Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/518/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711206237 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711206237.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci t.č. plnoletej R. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky a starostlivosti súdu o maloleté deti G.: U., D.. XX.XX.XXXX, O., D.. XX.XX.XXXX V. V., D.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, deti rodičov: M. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, N., zast. FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomerská 6, Bratislava, a M. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX, N., zast. AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.05.2013, č.k. 11P 111/2011-443, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 27.05.2013, č.k. 11P 111/2011-443 zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj plnoletej R., ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Na základe vykonaného dokazovania súd sa nestotožnil s argumentáciou otca, že jeho finančná situácia je zlá a preto nie je schopný súdom určené výživné uhrádzať v plnej výške, čoho dôkazom podľa názoru súdu je i tá skutočnosť, že žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia o výstavbe rodinného domu. K príjmom oca zaujal postoj, že otec sa tieto počas celého konania snažil účelovo meniť a zahmlievať. Na skutočnosť, že má finančné problémy nie je podľa názoru súdu možné prihliadať najmä z toho dôvodu, že maloleté deti nemôžu byť ukrátené na svojich právach. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou povinnosťou a právom dieťaťa. Povinnosťou otca je, aby si finančnú situáciu vyriešil tak, aby bol schopný na výživu maloletých detí prispievať sumami, ktoré mu súd v roku 2010 stanovil. Pokiaľ je príjem otca nedostatočný, otec si musí svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby svojim konaním neohrozoval práva a právom chránené záujmy jeho maloletých detí. V tejto súvislosti zdôraznil, že naposledy bola upravovaná výška výživného pred 3 a pol rokom, pričom napriek tvrdeniam otca o jeho zlej finančnej situácii si tento od podania návrhu v roku 2011 nenašiel žiadne iné zamestnanie, ktoré by mu umožňovalo zlepšenie jeho finančnej situácie, napriek jeho dobrému zdravotnému stavu. Pri rozhodnutí zohľadnil, že otec žiadnym spôsobom neparticipuje na starostlivosti, opatere a ani na výchove svojich detí, na rozdiel od matky, ktorá zabezpečuje celú starostlivosť o 3 maloleté deti a t.č. plnoletú R., z ktorých maloletý U. má zdravotné problémy neurologického charakteru, čo si zo strany matky vyžaduje zvýšenú starostlivosť a opateru. Rovnako zdôraznil, že aj u ďalších dvoch maloletých detí O. V. V. vzhľadom k zvyšovaniu ich veku, sa nároky na ich opateru a starostlivosť budú neustále zvyšovať. Vec právne posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu otec maloletých detí U., O., V. V. A. R., ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V písomnom odôvodnení rozsudku podľa jeho názoru súd uvádza celý rad nepresností, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania, napr. ohľadom užívania motorového vozidla značka P. R., či účelovosti tvrdení o výške jeho príjmu. Súd hľadal protirečenia v jeho výpovediach, nebral však pritom do úvahy jeho osobu a charakter. Keby bol dobrý v matematike, nerobí murára. Očakávať preto od neho presné čísla je iluzórne, hlavne keď tieto odporujú jeho vlastnému daňovému priznaniu. Súd pri jeho výsluchu nepoložil otázky tak, aby zistil objektívnu pravdu, ale uspokojil sa iba s príjmom ním odhadnutým. Je zrejmé, že ako rodina otca, tak aj rodina matky žijú v stave chudoby a hmotnej núdze. Súd však uznal ako odôvodnené aj výdavky matky na maloletých, ktoré nesúvisia s uspokojovaním ich základných potrieb. Taktiež záver súdu o prerušení štúdia plnoletej R. odporuje obsahu spisu. Pokiaľ ide o jeho zárobkové možnosti, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nepodnikol žiadne kroky na zabezpečenie príjmov, nevykonal však v tomto smere žiadne dokazovanie na zistenie, či sú nejaké možnosti zárobku pre vyučeného murára v regióne Pezinok, ktoré by bezdôvodne odmietol. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí a kolízny opatrovník maloletých detí. Matka maloletých detí navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnila s odôvodnením rozsudku, mala za to, že súd správne poukázal na ňou opakovane zdôrazňované nezrovnalosti v informáciách o príjme otca, zosumarizoval odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj plnoletej R., možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj jej a aj v súlade s odporučením kolízneho opatrovníka návrh otca na zníženie výživného na zákonné minimum zamietol. Mala za to, že v konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky, pričom sa tiež zásadne zmenili pomery aj na strane maloletých detí, ktoré by dokonca odôvodňovali podanie návrhu na zvýšenie výživného. Otec si zjavne, a to i napriek dĺžke súdneho konania do dnešného dňa neuvedomil základnú a zásadnú zásadu, a to, že výživné je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zdôraznila, že otec mal minimálne od iniciovania súdneho konania v roku 2011 dostatočne dlhý čas na to, aby svoju údajne zlú finančnú situáciu, ktorá má dokonca trvať od roku 2009 a v rámci ktorej dosahuje ním tvrdený príjem na úrovni cca XXX € mesačne skonsolidovať tak, aby si predovšetkým dokázal plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom napr. tým, že si nájde stabilné zamestnanie s pravidelným mesačných príjmom, najmä s poukazom na možnosti zamestnania sa v Bratislavskom kraji, prípadne svoju finančnú situáciu si ako človek v produktívnom veku bez vážnejších zdravotných problémov vylepší napr. priebežnými brigádami a pod.. Mala za to, že otec v priebehu konania nepreukázal, že by aktívne vyvinul snahu na zlepšenie svojej finančnej situácie a žiadnym spôsobom ani nepreukázal, že by si aktívne hľadal aj iné zamestnanie. V tejto súvislosti poukázala na to, že je povinnosťou účastníka konania preukázať a na podporu svojich tvrdení predložiť príslušné dôkazy, nie je povinnosťou súdu zisťovať, či pre otca ako vyučeného murára sú možnosti zárobku v regióne Pezinok. Bez stáleho zamestnania totiž môže zostať len ten, kto nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým nezaopatreným deťom. Čo sa týka návrhu otca na zníženie výživného, tento zmenu pomerov na jeho strane odôvodňuje tým, že prevzal väčšinu spoločných záväzkov z manželstva, pričom z dôvodu hospodárskej krízy, platobnej insolventnosti a nedostatku pracovných príležitostí sa mal dosať do druhotnej platobnej neschopnosti. Čo sa týka prevzatých spoločných záväzkov otcom uviedla, že veľká časť týchto záväzkov vznikla podľa jej názoru z dôvodu nezodpovedného a nehospodárneho prístupu otca, keď si tento ešte počas trvania manželstva vzal úver na podnikanie, ktorý následne splácal tým spôsobom, že si vzal ďalšie úvery v nebankových inštitúciách typu H., Y. a pod., čím objektívne došlo k výraznému úverovému zaťaženiu rodiny. Okrem toho takmer polovicu zo sumy, ktorú otec spláca titulom prevzatých úverov tvorí splátka lízingu na osobné motorové vozidlo značky P. R., ktoré otec užíva pre svoje potreby, kým ona s maloletými deťmi využíva prostriedky hromadnej dopravy, pričom nie je možné vylúčiť, že otec auto užíva aj na podnikateľské účely. V tomto smere poukázala na výpoveď otca na pojednávané dňa 14.11.2011, kde sám otec uviedol, že auto kúpil za 500.000,-Sk a bolo určené na podnikateľskú činnosť. Z uvedeného dôvodu námietka otca uvedená v odvolaní týkajúca sa predmetného vozidla nie je dôvodná. K spoločným záväzkom uviedla, že v konaní bolo preukázané, že nielen otec, ale aj ona spláca časť spoločných záväzkov, pričom naviac zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti. Je viac ako zrejmé, že suma ktorou otec prispieva na úhradu potrieb maloletých detí nepokryje ani základné potreby, ako sú bývanie, strava, ošatenie, cestovné, náklady na školu a pod., nehovoriac o výdavkoch na krúžky, či voľnočasové aktivity, ktoré v plnom rozsahu zabezpečuje ona. Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že otec si návrh na zníženie výživného podal rok a 4 mesiace po právoplatnom rozhodnutí súdu o rozvode manželstva, kde otec súhlasil s výškou výživného. Otec ani určené výživného neplatil, čo matka bola nútená pre ďalší zdravý, psychický, fyzický a sociálny vývin maloletých detí riešiť prostredníctvom exekútora a následne uplatnením náhradného výživného. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V danej prejednávanej veci predmetom ktorej je návrh otca na zníženie výživného, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( 120 ods. 1, 2 O.s.p. ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní otcom podaného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p. ), a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ). Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ako výsledok hodnotenia dôkazov by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov, jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť, uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku, upraveného v ustanovení v § 157 O.s.p.. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V danej veci súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom na rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného okolnosti namietané otcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov súvisiacich so zisťovaním rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o odvolanie otca, s tvrdeniami v ňom uvedenými sa odvolací súd nestotožnil. Pokiaľ ide o motorové vozidlo P. R., súd prvého stupňa svoje skutkové zistenie vyvodil z výpovede otca na pojednávaní dňa 14.11.2011. Čo sa týka zárobkových pomerov otca, tieto vyhodnotil v kontexte s prednesmi a výpoveďami otca v priebehu celého konania vo vzťahu k predloženým daňovým priznaniam. Iluzórne pocity otca o tom koľko v skutočnosti zarobí, či jeho pozabudnutie platiť odvody, u podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť bez ohľadu na osobu a charakter nemožno v konaní o výživné na maloleté deti zohľadniť v jeho prospech. Je pravdou, že ako otec tak aj matka s maloletými deťmi a plnoletou Zuzanou žijú v stave chudoby a hmotnej núdzi, pri rozhodovaní však nebolo možné nezohľadniť, že už doposiaľ určené výživné vzhľadom na vek a potreby detí, ako aj nárast ich potrieb od posledného rozhodnutia o výživnom je minimálne a že ďalším znížením výživného by došlo k priamemu ohrozeniu života a zdravia detí, keď by nemali zabezpečené nevyhnutné, nieto odôvodnené potreby pre svoj život. Ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd dáva otcovi do pozornosti, že vyživovacia povinnosť k maloletým deťom je základnou povinnosťou rodičov, ktorú si musia plniť aj na vlastný úkor, pričom otec, ktorý má XX rokov, t.j. je v produktívnom veku, vyučený murár žijúci v blízkosti Bratislavy, kde sú dostatočné pracovné ponuky, v konaní nepreukázal svoju neschopnosť dosiahnuť príjem ,z ktorého by bol schopný doposiaľ určené výživné platiť. Otec v konaní rovnako nepreukázal snahu o aktívne riešenie ním tvrdenej zlej finančnej situácie, preto len poukazovanie na ňu nemôže byť dôvodom, ktorý by zakladal zmenu pomerov na jeho strane odôvodňujúcu vysloviť právny záver, že na strane otca od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorú by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.