KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava30. 1. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/299/2013 z 30. 1. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2014, sp. zn. 11CoP/299/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1712216943.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/299/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216943
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712216943.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: Y. Y., bytom v F., Q. XX, proti odporcovi: U.C.
Y., bytom v Bernolákove, Hlavná 90, zastúpenému JUDr. Evou Kliniecovou, advokátkou v Bratislave,
Košická 37, o určenie výživného pre dospelé dieťa, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.03.2013, č.k. 12P/313/2012.157, jednohlasne ( pomerom hlasov
3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa uložil počnúc právoplatnosťou rozsudku odporcovi
povinnosť prispievať navrhovateľke sumou XXX euro mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám
navrhovateľky. V rozhodnutí ďalej deklaroval, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania ( §
150 O.s.p.).

Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine konštatujúc,
že v danom prípade je príjem otca navrhovateľky vyšší ako príjem matky navrhovateľky, a teda
by bolo dôvodným požadovať od neho vyššie výživné. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil, že
navrhovateľka si privyrába ako masérka, môže si tak čiastočne pokryť niektoré svoje náklady (napr.
voľnočasové aktivity a pod.) a ďalej to, že navrhovateľka majúca individuálny študijný plán nemusí
do školy cestovať denne (iba 2x do týždňa). Za nezanedbateľnú mal i skutočnosť, že do januára
2013 sa odporca podieľal na nákladoch na bývanie rodiny sumou XXX euro mesačne napriek tomu,
že spoločnú domácnosť opustil v júli 2012 a i existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére F.. Sumu
určenú vo výške XXX euro k výžive navrhovateľky mal za adekvátnu tak potrebám navrhovateľky, ako aj
možnostiam a schopnostiam odporcu. Vyživovaciu povinnosť odporcovi určil počnúc právoplatnosťou
rozsudku, nakoľko navrhovateľka nevyužila možnosť domáhať sa určenia vyživovacej povinnosti od
podania návrhu poukazujúc na to, že súd je návrhom viazaný a nemôže priznať účastníkovi konania
viac, ako sám požaduje.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil a uložil odporcovi povinnosť platiť jej na výživu sumu XXX euro mesačne, a to spätne
od 1.9.2012. Mala za to, že súd prvého stupňa nezistil a nebral do úvahy pri určovaní príjmu odporcu
dávky práceneschopnosti ( 2 x XXX,XX euro a dávky od zdravotnej poisťovne ( 2x XXX,XX euro ).
Namietla odporcom predložené výdavky na elektrinu, plyn, internet, vodu, TV sat, komunálny odpad a
poistku na dom p. C. A., keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že odporca účty určené na p.
A. v 1 - ici platí. V odvolaní ďalej poukázala na nezrovnalosti vo výdavkoch deklarovaných v priebehu
konania odporcom . Konštatovala, že psychické problémy má zo správania sa odporcu a jeho vyhrážania



sa tým, že budú cez zimu bez kúrenia, plynu a elektriny. Jej matka sa zadlžila tým, že im spoločne so
sestrou musela dávať finančné prostriedky, otec odkedy odišiel zo spoločnej domácnosti neprispel na
štúdium a ani na domácnosť, v súčasnosti už neplatí ani energie . Jej matka má závažnú diagnózu, trpí
zápalmi chrbtice a rovnako môže skončiť v nemocnici na operácii.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie i odporca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmenil a uložil mu povinnosť počnúc právoplatnosťou rozsudku prispievať na výživu
navrhovateľky sumou XX euro mesačne. Uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti , táto
však môže byť určená iba vo výške, v ktorej je ju schopný dlhodobo platiť pri zohľadnení i druhej
existujúcej vyživovacej povinnosti k dcére F., W.. XX.XX.XXX. Súd prvého stupňa v priebehu konania
riadne nepreveril výšku príjmu dosahujúceho navrhovateľkou vykonávaním masáží. V konaní naviac
nepreukázala žiadnym hodnoverným dokladom výšku jej tzv. nákladov na bývanie v sume XX euro
mesačne, keď do mesiaca január 2013 dobrovoľne uhrádzal sumu XXX euro mesačne za náklady
na bývanie v dome, v ktorom býva navrhovateľka aj s matkou a sestrou. Tento rodinný dom je v
bezpodielovom spoluvlastníctve a je mu bránený prístup do neho.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení sa k dovolaniu odporcu uviedla, že tento v čase plnej prevádzky
štrkovne zarobí oveľa viac v nadčasoch a v mesiacoch jún a december dostáva i 13. plat. Suma XX
euro je vypočítaná ako 1/3 nákladov na bývanie v rodinnom dome, v ktorom býva spoločne s matkou a
sestrou. Vo všetkých prebiehajúcich konaniach na súde ( vrátane konania vedeného pod sp. zn. 9 P
199/2012 o výživné na jej sestru ) si otec platí nie lacné právne zastupovanie a snaží sa obísť Zákon
o rodine. Príjmom jej matky je suma XXX euro ( po odpočítaní úveru, ktorý matka platí i za otca ), z
ktorej nie sú schopné vykryť ich základné potreby.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( §
214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané podmienky ani na potvrdenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 219 O.s.p.) a ani na jeho zmenu ( § 220 O.s.p.).

Predmetom daného konania je návrh navrhovateľky doručený súdu prvého stupňa dňa 28.9.2012, v
ktorom sa domáhala od právoplatnosti rozhodnutia uložiť odporcovi povinnosť platiť jej výživné v sume
XXX euro mesačne odôvodnený tým, že je ( v čase podania návrhu ) študentkou 2. ročníka Strednej
zdravotníckej školy, A. XX v Bratislave a odporca jej na výživu od odchodu zo spoločnej domácnosti
v júni 2012 finančne neprispieva.

Vychádzajúc zo zmyslu súdneho konania, ktorým je poskytovanie zaručeného práva na súdnu ochranu
je treba ako prvoradé uviesť, že podstatnou a nevyhnutnou náležitosťou návrhu na určenie vyživovacej
povinnosti je určenie peňažnej sumy , ktorú navrhovateľ ( oprávnený ) žiada od odporcu ( povinného )
ako i obdobie, za aké je požadované. Označenie obdobia, v ktorom žiada navrhovateľ uloženie
povinnosti odporcovi plniť vyživovaciu povinnosť je pri prejednaní veci rozhodujúce, keďže vyživovacia
povinnosť je viazaná na existenciu a splnenie zákonných podmienok pre prípadné priznanie výživného,
t.j. obdobie, kedy sa oprávnený nie je schopný sám živiť a pomery povinného umožňujú na výživu
oprávneného prispievať. Prihliadajúc na charakter výživného, ktoré je opakujúcou sa dávkou určenou
na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným
rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej je treba uviesť, že v posudzovanom prípade
v návrhu navrhovateľky označené obdobie, od ktorého má povinnosť odporca jej uhrádzať výživné -
„ od právoplatnosti rozsudku „ nie je možné považovať za správne, určité a zrozumiteľné vymedzenie
požadovanej právnej povinnosti, keďže sa viaže na okolnosti, ktoré by mali potencionálne vzniknúť až
v budúcnosti, a ktoré súd pri rozhodovaní o návrhu nie je schopný ani preskúmavať a ani posúdiť.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že neodstránením vady návrhu na začatie
konania doručeného navrhovateľkou dňa 28.9.2012 čo do ustálenia určitého a presného časového
momentu, od ktorého navrhovateľka žiadala uložiť povinnosť odporcovi platiť jej výživné vo výške XXX
euro mesačne postupom podľa § 43 ods.1 O.s.p. , súd prvého stupňa zaťažil konanie inou vadou,
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods.3 O.s.p.). Takto uvedený návrh



navrhovateľky si podľa názoru odvolacieho súdu vyžadoval procesnú aktivitu súdu prvého stupňa
( v smere odstránenia nesprávnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti návrhu ) i pre to, aby si mohol
stanoviť medze dokazovania , ktoré je nutné vykonať v záujme zistenia a ustálenia skutkového stavu v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvého stupňa má za následok vydanie
rozhodnutia, v ktorom pri skúmaní pomerov účastníkov reálne existujúcich v roku 2012 a 2013
podstatných pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti, uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu
navrhovateľky sumu XXX euro mesačne od právoplatnosti rozhodnutia, t.j. v budúcnosti ( rozhodnutie
doposiaľ nie je právoplatné ). Pre úplnosť je treba uviesť, že označená vada v konaní pred súdom
prvého stupňa mala za následok i to, že súd prvého stupňa síce vyhovel návrhu navrhovateľky čo do
sumy XXX euro mesačne ( od právoplatnosti rozhodnutia ), ale zároveň sa nevyporiadal so zvyškom
návrhu ( v návrhu doručenom súdu prvého stupňa 28.09.2012 žiadala navrhovateľka priznať výživné
v sume XXX euro mesačne, v priebehu pojednávania nariadeného na deň 15.03.2013 uviedla, že by
súhlasila so sumou 200 euro mesačne ).

So zreteľom na uvedené preto nie je možné považovať predčasné právne závery súdu prvého stupňa
za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu
nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť
skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti
záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska
tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý
sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci
v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý
proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné
učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v
ktorom sa súd prvého stupňa bude dôsledne zaoberať dôvodnosťou návrhu navrhovateľky vo veci samej
vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.).
Súdu prvého stupňa dáva do pozornosti podania navrhovateľky zo dňa 17.03.2013 ( čl. 162 )
a 03.05.2013 ( čl. 177) v ktorých udáva, že požaduje vyživovaciu povinnosť v sume XXX euro mesačne
uložiť odporcovi od 01.09.2012.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania ( §
224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 12P/313/2012

    zrušené