Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/451/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712215982 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712215982.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľky: T. E., F.. XX.XX.XXXX, T. R. T., U. XX, zast. splnomocnenou zástupkyňou Ing. Janou Markusovou, bytom v Bernolákove, Hlavná 90, proti odporcovi: R. E., T. R. T., U. X0, zast. JUDr. Evou Kliniecovou, advokátkou, AK Bratislava, Košická 37, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P 199/2012-160 zo dňa 28.06.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky od 18.09.2012. Zročné výživné za obdobie od 18.09.2012 do 28.06.2013 v sume X.XXX € uložil odporcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne vec zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľka je plnoletá študentka strednej odbornej školy, kde sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Brigádnicky si neprivyrába a je nesporné, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť. Svoje náklady vyčíslila na sumu XXX €. Odporca je zamestnaný, s príjmom XXX €, svoje náklady vyčíslil na sumu XXX, XX €. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, avšak jej výška zatiaľ nie je právoplatne určená. Od júla 2012 nebýva odporca v spoločnej domácnosti, avšak do januára 2013 prispieval na náklady domácnosti sumou cca XXX € mesačne. Súd prvého stupňa zistil, že príjem otca navrhovateľky je vyšší, ako príjem matky navrhovateľky a teda je dôvodné od neho požadovať vyššie výživné. Súd prvého stupňa zohľadnil, že odporca do februára 2013 uhrádzal všetky náklady spojené s užívaním rodinného domu, v ktorom navrhovateľka žije, čím sanoval jej náklady na bývanie. Súd prvého stupňa neprihliadol k nákladom, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti - stužková, vodičský preukaz a podobne. Čiastočne redukoval náklady jednorazového charakteru, napríklad operácia a lieky, nakoľko sa nejedná o mesačný náklad pravidelný a preto nie je možné ho zahŕňať do nevyhnutných mesačných nákladov. Súd prvého stupňa zobral do úvahy i tú skutočnosť, že proti odporcovi je vedené ďalšie konanie o určenie výživného pre dcéru E., ktoré bolo určené na sumu XXX €, ale vec ešte nie je právoplatne skončená. Súd prvého stupňa uznal potrebu bývania odporcu, náklad na bývanie je teda nevyhnutný a pravdepodobnosť bezodplatného bývania je viac ako mizivá, je teda jasné, že nech by odporca býval kdekoľvek, mal by náklady na bývanie. Je prirodzené, ak býva v domácnosti priateľky, uhrádza polovicu nákladov na bývanie, a podieľa sa na chode domácnosti. Súd prvého stupňa mal za to, že suma XXX € je adekvátna tak potrebám navrhovateľky, ako aj možnostiam a schopnostiam odporcu. V súlade s § 77 ods. 1 Zák. o rodine určil súd prvého stupňa výživné od podania návrhu, t.j. od 18.09.2012 a zročné výživné uložil zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca. Nesúhlasil s takto stanovenou výškou výživného, pričom poukázal na to, že jeho právna zástupkyňa dôrazne žiadala, aby bola určená vyživovacia povinnosť tak, aby túto bol schopný platiť. Nie je schopný platiť navrhovateľke výživné XXX € mesačne a na staršiu dcéru E.Á. výživné vo výške XXX € mesačne. Taktiež nie je schopný zaplatiť zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Snažil sa s navrhovateľkou dohodnúť na výške výživného po XXX € mesačne, avšak navrhovateľka sa k návrhu nevyjadrila. Správanie navrhovateľky k nemu je arogantné, na každé pojednávanie sa navrhovateľka dostaví v sprievode svojho priateľa, svojej sestry a jej priateľa, na pojednávaní sa správajú teatrálne. Súd prvého stupňa neskúmal možnosť navrhovateľky privyrobiť si počas letných brigád. Matka navrhovateľky má úspory, pričom on nedisponuje žiadnymi úsporami. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude určené výživné vo výške XXX € mesačne od 18.09.2012, pričom zročné výživné mu bude povolené splácať v XX € mesačných splátkach. Navrhovateľka žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho prvoradou povinnosťou a táto má prednosť pred všetkými ostatnými platobnými povinnosťami povinného rodiča. Výška nákladov, ktoré navrhovateľka vyčíslila zodpovedá veku a potrebám osoby pripravujúcej sa na budúce povolanie. Sumu, ktorú navrhol odporca ako výživné nebolo možné akceptovať, pretože nie je možné, aby ťarchu vyživovacej povinnosti znášala vo väčšej miere len matka navrhovateľky. Odvolací súd poukazuje na podanie odporcu na č.l. 13 spisu, kde vyčísľuje svoje náklady na sumu XXX € mesačne, pričom v odvolacom konaní tieto podstatne navýšil. Vyživovacia povinnosť rodičov trvá do doby, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom súd prvého stupňa správne vyhodnotil odôvodnené náklady navrhovateľky a správne určil sumu vyživovacej povinnosti odporcu. Pri určení nižšej sumy by neboli zabezpečené všetky odôvodnené potreby navrhovateľky. K brigádnickej činnosti navrhovateľky odvolací súd konštatuje, že nie je vylúčené, aby sa navrhovateľka brigády zúčastnila, ale jej úsilie má predovšetkým smerovať k príprave na budúce povolanie. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že správne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o sumu zročného výživného, keď § 160 ods. 1 O.s.p. určuje, že dlžnú sumu v danom prípade zameškané výživné je potrebné uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu, alebo môže určiť, že sa peňažné plnenie môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Plnenie v splátkach možno považovať skôr ako výnimku, vzhľadom na spotrebný charakter vyživovacej povinnosti. V danom prípade ani odvolací súd nezistil podmienky na zaplatenie zročného výživného v splátkach, pretože navrhovateľka potrebuje výživné v súčasnosti a poskytnutím splátok by nebol naplnený spotrebný charakter výživného. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. Navrhovateľke nepriznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania, pretože tieto jej v konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.