Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/217/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711214024 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711214024.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajarskej v právnej veci navrhovateľa: A. J., bytom S. O., O. Ú. XXX/XX, zast. Niku & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého 51, proti odporkyni: Z. J., bytom I., B. X. X, zast. JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom, AK Bardejov, Na hradbách 5, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. W. J., E.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova ul. 2, na odvolanie odporkyne proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P 16/2011-242 zo dňa 20.03.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne, uzavreté dňa XX.XX.XXXX K. I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. A. O. W. J., E.. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca. Určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporkyňa je povinná prispievať na výživu sumou XXX € mesačne vždy k 15-teho dňu v mesiaci vopred k rukám otca, od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Odporkyňa je oprávnená stretávať sa s maloletým O. v každom kalendárnom roku vždy v 4., 8., 12., 16., 20., 24., 38., 42., 46. a 50. kalendárnom týždni v čase od pondelka príslušného kalendárneho týždňa od 09:00 hod. do nedele toho istého kalendárneho týždňa do 18:00 hod., v každom kalendárnom roku v čase od pondelka v 28. kalendárnom týždni od 09:00 hod. do nedele v 29. kalendárnom týždni do 18:00 hod. a od pondelka v 32. kalendárnom týždni od 09:00 hod. do nedele v 34. kalendárnom týždni do 18:00 hod., v nepárnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 09:00 hod. do 29.12. do 18:00 hod. a v párnom kalendárnom roku v čase od 30.12. od 09:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.. Odporkyňa si maloleté dieťa v čase určujúcom začiatok styku prevezme v mieste bydliska navrhovateľa a v čase určujúcom koniec styku ho na tom istom mieste navrhovateľovi odovzdá. Určil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal preukázané, že manželstvo účastníkov je rozvrátené a neplní si svoju spoločenskú funkciu, preto manželstvo rozviedol. Súd prvého stupňa rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, keď zveril maloletého O. do osobnej starostlivosti navrhovateľa, pričom záujmom maloletého dieťaťa je, aby vyrastalo v stabilnom rodinnom prostredí, kde sú vytvorené všetky podmienky na jeho rozvoj, výchovu a zdravý vývoj, kde je prostredie bez napätia, emočných výkyvou, neustálych zmien a neistoty. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že takéto prostredie poskytnúť dieťaťu je viac spôsobilý navrhovateľ, teda otec dieťaťa. Súd prvého stupňa uviedol, že záver znaleckého dokazovania nebol jediným kritériom, ktorým sa súd riadil pri úvahe zveriť dieťa otcovi. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že to bola matka, ktorá bez vedomia a súhlasu otca odišla žiť spolu s dieťaťom do I., kde sa rozhodla žiť, zmenila dieťaťu škôlku, domov a kamarátov. Neskôr opäť bez vedomia a súhlasu otca odcestovala s dieťaťom na U., pričom otec dieťaťa nevedel, kde dieťa je a kedy sa s ním matka mieni vrátiť na domov. Bola to matka dieťaťa, ktorá svojvoľne počas celého konania určovala otcovi, kedy môže byť s dieťaťom, ako dlho a i tieto dohody náhle dokázala meniť a zastať iný názor. Túto rozpoltenosť a neistotu otca zmenilo až predbežné opatrenie nariadené súdom, na základe ktorého mohol otec dieťa pravidelne vídať. O psychickej nestabilite matky dieťaťa svedčí aj rozhodnutie vydané v priestupkovom konaní, ktoré priamo nadväzuje na závery znalca o emočnej labilite a nevyspytateľnom správaní sa matky maloletého. Súd prvého stupňa upravil aj styk dieťaťa s rodičom, ktorý tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, mal za to, že maloletý miluje obidvoch rodičov a obidvoch ich pre svoje zdravie a všestranný vývoj potrebuje. Matka má v živote dieťaťa nezastupiteľné miesto a preto je v záujme maloletého, ale aj prioritným záujmom súdu, aby sa dieťa vzhľadom na zverenie otcovi stretávalo s matkou čo najviac. Z uvedených dôvodov sa súdu nejavila vhodná obvyklá forma víkendovej úpravy styku, súd preto upravil styk matky s maloletým tak, aby mohol maloletý v primeranej miere tráviť s matkou čas. Po nástupe maloletého do školy budú musieť rodičia upraviť tento styk, či už dohodou alebo novým súdnym rozhodnutím. Súd prvého stupňa na záver apeloval na obidvoch rodičov, aby sa postavili k novej životnej situácii zodpovedne a umožnili svojmu dieťaťu viesť v rámci možností normálny rodinný život a predovšetkým mysleli na záujmy dieťaťa. Je nepochybné, že obidvaja rodičia svoje dieťa milujú, avšak je načase, aby mu to aj ukázali. Milovať niekoho znamená najmä rešpektovať jeho osobnosť a názory a nie za každú cenu si presadzovať svoje názory. Dieťa je mysliaca vnímavá bytosť, samostatná osobnosť, nie nástroj v rukách rodičov, ktorí si cez neho realizujú svoje predstavy o živote. Výšku výživného určil súd prvého stupňa s prihliadnutím na príjmy rodičov, možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, pričom prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ požadoval výživné vo výške XXX € mesačne. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 veta prvá O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie odporkyňa v časti zverenia maloletého, úpravy styku a výšky výživného - proti druhému a šiestemu výroku rozsudku. Odporkyňa nesúhlasila so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľa, pričom poukázala na nezodpovedané otázky znalca, ktoré uspokojivo nevysvetlili skutočnosť, prečo má byť maloletý práve zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Poukazovala na to, že netrpí duševnu chorobou, ktorá by jej znemožňovala starať sa o maloletého. Taktiež poukázala na skutočnosť, že súd napriek jej žiadosti nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré by nezodpovedané otázky znalcom vysvetlilo. Poukázala na závery ňou predložených dôkazov svedčiacich o tom, že netrpí duševnou poruchou, ktorá by jej znemožňovala starať sa o maloletého. Podľa jej názoru je vhodnejšie, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, žiadala zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa za účelom vykonania kontrolného znaleckého dokazovania alebo zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, otec bude zaviazaný platením výživného v sume XXX € mesačne a upraviť styk otca s maloletým tak, že otec bude mať právo stretávať sa s maloletým v každom kalendárnom roku vždy v 4., 8., 12., 16., 20., 24., 28., 29., 32., 33., 38., 42., 46. a 50. kalendárnom týždni v čase od nedele predchádzajúcej príslušného kalendárnemu týždňu od 10.00 hod. do nedele príslušného kalendárneho týždňa do 18.00 hod. s tým, že si maloletého v určenom čase prevezme v mieste jej bydliska a na tom istom mieste dieťa po ukončení styku aj vráti. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že súd prvého stupňa v rozsudku vyčerpávajúco vysvetlil na základe, ktorých skutočností dospel k rozhodnutiu o zverení maloletého do jeho starostlivosti, pričom za jeden z kľúčových dôvodov označil okrem iného stabilitu rodinného prostredia, t.j. prostredia bez napätia, emočných výkyvov, neustálych zmien a neistoty. Keďže práve emočná nestabilita, náhle zmeny prostredia maloletého bez ohľadu na jeho názor, nedodržiavanie vzájomných dohôd boli v konaní preukázané ako symptomatické znaky správania sa odporkyne. Poukázal na to, že od mája 2012 odporkyňa dlhodobo znemožňoval styk so synom. Poukázal na správanie sa odporkyne, keď bez jeho súhlasu odišla do I., na U., neskôr sama na U., niekoľkokrát odchádzala aj bez dieťaťa, keď sa stala členkou hnutia G. a bývala v A.. Poukázal na tvrdenie odporkyne, že z užívania psychotropných látok ho obvinila zo strachu, aby jej nebolo odňaté dieťa. Tvrdenia odporkyne o jeho neschopnosti a neochote postarať sa o rodinu sú účelovými nepravdami, pretože od príchodu odporkyne s dieťaťom z pôrodnice zabezpečoval všetku starostlivosť. Spochybňovanie jeho pracovnej vyťaženosti zo strany odporkyne považuje za účelové. Žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny, vzhľadom na stabilitu pomerov maloletého. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že odvolacia námietka odporkyne týkajúca sa skutočnosti, že súd vychádzal len zo záverov znaleckého posudku nie je dôvodná. Ako sa konštatuje v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa súd vychádzal nie len zo záverov znaleckého posudku, ale aj z ďalších skutočností, ktoré majú zabezpečiť stabilitu výchovného prostredia maloletého. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odporkyne, že vo veci bol potrebný vypracovať kontrolný znalecký posudok, keď podľa názoru odvolacieho súdu znalec dostatočne odpovedal na otázky potrebné pre rozhodnutie o zverení maloletého. Pre maloletého je predovšetkým potrebná stabilita pomerov a nie prostredie, ktoré je plné napätia a nedorozumení, keď maloletého uvedená situácia zaťažuje. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý má dobrý vzťah k obidvom rodičom a preto bolo vhodné a potrebné, aby rodičia akceptovali uvedenú situáciu a pokúšali sa v záujme maloletého vec riešiť zmierlivo a dohodou. Obaja partneri sa musia naučiť zvládať emócie, nepoužívať nástroje vydierania a pomsty, či iné neférové postupy vo vzájomnej komunikácii. Pre rozhodovanie súdu vo veciach starostlivosti o maloleté deti je prioritou záujem maloletého dieťaťa a snaha utvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičov, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa namietanou duševnou poruchou odporkyne, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že u odporkyne ide o duševnú poruchu a taktiež nevyplýva, že táto by mala byť prekážkou v starostlivosti o maloletého. Negatívom na strane odporkyne je nestabilita jej povahy a nepredvídané rozhodnutia, ktoré do budúcnosti nemôžu byť v záujme maloletého dieťaťa. Ani znalec netvrdil v znaleckom posudku, že odporkyňa trpí duševnou poruchou. Pre posúdenie zverenia maloletého je rozhodujúci záujem maloletého, ako aj osobnostné charakteristiky rodičov, pričom zverenie maloletého do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov je komplexnou otázkou, ktorú súd prvého stupňa správne vyhodnotil. Znalec sa taktiež vyporiadal aj s otázkou prípadného užívania psychotropných látok u navrhovateľa, keď uviedol, že táto skutočnosť by vyplynula z vykonaných testov, odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že samotná odporkyňa priznala, že toto obvinenie uviedla z dôvodu, aby nestratila maloleté dieťa. Správne upravil súd prvého stupňa aj styk odporkyne s maloletým, keď ani prvostupňový súd ani odvolací súd nespochybňuje potrebu starostlivosti o maloletého zo strany obidvoch rodičov. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre posúdenie vhodnosti prostredia je rozhodujúca taktiež otázka miery tolerancie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti voči druhému rodičovi, či už ide o akceptovanie jeho výchovných postupov, kontaktu tohto rodiča s maloletým dieťaťom, nespochybňovanie druhého rodiča a podporovanie rodiča k dobrému vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi. Vzhľadom na vzťah maloletého k obidvom rodičom by rodičia a najmä matka mali konečne pochopiť, že pre jeho zdravý a priaznivý vývoj je najoptimálnejšia dohoda medzi rodičmi pri úprave otázok súvisiacich s maloletým, aby dieťa vyrastalo v prostredí plnom lásky a harmónie. Uvedená dohoda medzi rodičmi by bola vhodná najmä v budúcnosti, keď dieťa nastúpi na školskú dochádzku, aby dieťa nebolo opätovne vystavené stresu a napätiu z toho, aby svojim prejavom neublížilo niektorému z rodičov. Ak rodičia nie sú v záujme dieťaťa schopní sa dohodnúť, musia akceptovať súdne rozhodnutie, ktoré vychádza predovšetkým zo záujmu dieťaťa. Správne určil súd prvého stupňa aj výšku vyživovacej povinnosti, keď táto zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 144 veta prvá O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.