Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/126/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711212954 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711212954.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: B. J.S., L.. XX.XX.XXXX, bytom E. J., G. XXX/XX, zast. AK JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o., so sídlom Bratislava, Niťová 3, proti odporcovi: G. Ď., L.. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX, zast. JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, AK Bratislava, Kutlíková 17, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej K. J., L.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.11.2013, č.k. 9P 9/2011-147, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 27.11.2013, č.k. 9P 9/2011-147 určil, že otcom maloletej K. J., L.. XX.XX.XXXX je G. Ď., L.. XX.XX.XXXX. Maloletú K. J., L.. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne k rukám matky, počnúc dňom 23.09.2011. Zročné výživné za obdobie od 23.09.2011 do 27.11.2013 vo výške X.XXX € povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O určení otcovstva rozhodol podľa § 94 ods. 2 Zák. o rodine, keď s poukazom na závery podaného znaleckého posudku ustálil, že odporca je otcom maloletej K.. Tým, že s konaním o určenie otcovstva je podľa § 113 ods. 2 O.s.p. spojené konanie o výchove a výžive k maloletému dieťaťu, rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Otázka zverenia maloletej v konaní medzi účastníkmi sporná nebola, obaja požadovali zverenie dieťaťa navrhovateľke, ktorá sa o dieťa od jeho narodenia i osobne stará. Zastupovanie dieťaťa a správu jeho majetku súd zveril opäť navrhovateľke, čoho dôvodom je skutočnosť, že odporca nejaví o dieťa žiaden záujem, nekomunikuje s ním, dieťa nepozná a dieťa nepozná otca. Navrhovateľka s dieťaťom žije v S., odporca na Slovensku, pričom odporca nejaví o svoje rodičovské práva ani len minimálny záujem. Výživné na maloletú určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine, s poukazom na odôvodnené potreby maloletej, ako aj zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o otázku výživného, vychádzal zo všeobecného poznania, že dieťa vo veku XX -XX rokov má potreby primerané jeho veku: strava v škole, strava doma, školské pomôcky, oblečenie, obuv, hygienu, občasnú návštevu u lekára. Uvedené potreby sú reálne a nepopierateľné, nakoľko ide o nevyhnutný základ a štandard patriaci každému dieťaťu, čo odporca nemôže spochybniť. Navrhovateľka v konaní predložila súdu potvrdenia o úhrade nákladov, avšak v S. jazyku, čo odporca namietal a mal ich za nepreukázané. Podľa názoru súdu je však absolútne zrejmé, že dieťa musí jesť, musí chodiť do školy, musí sa obliekať, dodržiavať hygienu. Z uvedeného dôvodu výška nákladov vyčíslená navrhovateľkou na dieťa v sume XXX € mesačne sa javila ako primeraná, vzhľadom k tomu, že ide o takmer XX ročné dieťa žijúce v S., teda v krajine, kde je vyššia životná úroveň, i vyššie náklady na živobytie. Pokiaľ odporca namietal, že nemôže byť na jeho ťarchu fakt, že navrhovateľka sa rozhodla žiť v zahraničí, mal za to, že rovnako nemôže byť na ťarchu maloletej, že jej biologický otec sa rozhodol byť dobrovoľne nezamestnaný, dobrovoľne žiť z rodičovského príspevku jeho manželky a starobných dôchodkov svojich rodičov. Pokiaľ odporca zdôvodňoval svoju nezamestnanosť potrebou osobnej starostlivosti o jeho dieťa narodené z manželstva S. Ď., L.. XX.XX.XXXX, vyslovil pochybnosti o tom, že by zdravotný stav syna odporcu si vyžadoval celodennú starostlivosť oboch rodičov. V tomto smere poukázal na vyjadrenie ošetrujúcej lekárky, ktorá sa vyjadrila, že je vítaná, avšak nie je nutné, aby starostlivosť zabezpečovali obaja rodičia, a to navyše v situácii, kedy je matka maloletého na materskej dovolenke a v blízkosti žijú starí rodičia. Výživné na maloletú určil od podania návrhu navrhovateľky, keď mal za to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala dôvody hodné zreteľa na priznanie výživného spätne 3 roky od podania návrhu. Zročné výživné od podania návrhu do svojho rozhodnutia vyčíslil, vyčíslené zročné výživné umožnil odporcovi splácať v XX € mesačných splátkach, spolu s bežným výživným. Styk otca s maloletou neupravil, nakoľko ani jedna zo sporových strán takúto úpravu nepožadovala. O trovách konania rozhodol podľa § 151 O.s.p.. Proti rozsudku vo výroku o výživnom podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorý v napadnutej časti žiadal rozsudok súd prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú určiť vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prvom rade namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa nemožnosti zobrať do úvahy ako dôkazný prostriedok listiny predložené navrhovateľkou z dôvodu, že boli predložené výlučne v anglickom jazyku. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je občanom SR a nie je príslušníčkou žiadnej menšiny, má podľa jeho názoru predkladať listinné dôkazy v štátnom jazyku. Poukázal tiež na skutočnosť, že zatiaľ čo on všetky svoje tvrdenia náležite preukázal doložením listinných dôkazov, u navrhovateľky sa súd uspokojil s konštatovaním, že vychádza zo všeobecného poznania, že dieťa vo veku XX - XX rokov má potreby primerané veku, z ktorého dôvodu výška nákladov na dieťa vyčíslená navrhovateľkou na sumu XXX € sa javila ako primeraná. S poukazom na uvedené mal za to, že postupom súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Súdu prvého stupňa tiež vytkol, že sa úplne stotožnil s vyhlásením navrhovateľky, že nemôže pracovať, lebo v S. do XX rokov je rodič povinný sprevádzať dieťa do školy a zo školy, uvedené vyhlásenie mal súd za preukázané bez predloženia akýchkoľvek S. predpisov, ktoré by podobnú povinnosť určovali. Súd prvého stupňa tiež zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania o zistenie aktuálneho príjmového stavu navrhovateľky, keď navrhovateľka predložila potvrdenie o nulovom príjme staré viac ako 1a pol pred vynesením rozsudku. Naproti tomu súd prihliadol na jeho strane výlučne na potencionalitu príjmu, hoci skutočnosť, že dobrovoľne je nezamestnaný, má pádny dôvod, spočívajúci v nepriaznivom zdravotnom stave syna. Zdravotný stav bol podložený aj lekárskou správou, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľke až do roku 2011, teda do XX rokov veku maloletej výživné od neho nechýbalo, takisto poukázal na skutočnosť, že súd priznal navrhovateľke výživné od podania návrhu bez toho, aby sa vysporiadal s jeho návrhom na priznanie výživného od právoplatnosti rozsudku. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd pri určení výšky výživného prihliadol na vek maloletej, jej odôvodnené potreby. Ako kolízny opatrovník navrhlol výšku výživného XXX € mesačne, súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutím prihliadol na to, že otec je dobrovoľne nezamestnaný a určil výživné vo výške XXX € mesačne. Pokiaľ otec odôvodňoval svoju nezamestnanosť zlým zdravotným stavom maloletého S. Ď., mal za to, že vzhľadom k tomu, že matka dieťaťa je na rodičovskej dovolenke a zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloleté dieťa, zdravotný stav dieťaťa nie je prekážkou, aby sa otec zamestnal. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Pri určovaní výšky výživného na maloletú súd prvého stupňa v danej veci správne vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, keď na strane maloletej prihliadol na jej odôvodnené potreby, na strane rodičov na ich zárobkové a majetkové pomery. V danej prejednávanej veci hlavnou odvolacou námietkou odporcu bolo nepreukázanie výšky nákladov maloletej a výšky príjmu navrhovateľky, keď tieto síce navrhovateľka predložila, avšak v anglickom jazyku, pričom súd prvého stupňa napriek jeho výhradám sa s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal spôsobom zodpovedajúcim jeho právu na spravodlivé konanie. Vo vzťahu k uvedenej námietke odporcu odvolací súd nespochybňuje právo každého účastníka na spravodlivé konanie, napriek tomu má za to, že postup súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil dôvody, pre ktoré pri určovaní výšky výživného vychádzal zo všeobecne známych skutočností, neodôvodňuje tvrdenia odporcu o pochybení súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v odvolaní. Tým, že navrhovateľka s maloletou žije v Anglicku, kde nepracuje, súd prvého stupňa prijal jej obranu, že na preklad predložených dôkazov, ktoré by stáli cca XXX €, nemala finančné prostriedky. Pokiaľ ide o samotnú výšku výživného určenú súdom prvého stupňa, táto aj podľa názoru odvolacieho súdu je minimálnym výživným vo vzťahu k potrebám každého dieťaťa vo veku XX rokov, navštevujúceho základnú školu, pri zohľadnené ďalších nevyhnutných nákladov, ako je strava, oblečenie, bývanie. V určenej výške výživného súd prvého stupňa nezohľadnil zvýšené náklady maloletej žijúcej v S., náklady vyčíslené navrhovateľkou má aj každé dieťa vo veku maloletej, žijúce na území Slovenskej republiky. Tým, že výška výživného sa súčasne odvíja od zárobkových možností a schopností rodičov, súd prvého stupňa správne tieto posudzoval na strane oboch rodičov. Nezamestnanosť navrhovateľky vyhodnotil ako dobrovoľnú nezamestnanosť, keď navrhovateľku živí jej priateľ, pričom treba zdôrazniť, že priateľ navrhovateľky napriek tomu, že nemá k maloletej žiadnu vyživovaciu povinnosť, túto dlhodobo plní a to za odporcu. Za situácie, že navrhovateľka napriek dobrovoľnej nezamestnanosti si plní svoje rodičovské povinnosti, keď od narodenia zabezpečuje riadnu osobnú starostlivosť o maloletú a prostredníctvom jej priateľa zabezpečuje aj finančné krytie odôvodnených potrieb maloletej, nebol v konaní dôvod zisťovať jej aktuálny príjem, tak ako to žiadal v rámci dokazovania odporca. Dôvody nezamestnanosti súd prvého stupňa správne zisťoval i na strane odporcu, pričom so záverom ku ktorému dospel sa stotožnil aj odvolací súd. Za situácie, že odporca má zo zákona vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, dôvody jeho dobrovoľnej nezamestnanosti uvádzané v konaní aj odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa obsahu spisu odporca bol na jeho žiadosť dňa 14.05.2012 vyradený z evidencie nezamestnaných, pričom pokiaľ ide o dôvod nezamestnanosti prezentovaný odporcom v konaní, a to nepriaznivý zdravotný stav jeho maloletého syna S. Ď., tento zo správy ošetrujúcej lekárky nevyplýva. Podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky je síce osobná starostlivosť zo strany oboch rodičov vítaná, ide však iba o odporúčanie, ktoré nemožno vyhodnotiť ako objektívny dôvod, pre ktorý by otec nemohol pracovať. Aj zistené majetkové pomery odporcu podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú určenú výšku výživného, keď u odporcu tvrdiaceho, že žije v rodinnom dome svojich rodičov, súd v konaní zistil, že je vlastníkom rodinného domu a osobného motorového vozidla. Námietka odporcu, že navrhovateľke XX rokov výživné nechýbalo nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výživné je zákonným nárokom dieťaťa, nie navrhovateľky. Pokiaľ ide o určenie počiatku vzniku vyživovacej povinnosti odporcu, aj v tejto časti je odvolanie nedôvodné, keď súd prvého stupňa správne pri určení vzniku vyživovacej povinnosti odporcu aplikoval ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine a výživné, keďže navrhovateľka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa priznal od podania návrhu. S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správny, z ktorého dôvodu ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.