Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/387/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712220787 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712220787.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast. BG Partners, s. r. o., Zámocká 36, Bratislava, proti odporcovi VAZOL spol. s.r.o., so sídlom Myslenická ul. 2/A, Pezinok, IČO: 31 443 583, o zaplatenie 48.468,21 EUR s príslušenstvom a iné a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/108/2013-470 zo dňa 5. augusta 2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/108/2013-470 zo dňa 5. augusta 2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti zaplatenia sumy 1,33 EUR zastavil, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 16.268,70 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 16.268,70 EUR od 3.7.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ďalej návrh v časti zaplatenia sumy 32.198,18 EUR s príslušenstvom a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1,33 EUR od 3.7.2009 do zaplatenia zamietol a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu č. Q., zmluvu č. Q., zmluvu č. Q., zmluvu č. K., zmluvu č. K., zmluvu č. K., zmluvu č. Q., zmluvu č. Q., zmluvu č. Q., zmluvu č. Q., zmluvu č. Q., zmluvu č. Q., zmluvu č. Q., zmluvu č. Q., zmluvu č. Q. a zmluvu č. Q., na základe ktorých sa odporca stal užívateľom užívateľských programov Paušál Biznis Klasik 150XXL, CLIP, Roaming - bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu, Orange World Mini, CLIR, Paušál Biznis Komfort 300, Špičkové minúty, Paušál deň, Orange World TV Maxi, Balík 150 minút. Uviedol, že podľa uzatvorených dodatkov k zmluve o pripojení s obdobným obsahom, podľa ktorých čl. 2 ods. 5 dodatku sa odporca zaviazal, že v prípade, ak nesplní bezo zvyšku niektorý zo svojich záväzkov podľa čl. 2 ods. 4 a 3 preto, že pred uplynutím doby uvedenej v čl. 2 ods. 3 písm. a/ jeho zavinením dôjde ku skončeniu platnosti tohto dodatku alebo aj zmluvy v ich zmysle, alebo že si riadne a včas nesplní niektorý iný záväzok podľa nich, bude povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške zľavy. Podľa zmluvy o pripojení, v znení spomínaných dodatkov, bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu na základe výzvy navrhovateľa najneskôr v lehote uvedenej vo výzve. Ďalej uviedol, že navrhovateľ faktúrami vyzval odporcu, aby za obdobie od 21.1.2009 do 19.4.2009 uhradil odplatu za poskytnuté služby. Pokusom o pokonávku zo dňa 18.6.2009 bol odporca vyzvaný na uhradenie svojho dlhu vo výške 21.106,23 EUR za poskytnuté elektronické služby v období február až apríl 2009 a súčasne bol vyzvaný na úhradu 47.135,- EUR. Uviedol tiež, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie tak, ako je uvedené vo faktúrach, preto navrhovateľ oprávnene žiadal od odporcu zaplatenie odplaty za poskytnuté služby v dňoch od 21.1.2009 do 19.4.2009, a preto súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi voči odporcovi právo na zaplatenie odplaty za poskytnuté služby. Podľa Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., súd prvého stupňa považoval za preukázané, že tieto všeobecné podmienky v plnom rozsahu nahradzujú platné a účinné všeobecné podmienky a nadobúdajú platnosť a účinnosť dňa 1.10.2006, podľa čl. 11 bod 11.14 navrhovateľovi vznikne nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, keďže sa odporca dostal do omeškania so zaplatením dlžnej istiny, priznal súd prvého stupňa navrhovateľovi nárok na ich zaplatenie vo výške stanovenej vo Všeobecných podmienkach. Súd prvého stupňa konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 1,33 EUR zastavil s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 3 O.s.p. vzhľadom na späťvzatie návrhu v tejto časti. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že súčasťou dodatkov boli aj dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 300 až 302 Obchodného zákonníka, tieto dohody súd prvého stupňa považoval za platné v časti (§ 41 Občianskeho zákonníka), a to v rozsahu presne uvedených povinností, s ktorých porušením je spojený vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to povinností uvedených v čl. 2 ods. 3 a dodatkov. Tieto povinnosti sú samostatné, navzájom nepodmienené, pričom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi vznikne samostatne pri porušení každej z povinností, a nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu môže vzniknúť aj kumulatívne, pričom zmluvná pokuta v zmysle čl. 2 ods. 5 dodatkov je splatná v lehote uvedenej vo výzve. Samotnú výzvu navrhovateľa obsiahnutú v listine Pokus o pokonávku zo dňa 18.6.2009 súd prvého stupňa vyhodnotil ako neurčitú, nakoľko v nej nebolo uvedené, ktoré konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti odporcu je sankcionované, a preto súd prvého stupňa vyhodnotil tento právny úkon ako neurčitý, ktorý nemá za následok splatnosť zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v konaní domáhal. V tejto časti súd prvého stupňa vyhodnotil návrh za predčasne podaný, keď ani prostredníctvom súdu nebola odporcovi žiadna písomnosť doručená s hmotnoprávnymi účinkami, a preto návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vrátane úroku z omeškania zamietol. O náhrade trov súdneho konania súd prvého stupňa rozhodol v súlade § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, keď odporcovi, ktorý mal vo veci úspech v prevažujúcej časti, žiadne trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva nevznikli a navrhovateľ, v spore v prevažnej miere neúspešný, nemá právo na náhradu trov súdneho konania. Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého zmeniť a odporcu zaviazať na zaplatenie 48.468,21 EUR s príslušenstvom ako i náhradu trov prvostupňového ako i odvolacieho konania, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že zmluvné pokuty boli v dodatkoch k zmluvám o pripojení dojednané spolu vo výške 32.198,18 EUR. Poukázal na ustanovenie článku 2. bod 2.5, v ktorom boli dohodnuté podmienky uplatnenia zmluvnej pokuty, podľa ktorého právo na zmluvnú pokutu vznikne navrhovateľovi samostatným porušením povinností odporcu, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa a zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy odporcovi. Poukázal, že dodatky k zmluvám o pripojení boli medzi účastníkmi individuálne dojednané. Pre neplnenie si zmluvných povinností, a to neplatenie platieb za poskytnuté služby, navrhovateľ v súlade so Zmluvami o pripojení v znení jej dodatkov a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, obmedzil prevádzku telefónnych čísel na prijímanie hovorov a núdzové volania, a pokusom o pokonávku - predsporovou výzvou zo dňa 18.6.2009 navrhovateľ odporcu vyzval na doplatenie dlžnej čiastky do 2.7.2009 s upozornením, že po márnom uplynutí stanovenej lehoty na plnenie odstupuje od zmlúv o pripojení v súlade so Všeobecnými podmienkami, pričom si uplatnil i nárok na zaplatenie zmluvných pokút, ktoré v pokusoch o pokonávku vyčíslil, a preto si odporca musel byť vedomý na základe čoho sa navrhovateľ zaplatenia zmluvných pokút domáha. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhovateľ v odvolaní vyslovil názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď vyslovil názor, že pokus o pokonávku zo dňa 18.6.2009 nemá žiadne hmotnoprávne účinky v spojitosti s právom na zaplatenie zmluvnej pokuty. Uviedol, že právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká navrhovateľovi samostatným porušením zmluvnej povinnosti odporcu a nie je podmienené výkonom nejakého úkonu zo strany navrhovateľa, pokusom o pokonávku bola odporcovi oznámená výška zmluvnej pokuty a oznámený termín jej splatnosti, ako bolo účastníkmi dohodnuté v Dodatkoch k zmluvám o pripojení. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil s ohľadom na vykonané dokazovanie, z ktorého nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol preukázaný. K dôvodu odvolania odvolací súd uvádza v názorovej zhode so súdom prvého stupňa, že z pokusu o pokonávku nie je zrejmé, ktoré konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti odporcu je sankcionované, nakoľko z nej vyplýva iba všeobecný dôvod, a to porušenie zmluvných povinností, no ďalej nie je špecifikované, ktorý článok a ktorej zmluvy/zmlúv, resp. ich dodatkov bol porušený. Navrhovateľ síce špecifikoval svoju pohľadávku na neuhradených faktúrach za obdobie február až apríl 2009, no vznik povinnosti odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nijakým spôsobom nekonkretizoval, a preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje tento úkon navrhovateľa za právne neurčitý. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.