Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/53/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711204619 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711204619.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Danice Michalkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v právnej veci navrhovateľa: A&T Transport, s.r.o., Vysoká nad Kysucou 524, IČO: 35 746 211, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Silvia Predná, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava proti odporcovi: VA&SO s.r.o., Mlynská 17, Senec, IČO: 36 668 681, o zaplatenie 7.623,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.10. 2012 č.k. 33Cb/191/2011-105 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.10. 2012 č.k. 33Cb/191/2011-105 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,18 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním uložil prvostupňový súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.623,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od splatnosti jednotlivých peňažných nárokov tak, ako boli uplatnené návrhom na začatie konania a nahradiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 457,-- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.532,02 eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku , a to titulom odplaty za prepravu vykonanú navrhovateľom na základe objednávok odporcu. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil a medzi účastníkmi nebolo sporné, že títo uzatvorili zmluvy o preprave, keď odporca jednotlivými objednávkami objednal u navrhovateľa vykonanie prepráv a navrhovateľ odporcom objednané prepravy vykonal. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi odplatu za vykonané prepravy jednotlivými faktúrami, ktoré boli odporcom zaplatené len čiastočne. Odporca ako obranu v konaní, uplatnil voči navrhovateľovi na započítanie svoju pohľadávku na zaplatenie ušlého zisku vo výške 4.777,95 eur, ktorý mu mal vzniknúť z dôvodu straty významných zákazníkov po tom, čo navrhovateľ porušil podmienky vyplývajúce z objednávok a omeškal sa s vykládkami tovaru. Súd prvého stupňa mal za preukázaný vznik obchodno- záväzkového vzťahu medzi účastníkmi a posúdil ho ako vzťah podliehajúci úprave Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), pretože miesta dodania zásielok a miesta prevzatia zásielok sa nachádzali v rôznych štátoch a Slovenská republika je zmluvným štátom Dohovoru. Prvostupňový súd skonštatoval, že odporca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku pohľadávke, ktorú uplatnil ako obranu proti návrhu, keď nepreukázal, že v zmysle článku 30 bod 3 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v prekluzívnej 21-dňovej lehote potom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi, uplatnil u navrhovateľa svoje nároky na náhradu za prekročenie dodacej lehoty. Za uplatnenie nárokov na náhradu za prekročenie dodacej lehoty nepovažoval súd prvého stupňa, z dôvodu uplynutia 21- dennej lehoty, písomnú výhradu odporcu zasielanú navrhovateľovi po 23.02.2011. Prvostupňový súd posúdil oprávnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny podľa § 261, § 610 a § 625 Obchodného zákonníka a súčasne podľa článku 1 bod 1, článku 30 bod 3 a článku 32 bod 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania priznal súd prvého stupňa podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške zákonného nároku , a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa úspechu vo veci a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vyčíslenie náhrady trov je podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom odporcu prvostupňový súd zaviazal podľa § 149 O.s.p. zaplatiť priznanú náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal včas odvolanie odporca a žiadal, aby súd nariadil vo veci nové pojednávanie , pretože sa na pojednávanie nariadené súdom prvého stupňa na deň 26.10.2012 nemohol z dôvodu práceneschopnosti dostaviť a nebol si vedomí, že okrem dokladu o práceneschopnosti mal požiadať o odročenie pojednávania. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 09.01.2013 a uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu a súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ uviedol, že vo veci boli prvostupňovým súdom nariadené dve pojednávania, pričom na prvé pojednávanie vo veci sa riadne predvolaný odporca nedostavil, ospravedlnil sa a požiadal o jeho odročenie, ale na výzvu súdu preukázať tvrdené dôležité dôvody nereagoval. Na pojednávanie vytýčené na deň 26.10.2012 sa odporca z dôvodu práceneschopnosti ospravedlnil, ale o jeho odročenie nepožiadal. Potvrdenie odporcu o práceneschopnosti nespĺňalo podľa názoru navrhovateľa náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p., keď neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav odporcovi neumožňuje účasť na pojednávaní. Záverom navrhovateľ uvádzať, že neúčasť odporcu na pojednávaniach považuje za účelovú, pričom odporca mal dostatok času na to, aby v konaní opísal všetky skutočnosti a okolnosti prípadu, a to buď prostredníctvom písomného vyjadrenia alebo zvoleného zástupcu. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení súčasne vyčíslil trovy právneho zastúpenia ako odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 237,34 eur a režijný paušál 7,81 eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje 294,18 eur a žiadal, aby odvolací súd zaviazal odporcu k ich náhrade. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeného rozhodnutia. V prejednávanej veci žalobca elektronickým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.06.2012 a doplnením písomne dňa 06.06.2012 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 05.06.2012 z dôvodu, že sa zdržiava mimo územia SR a súčasne požiadal o odročenie tohto pojednávania. Predvolanie na pojednávanie bola odporcovi riadne doručené dňa 09.05.2012. Na výzvu súdu prvého stupňa doručenú odporcovi dňa 17.08.2012, aby preukázal dôvod žiadosti o odročenie pojednávania, odporca nereagoval. Ďalší termín pojednávania nariadil prvostupňový súd na deň 26.10.2012 a odporcovi bolo predvolanie na nový termín pojednávania doručené riadne dňa 17.08.2012. Odporca doručil súdu v deň konania pojednávania potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. V zmysle rozhodnutia NS SR publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky v zošite č. 6, str. 45, por. č. 120/1999 právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré právo zaručuje článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nie je možné chápať, tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto jeho práva. Odročiť pojednávanie je možné len z dôležitých dôvodov, teda prekážka alebo okolnosť, ktorá nastala musí predstavovať „dôležitý dôvod“ a s ohľadom na jej povahu sa musí vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo iným aspektom ospravedlniteľnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2010, sp. zn. 3 Obdo 11/2009). V tomto prípade odporca svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 05.06.2012 neospravedlnil dôležitým dôvodom, pretože neprítomnosť odporcu na území SR nie je možné bez ďalšieho považovať za dôležitý dôvod, pre ktorý je potrebné pojednávanie vo veci odročiť .Posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania patrí v každom konkrétnom prípade konajúcemu súdu ( nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 68/1998). Ak súd skúma, či na strane účastníka konania sú dané dôležité dôvody na odročenie pojednávania, môže vychádzať len z tých skutočností a okolností, ktoré účastník uviedol vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania. Teda účastník konania je povinný bližšie špecifikovať okolnosti týkajúce sa dôvodu jeho žiadosti o odročenie pojednávania a oznámiť ďalšie údaje, pre ktoré sa nemôže zúčastniť pojednávania týkajúce sa napríklad účelu svojej neprítomnosti na území SR, naliehavosti , nemožnosti vyriešiť časovú kolíziu iným spôsobom a pod. tak, aby mohol súd posúdiť, či ide o také dôvody, ktoré je možné kvalifikovať ako dôležité a následne rozhodnúť o odročení pojednávania. V tomto prípade však odporca vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, že v čase jeho konania nebude prítomný, pretože sa zdržiava v zahraničí a nestihne sa riadne a včas vrátiť do termínu pojednávania, pričom ďalšie okolnosti nešpecifikoval napriek tomu, že sa o termíne pojednávania dozvedel niekoľko týždňov pred jeho konaním , pričom svoju neúčasť na pojednávaní, resp. svoju neprítomnosť na území SR žiadnym spôsobom ani následne nepreukázal. Existenciu dôležitého dôvodu môže súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Odporca žiadnym spôsobom, a to ani dodatočne, hoci ho súd prvého stupňa vyzval, nepreukázal súdu ním tvrdené dôvody jeho neúčasti na pojednávaní, teda obsah jeho žiadosti o odročenie pojednávania nebola v čase rozhodovania súdu ani dodatočne preukázaná a zostala len v rovine nepodložených tvrdení odporcu. Na pojednávanie nariadené súdom prvého stupňa na deň 26.10.2012 sa odporca nedostavil a v deň konania pojednávania doručil potvrdenie Sociálnej poisťovne o svojej dočasnej práceneschopnosti od 25.10.2012. Súdu odporca neadresoval žiaden procesný úkon, ktorým by žiadal o odročenie pojednávania. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.02.2013 sp. zn. 5Cdo/345/2012, nie je možné ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní, ktoré obsahuje vysvetlenie o dôvodoch neúčasti bez toho, aby účastník požiadal súčasne o odročenie pojednávania považovať za žiadosť o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. V tomto prípade odporca svojim podaním vyjadril len dôvod neúčasti na pojednávaní spočívajúci v jeho zdravotnom stave, pričom odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že zdravotný dôvod odporcu nebol preukázaný spôsobom, ktorý predvída § 119 ods. 3 O.s.p. účinný od 01.01.2012 a naviac podanie odporcu neobsahovalo žiadosť o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že postupom súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu ani odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom, odporca mal v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočný priestor na uvedenie všetkých podstatných skutkových okolností prejednávanej veci. Odvolací súd preto nepovažoval námietky odporcu uvedené v jeho odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu advokáta za jeden úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (vyjadrenie navrhovateľa ku odvolaniu odporcu) pri odmene za jeden úkon právnej služby vo výške 237,34 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 1 x paušálna náhrada 7,81 eur (rok 2013) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., všetko spolu s 20% DPH predstavuje 294,18 eur, ktorú sumu ako náhradu trov odvolacieho konania uložil súd zaplatiť advokátovi navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.