Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/565/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710202241 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1710202241.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. V., bytom K. XX, V., 2/ W. Z., bytom F. XX, V., 3/ D. P., bytom B. X, V., 4/ K. F., bytom O.. B. X/A, V., 5/ E. V., bytom E. X/X, M., 6/ Ľ. Š., bytom F. XXX, K., všetci zast. JUDr. Jozefom Naništom, advokátom, so sídlom Kukučínova 67, Malacky, proti odporcom: 1/ L. M., bytom Y. X, U., 2/ T. M., bytom Y. X, U., obaja zast. JUDr. Annou Polónyovou, advokátkou, so sídlom Chorvátska 12, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vydanie nehnuteľností, na odvolanie navrhovateľov 1/ až 6/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. júna 2013, č.k. 8C 52/2010-99, a proti uzneseniu tohto súdu zo dňa 25. júna 2013, č.k. 8C 52/2010-90, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, č.k. 8C 52/2010-90 zo dňa 25. júna 2013, potvrdzuje. Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa po jeho poslednej zmene, pripustenej na pojednávaní dňa 25.06.2013, domáhali proti odporcom 1/ a 2/ určenia, že sú každý v podiele 2/12 vlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/XXX, o výmere 533 m2, záhrada, a parc. č. XXX/XX, o výmere 200 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., obec U., vytvorených geometrickým plánom č. 66/2012, vyhotoveným spol. ISA SYSTEMS s.r.o., ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, a zároveň uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ vydať tieto nehnuteľnosti navrhovateľom do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Pôvodný návrh smeroval aj voči odporcovi 3/, obci U., konanie proti nemu však bolo pred otvorením pojednávania vo veci samej uznesením, č.k. 8C 52/2010-66 zo dňa 31.05.2012, z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľmi zastavené. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľov zaviazal na náhradu trov konania odporcov, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 3.117,82 eur, ktorú im uložil zaplatiť do rúk právnej zástupkyne odporcov do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c) O.s.p. a ust. § 460 Obč. zák., a vecne tým, že naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení ich vlastníckeho práva nie je daný, a preto ich návrh v časti prvého požadovaného výroku zamietol po jeho preskúmaní výlučne z procesnej stránky pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Z tohto dôvodu neskúmal naplnenie hmotnoprávnych podmienok, a to prídelový proces, teda výmer o vlastníctve pôdy, jeho predchádzajúcu konfiškáciu a dokončenie prídelového procesu. Návrh v časti druhého požadovaného výroku uloženia povinnosti odporcom vydať navrhovateľom predmetné nehnuteľnosti zamietol ako predčasne podaný z dôvodu, že predpokladom pre vydanie (vypratanie) týchto nehnuteľností musí byť právoplatné určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že kúpnou zmluvou, uzavretou medzi manželmi B. ako predávajúcimi a odporcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi, došlo k predaju nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území U., parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 846 m2, ktorá bola zapísaná ako parcela registra „N." na LV č. XXX, katastrálne územie U.. Vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 13.09.2000 pod č. V-1759/00. Odporcovia 1/ a 2/ sú v súčasnosti evidovaní na LV č. XXX ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v kat. úz. U., obec U., okres F., a to parc. č. XXX/XX, orná pôda, o výmere 646 m2, a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 200 m2, a tiež rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXX/XX. Z rozhodnutia o novoobjavenom dedičstve sp. zn. 30D 958/2007, Dnot 116/2007, zistil, že v dedičskej veci po poručiteľke E. V., E.. T., boli predmetom dedenia okrem iných aj nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Malinovo, a to konkrétne definované ako časť parc. č. XXX/XX, orná pôda, vedená na LV č. XXX pre iných vlastníkov (bez inej bližšej špecifikácie). Z predmetného dedičského rozhodnutia tiež vyplýva, že dedičia nadobudli všetky nehnuteľnosti špecifikované v rámci osvedčenia o dedičstve v 1/12 k celku. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 30D 959/2007, Dnot 107/2007, po poručiteľovi U. V. zistil, že predmetom konania o dedičstve boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území U., zapísané vo vložke č. XXX, ako parc. č. XXXX, roľa o výmere 15.203 m2, v katastri nehnuteľností súbor „W., parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 1.438 m2, vedená na LV č. XXX (zbytok výmery na LV v prospech iných vlastníkov). Z predmetného dedičského rozhodnutia taktiež vyplýva, že dedičia nadobudli všetky nehnuteľnosti špecifikované v rámci osvedčenia o dedičstve v 1/12 k celku. Z navrhovateľmi upraveného petitu a z geometrického plánu č. 66/2012, vyhotoveného spoločnosťou ISA SYSTEMS s.r.o., ustálil, že iba z časti parc. č. XXX/XX sa vytvorili novovytvorené parcely a to parc. č. XXX/XXX, záhrada o výmere 533 m2, a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, pričom navrhovatelia sa k týmto novovytvoreným parcelám domáhali určenia, že sú podieloví spoluvlastníci každý v 2/12. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu potom vyhodnotil, že ani z jedného dedičského rozhodnutia (sp. zn. 30D 958/2007, Dnot 116/2007, a sp.zn. 30D 959/2007, Dnot 107/2007) nevyplýva, že by predmetné novovytvorené parcely, a to parc. č. XXX/XXX, záhrada o výmere 533 m2, a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, respektíve tá konkrétna časť parcely parc. č. XXX/XX, z ktorej boli vytvorené novovytvorené parcely, bola predmetom dedičského konania po poručiteľoch U. V. a E. V., E.. T.. V tejto súvislosti poukázal na to, že v rámci konania o novoobjavenom dedičstve po E. V. E.. T., bola predmetom konania iba časť parc. č. XXX/XX, orná pôda, vedená na LV č. XXX pre iných vlastníkov, a to bez inej bližšej špecifikácie a bez výmery, pričom nie je zrejmé, ktorá časť uvedenej parcely bola predmetom dedičského konania. Z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi U. V. zas vyplynulo, že predmetom konania boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území U., zapísané vo vložke č. XXX ako parc. č. XXXX, roľa o výmere 15.203 m2, v katastri nehnuteľností súbor „W.", parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1.438 m2, vedená na LV č. XXX (zbytok výmery na LV v prospech iných vlastníkov), čo nezodpovedá aktuálnemu stavu. Z uvedených zistení vyvodil, že parcely č. XXX/XXX, záhrada o výmere 533 m2, a č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú ich podieloví spoluvlastníci, neboli predmetom dedičských konaní po právnych predchodcoch navrhovateľov, resp. tieto skutočnosti navrhovatelia v konaní nepreukázali. Mal potom za to, že mimo konania o dedičstve nie je možné deklaratórnym rozhodnutím určiť, že dedič je vlastníkom (resp. podielovým spoluvlastníkom) veci patriacej do dedičstva v dedičskom konaní doposiaľ neprejednanej, nakoľko nie je možné obchádzať zákonom ustanovený postup na prejednanie dedičstva. Poukázal na to, že v takomto prípade pripúšťa súdna prax len také určovacie vlastnícke žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., ktorými sa navrhovatelia domáhajú určenia, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci, alebo že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Ide teda o spor o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec. Zdôraznil, že ani z jedného dedičského rozhodnutia nevyplýva, že by predmetné novovytvorené parcely, a to parc. č. XXX/XXX, záhrada o výmere 533 m2, a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, resp. tá konkrétna časť parcely parc. č. XXX/XX, z ktorej boli novovytvorené parcely vytvorené, bola predmetom dedičského konania po poručiteľoch U. V. a E. V. E.. T., čo znamená, že v rámci dedičských konaní neboli po poručiteľoch prejednané a ich nadobudnutie navrhovateľmi v dedičskom konaní nebolo preukázané. Dedič, ktorý nehnuteľnosť nezdedil, je z titulu svojho dedičského nároku vecne legitimovaný, a má naliehavý právny záujem iba na určení, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci, alebo že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dospel potom k záveru, že vo vzťahu priamo k určeniu vlastníckeho práva v prospech takéhoto dediča nie je daný základný procesný predpoklad na vyhovenie predmetnému návrhu, a to naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., preto návrh v prvom požadovanom výroku zamietol. Návrh v časti druhého požadovaného výroku, ktorým sa navrhovatelia domáhali vydania predmetných nehnuteľností, zamietol ako predčasne podaný z dôvodu, že predpokladom pre vydanie (resp. vypratanie) týchto nehnuteľností musí byť právoplatné určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov. Keďže v súčasnosti sú ako vlastníci nehnuteľností v kat. úz. U., obec U., okres F., parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 646 m2, a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, ako aj rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/XX, na LV zapísaní odporcovia, nebol dôvod pre vydanie resp. vypratanie týchto nehnuteľností. Na základe týchto skutočností návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom priznal ich náhradu, spočívajúcu v trovách ich právneho zastúpenia v celkovej výške 3.117,82 eur, a to za zastupovanie dvoch klientov a šesť úkonov právnej služby s 20 % DPH (prevzatie a príprava zo dňa 10.02.2012, písomné podanie na súd zo dňa 22.02.2012, účasť na pojednávaní v dňoch 01.03.2012 (1/4 odmeny), 31.05.2012, 28.03.2013 (1/4 odmeny) a 25.06.2013) v celkovej výške 3.000,72 eur, s prislúchajúcim režijným paušálom a 20 % DPH vo výške 55,37 eur a náhradou za stratu času ich právneho zástupcu s 20 % DPH vo výške 61,73 eur. Pri určovaní tarifnej odmeny za úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vychádzal z preukázanej trhovej ceny navrhovateľmi požadovaných nehnuteľností vo výške 80,- eur/m2 a ich výmery (do 25.06.2013 vo výmere 846 m2 - odmena za úkon 560,33 eur, a od 25.06.2013 vo výmere 733 m2 - odmena za úkon 539,41 eur), zohľadnil zastupovanie dvoch klientov (ust. § 13 ods. 2 cit. vyhl.), režijný paušál priznal podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl., a náhradu za stratu času podľa ust. § 17 ods. 1 cit. vyhl. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie navrhovatelia 1/ až 6/, a žiadali ho zmeniť, a ich návrhu v celom rozsahu vyhovieť, a priznať im náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, alebo napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci, skutočnosť, že napadnutý rozsudok nie je odôvodnený, že jeho odôvodnenie je v príkrom rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., že súd prvého stupňa neuviedol, aký skutkový stav zistil, a z akých dôkazov vychádzal, a ani to, prečo z niektorých vykonaných dôkazných prostriedkov neučinil žiadne skutkové zistenia, a tieto dôkazné prostriedky ani neoznačil. Ak súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa nezaoberal prídelovým procesom, t.j. výmerom o prídele do vlastníctva, a jeho prechádzajúcou konfiškáciou, pretože predmetný nárok skúmal výlučne z procesnej stránky, s takýmto postupom nesúhlasili. Podľa ich názoru práve z listiny „Výmer o prídele do vlastníctva č. 3/105-4268/1948", vydanej Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave, o ktorej bol v skutočnosti vyhotovený protokol o odovzdaní majetku zo dňa 23.01.1950, a uvedené skutočnosti boli potvrdené aj Finančným odborom rady krajského národného výboru, vrátane Povereníctva pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, bolo možné zistiť, že právni predchodcovia navrhovateľov 1/ až 6/, U. V. a jeho manželka E. V., E.. T., boli právoplatnými vlastníkmi pozemkov, uvedených v prídelovej listine, okrem iných aj pôvodnej parcely č. XXXX, orná pôda o výmere 16.584 m2, pôvodne zapísanej v PK vložke č. XXX. Práve z uvedenej listiny ako aj z tzv. Konfiškačnej listiny č. Fin 4/7215/63 zo dňa 29.06.1963, vydanej Finančným odborom ONV Bratislava-vidiek bolo možné jednoznačne zistiť aj to, že právni predchodcovia navrhovateľov 1/ až 6/ nikdy o v súčasnosti sporný pozemok, pôvodne vedený v PK vložke č. XXX ako parcela č. XXXX, roľa o výmere 16.584m2, nikdy neprišli žiadnym preukázateľným spôsobom. Za vadu konania považovali, že súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p., hoci jeho povinnosťou bolo podľa doterajších výsledkov konania uviesť, ktoré právne významné skutočnosti a tvrdenia zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré nevykoná. Namietali, že potom nemali vedomosť o tom, ako súd prvého stupňa hodnotil dôkaznú situáciu, čo malo vplyv na podávanie ďalších návrhov na dokazovanie ako i na povinnosť tvrdenia, že navrhovatelia 1/ až 6/ sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Mali tiež za to, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa ako aj hodnotenie jednotlivých zistení je z vecnej stránky nesprávne, nelogické, a že jednotlivé zistené skutočnosti a odôvodnenia rozhodnutia si protirečia. Ako príklad uviedli, že na jednej strane súd prvého stupňa konštatoval, že z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi U. V. zistil, že predmetom konania o dedičstve boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. U., zapísané vo vložke č. XXX ako parc. č. XXXX, roľa o výmere 15.203 m2 v KN súbor „W." parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1.438 m2, vedená na LV č. XXX (zbytok výmery v prospech iných vlastníkov), a že z predmetného rozhodnutia o dedičstve taktiež vyplýva, že dedičia nadobudli všetky nehnuteľnosti špecifikované v rámci osvedčenia o dedičstve v 1/12 k celku, a na strane druhej protirečivo uvádza, že ani z jedného rozhodnutia o dedičstve nevyplýva, že by predmetné nehnuteľnosti, a to novovytvorené parcely č. XXX/XXX záhrada o výmere 533 m2, a č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, respektíve tá konkrétna časť parcely č. XXX/XX, z ktorej boli novovytvorené parcely vytvorené, bola predmetom dedičského konania po poručiteľovi U. V. a E. V., E.. T.. Poukázali na to, že súd nemôže určovať vlastníctvo k pôvodným pozemkovo-knižným parcelám, a preto si dali vypracovať geometrický plán č. 66/2012 na vymedzenie duplicitného vlastníctva k pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/XX,XX, XXX, XXX/XXX-XXX, spol. ISA SYSTEMS s.r.o., ktorý bol úradne overený Správou katastra Senec, a z ktorého je zrejmé, že tak parcela č. XXX/XX ako aj novovytvorené parcely č. XXX/XXX a č. XXX/XX boli odčlenené od pôvodnej v súčasnosti už neexistujúcej parcely č. XXXX o výmere 15.203 m2, zapísanej pôvodne v PK vložke č. XXX. Vyjadrili názor, že ak by súd vykonal dokazovanie týmto geometrickým plánom, nemohol by v závere svojho rozhodnutia tvrdiť, že ani z jedného rozhodnutia o dedičstve nevyplýva, že by predmetné nehnuteľnosti, a to novovytvorené parcely č. XXX/XXX záhrada o výmere 533 m2, a č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, respektíve tá konkrétna časť parcely č. XXX/XX, z ktorej boli novovytvorené parcely vytvorené, bola predmetom dedičského konania po poručiteľovi U. V.D. R. E. V., E.. T.. Argumentujúc práve nedostatočne vykonaným dokazovaním nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa, že nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Odporcovia 1/ a 2/ žiadali vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a navrhovateľov zaviazať na náhradu ich trov odvolacieho konania. Uviedli, že súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania, ktoré v odôvodnení rozsudku jasne uvádza, preskúmal návrh výlučne z procesnej stránky, a dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na takomto určení, teda že dedením po poručiteľoch U. V. a E. V. nadobudli pozemky, ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáhajú. Na základe preskúmania osvedčenia o dedičstve a ostatných dôkazov zistených v konaní, mal súd prvého stupňa za to, že len v dedičskom konaní je možné deklaratórnym rozhodnutím určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, ktorá nebola prejednaná v dedičskom konaní, a konkretizoval to parcelou č. XXX/XX, z ktorej boli vytvorené novovytvorené parcely, a ktorá nebola predmetom dedičského konania po U. V. ani po E. V., a ich nadobudnutie navrhovateľmi nebolo v dedičskom konaní preukázané. Vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva nie je podľa názoru prvostupňového súdu daný naliehavý právny záujem, s čím sa stotožnili. Zdôraznili, že na sporných nehnuteľnostiach majú postavený povolený a skolaudovaný rodinný dom s príslušenstvom, preto pozemky nie je možné vydať bez ohľadu na to, že navrhovatelia ani nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto zastavaným pozemkom. Výrok, ktorým by súd nariadil vydať nehnuteľnosť zastavanú stavbou, by bol podľa ich názoru nevykonateľný, preto považovali zamietnutie návrhu aj v tejto časti za dôvodné. Mali tiež za to, že žalobný návrh bol od začiatku a aj po viacerých zmenách a doplneniach petitu zo strany navrhovateľov rozporný a nejasný, keď iné pozemky s inou výmerou sú uvedené vo Výmere o prídele do vlastníctva z 23.01.1950, a iné pozemky, v inej výmere boli uvedené v predložených osvedčeniach o novoobjavenom dedičstve po právnych predchodcoch navrhovateľov, ktorí ich mali nadobudnúť do spoluvlastníctva, každý v polovici. Pozemok parc. č. XXXX, ktorý mal podľa cit. Výmeru o prídele výmeru 16.584 m2 a bol zapísaný v PKN vložke č. XXX, je v Osvedčení o novoobjavenom dedičstve sp. zn. 30D 959/2007 po U. V. s odvolaním sa na PKN vložku č. XXX, uvedený len vo výmere 15.203 m2. V Osvedčení o novoobjavenom dedičstve č. 30D 958/2007 po Rozálii Bartošovej je táto parcela uvedená vo výmere 16.584 m2 s tým, že v registri W. M. je vedená na LV pre iných vlastníkov, stav neidentický, potrebné vyhotoviť geometrický plán. Navrhovatelia ani po úpravách žalobného návrhu a vypracovaní geometrického plánu v konaní nepreukázali, že dedením nadobudli do podielového spoluvlastníctva časť pozemkov vo vlastníctve odporcov, ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáhajú, čo vyplýva z rozporného obsahu samotných osvedčení o novoobjavenom dedičstve, ktoré priamo potvrdzujú neidentickosť pozemkov v nich uvedených. Poukázali na to, že bez ohľadu na to, v koho vlastníctve sú pozemky vytvorené z pôvodných PKN parciel, na základe vydaných osvedčení o nadobudnutí dedičstva nie je možné preukázať vlastnícke právo, ani vykonať jeho zápis do katastra nehnuteľností. Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie navrhovateľov, že majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Zdôraznili, že podľa § 175a a nasl. O.s.p. je prejednanie dedičstva v dedičskom konaní osobitným druhom konania, ktoré nemôže nahradiť rozhodnutie súdu v sporovom konaní o určení vlastníckeho práva dedičom poručiteľa. Dedičskému konaniu v tomto prípade, keď jeho predmetom mal byť sporný majetok, malo predchádzať konanie o určenie, ktoré veci patria do dedičstva, resp. ktoré veci boli v čase jeho smrti vo vlastníctve poručiteľa. Až na základe takto rozhodnutej spornej veci môže notár ako súdny komisár prejednať dedičstvo po poručiteľovi. Dedičia sa podľa ich názoru nemôžu priamo bez prejednania veci v dedičskom konaní domáhať určenia vlastníckeho práva. Mali za to, že súd prvého stupňa posúdil vec správne, ak návrh z procesného dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení zamietol. Nakoľko pri zamietnutí návrhu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení, súd neskúma vecnú stránku sporu, považovali námietky navrhovateľov, že súd prvého stupňa neskúmal splnenie hmotnoprávnych podmienok konania, za nedôvodné. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľov 1/ až 6/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny. Súd prvého stupňa zistil riadne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto neobstoja námietky navrhovateľov o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva skutkový stav, vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnym záverom o nedostatku naliehavého právneho záujmu na prvým výrokom požadovanom určení, ako i o nedôvodnosti druhým výrokom požadovaného vydania nehnuteľností, na strane druhej. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. V odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a dôkladne vysvetlil z akého dôvodu návrhu navrhovateľov nevyhovel. V tejto súvislosti sa zaoberal obsahom oboch rozhodnutí v konaniach o novoobjavenom dedičstve po právnych predchodcoch navrhovateľov U. V. a E. V., od ktorých navrhovatelia odvodzovali svoj nárok na určenie vlastníctva k v zmenenom návrhu špecifikovaným pozemkom, konkrétnymi právnymi vzťahmi účastníkov konania k predmetným pozemkom, ako aj ich argumentáciou v konaní, a vyvodil správny záver, že navrhovatelia 1/ až 6/ nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa stotožnil aj odvolací súd. V celom rozsahu sa stotožnil aj s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Keďže v takomto prípade ich nie je potrebné opakovať, v ďalšom na ne poukazuje. Navrhovatelia v odvolaní namietali, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom celá ich argumentácia v odvolaní smeruje proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým zamietol prvý požadovaný výrok, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia ich vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva k v zmenenom návrhu špecifikovaným nehnuteľnostiam, keďže od zamietnutia návrhu v tejto časti potom súd prvého stupňa vyvodil nedôvodnosť druhého požadovaného výroku na vydanie týchto nehnuteľností. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolaním napadnutý rozsudok spočíva na závere súdu prvého stupňa, že navrhovatelia v konaní nepreukázali existenciu ich naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 O.s.p.). Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj navrhovateľmi v prejednávanej veci podanú žalobu o určenie ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (prvý požadovaný výrok), preto súd prvého stupňa v danej veci správne skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení. Právny záujem, ktorý je základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či je podaná žaloba vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva navrhovateľov. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý právny záujem, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda navrhovateľov. Pokiaľ chcú navrhovatelia osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi, a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak navrhovatelia svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukážu (nevysvetlia, neosvedčia), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý bez ďalšieho vedie k jej zamietnutiu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 91/2006). Odvolací súd z predloženého spisu a z dedičských rozhodnutí, od ktorých navrhovatelia odvodzovali svoj nárok na určenie vlastníctva k novovytvoreným parcelám z nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva vo vlastníctve odporcov, zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že ani z jedného dedičského rozhodnutia (sp. zn. 30D 958/2007, Dnot 116/2007, a sp.zn. 30D 959/2007, Dnot 107/2007) nevyplýva, že by predmetné novovytvorené parcely, a to parc. č. XXX/XXX, záhrada o výmere 533 m2, a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, respektíve tá konkrétna časť parcely parc.č. XXX/XX, z ktorej boli vytvorené novovytvorené parcely, bola predmetom dedičského konania po poručiteľoch U. V. a E. V., E.. T.. V dedičskom konaní o novoobjavenom dedičstve po E. V. bola predmetom dedenia iba nekonkretizovaná časť parc. č. XXX/XX, orná pôda, vedená na LV č. XXX pre iných vlastníkov, a to bez inej bližšej špecifikácie a bez výmery, pričom z rozhodnutia v dedičskom konaní ani nevyplýva, ktorá časť uvedenej parcely bola vlastne predmetom dedičského konania. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie o novoobjavenom dedičstve je v posudzovanej časti zmätočné, nekonkrétne a neurčité, a nemohlo by byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva dedičov do katastra nehnuteľností, a to práve pre jeho neurčitosť, keďže z neho nevyplýva, čo konkrétne (ktorú presne vymedzenú časť s konkrétnou výmerou) vlastne dedičia zdedili. Tento nedostatok dedičského rozhodnutia nebolo možné „napraviť“ novým geometrickým plánom, ktorý si dali navrhovatelia vypracovať za účelom zistenia, čo vlastne mohli alebo mali zdediť. Naviac, v dedičskom konaní nie je možné prejednať vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v prospech iného vlastníka bez toho, aby tomu predchádzalo konanie o určenie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Ak sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci nehnuteľností iné osoby ako poručiteľ, nemôže sa bez predloženia listiny preukazujúcej, že ich vlastníkom bol ku dňu svojej smrti poručiteľ (takouto listinou je aj rozsudok súdu), potvrdiť dedičom nadobudnutie dedičstva k sporným nehnuteľnostiam. Rovnako, z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi U. V. zase vyplýva, že predmetom dedenia boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území U., zapísané vo vložke č. XXX ako parc. č. XXXX, roľa o výmere 15.203 m2, v katastri nehnuteľností súbor „W.", parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1.438 m2, vedená na LV č. XXX (zbytok výmery na LV v prospech iných vlastníkov), z čoho v žiadnom prípade nie je možné vyvodiť, že navrhovatelia 1/ až 6/ zdedili nehnuteľnosti, v súčasnosti na LV vo vlastníctve odporcov, alebo nejakú ich časť. Preto bol záver súdu prvého stupňa, že novovytvorené parcely č. XXX/XXX, záhrada o výmere 533 m2, a č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú ich podieloví spoluvlastníci, a ani tá konkrétna časť parcely č. XXX/XX, z ktorej boli tieto parcely vytvorené, neboli predmetom dedičských konaní po právnych predchodcoch navrhovateľov, správny. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa, ktoré nepreukázali, že navrhovatelia nadobudli sporné nehnuteľnosti dedením po U. V. a E. V., je správny aj jeho záver, že navrhovatelia preto nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení ich vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (§ 80 písm. c) O.s.p.). Odvolací súd už len na vysvetlenie dodáva, že za stavu, ak sporné nehnuteľnosti navrhovatelia nezdedili, nemôže ich naliehavý právny záujem spočívať v ich neistote ohľadom ich vlastníckeho práva. Za daného stavu by sa navrhovatelia mohli domáhať určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch, alebo určenia, že ich právni predchodcovia (poručitelia) boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi týchto nehnuteľností, nie však určenia, že oni sú ich vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi v určených podieloch. Podľa ust. § 460 Obč. zák. sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičstvo sa podľa ust. § 175a O.s.p. prejedná v konaní o dedičstve. Uznesením podľa ust. § 175q O.s.p. sa deklarujú právne vzťahy ku dňu smrti poručiteľa. K rozhodnutiu o nadobudnutí dedičstva, a tým aj k potvrdeniu vlastníckeho práva k veciam patriacim do dedičstva, je oprávnený súd výlučne v konaní o dedičstve podľa piatej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Nie je preto možné, práve pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, vyhovieť žalobe, ktorá „obchádza“ dedičské konanie, a v rozpore so zákonom a judikatúrou súdov určiť, že dedičia sú spoluvlastníkmi veci patriacej do dedičstva, ktorá nebola v dedičskom konaní prejednaná, nakoľko takýmto postupom by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez jeho prejednania a rozhodnutia o ňom v dedičskom konaní. Preto pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov v tejto časti pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., postupoval správne. Ak potom návrh ako nedôvodný zamietol aj v časti druhého požadovaného výroku, ktorým sa navrhovatelia domáhali vydania predmetných nehnuteľností, rozhodol správne, a odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil. K odvolacím námietkám navrhovateľov, ktorí vytýkali súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal prídelovým procesom, t.j. výmerom o prídele do vlastníctva, a jeho prechádzajúcou konfiškáciou, a s tým súvisiace nimi predložené listinné dôkazy ani v rozsudku nehodnotil, hoci práve nimi navrhovatelia preukazovali vlastnícke právo ich právnych predchodcov k sporným nehnuteľnostiam, odvolací súd uvádza, že nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je samostatným a prvoradým dôvodom pre zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, keďže tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, a z tohto dôvodu ho zamietol, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke. Ak navrhovatelia ďalej namietali, že napadnutý rozsudok nie je odôvodnený, odvolací súd sa s ich námietkou nestotožnil. Podľa jeho názoru zodpovedá odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd nezistil ani žiadne iné navrhovateľmi namietané vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd prvého stupňa na začiatku pojednávania oboznámil obsah spisu, a na prvom pojednávaní o navrhovateľmi zmenenom návrhu postupujúc hospodárne aj rozhodol vo veci, keď vyhodnotil, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Vo veci rozhodol po tom, čo účastníkov poučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., a títo žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhli. Jeho rozhodnutie nemohlo byť ani prekvapivým, nakoľko vyhodnotenie, či majú navrhovatelia naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je základným predpokladom prípustnosti určovacej žaloby (a súd musí naliehavý právny záujem skúmať vždy, v každom štádiu konania), o čom museli mať navrhovatelia, zastúpení advokátom, vedomosť. Navrhovatelia naviac ani v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by mohli správne rozhodnutie súdu prvého stupňa (ohľadom nedostatku naliehavého právneho záujmu) zvrátiť. Napriek tomu, že namietali, že by pri (podľa ich hodnotenia) správnom postupe súdu prvého stupňa, mohli navrhnúť ďalšie dôkazy, žiadne nenavrhli ani v odvolacom konaní, preto ich námietky ani v tomto smere nemohli obstáť. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 3.117,82 eur, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Nakoľko navrhovatelia ohľadom výroku, ktorým boli zaviazaní na zaplatenie náhrady trov konania odporcom v odvolaní ničím neargumentovali, a nenamietali ani právne posúdenie ani výšku odporcom priznaných trov, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Ak súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu odporcov v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie, výšku priznaných trov určil v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 655/2004 Z.z. a aj ju náležite odôvodnil. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Napadnutým uznesením, č.k. 8C 52/2010-90 zo dňa 25. júna 2013, súd prvého stupňa uložil navrhovateľom 1/ až 6/ povinnosť do 10 dní od doručenia uznesenia zaplatiť spoločne a nerozdielne doplatok súdneho poplatku za zmenený petit podaného návrhu vo výške 99,50 eur s tým, že doplatok bol vyrúbený podľa položky č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia 1/ až 6/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v tom, že im bol podľa pol. č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb., vyrúbený doplatok za zmenu návrhu, hoci v poznámke k položke č. 1 nie je doplatok za zmenu návrhu definovaný. Poukázali na to, že prostredníctvom ich právneho zástupcu žiadali podaním zo dňa 21.04.2013 len o zmenu žaloby z určovacej na žalobu o vydanie, a nešlo preto o rozšírenie žaloby, ale len o jej zmenu. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Podľa ust. § 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa ust. § 10 ods. 2 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej. Podľa pol. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov sa z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, a ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, platí súdny poplatok 99,50 eur. Podľa poznámky č. 1 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, a z návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, bytu a nebytových priestorov alebo na vydanie veci sa poplatok vyberie podľa písmena b) tejto položky. Ak je predmetom konania viacej hnuteľných vecí alebo nehnuteľných vecí, poplatok sa vyberie iba za jednu z nich. Podľa poznámky č. 6 k položke 1, veta prvá pred bodkočiarkou, Sadzobníka súdnych poplatkov, ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/ až 6/ sa návrhom proti odporcom 1/ a 2/ (proti odporcovi 3/ bolo konanie zastavené) domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom podaním ich právneho zástupcu zo dňa 21.04.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.05.2013, nazvaným „zmena žaloby“, navrhli povolenie zmeny žaloby, keď žiadali vyhlásenie rozsudku, ktorým bude určené vlastnícke právo navrhovateľov 1/ až 6/ k sporným, v návrhu na zmenu žaloby špecifikovaným nehnuteľnostiam, a odporcom 1/ a 2/ bude uložená povinnosť predmetné nehnuteľnosti vydať navrhovateľom 1/ až 6/ do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného je nepochybné, že navrhovatelia žalobu rozšírili o ďalší požadovaný výrok na vydanie nehnuteľností, a preto ich odvolacie námietky, že išlo len o zmenu žaloby z určovacej na žalobu o vydanie, nemajú oporu v súdnom spise a nemôžu obstáť. Zmenu žaloby v zmysle tohto návrhu navrhovateľov súd prvého stupňa pripustil vyhlásením uznesenia na pojednávaní dňa 25.06.2013. Odvolací súd potom dospel k záveru, že ak súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti navrhovateľov doplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za zmenený návrh, pričom zmena návrhu spočívala v jeho rozšírení o ďalší požadovaný výrok (na vydanie nehnuteľností), bol jeho postup správny. V napadnutom uznesení aplikoval správny právny predpis a správne ho aj vyložil, správne označil položku č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok vyrúbil, a súdny poplatok bol navrhovateľom vyrúbený aj v správnej výške 99,50 eur. V posudzovanej veci totiž navrhovatelia rozšírili počas konania o veci samej žalobu o ďalší požadovaný výrok na vydanie nehnuteľností, ktorý je ako ďalší žalovaný nárok samostatne spoplatnený podľa pol. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s poznámkami č. 1 a č. 6 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, pričom zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku s poukazom na ust. § 10 ods. 2 písm. c ) zák. č. 71/1992 Zb. neprichádzalo do úvahy. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak napadnutým uznesením uložil navrhovateľom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne doplatok súdneho poplatku, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 s poukazom na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ich napriek návrhu na ich priznanie ani vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov ani v zákonom stanovenej lehote (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.) nevyčíslili, a okrem trov právneho zastúpenia im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.