Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/591/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712220704 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712220704.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o G. K. D.L., U.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa rodičov: matka - B. D., R. D., Q. X, a otec - W. D., R. D., F..Č.. H. H. H. Ú. R., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P 399/2012-59 zo dňa 19.09.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého K., U.. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX € na sumu XXX € mesačne, od právoplatnosti rozhodnutia, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 204/06-20 z 18.01.2007 v časti výšky výživného na maloletého Adriána. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 26, § 62, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Matka zabezpečuje celú starostlivosť o maloletého výlučne sama, otec neprispieva doposiaľ súdom určeným výživným. Matkina starostlivosť bola sťažená aj výchovnými problémami s maloletým, absolvoval dobrovoľný pobyt v diagnostickom centre, ktorý sama matka uhrádzala. Súd prvého stupňa pri určovaní výšky výživného zohľadnil vek maloletého, jeho odôvodnené potreby a skutočnosť, že otec žiadnym spôsobom sa nezaujíma o maloletého a neparticipuje na jeho výžive a výchove. Suma XXX € mesačne je primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletého. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou otca, že nemôže prispieť na výživu maloletého lebo je vo väzbe, resp. výkonu trestu, nakoľko do tejto situácie sa otec dostal sám. Pod vplyvom alkoholu a agresivity sa vyhrážal zabitím a ničil majetok matky, ako i maloletých detí. Svojim postojom k vyživovacej povinnosti k maloletému a k životu vôbec vážne ohrozuje výživu a zdravý vývoj maloletého, nakoľko matka zo svojho príjmu sanitárka - cca XXX €, iba s veľkými problémami zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti. Matka zo svojho príjmu platí všetky pôžičky, ktoré vznikli ešte počas spolužitia s otcom maloletého. Nie je možné aby povinný rodič všetku osobnú ako i finančnú starostlivosť ponechal na rodiča, ktorý ma maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Uviedol, že nie je schopný platiť takéto výživné, je odkázaný na pomoc druhých. V čase, keď mu bolo určované pôvodné výživné ešte robil a býval s bývalou manželkou, teraz nepoberá žiadne dávky, bude sa ich však snažiť vybaviť. O deti sa zaujímal, písal im aj list, avšak keď sa ľudia rozvedú, potom sa špinia. Nevyhýba sa plateniu výživného, avšak mu to nevychádza. Nechce, aby bol považovaný za zlého otca, lebo je teraz zavretý, má deti rád, ale chce aj on žiť a hlavne na slobode, ale táto suma ho pochová. Kolízny opatrovník doporučil potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu, nakoľko je v záujme maloletého vzhľadom na jeho vek a potreby. Súd dostatočne preskúmal mesačné príjmy obidvoch rodičov, ako aj skutočné náklady na výživu maloletého. Matka maloletého žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Syn fyzicky narástol a ceny sa postupom času zvyšujú, daná suma XX € nepostačuje pokryť všetky náklady na jeho odôvodnené potreby. Vzhľadom na fakt, že má so synom výchovné problémy, bol umiestnený v diagnostickom centre, kde uhrádzala XXX € mesačne, žije veľmi skromne, nakoľko má finančné problémy. Otec maloletého si za výkon trestu môže výlučne sám, zapríčinil si ho svojim správaním. Otec je zdravý, nemá vedomosť o tom, že by mal zdravotné problémy, preto by si mohol nájsť prácu a zaradiť sa do života. Suma XXX € je adekvátna a primeraná vzhľadom na vek maloletého, jeho potreby, stravu a oblečenie. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na strane maloletého jednoznačne nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Matka sama nemôže znášať za celé toto obdobie náklady na výživu a výchovu maloletého. Rodičia majú zo zákona garantované právo vychovávať svoje dieťa a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Odvolací súd v rámci posudzovania interpretácie aplikácie § 62, § 75 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine dodáva, že uvedená úvaha sa opiera o článok 32 ods. 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd. Ak sa povinný rodič úmyselným konaním v dôsledku, ktorého bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu odňatia slobody zbaví objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nie je túto skutočnosť možné pripísať k ťarche dieťaťa odkázaného výživou na svojich rodičov. Opačný výklad by viedol k tomu, že dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti povinného rodiča by bolo zbavenie sa vyživovacej povinnosti voči maloletému a jej takmer úplné prenesenie ( s výnimkou zákonnej minimálnej vyživovacej povinnosti uvedenej v § 62 ods. 3 Zák. o rodine ), na druhého rodiča vedúceho riadny život. Z obsahu spisu vyplýva, že otec síce akceptuje zmenu pomerov na strane maloletého, avšak poukazuje na svoje zlé majetkové pomery, ktoré si zapríčinil sám svojim konaním a tieto nemôžu byť na úkor maloletého dieťaťa. Nepriaznivú situáciu otca vyhodnotil súd prvého stupňa tak, že priznal zvýšenie výživného k právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, aj keď zmena pomerov nastala podstatne skôr. Matka však odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa nepodala. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.