Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/100/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710209997 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1710209997.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu AVIANA PLUS, s.r.o., Šenkvická 5, Pezinok, IČO: 35 941 341, práv. zast. Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30, Bratislava, proti žalovanému Sandrock Trans, s.r.o., 1. Mája 29/A, Pezinok, IČO: 35 847 301, práv. zast. JUDr. Radovanom Szárszoim, advokátom, Bakossova 3/C, Banská Bystrica, o zaplatenie 1.785,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/32/2011-410 zo dňa 14.12.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/32/2011-410 zo dňa 14.12.2012 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu 106,97 EUR, k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.785,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 1.807,61 EUR od 24.12.2009 do 12.8.2010, zo sumy 1.785,- EUR od 13.8.2010 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania do rúk jeho právneho v sume 107,- EUR za zaplatený súdny poplatok a v sume 210,72 EUR za trovy právneho zastúpenia. V odôvodnení uviedol, medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať na motorovom vozidle žalovaného opravu sklápacej nadstavby. Žalobca opravu vykonal, čo vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 16.12.2009 splatnou dňa 23.12.2009 na sumu 1.807,61 EUR, na ktorú žalovaný uhradil dňa 12.08.2010 sumu vo výške 22,61 EUR. Dňa 29.06.2010 žalobca prevzal predmetné motorové vozidlo za účelom dodania a namontovania konštrukcie a plachty. Montáž konštrukcie bola vykonaná v období od 29.06.2010 do 07.07.2010, kedy sa žalovaným poverená osoba dostavila na prevzatie motorového vozidla, avšak žalobca jej oznámil jeho zadržanie. Dodanie a montáž plachty ostalo medzi účastníkmi sporné. Obdobie zadržania vozidla od 07.07.2010 do 21.07.2010 nebolo medzi účastníkmi sporné. Oprávnenosť faktúry č. XXXXXXX nebola medzi účastníkmi sporná, čo potvrdil právny zástupca žalovaného, keď uviedol, že oprávnenosť tejto faktúry nikdy nespochybňoval. Sporným medzi účastníkmi bol zánik záväzku žalovaného jednostranným započítaním zo strany žalovaného. Súd prvého stupňa preto skúmal, či žalovaným uplatnená pohľadávka z titulu náhrady škody (konkrétne náhrady nákladov na externého dopravcu) je spôsobilá na započítanie a či boli splnené podmienky pre započítanie, na základe čoho by potom pohľadávka žalobcu zanikla platným a účinným započítacím právnym úkonom odporcu zo dňa 21.07.2010. Pre posúdenie oprávnenosti vykonaného započítania súd posúdil oprávnenosť faktúr č. XXXXXXX a č. XXXXXXX za náklady na externého prepravcu vzniknuté pre zadržanie motorového vozidla. Primárne sa preto súd prvého stupňa zaoberal oprávnenosťou zádržného práva uplatneného žalobcom, keď zadržiaval motorové vozidlo žalovaného v období od 07.07.2010 do 21.07.2010. V prípade oprávnenosti uplatneného zádržného práva žalobcom by totiž žalovanému v súvislosti s jeho výkonom nemohla žalovanému vzniknúť škoda, a preto súd prvého stupňa vyslovil názor, že pohľadávka žalobcu nezanikla započítaním, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre započítanie čo do existencie pohľadávky žalovaného, ktorá by bola spôsobilá na vzájomné započítanie. Pohľadávka žalovaného spočívajúca v náhrade škody (náhrade nákladov na externého prepravcu počas doby zadržania vozidla) nevznikla, keďže si žalobca uplatnil zádržné právo oprávnene a v súlade s ustanoveniami § 151s Občianskeho zákonníka. Žalobca motorové vozidlo zadržal za účelom zabezpečenia svojej splatnej pohľadávky z faktúry č. XXXXXXX za opravu sklápacej nadstavby po tom, čo žalovaný motorové vozidlo dobrovoľne odovzdal žalobcovi za účelom dodania a montáže konštrukcie a plachty. Konštrukcia bola dodaná aj namontovaná, dodanie a montáž plachty ostalo medzi účastníkmi sporné, avšak súd túto skutočnosť nepovažoval za podstatnú pre určenie oprávnenosti zádržného práva. Žalovaný totiž pristavil predmetné vozidlo u navrhovateľa dobrovoľne a v súlade so svojou vôľou a dohodou s navrhovateľom, že konštrukcia a plachta budú dodané neskôr (ako bolo dodané samotné vozidlo s nadstavbou). Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca odporcovi vozidlo svojvoľne alebo ľstivo odňal, ani že by pri odovzdaní vozidla navrhovateľovi uložil, aby s vozidlom naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva a žalobca si splnil povinnosť upravenú v ustanovení § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď žalovaného bezodkladne o zadržaní vozidla a dôvodoch zadržania informoval. Žalobca si pri dodaní konštrukcie a plachty plnil záväzok voči tretiemu subjektu, avšak po dohode so žalovaným. Súd prvého stupňa preto vyvodil záver, že plnenie voči tretiemu subjektu žalobcom alebo dodanie plachty s podtlačou alebo bez nie sú relevantné pre posúdenie, či žalobca žalovanému ľstivo vozidlo odňal, pretože k žiadnemu odňatiu vozidla nedošlo, nakoľko žalovaný vozidlo žalobcovi dobrovoľne odovzdal. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal dôkazy spočívajúce vo výsluchu zamestnancov, ktorí mali namontovať na vozidlo plachtu. Súd prvého stupňa preto považoval za preukázanú pohľadávku žalobcu v sume 1.785,- EUR z titulu zmluvy o dielo a zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej istiny. Tým, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj záväzok uhradiť cenu za vykonané dielo spočívajúce v oprave sklápacej nadstavby, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, ktoré naďalej trvá, a preto súd prvého stupňa žalobcovi priznal aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ platného v čase vzniku omeškania odporcu so splnením peňažného dlhu, a to odo dňa splatnosti faktúry č. XXXXXXX do zaplatenia. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa a trvá na svojom tvrdení, že žalobca mu auto ľstivo odňal, a to tak, že od neho auto vylákal s tým, že mu vyhotoví konštrukciu a plachtu s podtlačou, no v skutočnosti mu išlo o zabezpečenie svojej pohľadávky - zaplatenie faktúry č. XXXXXXX tým, že mu auto odníme. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca bol povinný vydať dielo objednávateľovi, spoločnosti Mercedes-Benz Slovakia s.r.o. a nie žalovanému, nakoľko žalovaný mal dielo len prevziať v mene spoločnosti Mercedes-Benz Slovakia s.r.o.. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania žalobcu v sume 106,97 EUR. Uviedol, že je nepochybné, že žalobca od žalovaného ako lízingového nájomcu prevzal auto, aby mu namontoval plachtu na vozidlo a tak splnil svoj záväzok voči lízingovému prenajímateľovi vozidla spoločnosti Mercedes-Benz Slovakia s.r.o.. Bolo by preto nelogické, keby žalobca, mal vrátiť vozidlo spoločnosti Mercedes-Benz Slovakia s.r.o., keď právo držby mal žalovaný, a preto žalobca zadržal vozidlo žalovanému, ktorý mu vec sám dobrovoľne odovzdal, žalobca mal voči nemu splatnú pohľadávku, a preto nemožno hovoriť o ľstivom odobratí alebo neoprávnenom nakladaní. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou oprávnenosti výkonu zádržného práva a aj možnosťou započítania, keď v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalovaný nemal v čase vzniku pohľadávky žalobcu započítateľnú pohľadávku, ktorá by kryla pohľadávku žalobcu. Súd prvého stupňa tiež správne uviedol, že žalobca si pri dodaní konštrukcie a plachty plnil záväzok voči tretiemu subjektu spoločnosti Mercedes- Benz Slovakia s.r.o. a nie voči žalovanému, a teda nie je správne tvrdenie žalovaného, že súd prvého stupňa túto skutočnosť v rozhodnutí nezohľadnil. K uvedenému odvolací súd dodáva, že žalovaný ako leasingový nájomca mal právo vozidlo držať a užívať, a výkonom zádržného práva žalobca realizoval obmedzenie týchto práv, ktoré žalovanému v skutočnosti prináležali, preto aj žalobca auto vydal žalovanému a nie leasingovému prenajímateľovi. Odvolací súd taktiež v názorovej zhode so súdom prvého stupňa uvádza, že nemožno odovzdanie auta na montáž považovať za ľstivé odobratie veci, ako v odvolaní uviedol žalovaný, nakoľko žalovaný sám z vlastnej vôle auto žalobcovi odovzdal. S poukazom na uvedené skutočnosti ďalej odkazujúc na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je odvolací súd toho názoru, že v konaní bola pohľadávka žalobcu preukázaná z titulu zmluvy o dielo vo výške 1.785,- EUR, ktorá nezanikla započítaním a z dôvodu omeškania žalovaného patria žalobcovi taktiež úroky z omeškania v zákonnej výške. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 106,97 EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 15.3.2013 v sume 81,33 EUR spolu režijným paušálom 7,81 EUR + 20 % DPH (podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, môže sa jej splnenia oprávnený domáhať výkonom exekúcie podľa osobitného predpisu.