Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/255/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201139 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711201139.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: UNIQA poisťovňa, a.s., Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501 proti odporcovi: EMINENS, spol. s r.o., Glejovka 1, Pezinok, IČO: 00 589 497, zastúpenému: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Nám. M. Benku 15, Bratislava, IČO: 36 860 522 o zaplatenie 10.978,23 eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/80/2011-162 zo dňa 2.7.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/80/2011-162 zo dňa 2.7.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.978,23 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 658,50 eur za zaplatený súdny poplatok, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 01.02.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 10.978,23 eur a náhrady trov konania z dôvodu, že dňa 24.07.2009 o 10,00 hod. medzi obcami Častá a Doľany spôsobil žeriavnik Y. G., ako zamestnanec odporcu pri nakládke vrtnej súpravy žeriavom typu Tatra EČV PK-946BH, škodu na návese zn. Humbaur, EČV TT 730, vlastníkom ktorého je spoločnosť VB leasing a.s., držiteľom ktorého je spoločnosť PLASTIFOL, s.r.o. a to tak, že pri naklonení žeriavu s nákladom došlo následkom nedostatočného podopretia žeriavu, resp. prelomením betónovej platne pod podperou žeriavu, následkom čoho bolo spadnutie zavedeného bremena na náves a jeho značné poškodenie. Zdôraznil, že zástupca spoločnosti PLASTIFOL, s.r.o. dňa 24.07.2009 podal na Okresnom riaditeľstve PZ SR, Úrade justičnej a kriminálnej polície, Odbore justičnej polície v Bratislave - okolie trestné oznámenie o poškodzovaní cudzej veci. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 30.07.2009 bolo rozhodnuté o odmietnutí tohto podania z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Navrhovateľ so spoločnosťou PLASTIFOL, s.r.o. uzavrel poistnú zmluvu č. 9137033157 o havarijnom poistení návesu Humbaur, EČV TT 730YH. Poistený dňa 19.10.2009 hlásil navrhovateľovi poistnú udalosť na poistenom návese, navrhovateľ za účelom zistenia rozsahu poškodenia návesu vykonal jeho obhliadku a vyhotovil fotodokumentáciu. Na základe vzniku poistnej udalosti, vyjadrenia zástupcu výrobcu návesu Humbaur v SR k možnej oprave návesu, výpočtu škody na návese, navrhovateľ ukončil šetrenie a vykonal likvidáciu poistnej udalosti, ktorú riešil ako škodu totálnu, teda prípadná oprava by bola neekonomická. Z dôvodu škodnej udalosti priznal a následne vyplatil poistné plnenie v celkovej výške 10.987,23 eur spoločnosti VB LEASING SK, spol. s.r.o., vrátane odpočítaného poistného, ktoré pri zániku predmetu poistenia podľa ust. § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka prináleží poistiteľovi. Navrhovateľ poukázal na ust. § 813 ods. 1, § 420 ods. 1, § 420a ods. 1 písm. a) a § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu škody voči odporcovi s tým, aby poveril svojho poisťovateľa titulom zodpovednosti za škodu k úhrade refundácie škody vo výške 10.978,23 eur. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie istinnými dôkazmi, a to zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 24.07.2009, uznesením ČVS: ORP-1005/1 OVK-BH-2009, oznámením škodovej udalosti z havarijného poistenia zo dňa 19.10.2009, záznamom o obhliadke zo dňa 06.08.2009, zápisom o poškodení vozidla zo dňa 21.12.2010 s fotodokumentáciou, osvedčením o evidencii motorového vozidla, stanoviskom zástupcu výrobcu návesu zo dňa 09.09.2009, vyjadrením k oprave vozidla zo dňa 02.06.2010, výpočtom výšky škody na cestnom vozidle, oznámením o výške poistného plnenia zo dňa 19.5.2010, uplatnením práva na náhradu škody zo dňa 16.02.2010, vyjadrením odporcu zo dňa 25.2.2010, žiadosťou navrhovateľa o vyjadrenie zo dňa 4.5.2010, vyjadrením poisteného o škodovej udalosti zo dňa 10.5.2010, zápisom z havárie, písomnými vyjadreniami G. L.L., E. N., C. E., G. E., G. F., ČSN 27 0143, žalobou podanou na Okresnom súde Trnava sp.zn. 19C/56/2011, vyjadrenie poisteného k škodovej udalosti zo dňa 03.09.2012, objednávkou č. 200907-600, vyjadrením Technickej inšpekcie, a.s. k prevádzke autožeriavu, výpisom z bankového účtu navrhovateľa, objednávkou č. 58/2009 a zistil, že vo vyjadrení k škodovej udalosti zo dňa 3.9.2012 spoločnosť Plastifol s.r.o. oznámila navrhovateľovi, že dostala objednávku na prepravu tovaru od špedičnej firmy B.A.S.K. Logistics, s.r.o., pričom sa jednalo o jednorazovú objednávku na prepravu, keďže s firmou B.A.S.K. Logistics, s.r.o. nemajú pravidelnú spoluprácu. Spoločnosť Plastifol s.r.o. na miesto nakládky uvedené v objednávke iba pristavila vozidlo, na ktoré mala byť naložená žeriavom firmy EMINENS, spol. s r.o. vrtná súprava. Súd konštatoval, že nie je pravda, že by si spoločnosť Plastifol s.r.o. pripravovala stavbu alebo niečo podobné, v prípade vystupuje ako prepravca. Spoločnosť Plastifol s.r.o. nie je stavebník, ani neobjednávala žeriav, mala len uskutočniť prepravu. Spoločnosť Plastifol s.r.o. nie je v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou EMINENS, spol. s.r.o., ani s firmou Itares, s.r.o. Ďalej zdôraznil, že objednávkou č. 200907-600 zo dňa 24.07.2009 si spoločnosť B.A.S.K. Logistics, s.r.o. objednala u prepravcu Plastifol s.r.o. prepravu stroja - vŕtacej súpravy 12 ton, injektážnej stanice 2 tony s príslušenstvom s miestom nakládky stavba v Častej dňa 24.07.2009 s miestom vykládky Sady nad Torysou dňa 27.07.2009. Vo vyjadrení Technickej inšpekcie, a.s. k prevádzke autožeriavu zo dňa 15.10.2012 bolo uvedené, že v zmysle objednávky odporcu zo dňa 20.09.2012 o vyhotovenie odborného vyjadrenia k havárii autožeriavu AD 20 Technická inšpekcia, a.s. odporcovi oznámila, že s ohľadom na to, že nebola vykonaná prehliadka pracoviska tesne po havárii, ani neboli predložené všetky doklady, nemôže k tejto veci dať komplexné odborné vyjadrenie. Technická inšpekcia, a.s. uviedla svoj názor na niektoré povinnosti pri práci s autožeriavom, v členení podľa požiadaviek odporcu. Technická inšpekcia konštatovala, že prevádzkovateľ autožeriavu je povinný určiť k obsluhe oprávneného pracovníka (žeriavnika) za prepravu bremena je zodpovedný žeriavnik, musí sa však riadiť pokynmi viazača bremien, ktorý je aj zodpovedný za zistenie hmotnosti, ako aj uviazanie bremena, viazač bremena musí sledovať bremeno počas celej doby dráhy. Ďalej zdôraznila, že prístup k akýmkoľvek plochám, ktoré nie sú dostatočne pevné, nie je povolený. Za ich zabezpečenie pre bezpečný výkon práce zodpovedá stavebník a kotvenie a stabilizácia zdvíhacích zariadení musí byť odborne navrhovaná a kontrolovaná a to je povinnosťou stavebníka. Ďalej Technická inšpekcia a.s. konštatovala, že musí byť zabezpečená koordinácia medzi zamestnávateľmi na pracovisku a musia byť dohodnuté podmienky vykonávania prác. Zamestnávateľ (stavba) sa nezabavuje zodpovednosti za BOZP. Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ uhradil spoločnosti VB Leasing SK dňa 04.11.2009 sumu vo výške 10.853,47 eur. Objednávkou č. 58/2009 zo dňa 23.07.2009 si spoločnosť Sanstav Group, a.s. objednala u odporcu nakládku žeriavom v Častej dňa 24.07.2009 o 8,00 hod a to nakládku vrtnej súpravy. Súd prvého stupňa poukázal na svedeckú výpoveď B. A., ktorý uviedol, že navrhovateľa ani odporcu nepozná avšak mal vedomosť, že predmetom konania je škoda na návese. Svedok zdôraznil, bol šoférom kamiónu s návesom. Ako podklad na zemi boli uložené cca 2,5 metra široké panely. Svedok nacúval, odplachtoval auto, naložili sa drobnosti, potom sa išiel nakladať stroj. Zdôraznil, že žeriav zdvihol vrtnú sústavu do výšky, potom sa s ňou začal natáčať nad náves a nakladať stroj pričom panel pod žeriavom sa zlomil a tým pádom sa žeriav a vrtná sústava prevážili a spadli na náves a následne vrtná sústava spadla na zem a žeriav sa postavil. Uviedol, že cez priekopu bol navezený makadam, aby mohli vozidlá prejsť, ale čo bolo pod panelmi to nevedel. Na otázku, na akom povrchu stál žeriav, svedok uviedol, že žeriav stál na paneli, tak ako aj kamión s návesom. Zástupca navrhovateľa v rámci vykonaného dokazovania zdôraznil, že poistená spoločnosť Plastifol, s.r.o. bola len prepravcom, ktorý s vykonaním stavby nemal nič spoločné. Tak, ako si niekto objednal žeriav na výkon práce, tak isto si tá istá osoba objednala prepravcu - poisteného na výkon prepravy. Súd prvého stupňa zdôraznil, že žalobou podanou na Okresnom súde Trnava sa spoločnosť Plastifol nedomáha zaplatenia sumy v rovnakej výške ani z rovnakého právneho titulu, ako sa navrhovateľ domáha v tomto konaní. V tomto konaní si navrhovateľ uplatňuje regresný nárok, spoločnosť Plastifol, s.r.o. si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 12.963,10 eur, v ktorej sume nie je zahrnutý regresný nárok vo výške 10.968,23 eur. Odporca v rámci vykonaného dokazovania zdôraznil, že navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka, ale odporca túto zodpovednosť odmieta z dôvodu, že v zmysle STN 270143 je stavbár osobou zodpovednou za prípravu podložia pre výkon žeriavu. Nebolo povinnosťou odporcu pripraviť podložie pre zakotvenie žeriavu, túto povinnosť mal v zmysle uvedenej technickej normy stavbár. Ako podložie boli za účelom nakládky pripravené panely, za ktorých prípravu nenesie zodpovednosť odporca. Po výsluchu žeriavnika a vodiča kamiónu považoval za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdvíhacie zariadenia a to za účelom objasnenia možnosti ukotvenia žeriavu, prípravy podložia a zodpovednosti pri prevádzke žeriavov. Pri prevádzke žeriavu bola dodržaná nosnosť žeriavu, z tohto hľadiska nebola porušená akákoľvek technická norma. Zdôraznil tiež, že pri prevádzke žeriavu je nevyhnutná prítomnosť ďalšej osoby, ktorú zabezpečuje stavbár a je to tzv. viazač. Navrhol, aby navrhovateľ keďže nesie dôkazné bremeno, vysvetlil vzájomne právne vzťahy medzi objednávateľom prepravy resp. stavebníkom, spoločnosťou Plastifol, s.r.o. a odporcom. Poukázal na stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. Na námietku zástupcu navrhovateľa, ktorý zdôrazňoval, že je irelevantné či bol prítomný viazač alebo nebol prítomný viazač pri nákladke predmetného tovaru. Zdôraznil, že nedošlo k viazaniu žiadneho bremena a tak tam viazač nemusel byť prítomný, podotkol, že pojem viazač vyplýva z technickej normy STN 270143, kde je bližšie špecifikované, čo sa pod pojmom viazač rozumie a aké sú jeho povinnosti pri zdvíhaní zariadenia, resp. predmetu. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní je nesporné, že k poškodeniu návesu spoločnosti Plastifol, s.r.o. prišlo po tom, ako podložie, na ktorom bol autožeriav ukotvený, prasklo, z toho dôvodu došlo k nakloneniu autožeriavu a poškodeniu návesu. Uviedol tiež, že nie je pravda, že by k poškodeniu návesu došlo nesprávnou manipuláciou autožeriavnika pri výkone svojej činnosti. Zdôraznil, že odborné vyjadrenie Technickej inšpekcie, a.s. je riadny dôkaz, ktorý v zmysle § 125 O.s.p. a môže slúžiť k objasneniu a zisteniu stavu veci. Osoba, ktorá odborné vyjadrenie vypracovala, vychádzala zo všeobecné záväzných právnych predpisov upravujúcich zodpovednosť osôb pri vykonávaní týchto činnosti. Odporca poukázal tiež na to, že v danom prípade sa jedná o zodpovednosť stavebníka, nakoľko nedošlo k poruche samotného žeriavu, ale došlo k zlomeniu betónového podložia, za čo podľa vyjadrenia technickej inšpekcie a nariadenia vlády č. 396/2006 zodpovedá stavebník, ktorého povinnosťou je podložie pripraviť. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako i na ust. § 420a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako aj na ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je protiprávny úkon, ale určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody a ktorú vyvolala prevádzková činnosť, teda jej nepriaznivé vplyvy na okolie. Prevádzkovou činnosťou je sústavne vykonávaná činnosť organizovaná právnickou alebo fyzickou osobou (podnikateľom) v určitej prevádzke, ktorá, aj keby nebola vymedzená v predmete je činnosti, je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti. Súd prvého stupňa zdôraznil, predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je protiprávny úkon, ale určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Sanstav Group, a.s. si u odporcu objednala nakládku vrtnej súpravy autožeriavom a spoločnosť B.A.S.K. Logistics, s.r.o. si u spoločnosti Plastifol s.r.o. objednala prepravu tejto vrtnej súpravy. Pri realizácii týchto objednávok došlo k prasknutiu panela a následnému pádu autožeriavu aj s vrtnou súpravou na pristavený náves, čím došlo k poškodeniu návesu. Zo svedeckej výpovede vodiča kamiónu s návesom, písomných vyjadrení osôb prítomných pri škodovej udalosti bolo preukázané, že ku škode došlo pri prevádzke žeriavu odporcu dôsledkom nedostatočného zabezpečenia autožeriavu na nevhodnom podloží. Keďže škoda bola spôsobená činnosťou autožeriavu, ktorá má prevádzkovú povahu, v danom prípade sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou podľa § 420a Občianskeho zákonníka, čo je osobitný druh zodpovednosti za škodu, ktorý sa aplikuje aj na zodpovednosť podnikateľov a aplikuje sa pred všeobecnou úpravou zodpovednosti upravenej v Obchodnom zákonníku. Súd uzatvoril, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a jej predpokladom nie je ani protiprávny úkon, ale určitá škodná udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou, ktorá bola príčinou vzniku škody. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 396/2006 ako aj na ust. § 2 ods. 1 ods. 2 cit. nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, súd neskúmal porušenie nejakej povinnosti odporcom (vykonanie protiprávneho úkonu odporcom), ani neskúmal, či spôsobenie škody bolo odporcom zavinené alebo nie, nakoľko pre naplnenie podmienok pre vznik tejto zodpovednosti stačilo, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou odporcu, čo v konaní preukázané jednoznačne bolo. Nepochybne bola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou žeriavu a škodou spôsobenou touto činnosťou na návese, čo stačí na vznik zodpovednosti odporcu za škodu. V konaní bola teda preukázaná zodpovednosť odporcu bez ohľadu na zavinenie a preto sa súd predpokladom zavinenia nezaoberal. S ohľadom na tvrdenia odporcu súd len považoval za potrebné dodať, že žeriavnik mal byť riadne oboznámený s STN 27 0143 a v prípade, ak norma pri prevádzkovaní žeriavu vyžadovala prítomnosť viazača, mal ju zabezpečiť prevádzkovateľ žeriavu, v opačnom prípade však žeriavnik v žiadnom prípade nemal ani s nakládkou začať. Odvolávanie sa odporcu na zodpovednosť stavebníka v zmysle nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. taktiež nie je účinnou obranou, nakoľko podľa názoru súdu nariadenie vlády sa na daný prípad nevzťahuje, keď naloženie vrtnej súpravy priamo nesúviselo so stavebnými prácami na stavenisku. Z dôvodu, že pre vznik zodpovednosti odporcu nebolo potrebné skúmať jeho zavinenie, súd nevykonal odporcom navrhované znalecké dokazovanie ohľadom možnosti ukotvenia žeriavu, prípravy podložia a zodpovednosti pri prevádzke žeriavov, ani nevyžiadal odborné stanovisko zo Slovenskej technickej inšpekcie. Súd zdôraznil, že tvrdenie odporcu z odporu, že osoba, ktorá leasing užívala, riadila celú vykládku a prichystala na stavbe podložie, je nepravdivé, nakoľko v konaní bolo preukázané, že držiteľ návesu bol len prepravcom, so stavbou nemal nič spoločné, podložie nepripravoval, ani vykládku neriadil. Všetky osoby prítomné pri nehode potvrdili, že autožeriav na nakládku pripravoval samotný vodič autožeriavu Emil Maszay. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie uplatnenej pohľadávky tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal odporca. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p a z toho dôvodu sa odporcovi ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Poukázal na stranu 13 napadnutého rozsudku v ktorom súd prvého stupňa uviedol, že v konaní bola preukázaná zodpovednosť odporcu bez ohľadu na zavinenie (tzv. zodpovednosť za výsledok), a preto sa súd predpokladom zavinenia nezaoberal. S ohľadom na tvrdenia odporcu súd zdôraznil, že žeriavnik mal byť riadne oboznámený s STN 27 0143 a v prípade, ak norma pri prevádzkovaní žeriavu vyžadovala prítomnosť viazača, mal ju zabezpečiť prevádzkovateľ žeriavu v opačnom prípade však žeriavnik v žiadnom prípade nemal ani s nákladkou začať. Odporca sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých sovjich doterajších tvrdení a výrok súdu v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu odmietol. Zdôraznil, že škoda nevznikla v dôsledku nevhodného konania zo strany odporcu, ten si splnil všetky povinnosti ktoré mu vyplývajú zo všeobecných predpisov ohľadne práce so žeriavom a skutočnosť, že pri nakladaní žeriavu došlo ku spadnutiu zaveseného bremena na náves, nie je dôsledkom pochybenia zo strany žeriavnika. Odporca uviedol, že celá situácia na stavbe bola plne v rukách stavebníka, ktorý celú výkladku riadil a prichystal na stavbe primerané podložie - betónové panely, ktoré v danom zaťažení nemôžu prasknúť, pokiaľ sú správne uložené. V tomto prípade mal žeriav na dané vyloženie dostatočnú nosnosť v súlade s tabuľkami nosnosti, v opačnom prípade by preťažovanie zariadenia zastavilo stroj. Z uvedeného vyplýva, že škodová udalosť nenastala z dôvodu technického zlyhania stroja, ale zlým podložením pod panelom, ktoré nebolo riadne upravené. K udalosti teda nedošlo porušením povinnosti žeriavnika nakoľko ten skúmal technický stav žeriavu ako aj jeho nosnosť. Podporu zakotvenú na betónovom paneli si zabezpečoval Sanstav Group, a.s. Jeho konaním tak došlo k porušeniu vyhlášky NR SR č. 396/2006 Z.z. § 6, nakoľko nebola zabezpečená spolupráca medzi zamestnávateľmi na stavenisku, usmerňovacie práce so zreteľom na prevenciu vzniku úrazov a iného ohrozenia. Zdôraznil opätovne, že v zmysle STN 270143 je stavbár osobou zodpovednou za prípravu podložia pre výkon žeriavu. Z príslušnej normy vyplýva, že žeriavnik nie je zodpovedný za nákladku pri použití žeriavu ale stavbár, ktorý má povinnosť zabezpečiť prítomnosť osoby tzv. viazača. Nakoľko nedošlo k poruche samotného žeriavu ale došlo k zlomeniu betónového podložia za čo podľa vyjadrenia technickej inšpekcie a nariadenia vlády č. 396/2006 zodpovedá stavebník, nie je možné žalovať odporcu na náhradu škody, ktorá vznikla navrhovateľovi. Z uvedených dôvodov žiadal aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol a zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Zdôraznil, že snahou právneho zástupcu odporcu je presunúť zodpovednosť za vzniknutú škodu od odporcu na spoločnosť Sanstav Group, a.s., ktorá zabezpečovala podporu betónovým podkladom - panelom ako stavebníka, na ktorom pracoval žeriav odporcu s jeho pracovníkom. Podporným dôkazom je tiež odvolávanie sa na technickú normu STN 270143, ktorá sa zaoberá činnosťou stavebníka a iných osôb pracujúcich na stavbe a ich vzájomnými povinnosťami v kontexte s nariadením vlády SR č. 396/2006 Z.z. Navrhovateľ už v obsahu žalovaného návrhu z dostupných listinných dokladov zo škodového spisu preukázal, že žeriavnik pracoval pri nakladaní vŕtacej súpravy sám, na vlastné riziko a na vlastnú zodpovednosť bez účasti ďalšej osoby, ktorá by mala byť podľa názoru odporcu viazačom a tento by mal zodpovedať za nesprávne podložie pod žeriavom. To, že si túto osobu pri výkone a samotnom nakladaní prepravy bremena žeriavnik nezabezpečil, čo je v konaní riadne preukázané, nedáva zámienku na predpoklad, že zodpovednou osobou sa stáva spoločnosť Sanstav Group, a.s., zo súdneho spisu nevyplýva, že by odporca predložil do skončenia dokazovania v konaní pre prvostupňovým súdom listinný dôkaz zakladajúci právny vzťah medzi spoločnosťou Sanstav a.s. a odporcom resp. dohodu alebo zmluvu o dielo, ktorým by bola preukázaná zodpovednosť jednotlivých pracovníkov pri výkone povolania - nakladaní vrtnej súpravy a zodpovednosti niektorej inej osoby za vzniknutú škodu na vrtnej súprave, ako pracovníkom odporcu. Zdôraznil, že navrhovateľ dodatočne zabezpečil, do konania za účelom zistenia objektívneho stavu - konanie samotného žeriavnika pri kotvení žeriavu, písomné prehlásenia pracovníkov spoločnosti ITARES spol. s.r.o., ktorí na zadané otázky navrhovateľa jednoznačne konštatovali, že žeriavnik pri kotvení žeriavu pred nákladkou vŕtacej súpravy pracoval sám, sám si ukotvoval žeriav na paneli bez cudzej pomoci alebo iného pracovníka a už vôbec nie spol. Sanstav, a.s., čo konštatoval aj prvostupňový súd citovaním týchto výpovedí na strane 5 napadnutého rozsudku. Písomnými výpoveďami bolo teda preukázané, že žeriavnik pracoval so strojom sám a na vlastnú zodpovednosť, pričom bol niektorými z prítomných svedkov aj upozorňovaný na nedostatočné podloženie pod nohami (pätkami) žeriavu. Z uvedených dôvodov žiada navrhovateľ rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi identifikované v odôvodnení napadnutého rozsudku ako aj vyjadreniami svedkov prítomnými pri nakládke autožeriavu, výsluchom navrhovateľa aj odporcu ako aj predloženými listinnými dôkazmi pokiaľ ide o odborné stanoviska k predmetnej škodovej udalosti a má za to, že z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov je nesporné, že spoločnosť Sanstav Group a.s. si u odporcu objednala nakládku vrtnej súpravy- autožeriavom a spoločnosť B.A.S.K. Logistics s.r.o. si u spoločnosti Plastifol s.r.o. objednala prepravu tejto vrtnej súpravy. Pri realizácii objednávok došlo k prasknutiu panela a následného pádu autožeriavu aj s vrtnou súpravou na pristavený náves, čím došlo k poškodeniu návesu. Vlastníkom návesu bola spoločnosť V.B. Leasing SK, spol. s r.o. a jej držiteľom, t.j. užívateľom spoločnosť Plastifol, s.r.o., pričom náves bol poistený u navrhovateľa, ktorý škodu na návese posúdil ako totálnu a vyplatil vlastníkovi ako poistné plnenie sumu 10.853,47 eur. Zo svedeckej výpovede vodiča kamiónu s návesom, písomných vyjadrení osôb prítomných pri škodovej udalosti bolo preukázané, že ku škode došlo pri prevádzke žeriavu odporcom v dôsledku nedostatočného zabezpečenia autožeriavu na nevhodnom podlaží. Sporným medzi účastníkmi bolo, či za spôsobenú škodu zodpovedá odporca ako prevádzkovateľ autožeriavu, ako to tvrdí navrhovateľ, pričom podľa odporcu, zodpovednou je spoločnosť Sanstav Group, a.s. ako stavebníka, ktorý bol stavebníkom a odporca nie je pasívne legitimovaný. Keďže škoda bola spôsobená činnosťou autožeriavu, ktorá má prevádzkovú povahu, v danom prípade sa jedná aj podľa názoru odvolacieho súdu o zodpovednosť za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou podľa § 420a Občianskeho zákonníka, v danom prípade ide o osobitný druh zodpovednosti za škodu, ktorý sa aplikuje na zodpovednosť podnikateľov a aplikuje sa pred všeobecnou úpravou zodpovednosti upravenej v obchodnom zákonníku. V danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a jej predpokladom nie je ani protiprávny úkon (porušenie povinnosti), ale určitá škodná udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou, ktorá bola príčinou vzniku škody. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na rozdiel od zodpovednosti podľa § 421a Občianskeho zákonníka nie je ani rozhodujúce, či medzi prevádzkovateľom a poškodeným existoval zmluvný či iný právny vzťah. Prevádzkovateľ zodpovedá poškodenému bez ohľadu na to, či činnosť vykonával pre neho, pre seba alebo pre svojho zmluvného partnera. Pojem prevádzková činnosť sa však neprekrýva úplne s pojmom predmetu činnosti právnickej či fyzickej osoby: prevádzková činnosť síce súvisí s predmetom činnosti danej osoby, avšak nemusí byť vymedzená v jej predmete činnosti v obchodnom či inom registri a nemusí sa jednať o činnosť vykonávanú podnikateľsky. Rozhodujúce je, že musí ísť o sústavne vykonávanú činnosť, ktorá je organizovaná právnickou alebo fyzickou osobou v určitej prevádzke. Prevádzková činnosť je teda aj taká činnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nie je vymedzená v jej predmete činnosti, ktorá je však súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti, a to bez ohľadu na to, či k tejto činnosti je potrebné osobitné verejnoprávne oprávnenie alebo nie, teda či sa jedná o činnosť povolenú. Vzhľadom k skutočnosti, že v danom prípade sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že nebolo možné skúmať porušenie nejakej povinnosti odporcom a skúmať, či spôsobenie škody bolo odporcom zavinené alebo nie, nakoľko pre naplnenie podmienok pre vznik tejto zodpovednosti stačilo, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou odporcu, čo v konaní preukázané bolo. Odvolací súd zdôrazňuje, že bolo povinnosťou odporcu, aby si jeho pracovník- žeriavnik oboznámil so STN 27 0143 a v prípade, ak norma pri prevádzkovaní žeriavu vyžadovala prítomnosť viazača, alebo bolo potrebné zabezpečiť prítomnosť stavebníka, ktorý mal riadne zabezpečiť podlažie pod žeriavom, mal si túto činnosť zabezpečiť samotný odporca. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že nakladanie vrtnej súpravy priamo nesúvisí so stavebnými prácami na stavenisku, a z uvedeného dôvodu nebolo možné aplikovať ani nariadenie vlády č. 396/2006 Z.z., na ktoré sa odporca odvoláva. Podľa § 1 ods. 1 cit. nariadenia, pri zdravotných požiadavkách na stavenisko toto nariadenie ustanovuje minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na stavenisko. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostiach zdravotných požiadavkách na stavenisko na účely tohto nariadenia vlády sa staveniskom rozumie aj priestor, v ktorom sa vykonávajú stavebno-inžinierske práce, a priestor, v ktorom sa vykonávajú výkopové práce, zemné práce, stavebné úpravy, búracie práce, rekonštrukčné práce a renovačné práce, montáž a demontáž konštrukčných prvkov, demontáž, opravy vrátane technického, technologického a energetického vybavenia stavieb, odvodňovacie práce, údržba, udržiavacie práce vrátane maliarskych prác a čistiacich prác a vypratávanie staveniska po skončení prác. Podľa § 2 ods. 2 citovaného nariadenia vlády o minimálnych bezpečnostiach zdravotných požiadavkách na stavenisko na účely tohto nariadenia vlády stavebníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi odporcom a stavebníkom spoločnosťou Sanstav Group, a.s., nebol žiaden právny vzťah, ktorým by bola preukázaná zodpovednosť jednotlivých pracovníkov pri výkone povolania - nakladania vrtnej súpravy a zodpovednosť niektorej inej osoby za vzniknutú škodu na vrtnej súprave ako pracovníkom odporcu. Tak isto bolo v rámci vykonaného dokazovania preukázané, že spoločnosť Plastifol s.r.o. iba pristavila vozidlo, na ktoré mala byť naložená žeriavom odporcu vrtná súprava. Spoločnosť Plastifol s.r.o. nebola stavebníkom na predmetnej stavbe a vystupovala len ako prepravca. Nakládka bola na panelovej ceste, pričom žeriav sa postavil čiastočne na voľný terén a čiastočne na okraj betónového panelu. Pri nakládke boli aj pracovníci firmy, ktorej patrila vrtná súprava a všetci títo pracovníci si v zápise z miesta nehody, kde vystupovali ako svedkovia a k celej udalosti sa vyjadrili. Z vyjadreniami všetkých týchto svedkov sa súd prvého stupňa riadne v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal. Odvolací súd má z uvedených dôvodov za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je odôvodnením v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa vyhodnotil všetky listinné dôkazy, ktorými sa zaoberal, listinné dôkazy vyhodnotil, vyhodnotil taktiež aj svedecké výpovede, uviedol, čo považuje za preukázané a prečo ďalšie navrhované listinné dôkazy, resp. dôkazy (znalecké dokazovanie) nevykonal. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožňuje s názorom odporcu, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu by bol priznal navrhovateľovi, ak by si bol trovy odvolacieho konania uplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.