Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/386/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712203201 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712203201.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa OLÝRA, s.r.o., Tatranská 295/15, Považská Bystrica, IČO: 36 701 092, proti odporcovi Volga - SK, spol. s r.o., Zátôňská 760/21A, Malinovo, IČO: 36 831 000, o zaplatenie 1.430,45 EUR a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb 230/2012-72 zo dňa 10.9.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb 230/2012-72 zo dňa 10.9.2013 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.430,45 EUR a nahradiť mu trovy konania vo výške 85,50 EUR za zaplatený súdny poplatok za návrh, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.2.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.430,45 EUR a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako prenajímateľ dňa 28.1.2008 uzatvoril s odporcom ako nájomcom nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, v zmysle ktorej dal odporcovi do nájmu nebytové priestory o rozlohe 5 m2, nachádzajúce sa v objekte súp. č. XXXX stojacom na parc. č. XXX/X v k.ú. G., za účelom prevádzkovania stávkovej kancelárie Tipos. V zmysle čl. II bod 3 a čl. III bod 5 nájomnej zmluvy sa odporca zaviazal uhradiť v prípade meškania s platbou nájomného a meškania s platbou za energie zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z hodnoty dlžnej sumy za každý deň omeškania. Na základe nájomnej zmluvy navrhovateľ vyfakturoval odporcovi zmluvnú pokutu za oneskorené úhrady nájomného a energií, a to faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 19.4.2011 vo výške 1.430,45 EUR splatnou dňa 29.4.2011. Odporca zmluvnú pokutu napriek výzve navrhovateľa neuhradil. Odporca sa k návrhu vyjadril v odpore podanom proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že dňa 29.12.2009 zaslal navrhovateľovi list s oznámením ukončenia nájomnej zmluvy nebytových priestorov v G.. Táto výpoveď bola podaná v zmysle čl. IX Záverečných ustanovení ods. 1 písm. b/ k 31.12.2009 s v trojmesačnou výpovednou lehotou a v predmetnej výpovedi bola uvedená žiadosť o prepracovanie faktúry č. XXX, ktorá mala zohľadniť túto skutočnosť. Jej úhradou považoval odporca vzájomné záväzky a pohľadávky za vysporiadané. V stanovisku zo dňa 23.12.2011 zaslanom navrhovateľovi odporca tieto skutočnosti spolu s faktami o nájomných podmienkach uviedol, pričom zdôraznil, že nájomné podmienky nezodpovedali deklarovaným službám uvádzaným v nájomnej zmluve. O vysporiadaní záväzkov a pohľadávok svedčia i doklady o vzájomnom zápočte, kedy odporcovi mali byť vracané preplatky zo zálohových platieb za energie spotrebované v prenajatom priestore. Faktúru č. XXXXXXX, vydanú po ukončení nájomného vzťahu odporca považoval za účelovú, nakoľko oznámil ukončenie vzťahu a prípadné vzájomné finančné vysporiadanie malo byť realizované záverečnou faktúrou. Po dvoch rokoch od ukončenia nájomného vzťahu považoval odporca za nekorektné a odporujúce dobrým obchodným mravom zaslanie tejto faktúry. Tieto kroky mal navrhovateľ podniknúť počas nájomného vzťahu, kedy mohol využiť ustanovenie čl. III ods. 5 nájomnej zmluvy a nie účelovo a zmätočne poskytovať doklady o vzájomnom zápočte. Toto ustanovenie mu dovoľovalo ukončiť nájom do piatich dní od doručenia výpovede. Navrhovateľ sa rozhodol i napriek ukončenému vzťahu získať finančné prostriedky na základe zmluvných pokút, ktoré boli účelovo vyhotovené a sú zo strany odporcu neakceptovateľné, nakoľko má za to, že doklady o vzájomnom zápočte, spolu s výpoveďou a skutočnosťou obmedzenia využívania služieb v rámci nájmu, že vzájomné finančné vzťahy sú vysporiadané. Všetky finančné čiastky za nájom a spotrebu energií odporca uhradil i bez ohľadu na nemožnosť využívania deklarovaných služieb spojených s nájmom týchto priestorov. Navrhovateľ sa k odporu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 31.7.2012, v ktorom uviedol, že skutočnosť, že nájomný vzťah s odporcom bol ukončený, nemá vplyv na právo prenajímateľa požadovať úhradu zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty za obdobie, kedy bol odporca v omeškaní s úhradou nájomného a nákladov na energie počas užívania nebytových priestorov, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa. Tvrdenia odporcu o obmedzenom využívaní služieb v rámci nájmu, ako aj tvrdenia o údajnom zmätočnom poskytovaní dokladov zo strany prenajímateľa a možnosti prenajímateľa ukončiť nájomný vzťah v zmysle čl. III ods. 5 nájomnej zmluvy, považoval navrhovateľ v danom spore za bezpredmetné a účelové tvrdenia, ktoré nemajú s daným sporom žiadny súvis, nakoľko počas celej doby trvania nájomnej zmluvy navrhovateľ nezaznamenal od odporcu žiadne sťažnosti, resp. pripomienky k spôsobu fakturácie alebo k poskytovaniu služieb spojených s nájmom. Odporca súhlasil s podmienkami v zmluve, ktoré akceptoval a svoj súhlas so znením zmluvy, ako aj s výškou zmluvnej pokuty, prejavil svojím vlastnoručným podpisom na zmluve. Navrhovateľ považoval za nepochybné, že odporca neustále porušoval dohodnuté podmienky tým, že sa dostával do omeškania s úhradou nájomného a energií, a preto jeho tvrdenie o nekorektnom postupe zo strany prenajímateľa je v daných súvislostiach prinajmenšom zvláštne, keďže navrhovateľ ako prenajímateľ na rozdiel od odporcu postupuje v súlade s dohodnutými podmienkami. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to nájomnou zmluvou zo dňa 28.1.2008, faktúrou č. XXXXXXX, prílohou faktúry - vyčíslením zmluvnej pokuty, predžalobnou výzvou na úhradu, podacím lístkom, oznámením o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 29.12.2009, stanoviskom odporcu zo dňa 23.12.2011, jednostranným započítaním vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 31.8.2008, faktúrou zo dňa 29.1.2008 č. XX a č. XX a zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca uzatvorili dňa 28.1.2008 nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov. Výška a splatnosť nájomného bola dohodnutá v čl. II bod 1 a 2 zmluvy. Platby za energie (elektrická energia, teplo, vodné a stočné) boli dohodnuté mesačne na základe zálohových faktúr v pevne dohodnutej sume a následne podľa skutočných nákladov na základe vyúčtovacích faktúr. Podľa čl. II bod 3 zmluvy v prípade akéhokoľvek meškania s úhradou za nájomné sa prenajímateľ a nájomca dohodli na možnosti podania výpovede zo strany prenajímateľa s výpovednou lehotou 5 dní odo dňa doručenia výpovede. Dodatočné uhradenie nájomného, t.j. hocikedy po uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti, nemá vplyv na právo prenajímateľa podať výpoveď podľa prvej vety tohto bodu. Za každý deň omeškania s platbou nájomného má prenajímateľ právo požadovať od nájomcu zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z hodnoty faktúry za každý deň omeškania. Nárok prenajímateľa na uvedenú zmluvnú pokutu nemá vplyv na jeho právo požadovať od nájomcu vzniknutú škodu. Podľa čl. III bod 5 zmluvy v prípade akéhokoľvek meškania s úhradou za energie sa prenajímateľ a nájomca dohodli na možnosti podania výpovede zo strany prenajímateľa s výpovednou lehotou 5 dní odo dňa doručenia výpovede. Dodatočné uhradenie energií (t.j. po lehote splatnosti) nemá vplyv na právo prenajímateľa podať výpoveď podľa prvej vety tohto bodu. Prenajímateľ má právo požadovať od nájomcu zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z hodnoty dlžnej sumy za každý deň omeškania. Nárok prenajímateľa na uvedenú zmluvnú pokutu nemá vplyv na jeho právo požadovať od nájomcu vzniknutú škodu. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 19.4.2011 splatnou dňa 29.4.2011 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 1.430,45 EUR za oneskorené úhrady nájmu a energií podľa prílohy, ktorá tvorí prílohu faktúry. Listom zo dňa 29.12.2009 označenom ako "Ukončenie nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov G." odporca navrhovateľovi oznámil, že dáva výpoveď k 31.12.2009 s výpovednou lehotou 3 mesiace a zároveň požiadal o prepracovanie faktúry č. XXX zohľadňujúc túto skutočnosť a nájomné fakturovať na obdobie troch mesiacov. Listom zo dňa 23.12.2011 odporca navrhovateľovi oznámil, že faktúru č. XXXXXXX považuje za bezpredmetnú, keďže zmluva bola ukončená k 31.12.2009 a výpoveď bola akceptovaná bez ďalších vzájomných nárokov. Ďalej uviedol, že spôsob vystavovania zálohových faktúr, vyúčtovacích faktúr a dobropisov bol zmätočný a nedával jasný obraz o vzájomných pohľadávkach a záväzkoch. K prenajatému priestoru neboli odporcovi poskytnuté služby deklarované a hradené v zmysle nájomnej zmluvy. Namietol nedostatok tepla, osvetlenia, nemožnosť prístupu do objektu a zamedzený prístup zamestnancov na využívanie WC. Jednostranným započítaním vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 31.8.2008 navrhovateľ započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke odporcu vo výške 3.900,- Sk. Faktúrami č. XX a č. XX navrhovateľ dobropisoval V.. D. R. (konateľovi odporcu) nájomné v objekte G. z dôvodu ukončenia nájomnej zmluvy za obdobie od 1.2.2008 do 30.6.2008 k faktúre č. XXX vo výške 15.651,- Sk a dodávky energií k faktúre č. XXX vo výške 2.797,- Sk. Navrhovateľ v konaní zdôraznil, že zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne je primeraná a táto je v súlade s judikatúrou slovenských aj českých súdov. Medzi účastníkmi bola riadne a platne uzatvorená zmluva, v ktorej bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty, ktorej si bol odporca vedomý. Po inventarizácií pohľadávok navrhovateľ zistil, že voči odporcovi nebola uplatnená zmluvná pokuta, preto následne vystavil faktúru, ktorou zmluvnú pokutu vyúčtoval, prílohu faktúry tvorila špecifikácia výpočtu zmluvnej pokuty s uvedením čísiel faktúr. Nájomný vzťah bol skončený v marci 2010 a faktúra za zmluvnú pokutu bola vystavená v apríli 2011, preto nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že inventarizácia prebehla až po dvoch rokoch. Článok 2 bod 3 zmluvy upravuje dva odlišné inštitúty a možnosť výberu je ponechaná na navrhovateľovi, teda je na navrhovateľovi, či dá odporcovi výpoveď alebo uplatní zmluvnú pokutu alebo oboje. Faktúry doložené odporcom boli vystavené na V.. R. ako fyzickú osobu a nie na odporcu, preto tieto faktúry nemajú súvis s týmto konaním. Trval na tom, že navrhovateľ faktúry nevystavoval neprehľadne, toto tvrdenie je odporcom nepreukázané. Navrhovateľ faktúry zasielal odporcovi len z dôvodu, aby bola presne špecifikovaná platba. Výška a splatnosť nájomného vyplývajú so samotnej nájomnej zmluvy. Čo sa týka výmery a stavu predmetu nájmu, odporca nikdy nepodal žiadne sťažnosti týkajúce sa predmetu nájmu, uzavretá nájomná zmluva prešla pripomienkovým konaním, kedy účastníci mohli vzniesť pripomienky voči zmluve, a navyše odporca bol oboznámený so stavom predmetu nájmu, s ktorým súhlasil, čo potvrdil v článku 1 bod 7 zmluvy. Z uvedených dôvodov považoval tvrdenia o tom, že priestor nevyhovuje, za účelové. Považoval za potrebné vysvetliť vystavovanie zálohových faktúr, dobropisov - opravných faktúr. Navrhovateľ vždy vystavil zálohovú faktúru a následne, v prípade, ak bolo potrebné určitú sumu zo zaplatenej zálohovej faktúry vrátiť, vystavil opravu faktúry, tzv. dobropis, ktorým túto sumu vrátil. Jedná sa o bežný postup v účtovníctve, v žiadnom prípade sa nejedná o zmätočnosť vo vystavovaní faktúr. Ohľadom faktúr, na ktoré sa odvolával odporca na pojednávaní dňa 19.02.2013, tieto vôbec nie sú obsiahnuté v tabuľke, ktorá tvorí prílohu faktúry č. XXXXXXX, preto mu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa odporca na ne odvoláva. Odporca naopak v konaní zotrval na tvrdení, že má všetky záväzky voči navrhovateľovi uhradené. Čl. 2 bod 3 je samostatný článok, ktorý pojednáva sám o sebe, mal za to, že z neho vyplýva, že navrhovateľ mal najprv použiť výpoveď a následne sankcie pri oneskorenom platení. Pri bežnom oneskorenom platení mal byť použitý samostatný článok v zmluve. Dal súdu na nahliadnutie faktúry č. XXX, č. XXXXXXX, č. XX, č. XX, č. XXX, č. XX, XXX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XX, na ktorých je uvedené že sú to opravné faktúry, dobropisy, zálohové faktúry, z čoho podľa môjho názoru vyplýva zmätočnosť vystavovania faktúr navrhovateľom. Sumy vyúčtované dobropismi neboli odporcovi vrátené, ale boli započítané so vzájomnými pohľadávkami a zápismi. Z vykonaného dokazovania a právneho posúdenia podľa § 544 OZ a § 301 a 324 Obchod. zák. mal súd preukázané, pričom medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca uzatvorili dňa 28.1.2008 zmluvu o nájme nebytových priestorov. Ako samotný odporca potvrdil, odporca sa dostal s platením nájomného a platieb za energie do omeškania, a to v obdobiach uvedených v prílohe k faktúre č. XXXXXXX, ktorou navrhovateľ odporcovi vyúčtoval zmluvnú pokutu za tieto omeškania, na ktorej sa účastníci dohodli v čl. II bod 3 a čl. III bod 5 zmluvy. Súd vyhodnotil, že zmluvná pokuta bola účastníkmi dojednaná platne, nakoľko bola dojednaná písomne a zo znenia dojednania jednoznačne a nepochybne vyplýva, že jej výška je 0,5 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania so zaplatením nájomného a platieb za energie, z čoho vyplýva aj povinnosť, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá a tou je zaplatenie nájomného a platieb za dodané energie v lehote splatnosti. Preto navrhovateľovi v zmysle čl. čl. II bod 3 a čl. III bod 5 zmluvy nájomnej zmluvy vzniklo právo na zmluvnú pokutu. Súd sa ďalej musel vysporiadať s primeranosťou výšky dojednanej zmluvnej pokuty, pričom prihliadal na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, dĺžku omeškania odporcu so splnením zabezpečovanej povinnosti a na účel zmluvnej pokuty, ktorým je donútenie dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, teda pokutu. Prvoradou je teda prevenčná funkcia zmluvnej pokuty, nakoľko zmluvná pokuta má čeliť porušeniu povinnosti, lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Zmluvná pokuta má aj reparačnú funkciu, jej účelom je uhradiť veriteľovi ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Taktiež nemožno opomenúť sankčnú funkciu zmluvnej pokuty. Medzi účastníkmi bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Takto dojednaná výška zmluvnej pokuty žiadnym spôsobom neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúci predovšetkým v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečovaciu povinnosť a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno vyvodzovať z jej celkovej výšky, ak je táto výška dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným zvyšovaním o inak primeranú dennú sadzbu, opačne by to znamenalo zvýhodnenie dlžníka a spochybnenie funkcií zmluvnej pokuty. Konečná výška zmluvnej pokuty bola plne závislá na dobe, po ktorú odporca nesplnil povinnosť, ktorú sám zmluvne prevzal. Výsledná výška zmluvnej pokuty je dôsledkom doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky do jej zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené a aj s poukazom na uhradzovaciu funkciu zmluvnej pokuty, keď zmluvná pokuta má pôsobiť ako paušalizovaná náhrada škody a má dostatočne zabezpečovať veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť (napr. ušlý zisk navrhovateľa z tohto, že nemohol po dobu omeškania s úhradou nájomného a platieb za energie uskutočňovať s peňažnými prostriedkami, ktoré mal získať od odporcu ďalšie obchody) dospel súd k záveru, že výška dojednanej zmluvnej pokuty bola primeraná, a preto zaviazal odporcu na jej zaplatenie. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že skutočnosť, že nájomný vzťah s odporcom bol ukončený, nemá vplyv na právo navrhovateľa požadovať úhradu zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty za obdobie, kedy bol odporca v omeškaní s úhradou nájomného a nákladov na energie počas užívania nebytových priestorov, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa. Ani súd nepovažoval vystavenie faktúry za zmluvnú pokutu jeden rok po ukončení nájomného vzťahu za konanie proti dobrým mravom, keď navrhovateľ len využil svoje právo požadovať od odporcu zmluvnú pokutu za porušenie jeho povinností. Tvrdenia odporcu o obmedzenom využívaní služieb v rámci nájmu, ako aj tvrdenia o údajnom zmätočnom poskytovaní dokladov zo strany prenajímateľa a možnosti prenajímateľa ukončiť nájomný vzťah v zmysle čl. III ods. 5 nájomnej zmluvy, považoval aj súd v danom spore za bezpredmetné. Tieto tvrdenia považoval súd za účelové, keď bolo preukázané, že tieto skutočnosti odporca navrhovateľovi oznámil až po vystavení faktúry za zmluvnú pokutu, pred vystavením faktúry alebo počas nájomného vzťahu tieto skutočnosti odporca nenamietal, nemal žiadne pripomienky k spôsobu fakturácie alebo k poskytovaniu služieb spojených s nájmom. Možnosť obmedzeného využívania predmetu nájmu by pritom mohla mať za následok len poskytnutie zľavy z nájomného, o čo však odporca nežiadal. Dohodnutý spôsob vystavovania zálohových, vyúčtovacích a opravných faktúr (dobropisov) súd v žiadnom prípade nepovažoval za zmätočný, v prípade nájomných vzťahov je takýto postup obvyklý, keď za energie sa najprv platia zálohové platby a až po zistení skutočného odberu sa vystavia vyúčtovacie faktúry, na základe ktorých je možné preplatky vrátiť opravnými faktúrami (dobropismi), prípadne tieto preplatky započítať. Z čl. II ods. 3 a čl. III ods. 5 zmluvy je nepochybné, že bolo na vôli navrhovateľa, či v prípade omeškania odporcu s platbami využije právo vypovedať nájomnú zmluvu, nebolo to jeho povinnosťou. Odporca považoval vzájomné záväzky za vysporiadané aj vzhľadom na doklady o vzájomnom zápočte, žiadne takéto doklady však súdu nepredložil. Za takýto doklad nemohol odporca považovať Jednostranné započítanie zo strany navrhovateľa zo dňa 31.8.2008, ku ktorému došlo viac ako rok a pol pred skončením nájomného vzťahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie, pričom navrhol vykonať doplňujúce dokazovanie prostredníctvom svedkyne Marty Kovalčíkovej, ktorá bola vedúca v prenajatom priestore a môže uviesť, aké podmienky tam existovali. Vytýkal súdu prvého stupňa i tú skutočnosť, že pri svojom rozhodovaní neprihliadol na fakt prevenčnej funkcie zmluvnej pokuty, čo navrhovateľ porušil, keď túto vyúčtoval až po skončení nájomného vzťahu. K odvolaniu pripojil všetky faktúry, ktoré považoval za zmätočne vystavené zo strany navrhovateľa. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a odporcu zaviazať k úhrade trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že odvolacie dôvody sú bezpredmetné a nemajú súvis s predmetom sporu, pretože navrhovateľ nemá dôvod v súčasnosti preverovať úhrady všetkých faktúr a dobropisov produkovaných v čase zmluvného vzťahu. Predmetom sporu bola jasne vyčíslená zmluvná pokuta, ktorej výška a spôsob výpočtu vychádzajú z nájomnej zmluvy zo dňa 28.1.2008. Dôvodnosť zmluvnej pokuty jasne preukázal listinnými dôkazmi. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil, a preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd iba poznamenáva, že navrhovateľ plne uniesol dôkazné bremeno, keď listinnými dôkazmi preukázal svoj nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu, ktorý korešponduje so zmluvne zakotvenými podmienkami o vzniku nároku na túto zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa i podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil, že nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty pri porušení povinnosti odporcu nemusí právne súvisieť len s povinnosťou navrhovateľa vypovedať zmluvný vzťah. Zmluvná pokuta sa i podľa viacerých judikátov nemusí uplatňovať len počas trvania zmluvného vzťahu, preto nárok navrhovateľa nebol uplatnený v rozpore s právnymi predpismi. Záverom je potrebné dodať, že na dôkazy, na ktoré poukázal odporca vo svojom odvolaní a neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, odvolací súd v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. neprihliadol. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., avšak ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.