo zdravotníctva SR, Liga pre duševné zdravie. Odporca odôvodňoval fixáciu pacienta R. A. jeho extrémnou nebezpečnosťou, predchádzajúcimi verbálnymi i fyzickými útokmi, vyhrážaním sa personálu nemocnice. R. A. je 20 rokov liečený pacient na psychiatrii, extrémnej sily, muž, ktorý na súťažiach trhal telefónne zoznamy, ťahal kamióny, ohýbal železo na krku, trhal policajné putá. O jeho agresívnych prejavoch existujú početné písomné záznamy. Po odfixovaní navrhovateľ ponechal uvoľnené fixačné zariadenie v miestnosti pacienta, hoci mohlo slúžiť ako zbraň, dvere miestnosti, v ktorej bol pacient, ponechal otvorené, čím vystavil zdravotnícky personál aj príslušníkov SBS hrozbe. Sestričky sa zamkli v ošetrovni, odmietli ísť k tomuto aj iným pacientom. Po preskúmaní odporcom vymedzeného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom dospel súd prvého stupňa k záveru, že oba vytknuté skutky možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, z hľadiska intenzity ako aj následkov jeho konania, keď dňa 30. 3. 2009 napriek najprv ústnemu a následne aj písomnému zákazu primára oddelenia, konal v rozpore s § 81 písm.a/, c/ Zák. práce, čl. V bod 1. Pracovného poriadku , ako aj v rozpore s jeho právomocou v rámci výkonu lekárskej pohotovostnej služby ako lekára č. 2, ako aj v prípade porušenia príkazu č. 4/2009 o zákaze informovať médiá, čím navrhovateľ konal v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ako aj internými pracovnými predpismi odporcu, vrátane čl. V bod. 1. Pracovného poriadku. Navrhovateľ konal dňa 30. 3. 2009 izolovane, bez riadnej znalosti celkovej problematiky dotknutého pacienta a bez ohľadu na potencionálne riziko zo strany pacienta R. A. pre ostatných pacientov, zdravotnícky personál a členov strážnej služby. Súd prvého stupňa zároveň dospel k záveru, že navrhovateľ nebol v období posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny odporcom písomne upozornený na možnosť výpovede, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa na základe ust. § 61 ods. 2 Zák. práce určil, že výpoveď daná odporcom navrhovateľovi dňa 15. 7. 2009 je neplatná. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede vyplýva priamo z ust. § 77, § 79 a nasl. Zákonníka práce. V prípade druhého požadovaného určovacieho výroku ( o určenie, že dôvody výpovede sú nedostatočné ) prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení ( § 80 písm. c/ O.s.p. ), argumentujúc tým, že existenciu a opodstatnenosť skutkových okolností, na ktorých bol založený výpovedný dôvod, si súd prvého stupňa riešil v konaní ako prejudiciálnu ( t.j. predbežnú ) otázku. Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na čiastočný úspech v konaní každej z procesných strán vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 € za návrh v časti o určenie, že dôvody uvedené odporcom vo výpovedi z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.e/ Zák. práce danej navrhovateľovi dňa 15. 7. 2009 sú nedostatočné, odôvodnil ust. § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, položka I. 1.b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, v ktorej časti navrhovateľovi neprináleží oslobodenie od súdnych poplatkov. o povinnosti odporcu uhradiť súdny poplatok vo výške 99,50 € za návrh v časti o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. , z dôvodu, že navrhovateľ je v časti tohto konania od poplatkovej povinnosti oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm.d/ cit. zák. , pričom bol v konaní o tejto časti návrhu úspešný. Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním odporca; jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým prvostupňový súd návrhu navrhovateľa vyhovel a ďalej vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 € a výroku o trovách konania ( tzv. závislé výroky ). Odporca navrhoval v ním napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh navrhovateľa zamietne a odporcovi prizná náhradu trov konania. Odporca v odvolaní poukazoval na to, že navrhovateľovi bola daná výpoveď z pracovného pomeru na základe § 63 ods. 1 písm.e/ Zák. práce z dôvodov, pre ktoré s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Odporca považuje za nepochybné, že dôvod výpovede vymedzil tak, ako to zákon vyžaduje. Odporca si splnil povinnosť uloženú mu v ust. § 63 ods. 5 Zák. práce a oboznámil zamestnanca s dôvodom výpovede a umožnil mu vyjadriť sa k nej, a to tým, že v napomenutí zo dňa 2. 4. 2009 zn. 130-RN-2009 upozornil navrhovateľa na hrubé porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúce v tom, že dňa 30. 3. 2009 počas výkonu pohotovostnej služby svojvoľne odfixoval nebezpečného psychiatrického pacienta, a to napriek zákazu v písomnej ordinácii tohto pacienta odfixovať, ktorý vydal v ten istý deň primár kliniky. Navrhovateľ napriek uvedenému zákazu postupoval hrubo, svojvoľne a nezodpovedne, čím ohrozil životy a zdravie všetkých slúžiacich zamestnancov, pacientov a v prípade úteku odfixovaného pacienta aj širokej verejnosti. Tento pacient v minulosti niekoľkokrát ušiel, ohrozoval svoje okolie a musel byť spacifikovaný za účasti polície. Odporca v odvolaní namietal, že považuje porušenie pracovnej disciplíny v prejednávanom prípade za tak hrubo neobvyklé, že nemožno u vysokoškolsky vzdelaného človeka predpokladať neporozumenie, akou konzekvenciou sa mu v napomenutí hrozí. Navrhovateľ bol dňa 30. 3. 2009 predvolaný k riaditeľovi odporcu, kde za prítomnosti riaditeľa - Y.. T. Č., T.., ďalej Y.. Ž. - námestníčky riaditeľa, Ing. R. T. - námestníka a tiež R.. K.. U. Č., T.. - právneho zástupcu odporcu, bolo oznámené, že v prípade ďalšieho porušenia Zákonníka práce s ním organizácia rozviaže pracovný pomer. Navrhovateľovi boli poskytnuté všetky možnosti na vyjadrenie k predloženým otázkam vrátane oznámenia, že v prípade ďalšieho porušenia Zákonníka práce s ním organizácia rozviaže pracovný pomer. Týmto aktom si odporca splnil všetky povinnosti zamestnávateľa, ktoré ukladá zákon. Skutočnosť, že navrhovateľ bol upozornený na možnosť rozviazania pracovného pomeru v prípade ďalšieho porušenia Zákonníka práce, potvrdil navrhovateľ samotný aj na súde svojím vyjadrením „Na otázku súdu navrhovateľ udáva, že výpoveď ako aj napomenutie boli vopred s ním prejednané“, čo je zachytené na str. 167 spisu. Odporca je názoru, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že odporca postupoval pri výpovedi v súlade so Zákonníkom práce, avšak skutkový stav nesprávne vyhodnotil a následne z neho vyvodil nesprávne právne závery. K odvolaniu pripojil odporca záznam z porady zvolanej riaditeľom nemocnice z dôvodu mimoriadnej udalosti na II.PK SZU MO-AG zo dňa 31. 3. 2009. Na odvolanie odporcu sa navrhovateľ nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v časti, v ktorej súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel, ako aj vo výroku o uložení poplatkovej povinnosti odporcovi a výroku o trovách konania ), na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na odvolacie pojednávanie nedostavil napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania, pričom svoju neúčasť ničím neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania ( § 101 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. ). Odvolací súd na odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie podľa § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p., čítaním listinných dôkazov : - Písomného napomenutia odporcu adresovaného navrhovateľovi z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 2. 4. 2009 ( č.l. 8 spisu ), - Odvolania navrhovateľa voči napomenutiu zo dňa 3. 4. 2009 ( č.l. 9 spisu ), - Príkazu riaditeľa PNPP č. 4/2009 o poskytovaní informácií médiám zo dňa 10. 6. 2009 ( č.l. 12 spisu ), - Výpovede z pracovného pomeru odporcu danej navrhovateľovi listom zo dňa 15. 7. 2010, podľa § 63 ods. 1 písm.e/ ZP ( č.l. 13, 14 spisu ), - Pracovnej zmluvy navrhovateľa zo dňa 2. 12. 2002 ( č.l. 67 spisu ), pracovná náplň navrhovateľa ( č.l. 68 až 73 spisu ), - Fotografického materiálu o fixácii pacienta vyhotoveného mobilom navrhovateľa dňa 30. 3. 2009 č.l. 5 spisu ), - Metodického opatrenia k používaniu obmedzovacích prostriedkov u pacientov v zdravotníckych zariadeniach poskytujúcich psychiatrickú starostlivosť, vydaným Ministerstvom zdravotníctva SR, zo dňa 2. 5. 2005 ( č.l. 6 a nasl. spisu ), - Písomného opatrenia zo dňa 2. 3. 2009 prijatého Y.. H. R., primárom oddelenia II.PK SZU MO vo veci pacienta C. E. ( č.l. 27 spisu ), - Písomnej žiadosti riaditeľa odporcu o policajnú asistenciu v prípade pacienta C. E. datovanej dňom 21. 7. 2008 ( č.l. 28 spisu ), - Žiadosti o zmenu vykonávateľa ochrannej ústavnej psychiatrickej liečby zo dňa 7. 6. 2005 primára III. Odd. PN Veľké Zálužie adresovanej Okresnému súdu v Galante vo veci pacienta C. E. ( č.l. 29 spisu ), - Uznesenia Okresného súdu v Galante zo dňa 22. 11. 2006 č.k. 2 Nt 23/2006 - 9 o uložení ochranného psychiatrického liečenia C. E. ústavnou formou ( č.l. 30 spisu ) a nariadenia výkonu ústavného ochranného liečenia rozhodnutím zo dňa 6. 12. 2006 Okresného súdu v Galante ( č.l. 32 spisu ), - Uznesenia Okresného súdu v Galante zo dňa 18. 11. 2009 č.k. 2 Nt 16/2008 - 24 o prepustení C. E. z ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou ( č.l. 31 spisu ), - Sťažnosti Y.. K.. H., zástupkyne primára II. PK na konanie MUDr. R.. J., zo dňa 31. 3. 2009 č.l. 33 spisu ), - Hlásenia o mimoriadnej a závažnej udalosti zo dňa 30. 3. 2009 ( č.l. 35 spisu ), - Sťažnosti na MUDr. J. datovanej dňom XX. X. XXXX, podpísanej Y.. Q. ( č.l. 36 spisu ), - Služobným záznamom vyhotoveným dňa 31. 3. 2009 p. T., - Písomného materiálu uverejneného na internetovej adrese Q.:/..L. X. X. XXXX pod názvom „A. T. H. na C.“ ( č.l. 41 a nasl. spisu ), - Články uverejnené v denníku SME dňa X. X. XXXX, XX. X. XXXX ( č.l. 44 - 46 spisu ), - Stanoviska Ministerstva zdravotníctva SR, Etickej komisie zo dňa 24. 7. 2009 k prípadu pripútaného psychiatrického pacienta A.R. ( č.l. 47 a nasl. ), - Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka ( č.l. 51 a nasl. ), - Záznamu z vykonania previerky OK Pezinok u odporcu, na podnet navrhovateľa zo dňa 20. 5. 2009 č. 3Pn 32/09 - 4 ( č.l. 54 - 56 spisu ), - Tlačovej správy zo dňa 15. 7. 2009, obsahujúcej Stanovisko Ligy za duševné zdravie k prípadu pacienta RA ( č.l. 57 spisu ), - Sťažnosti pacienta R. A. zo dňa 27. 3. 2009 adresovanej Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ( č.l. 60 spisu ), - Žiadosti Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania vo veci A.R., zo dňa 11. 12. 2009 ( č.l. 131 a nasl. spisu ), - Rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 14. 4. 2009 sp. zn. 12Ps 8/2007 o pozbavení spôsobilosti R.A. na právne úkony v plnom rozsahu ( č.l. 141 spisu ), - Pracovného poriadku odporcu ( č.l. 175 a nasl. spisu ), organizačného poriadku s organizačnou štruktúrou ( č.l. 183 a nasl. spisu ) a Žiadosti o prejednanie skončenia pracovného pomeru základnej organizácii SOZ ZaSS odporcu a odpoveď odborovej organizácie ( č.l. 193, 196 spisu ), - Písomného záznamu zo dňa 23. 5. 2011 o úteku pacienta R. A. z ochranného liečenia ( č.l. 297 spisu ). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je opodstatnené. Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Podľa § 63 ods. 5 Zák. práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. V prejednávanej právnej veci bola zo strany odporcu daná navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce, a to za opakované porušenie pracovnej disciplíny, s tým, že v posledných šiestich mesiacoch bol navrhovateľ odporcom písomne upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny, a to listom zo dňa 2. 4. 2009. Ako vyplýva z obsahu listu odporcu zo dňa 15. 7. 2009, t.j. výpovede z pracovného pomeru, danej navrhovateľovi, porušenia pracovnej disciplíny sa navrhovateľ dopustil dvomi skutkami; prvý spočíval v porušení písomnej ordinácie zákazu odfixovať horné končatiny pacienta R. A. vydaného primárom II. Psychiatrickej kliniky SZU, MUDr. H. R. dňa 30. 3. 2009, ktorý zákaz navrhovateľ nerešpektoval a na základe vlastného rozhodnutia dňa 30. 3. 2009 ( v čase po vydaní zákazu, o ktorom mal vedomosť ) počas výkonu pohotovostnej služby tohto pacienta odfixoval. Druhé konanie navrhovateľa, v ktorom odporca videl porušenie pracovnej disciplíny, spočívalo v porušení príkazu riaditeľa PNPP č. 4/2009 o poskytovaní informácií médiám, podľa ktorého riaditeľ nariadil všetkým zamestnancom, aby bez súhlasu riaditeľa nemocnice ( prípadne jeho zástupcu ) neposkytovali médiám žiadne vyhlásenia o nemocnici alebo o zdravotnom stave pacientov, zo dňa 10. 6. 2009. Navrhovateľ tento príkaz porušil tým, že poskytol informácie o pacientovi R.A. redaktorke denníka SME Y. V.. Aj na základe týchto informácií uverejnil denník SME dňa X. X. XXXX článok pod názvom „A.Q. T. H. na C.“. Následne navrhovateľ ako reakciu na tento článok uverejnil na internetovom portáli „V..sk“ dňa X. X. XXXX svoj článok pod názvom „A. T. H. na C.“, ktorý sa rovnako týkal pacienta R.A. Výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľovi teda mala písomnú formu, bola podpísaná oprávnenou osobou a navrhovateľovi bola osobne v tento deň na pracovisku aj doručená. Vo výpovedi bol po skutkovej stránke jednoznačne vymedzený výpovedný dôvod tak, aby nemohol byť zameniteľný s inými dôvodmi ( porušenie príkazu riaditeľa 4/2009 ). Po formálnej stránke teda výpoveď spĺňala všetky náležitosti výpovede v zmysle ust. § 61 ods. 2, 3 Zák. práce. Výpovedná lehota začala plynúť dňom 1. 8. 2009 a skončila dňa 31. 10. 2009; navrhovateľ platnosť výpovede napadol na súde žalobou dňa 16. 9. 2009, t.j. včas. Výpoveď bola tiež v zmysle § 74 Zák. práce ( platnom v znení ku dňu 15. 7. 2009 ) prerokovaná so Základnou odborovou organizáciou SOZ ZaSS pri PNPP Pezinok dňa 9. 7. 2009, kedy odborová organizácia skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom výpoveďou vzala na vedomie. Za nespornú považuje odvolací súd tiež skutočnosť, že odporca si splnil aj povinnosť uloženú mu v ust. § 63 ods. 5 Zák. práce, keď navrhovateľ sám potvrdil na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, že ako napomenutie tak i výpoveď s ním boli vopred prejednané, k čomu ale odvolací súd dodáva, že ani prípadné nesplnenie povinnosti v zmysle § 63 ods. 5 Zák. práce by nespôsobilo neplatnosť výpovede z pracovného pomeru danej navrhovateľovi. Navrhovateľovi dal odporca výpoveď z pracovného pomeru pre ( opakované ) porušenie pracovnej disciplíny, z dôvodu, že porušil príkaz riaditeľa nemocnice č. 4/2009 zo dňa 8. 6. 2009 o poskytovaní informácií médiám. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov vyplývajúcim z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, potom musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností zamestnancom, a to aj z nedbanlivosti; porušenie pracovnej disciplíny musí zároveň dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce ( platný v znení ku dňu 15. 7. 2009 ) rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Tieto pojmy napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk je potrebné vyhádzať pri posudzovaní toho, čo je závažným a čo je menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny tak vždy závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho jednak osoba samotného zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Platí, že pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny môže dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi len za predpokladu, že zamestnanca v období posledných šiestich mesiacov písomne upozornil na možnosť výpovede. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu v tom, že navrhovateľ závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že nerešpektoval písomnú ordináciu primára kliniky MUDr. H. R. o zákaze odfixovať horné končatiny pacienta R.A. a tohto svojvoľne odfixoval. Toto závažné porušenie pracovnej disciplíny odporca nesankcionoval žiadnym zo spôsobov skončenia pracovného pomeru, navrhovateľovi ale udelil listom zo dňa 2. 4. 2009 napomenutie. Rovnako sa navrhovateľ dopustil porušenia pracovných povinností nerešpektovaním už spomínaného príkazu riaditeľa č. 4/2009 zo dňa 10. 6. 2009 ( vo výpovedi je uvedený nesprávny dátum 8. 6. 2009 ), týkajúceho sa poskytovania informácií médiám, o ktorom navrhovateľ vedel a napriek tomu poskytol redaktorke denníka SME informácie o pacientovi R.A., ktoré boli následne použité ( veľmi nešťastným, skresľujúcim spôsobom ) v článku uverejnenom v tomto denníku dňa X. X. XXXX a aj vlastným článkom, keď navrhovateľ zverejnil informácie týkajúce sa tohto pacienta na internetovom portáli „V..sk“ dňa XX. X. XXXX. Obsahom pracovnej disciplíny zamestnanca je pritom aj povinnosť zamestnanca plniť pokyny nadriadených ( pokiaľ neprekračujú pracovnú náplň zamestnanca a sú vydané v medziach kompetencie oprávnených osôb, t.j. nadriadených zamestnancov ). Prvostupňový súd vyhodnotil čo do intenzity obe porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom ako závažné, z dôvodov, ako tieto rozviedol v odôvodnení svojho rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje a na tieto poukazuje. Navrhovateľ sa dopustil porušenia základných povinností zamestnanca zakotvených v ust. § 81 ods. 1 písm.a/ ( t.j. plniť pokyny nadriadených vydaných v súlade s právnymi predpismi ), tiež písm.c/ ( dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený ), tiež čl.V bod 1 Pracovného poriadku ( predovšetkým zodpovedne plniť pokyny nadriadených vydaných v súlade s právnymi predpismi, dodržiavať učené pracovné postupy ako aj zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania ). Odvolací súd nemá pochybnosť o ušľachtilosti pohnútok, ktoré viedli navrhovateľa k jeho konaniu. V tomto smere ale poznamenáva, že nepovažuje za dôvodnú argumentáciu navrhovateľa, že odporca sa príkazom riaditeľa č. 4/2009 snažil zabrániť realizácii navrhovateľovho ústavného práva na vyslovenie svojho názoru - uvedený príkaz sa týkal výlučne informovania ohľadom nemocnice a zdravotného stavu pacientov vo vzťahu k médiám, nie však absolútne, ale so súhlasom riaditeľa ( príp. jeho zástupcu ), nebránil však navrhovateľovi, aby o problematike, ktorú chcel riešiť, informoval a túto predkladal viacerým príslušným štátnym orgánom a inštitúciám, v kompetencii ktorých bolo a je riešenie otázky poskytovania zdravotnej starostlivosti takým pacientom, ako je R. A. Napokon navrhovateľova snaha prispieť k vyriešeniu otázky pacienta R. A. v prípade medializácie nevyšla ani podľa predstáv navrhovateľa, ako to vyplýva z jeho vlastnej reakcie na článok publikovaný v denníku SME dňa X. X. XXXX, ale naopak mohla významne negatívne ovplyvniť postoj laickej verejnosti k psychiatrickej liečbe a aj k pacientom, vyžadujúcich si takúto liečbu a napokon aj samotných pacientov s duševnými poruchami k tejto liečbe. Z obsahu výpovede danej navrhovateľovi plynie, že navrhovateľovi bola daná výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm.e/, časť vety pred bodkočiarkou Zák. práce. Uvedené vyvodzuje odvolací súd z obsahu výpovede, v ktorej je výpovedný dôvod vymedzený na druhej strane listu, v druhom odseku : „Podľa § 63 ods. 1 písm.e/ ZP Vám dávame výpoveď z pracovného pomeru, dojednaného pracovnou zmluvou zo dňa 1. 12. 1992 a to z dôvodu, že ste porušili pracovnú disciplínu nedodržaním príkazu riaditeľa nemocnice č. 4/2009 zo dňa 8. 6. 2009 o poskytovaní informácií médiám.“ Výpoveď nebola daná navrhovateľovi na základe ust. § 63 ods. 1 písm.e/ časť vety za bodkočiarkou Zák. práce, t.j. nešlo o prípad dania výpovede z dôvodu (opakovaného ) menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, kedy Zákonník práce vyžaduje aj splnenie podmienky predchádzajúceho upozornenia zamestnanca na možnosť výpovede. Keďže súd prvého stupňa vyhodnotil konanie navrhovateľa v súvislosti s porušením zákazu odfixovania pacienta ( ku ktorému došlo 30. 3. 2009 ), ako aj porušenie príkazu ohľadom poskytovania informácií ( ku ktorému došlo jednak poskytnutím informácií redaktorke denníka SME Y. V., čo zistil odporca dňa 25. 6. 2009 a tiež uverejnením článku navrhovateľa na internetovom portáli „V..sk“ ) ako závažné porušenie pracovnej disciplíny ( s čím sa odvolací súd stotožnil ), ktorý v poradí druhý skutok bol dôvodom na danie výpovede navrhovateľovi listom zo dňa 15. 7. 2009 ( t.j. v rámci zachovania prekluzívnej dvojmesačnej lehoty, § 63 ods. 3, § 36 ods. 1 Zák. práce v znení platnom k 15. 7. 2009 ), potom skutočnosť, či bol navrhovateľ upozornený na možnosť dania výpovede podľa § 63 ods. 1 písm.e/ časť vety za bodkočiarkou Zák. práce, nebola podstatná. Pre posúdenie platnosti výpovede danej navrhovateľovi bola irelevantná, a to bez ohľadu na to, že odporca vo výpovedi poukazoval aj na to, že navrhovateľ už bol v období posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne napomenutý dňa 2. 4. 2009. Súd prvého stupňa tým, že návrhu navrhovateľa vyhovel, vec nesprávne právne posúdil, dospejúc k nesprávnemu právnemu záveru, že odporca nepreukázal, že navrhovateľa písomne upozornil na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm.e/ časť vety za bodkočiarkou Zák. práce, keď výpoveď daná navrhovateľovi si splnenie takejto podmienky pre svoju platnosť nevyžadovala. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej právnej veci teda súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že na daný prípad aplikoval ust. § 63 ods. 1 písm.e/ časť vety za bodkočiarkou Zák. práce, keď po správnosti mal použiť ust. § 63 ods. 1 písm.e/ časť vety pred bodkočiarkou Zák. práce. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd na základe § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. Odporcovi, ako úspešnému účastníkovi v konaní priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v súdnom poplatku za odvolanie v sume 99,50 € a v trovách právneho zastúpenia v sume 825,28 € za celkom 11 úkonov právnej služby, pri odmene za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13-iny výpočtového základu, t.j. za úkony v r. 2010 v sume 55,49 €, v r. 2011 v sume 57 €, v r. 2012 v sume 58,59 € a v r. 2014 v sume 61,87 €. Právnemu zástupcovi prináleží odmena za nasledovné úkony právnej služby : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 5. 1. 2010; 2/ písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 11. 1. 2010; 3/ účasť na pojednávaní dňa 6. 4. 2010; 4/ účasť na pojednávaní dňa 3. 6. 2010; 5/ účasť na pojednávaní dňa 13. 7. 2010; 6/ účasť na pojednávaní dňa 5. 10. 2010; 7/ účasť na pojednávaní dňa 10. 5. 2011; 8/ účasť na pojednávaní dňa 13. 9. 2011; 9/ účasť na pojednávaní dňa 3. 11. 2011; 10/ písomné odvolanie odporcu proti rozsudku zo dňa 17. 1. 2012 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 15. 5. 2014, t.j. spolu 624,40 € + režijný paušál 81,16 € ( 6 x 7,21 €, 3 x 7,41 €, 1 x 7,63 €, 1 x 8,04 € ) ako aj 141,11 € ( 20 % DPH zo sumy 624,40 + 81,16 ). Trovy právneho zastúpenia úhrnom 846,67 € ( vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 11 ods. 1 písm.a/, § 14 ods. 1 písm.a/, b/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ). Pretože právny zástupca odporcu si vyúčtoval odmenu len vo výške 825,28 €, odvolací súd mu priznal trovy právneho zastúpenia len v ním vyúčtovanej výške. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.