Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/498/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712221463 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712221463.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o T. O. U., B..XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, detašované pracovisko Senec, Kysucká 14, dieťa rodičov: L. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, a R. U., B.. XX.XX.XXXX, bytom U., U. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 07.05.2013 č.k. 28P 342/2012-51 jednohlasne pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 07.05.2013, č.k. 28P 342/2012-51, konanie v časti návrhu otca o povinnosti matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku zobrať späť návrh na vykonanie exekúcie pre nezaplatené výživné na maloletú O. U., o povinnosti matky zobrať späť trestné oznámenie pre nezaplatenie výživného na základe ktorého už začalo prebiehať druhé trestné konanie na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 3T 240/2011 proti otcovi a o povolení splácať splátky zročného zameškaného výživného zastavil. Návrh otca na zníženie výživného k maloletej O. U., B.. XX.XX.XXXX zamietol. Návrh matky na zmenu úpravy stretávania sa otca s maloletou O. U., B.. XX.XX.XXXX zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania o návrhoch otca odôvodnil ust. § 96 ods. 1 O.s.p. s poukazom na späťvzatie návrhov otcom. Rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zárobkových a majetkových pomerov rodičov dospel k záveru, že zníženie výživného by nebolo v záujme maloletej. Keďže ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine pri zmene rozhodnutia o výživnom vyžaduje zmenu pomerov, súd prvého stupňa v konaní zameral svoje dokazovanie na zistenie, či na strane maloletej alebo jej rodičov došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia ohľadne výživného. Na strane maloletej pritom zistil nárast jej potrieb v súvislosti s fyzickým vekom, návštevou materskej školy, starostlivosťou o zdravotný stav. Na strane rodičov zistil, že matka je študentkou denného štúdia, nemá možnosť sa zamestnať okrem občasnej brigády. Otec je dlhodobo nezamestnaný, posledný pracovný pomer ukončil v roku 2011 bez toho, aby mal zabezpečenú ďalšiu prácu. Prístup otca k hľadaniu zamestnania vyhodnotil ako nezodpovedný. K ďalšej vyživovacej povinnosti otca k L. X., ktorú skutočnosť v konaní nemal preukázanú uviedol, že mať deti prináša rodičovskú zodpovednosť, spočívajúcu okrem iného aj v riadnom plnení si vyživovacej povinnosti. Návrh matky, ktorým žiadala zmenu úpravy styku otca s maloletou zamietol, nakoľko doposiaľ upravený styk je minimálny a ďalšie obmedzenie by nebolo v záujme maloletej. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú znížiť zo sumy XXX € na sumu XX € mesačne. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že maloletý L. X. nie je jeho syn, potvrdil to jednoznačne v konaní o zapretie otcovstva a po jeho právoplatnom skončení vybavil s matkou maloletého rodný list maloletého, kde je už uvedený ako otec maloletého. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že je dobrovoľne nezamestnaný alebo žeby nevyvíjal dostatočnú snahu sa zamestnať. Uviedol, že bol zamestnaný aj keď len príležitostne na dohody, z ktorých zarobil mesačne niekedy len o XX € menej ako keď bol zamestnaný na plný pracovný úväzok, kedy v čistom zarobil XXX €. Jeho prípad tak nemožno hodnotiť že je dobrovoľne nezamestnaný alebo žeby nepreukázal snahu zamestnať sa. Pokiaľ ide o jeho posledné zamestnanie, išlo o prácu na dobu určitú, hľadal si prácu, túto mal sľúbenú, z ktorého dôvodu ukončil zamestnanie. Aj keď je nezamestnaný, pokúša sa nájsť si aspoň brigády. Okrem toho sa pokúša nájsť si aj trvalé zamestnanie, o čom predložil 32 potvrdení. Pre zadržanie vodičského preukazu na návrh exekútora pre neplatenie výživného stratil viacero možností zarobiť si aspoň aj na brigádach ako šofér. K matke maloletej uviedol, že pokiaľ bývali spolu na ubytovni v Trnave, riadne pracovala na plný úväzok a popritom diaľkovo študovala. Takisto dal do pozornosti, že po štúdiu na jednej vysokej škole, čo robila popri zamestnaní sa rozhodla teraz, keď aj ona má vyživovaciu povinnosť študovať formou denného štúdia na inej vysokej škole ako študovala predtým. Pokiaľ ide o pôvodné výživné určené vo výške X.XXX,-Sk mesačne uviedol, že ho na súde v roku 2009 naviedli, aby k takejto rodičovskej dohode pristúpil a aby sa vzdal odvolania, čím sa z dôvodu jeho nevedomosti dostal do veľkých problémov. Podľa jeho názoru aj v roku 2009 mal súd pri určovaní výživného postupovať podľa § 62 ods.2 Zák. o rodine a určiť minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima, čo bolo cca XX € mesačne. Tiež uviedol, že počas spolužitia s matkou v O. si zobrali pôžičku na zariadenie domácnosti, ktorá však zostala na splácanie jemu. Pokiaľ ide o náklady maloletej namietal ich výšku prezentovanú matkou, najmä pokiaľ ide o stravu, náklady na lieky, náklady na materskú školu, ošatenie, bývanie. Pri rozhodovaní žiadal zohľadniť, že jeho družka je teraz na riadnej materskej dovolenke, mesačne poberá XXX € + detské prídavky na dve deti, otec maloletej X. prispieva na ňu výživným vo výške XX € mesačne. On si nevie nájsť trvalé zamestnanie, robí príležitostne na rôznych brigádach. Po spočítaní všetkých príjmoch majú pre štvorčlennú rodinu XXX €. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o odvolanie otca, toto je založené na nepravdivých informáciách a domnienkach. Svoje príjmy, výdavky súdu riadne vydokladovala, podložila potrebnými potvrdeniami, nechápe prečo ich spochybňuje otec dieťaťa, keď tak neurobil ani súd. Na žiadnej inej vysokej škole neštudovala počas ich spolužitia, toto je jej prvé štúdium na vysokej škole, študuje aby mala možnosť lepšie sa zamestnať, na rozdiel od otca. Pokiaľ ide o jej možnosť pracovať uviedla, že má omnoho menej možností sa zamestnať ako otec, nakoľko sa sama stará o ich dcéru, čo však otca nezaujíma. Otec každého len obviňuje, namiesto toho, aby si nastavil sám sebe zrkadlo a pozrel sa konečne na seba. Aj spomínaná pôžička je len jeho, žiadnu polovicu majetku si nezobrala. Otec zabudol uviesť, že za spomínané peniaze, cca za polovicu pôžičky si kúpil auto, ktoré zakrátko rozbil, takisto zariadenie bytu pripadlo jemu s tým, že ho predá a vyplatí pôžičku. Uviedla, že na jej strane sa tiež zmenili pomery, pretože od júla 2013 jej skončila rodičovská dovolenka, prácu si stále hľadá, avšak neúspešne. Momentálne má k dispozícii iba rodinné prídavky, finančne jej pomáhajú rodičia + robí brigádu, šije pre známych. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s vereným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodne. Predmetnom odvolacieho konania je návrh otca na zníženie výživného v dôsledku zmien na jeho strane, v rozsahu neumožňujúcom mu platiť doposiaľ určené výživné vo výške XXX € mesačne. Vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov je pritom hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci rozhodnúť. Pri rozhodovaní súd prihliada na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu výživného, avšak aj zistené okolnosti môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. V zmysle uvedených zásad, v spojení s kritériami rozhodnými pre určovanie výšky výživného uvedenými v ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine postupoval v danej veci aj súd prvého stupňa, pričom so záverom ku ktorému dospel sa plne stotožnil aj odvolací súd. Súd prvého stupňa správne v konaní zisťoval, či od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov a či zmena pomerov je takého závažného a trvalého charakteru, že si vyžaduje zmenu rozhodnutia o výživnom. Zmenu pomerov pritom správne vyhodnocoval na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a maloletého dieťaťa, a svoje zistenia uviedol v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom vyslovil aj právny názor, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o maloletú treba konštatovať, že jej potreby sú nesporne vyššie ako v čase určovania výživného rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 16.02.2010, č.k. 12P 285/2009-26, ktorým na základe rodičovskej dohody bolo určené výživné vo výške XXX € mesačne. Maloletá od 04.09.2012 navštevuje materskú školu, len poplatok v materskej škole a strava predstavuje mesačný poplatok vo výške XX,XX €. Materská škola zabezpečuje aj aktivity prospešné pre rozvoj detí, ktoré sú plne platené. Okrem nákladov v materskej škole vzrástli náklady maloletej aj v súvislosti s jej fyzickým vekom, starostlivosťou o zdravotný stav. Súd prvého stupňa správne ustálil aj pomery na strane rodičov. Pokiaľ ide o otca, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o nezodpovednom prístupe otca k zamestnaniu, najmä z dôvodu, že otec je vyučený auto-klampiar a žil v lokalite, kde je rozvinutý automobilový priemysel. Otec sa síce v odvolaní ohradil proti konštatovaniu súdu, že je dobrovoľne nezamestnaný, uvedenú skutočnosť otec zrejme vníma inak, keďže tak ako uviedol pracuje brigádnicky a zarába skoro toľko, ako keď pracoval v riadnom pracovnom pomere. K vyživovacej povinnosti otca k maloletému L. X. treba uviesť, že vznik novej vyživovacej povinnosti povinného rodiča automaticky nezakladá nárok na zníženie výživného k maloletému dieťaťu, ku ktorému má povinný rodič určenú vyživovaciu povinnosť. V prvom rade je povinnosťou rodiča postarať sa o všetky svoje deti, a to vynaložením zvýšeného úsilia dosiahnuť príjem, z ktorého v danej veci otec uživí seba, maloletú O., svoju družku a svojho syna L.. V súvislosti s prístupom otca k plneniu jeho vyživovacej povinnosti k maloletej treba uviesť, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť k maloletej O. prakticky od narodenia, neplní si ju ani od doby, kedy mal určené výživné súdnym rozhodnutím, takže sa otec sám vlastnou vinou dostal do situácie, že je vedené voči nemu exekučné konanie, trestné konanie a bol mu odobratý vodičský preukaz. Otcom navrhované výživné vo výške XX € mesačne predstavuje na jeden deň X.XX €, ktorá suma by nepokrývala ani časť základných, nieto odôvodnených potrieb maloletej. Pokiaľ ide o dovolanie otca, otec v ňom upriamuje pozornosť len na svoje problémy ( nedostatok finančných prostriedkov, ďalšia vyživovacia povinnosť ), ktoré skutočnosti žiada zohľadniť, nezohľadňuje však a nemá záujem zohľadniť, že aj na strane matky došlo k zmene tým, že nemá žiaden príjem v dôsledku štúdia na vysokej škole, naopak namieta a spochybňuje matkine tvrdenia o jej štúdiu, či výške predložených nákladoch na maloletú. Pokiaľ ide o námietky otca v tomto smere, s nimi sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko matka v konaní predložila všetky relevantné doklady, ktoré v súhrne zodpovedajú právnemu záveru súdu prvého stupňa. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správny právny záver súdu prvého stupňa, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.