KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava10. 11. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/144/2014 z 10. 11. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. novembra 2014, sp. zn. 5Co/144/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1711208058.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/144/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711208058
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711208058.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci navrhovateľa: K. T., J.: Q. XX, Š.,
zastúpená JUDr. Jánom Benčurom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 41 proti odporcovi:
I. T., J.: Q. XX, Š., zastúpený JUDr. Evou Klemovou, advokátkou so sídlom v Pezinku, M.R.Štefánika 1,
o obmedzenie užívacieho práva k bytu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
zo dňa 03.10.2013 č.k. 8C 181/2011-179 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporcu vo výške 205,60 eur JUDr.
Eve Klemovej, advokátke v Pezinku, M.R. Štefánika 1.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom navrhovateľky zamietol a uložil jej povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 470,36 eur.
Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 22.06.2011 domáha,
aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal
- 2 -

odporcovi vstupovať do spoločného obydlia na Q. A. XXX/XX, so záhradou v Š. z dôvodu, že odporca je
voči nej dôvodne podozrivý z fyzického násilia s tým, že má strach o svoj život. Súd jej návrhu vyhovel
a uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Č..T.. XC XXX/XXXX-XX odporcovi uložil, aby dočasne nevstupoval
na nehnuteľnosti a to konkrétne do rozostavaného rodinného domu postaveného na parc. č. XX/X, bez
uvedenia súpisného čísla, a súčasne na nehnuteľnosti parc. č. XX/X, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 142 m2, a parc. č. XX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere
77 m2 katastrálne územie E. Š., M. Š., M. G., X. E. T. L. T. Ú. E. J., D.Á. T. D., a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Pezinok. Súčasne navrhovateľku zaviazal do
30 dní odo dňa doručenia uznesenia podať žalobu vo veci samej. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.06.2011.

Návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala vydania rozsudku, ktorým by
súd úplne vylúčil odporcu z užívania rozostavaného rodinného domu postaveného na parcele číslo XXX/
X bez uvedenia súpisného čísla a súčasne z nehnuteľnosti parcela číslo XX/X, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 142 metrov štvorcových a parcela číslo XX/X druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 77 metrov štvorcových zapísané na LV číslo XXXX pre katastrálne územie
E. Š., M. Š., M. G. E. T. L.L. T. Ú. E. J., D. T. D., počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že odporca je
povinný opustiť nehnuteľnosti, ku ktorým mu bolo úplne vylúčené užívacie právo, ihneď od právoplatnosti
rozhodnutia súdu.



Svoj návrh vo veci samej navrhovateľka odôvodnila tým že účastníci konania sú manželia od roku 2006,
s odporcom bývajú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, toho času bez súpisného čísla (ide o
rozostavanú budovu), ktorý si postavili na pozemku parcela číslo XX/X druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 77 metrov štvorcových, katastrálne územie E. Š., M. Š., M. G., X.Í. E. T. L. T. Ú. E.
J., D. T. D.. G. G. Č. XX/X S. G. G. Č. XX/X M. výmere 142 m2 nadobudli darovacou zmluvou zo dňa 18.
5. 2007 do podielového spoluvlastníctva. Uviedla, že od času, kedy sa s odporcom prisťahovali do obce
- 3 -

Š., začal odporca často požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých sa správa vulgárne a toho
času už aj násilne; ich spolužitie s odporcom vykazuje známky násilia agresivity a útokov z jeho strany.
Navrhovateľka je ťažko zdravotne postihnutá, na invalidnom dôchodku a násilné správanie odporcu
voči nej negatívne vplýva na jej zdravotný stav a psychiku. Po fyzickom napadnutí zo strany odporcu
dňa 21. 6. 2011 má dôvodnú obavu o svoje zdravie a život, v tento deň oddychovala doma po požití
predpísaných liekov, keď odporca prišiel pod vplyvom alkoholu do jej izby, pristúpil k jej posteli a bez
akéhokoľvek dráždivého podnetu z jej strany ju začal ťahať za vlasy, vulgárne nadávať, fackať po celej
hlave a po tvári. Z jeho zomknutia sa jej podarilo vyslobodiť, avšak odporca obišiel posteľ a päsťou
pravej ruky ju udrel do hornej ľavej časti trupu. Svojim násilným správaním jej spôsobil povrchové
poranenia, pričom vyhrotením kumulovaných násilných atakov zo strany odporcu sa dostala do stavu,
kedy - aj vzhľadom na svoj zdravotný stav a postihnutie - pociťuje voči odporcovi strach a obáva
sa, že vo svojom násilnom konaní bude voči nej naďalej pokračovať, pričom ona sa nebude vedieť
ochrániť. Poukázala na správu obvodného oddelenia policajného zboru Modra, podľa ktorej hliadka
Perlon 105, po žiadosti navrhovateľky o pomoc, vstúpila do domu kde odporca ležal na posteli a odmietal
komunikovať s príslušníkmi PZ. Po výzve, aby nasledoval hliadku na OO PZ Modra za účelom podania
vysvetlenia toto odmietol a z toho dôvodu bol v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona 171/1993 Z.
z. O policajnom zbore predvedený na OO PZ Modra, kde bol odporca vyzvaný k vykonaniu dychovej
skúšky, čo odmietol. Toto násilné konanie odporcu voči navrhovateľke je riešené ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Odporca bol dňa 21. 6. 2011 príslušníkmi PZ vykázaný z ich spoločného obydlia na dobu 48 hodín,
pričom navrhovateľka v uvedenej lehote podala na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorému súd v celom rozsahu aj vyhovel (uznesenie číslo konania 8C XXX/XXXX - XX X. K. XX.
X. XXXX). Navrhovateľka má za to, že správanie odporcu voči nej je možné považovať za fyzické
aj psychické násilie, poprípade hrozbu takýmto násilím, ktoré predpokladá ustanovenie § 146 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Spolužitie s odporcom sa pre ňu stáva už viac neznesiteľným. Odôvodnene
predpokladá, že návrat odporcu do predmetného rodinného domu by opätovne spustil lavínu strachu
a stresu z jeho prítomnosti a prípadných atakov voči jej osobe; doterajšie násilné správanie odporcu
nemožno bagatelizovať a podceňovať a to vzhľadom aj na jej nepriaznivý zdravotný stav. Život s
odporcom sa pre ňu stal v
- 4 -

dôsledku jeho násilného správania neznesiteľným, pričom si nevie predstaviť ďalšie spolužitie s ním v
spoločnej domácnosti. Nakoľko doterajšie spolužitie s odporcom bolo problémové, má dôvodnú obavu,
že po jeho návrate do obydlia sa situácia bude opakovať a bude dochádzať k ohrozovaniu jej života
a zdravia. Je v situácii, kedy nemá inú možnosť ubytovania, nevlastní žiadny majetok a jediným jej
príjmom je invalidný dôchodok vo výške 226,70 euro mesačne. Z uvedeného dôvodu aj požiadala súd o
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktorej žiadosti súd vyhovel a uznesením zo dňa XX. L. XXXX
Č. T. XC XXX/XXXX - XXX navrhovateľke priznal úplné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Odporca navrhol predmetnú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi
náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Uviedol, že je pravdou, že ich manželstvo s navrhovateľkou
nebolo v posledných rokoch harmonické, nasvedčuje tomu skutočnosť, že bolo aj rozsudkom Okresného
súdu Pezinok číslo XXP XXX/XXXX - XX X. K. XX. X. XXXX aj rozvedené; toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa XX. X. XXXX. Ďalej uviedol, že je tiež pravdou, že počas trvania ich manželstva
požíval alkoholické nápoje, bolo to však iba príležitostne alebo cez víkend; dôrazne poprel, že by
navrhovateľku nejakým spôsobom fyzicky alebo psychicky ohrozoval alebo napadol, či už v dávnej
minulosti alebo dňa 21. 6. 2011. Uviedol, že jeho konanie bolo dôsledkom správania navrhovateľky,
keďže bola vždy mimoriadne hašterivá a neustále vyvolávala konflikty, a to nielen v ich manželstve, ale
v každej sfére svojho života, či už v pracovnej alebo vo vzťahu k priateľom a známym; opakovane sa na
všetko sťažovala, každému pripisovala vinu, ale svoj podiel viny alebo iné objektívne okolnosti vôbec



nevnímala. Preto začal odchádzať z domu, aby nemusel byť v jej prítomnosti a keď sa vracal domov,
síce pod vplyvom alkoholu, ale nie agresívny, tak si zakaždým našla zámienku pre hádku a opakovane
ho provokovala. Dnes už vie, že jej konanie malo jeden jediný zmysel - nájsť dôvod na to, ako sa ho
zbaviť a vyhodiť ho z domu. K incidentu zo dňa 20. 7. 2011 uviedol, že on navrhovateľku nenapadol a
ak medzi nimi došlo ku kontaktu, tak tento nebol úmyselný a bol iba dôsledkom provokácie jeho osoby
navrhovateľkou po jeho príchode domov, ktorej vôbec nemá chuť byť účastníkom a navrhovateľku iba
odstrčil, aby mu dala pokoj a nechala ho vyspať sa. Navrhovateľka ani v ten deň, ani žiaden iný predtým
nemohla pociťovať žiadnu dôvodnú obavu hrozby násilia, keďže nikdy žiadne psychické alebo fyzické
násilie na nej páchané nebolo. Ďalej uviedol, že podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka
- 5 -

nie je možné obmedziť alebo vylúčiť jeho užívacie právo k parcele číslo XX/X a parcele číslo XX/X,
zapísaných na LV číslo XXXX pre T..Ú.. E.Ľ. Š., keďže tieto sú v katastri nehnuteľností zapísané ako
zastavané plochy, v ktorých nie je možné bývanie, ako to má na mysli uvedené zákonné ustanovenie s
tým, že užívacie právo k nim nie je totožné s užívacím právom k domu alebo bytu. Súčasne uviedol, že
návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť ani z dôvodu, že obmedzenie alebo vylúčenie z užívania
nehnuteľnosti prichádza do úvahy podľa § 705a OZ v prípade, ak ide o byt v spoločnom nájme manželov,
čo však nie je ich prípad a podľa § 146 ods. 2 OZ v prípade, ak ide o dom alebo byt patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o čom však tiež nesvedčí zápis v katastri nehnuteľností,
keďže podľa údaju LV číslo XXXX pre T. Ú. E. Š. je rozostavaný rodinný dom na parcele číslo XX/X v
ich podielovom spoluvlastníctve v podiele 1/2 pre každého z nich.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 115, ust. § 179 ods. 1, ust. § 474 ods. 1, ust.
§ 475, ust. § 132, ust. § 153 ods. 1 OZ, konštatujúc, že existencia konkrétneho fyzického či psychického
násilia, resp. hrozby takýmto násilím musí byť v konaní náležite preukázaná. Dôkazná povinnosť
zaťažuje toho z manželov, voči ktorému násilie či hrozba násilím smeruje, pričom musí byť preukázané,
že medzi fyzickým či psychickým násilím, resp. hrozbou takýmto násilím a neznesiteľnosťou spolužitia
v spoločnej domácnosti existuje príčinná súvislosť. Vylúčenie spoluvlastníka z užívania spoločného
domu alebo bytu je výnimočným, krajným riešením, ak nebude možné docieliť zamedzeniu násilia iným
spôsobom.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre obmedzenie odporcu z užívania
rozostavaného rodinného domu postaveného na parcele číslo XXX/ X bez uvedenia súpisného čísla a
súčasne z nehnuteľnosti parcela číslo XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 142
metrov štvorcových a parcela číslo XX/X druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 77
metrov štvorcových, zapísané na LV číslo XXXX pre katastrálne územie E. Š., M. Š., M. G. E. T. L. T.
Ú. E. J., D. T. D. z dôvodov, ktoré uvádza navrhovateľka.

- 6 -

Pokiaľ ide o skutok, ktorý sa stal 21.06.2011, ktorý tvorí meritórny základ žaloby navrhovateľky, súd mal z
predložených listinných dôkazov za preukázané, že o tomto skutku, (ktorý sa mal stať dňa 21.06.2011),
bolo rozhodnuté Obvodným úradom Pezinok odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 03.01.2012 tak,
že tento vydal rozhodnutie, ktorým ako prvostupňový správny orgán v zmysle ust. § 77 zákona o
priestupkoch zastavil konanie voči priestupku (proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona o priestupkoch), z ktorého bol I. T. obvinený, nakoľko mu nebolo preukázané spáchanie
skutku, o ktorom sa konalo.
Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti, na ktoré poukazovala navrhovateľka - neposkytnutie pomoci v chorobe
po operácií, vymknutie z bytu, urážanie a nadávky zo strany odporcu - súd má v danej veci za to, že
z opisu jednotlivých skutkov nebolo v konaní dostatočne preukázané, že by spolužitie účastníkov bolo
neznesiteľné, respektíve, že by odporca svojím správaním naplnil niektorú skutkovú podstatu trestného
činu. V danom prípade mal súd za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú veľmi vyhrotené a to
podľa názoru súdu hlavne z dôvodu rôznosti pováh účastníkov ako aj spôsobu riešenia konfliktných
situácií.

Naviac je nesporné, že rozvrat manželských vzťahov účastníkov už bol v dôsledku ich rozdielnych
názorov na riešenie životných situácií a problémov, rozdielnosti pováh ako aj ich citového odcudzenia



zavŕšený ich definitívnym partnerským rozchodom, keď Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. XXP XXX/
XXXX - XX X. K. XX. X. XXXX manželstvo účastníkov právoplatne rozviedol.

Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou (§ 120 ods.1 O.s.p.), splnenie dôkaznej povinnosti
však neznamená unesenie dôkazného bremena, nakoľko účastník sporu môže splniť svoju dôkaznú
povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jeho tvrdení, dôkazné bremeno
neunesie.

Vzhľadom na uvedené, keď navrhovateľka v predmetnej veci neponúkla súdu také dôkazné prostriedky,
ktorými by sa jednoznačne preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti, súdu neostalo iné,
ako jej návrh zamietnuť.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
- 7 -

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie navrhovateľka poukazujúc na to,
že dôkaz, o ktorý sa súd prvého stupňa oprel bol aj pracovný posudok, ktorý nesúvisí s predmetným
konaním a je nezákonným dôkazom. V ďalšom navrhovateľka opätovne vo svojom odvolaní rozobrala
skutkový stav a podrobne sa zaoberala definovaním pojmu násilie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie.
Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky odporca po zhrnutí skutkového stavu uviedol, že
považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a navrhuje odvolaciemu súdu ho potvrdiť.
Uplatnil si právo na náhradu trov konania. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z
dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1, O.s.p.,
dospel pritom k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie
právo druhého manžela k domu alebo k bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z.z.).
Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a teda aj s
jeho rozhodnutím, s tým, že na dôkazy predložené odvolaciemu súdu prvý krát v priebehu odvolacieho
konania, odvolací súd nemohol v zmysle ust. § 205a prihliadať.
- 8 -

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O..sp., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške
205,60 eur za tri úkony právnej služby a to - porada s klientom (1/2 zo 61,87 a 8,04 eur režijný paušál)),
vyjadrenie k odvolaniu (61,87 a 8,04 režijný paušál), pojednávanie dňa 11.11.2014 (61,87 a 8,04 režijný
paušál), 2x náhrada za stratu času á 13,40 eur, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 8C/181/2011

    potvrdené