Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/169/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710202003 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1710202003.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. O., G.. XX. X. XXXX, M. XX, XXX XX A., zastúpený: Mgr. Karol Haťapka, advokát, Drieňová 34, Bratislava, proti žalovanej: Q.K. O., G.. XX. X. XXXX, K. W. XXX/XX, XXX XX A., zastúpená: JUDr. Alexandra Korbeľová, advokátka, so sídlom Osuského 6, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 22. novembra 2013 č. k. 9C/47/2010-86, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie konania a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 1.871,88 eur na účet právneho zástupcu žalovanej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd 1. stupňa zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej ako i pasívnej vecnej legitimácie na strane účastníkov, keď z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ani žalovaná ku dňu vyhlásenia rozsudku neboli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa žalobca domáhal podaným návrhom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Pri výpočte výšky trov právneho zastúpenia žalovaných súd 1. stupňa vychádzal z toho, že tarifnou hodnotou veci je výška spoluvlastníckeho podielu žalovanej, t. j. 1 z ceny nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom č. 029/2011 na sumu 30.400,- eur. Trovy právneho zastúpenia žalovanej pozostávajú zo 4 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava veci, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 14. 12. 2011 vo výške 1 , účasť na pojednávaní dňa 22. 11. 2013), 3 á 469,74 eur, 1 á 117,44 eur a z režijného paušálu 2 x 7,21 eur, 2 x 7,41 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia, po pripočítaní príslušnej sadzby DPH, predstavujú sumu 1.871,88 eur. Proti tomuto rozhodnutiu, v časti trov konania, podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že neprizná trovy žiadnemu z účastníkov, prípadne v napadnutej časti rozsudok súdu 1. stupňa zruší a vec mu vráti na nové prejednanie. Uviedol, že súd 1. stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil, a preto ho považuje za nepreskúmateľné. Nevie posúdiť kto mal úspech a kto úspech nemal. Poukázal na to, že v čase podania návrhu bol so žalovanou podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorého zrušenia a vyporiadania sa domáhal. V priebehu súdneho konania bola nehnuteľnosť oboma účastníkmi odpredaná tretej osobe, čím došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Po tomto výsledku chcel žalobca informovať súd a vziať návrh späť, čo však nestihol. Na základe uvedeného v žiadnom prípade nie je žalovaná tým subjektom, ktorý mal úspech vo veci, nakoľko zavinila podanie žaloby a rovnako sa podieľala na vysporiadaní spoluvlastníctva. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Čím viac súd vyhovel žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu u žalobcu; naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom súd žalobu zamietol, tým je väčšia miera úspechu u žalovaného. Iba v prípade zastavenia konania (t. j. bez meritórneho prejednania veci) vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania. Aj z tejto všeobecnej zásady existujú 2 výnimky (ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť je povinný nahradiť jeho trovy; ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný). Uvedené však platí iba v prípade ak bolo konanie zastavené, t. j. nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci. V posudzovanom prípade bola vec meritórne prejednaná s tým, že súd žalobu zamietol. Pre rozhodnutie súdu bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 O. s. p.). Vzhľadom na uvedené súd nemohol pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa § 146 O. s. p., ale správne súd 1. stupňa postupoval podľa § 142 O. s. p. (t. j. podľa zásady úspechu v konaní). Vo vzťahu tohto meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol žalobcom urobený vo veci samej vyplýva, že žalovaná mala plný úspech v konaní (súd žalobu v celom rozsahu zamietol ). Vzhľadom k tomu, s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., vzniklo žalovanej právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Tvrdenie žalobcu, že chcel zobrať žalobný návrh späť neobstojí, ak k takému úkonu z jeho strany do vyhlásenia rozsudku nedošlo. Iba v prípade späťvzatia návrhu žalobcom by bolo možné posudzovať otázku zavinenia zastavenia konania. V opačnom prípade je táto odvolacia námietka nedôvodná. Odvolací súd poukazuje aj na to, že k vyhláseniu rozsudku došlo dňa 22. 11. 2013, pričom predmetná nehnuteľnosť bola prevedená do vlastníctva tretej osoby dňa 16. 10. 2013, t. j. cca mesiac pred vyhlásením rozsudku. Žalobca mal teda dostatok času na to, aby túto skutočnosť oznámil súdu a tomu prispôsobil svoj procesný postup v konaní. Ak tak neurobil, hoci je v konaní dominus litis, nemožno túto skutočnosť dávať na ťarchu žalovanej. Napokon sám žalobca ešte v apríli 2013 oznámil súdu skutočnosť, že prebieha predaj predmetnej nehnuteľnosti a je tu možnosť mimosúdneho vyriešenia sporu. O odpredaní bytu však súd ďalej už neinformoval. Skutočnosť o uzavretí dohody o odpredaji bytu oznámila súdu až žalovaná podaním zo dňa 4. 4. 2013. Vzhľadom na uvedené súd 1. stupňa postupoval správne, keď žalobcu zaviazal k náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Zároveň odvolací súd poznamenáva (napriek skutočnosti, že odvolateľ nenamietal správnosť výpočtu výšky trov), že súd 1. stupňa správne postupoval, ak za základ pre výpočet tarifnej odmeny určil výšku spoluvlastníckeho podielu žalovanej, t. j. 1 z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok v časti, ktorou ním bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.871,88 eur. Výrok rozsudku súdu 1. stupňa, ktorým bol návrh zamietnutý nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.