Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/198/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712222267 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712222267.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BASF Slovensko spol. s r.o., so sídlom: Prievozská 2, Bratislava, IČO: 31 345 603, zastúpenom Mgr. Richardom Karkó, advokátom so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, proti odporcom v 1.rade: R. M., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXXX/X, B., v 2.rade: A. M., nar. XX.XX.XXXX, A. S. XXXX/X, B., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní odporcu v 1.rade proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, zo dňa 13.októbra 2013, č.k. 5C/321/2012-60, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. Odporcom v 1. a 2.rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Uznesením zo dňa 13.10.2013 č.k. 5C/321/2012 - 60 s poukazom na ust. § 96 O.s.p., keď navrhovateľ zobral svoj návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu späť v celom rozsahu, zastavil súd prvého stupňa konanie, navrhovateľovi priznal vrátenie súdneho poplatku vo výške 92,80 eur a odporcom v 1. a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 322,08 eur. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 146 ods. 2. vety druhej O.s.p. Konštatoval, že v čase podania návrhu navrhovateľ evidoval vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi - J.. Q. M., pričom ním uzatvorenou darovacou zmluvou sa objektívne zhoršila jeho možnosť uspokojenia pohľadávky. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi bola v celom rozsahu vymožená v exekučnom konaní, dospel k záveru, že návrh bol zo strany navrhovateľa podaný dôvodne, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie tohto práva. Proti tomuto uzneseniu, do výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v 1.rade domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci. Namietal aplikáciu § 146 ods. 2 O.s.p. na rozhodovanie o trovách konania, nakoľko navrhovateľ svoj návrh zobral späť z dôvodu, že od tretej osoby (J.. Q. M.); a teda nie od účastníkov konania; bola vymožená nejaká dlžná suma v exekučnom konaní. O náhrade trov konania malo byť preto rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Ďalej namietal úkony vykonané právnou zástupkyňou navrhovateľa a výšku priznanej odmeny. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1.rade uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a zopakoval svoje argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa - že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne, nakoľko v čase podania návrhu evidoval voči dlžníkovi - Q. M. vymáhateľnú pohľadávku, ktorý túto zaplatil až po podaní predmetného návrhu, a to v rámci exekučného konania. Nesúhlasil ani s námietkami odporcu v 1.rade týkajúcimi sa výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu na základe odvolania odporcu v 1. rade z dôvodov ním podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.); a to aj vo vzťahu k odporcovi v 2.rade podľa § 212 ods. 2, písm. c/ O.s.p., nakoľko ide o prípad, kedy odvolanie podané len jedným z odporcov, ktorému bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k druhému z odporcov, ktorý odvolanie nepodal, nakoľko táto solidarita zakladá nerozlučné spoločenstvo, ktoré vylučuje odlišné rozhodnutie voči každému z odporcov (§ 91 ods. 2 O.s.p.); bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ; návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2012; domáhal určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi J.. Q. M., ako darcom, a odporcami v 1. a 2.rade, ako obdarovanými, je voči nemu právne neúčinná v zmysle § 42a Obč. zák., s poukazom na existenciu jeho vymáhateľnej pohľadávky proti darcovi - J.. Q. M., priznanú mu právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom. Argumentoval, že prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovania, sa zhoršila možnosť uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Vzhľadom na to, že táto jeho pohľadávka bola v priebehu konania vymožená od dlžníka J.. Q. M. v exekučnom konaní, zobral návrh na začatie konania späť. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa ust. § 146 ods. 1, písm. c/ O.s.p. vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa "jeho výsledku", ak bolo konanie zastavené a len výnimočne možno aj v takomto prípade uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady (trovy) zastaveného konania podľa § 146 ods.2 O.s.p., v ktorom ustanovení sa premieta zásada náhrady trov vzniknutých zbytočne - zavineným konaním niektorého z účastníkov, a to podľa vety prvej - tomu, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, ktoré zavinenie súd skúma len z hľadiska procesného výsledku a podľa vety druhej - odporcovi, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, t.j. veta druhá vyžaduje splnenie jednak dôvodne podaného návrhu a jednak správanie (konanie) odporcu, v dôsledku ktorého sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodný; dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje len procesne, teda nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania keby k späťvzatiu návrhu nedošlo, ale podstatné je to, že odporca splnil to, čoho sa navrhovateľ domáhal a len v dôsledku tohto plnenia navrhovateľ zobral návrh späť. Z hľadiska aplikácie ust. § 146 ods. 2 O.s.p., teda ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad § 146, ods. 2 vety druhej, z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil, že sa muselo konanie zastaviť, a preto je povinný uhradiť trovy konania protistrane, čím sa uplatní ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou odporcu v 1.rade uvádzanou v jeho odvolaní, že navrhovateľ nezobral svoj návrh späť v dôsledku správania sa niektorého z odporcov. Odporca v 1.rade dôvodne založil svoju obranu na tvrdení, že k späťvzatiu návrhu navrhovateľom došlo výlučne z dôvodu, že po začatí konania vymohol v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá však nebola predmetom tohto konania, od svojho obligačného dlžníka J.. Q. M., ktorý nebol účastníkom tohto konania. Odvolací súd považuje za irelevantné, z hľadiska posúdenia zavinenia na zastavení konania, že vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa; ktorej možnosť uspokojenia mala byť zhoršená darovacou zmluvou uzatvorenou jeho obligačným dlžníkom a odporcami; bola navrhovateľom (exekučne) vymožená od dlžníka, po začatí tohto konania. Taktiež nie je podstatná tá skutočnosť, že v čase podania návrhu mal navrhovateľ voči J.. M. vymáhateľnú pohľadávku a že návrh bol podaný proti pasívne legitimovaným odporcom dôvodne, nakoľko späťvzatie, hoci aj dôvodne podaného návrhu, treba posudzovať vo vzťahu k takému správaniu sa odporcov po jeho podaní, pre ktoré sa stal podaný návrh bezpredmetným, a preto súdny spor, na základe podaného návrhu, stratil svoje ďalšie opodstatnenie. Odvolací súd tak uzatvára, že skutočnosť, že pohľadávka navrhovateľa bola od jeho dlžníka, ktorý nebol účastníkom tohto konania, exekučne vymožená až v čase po začatí tohto konania, a následne vzal navrhovateľ z tohto dôvodu svoj návrh na začatie konania späť, nemôže byť posudzovaná ako skutočnosť, že návrh bol vzatý späť pre správanie sa niektorého z odporcov a rovnako nemôže zakladať zavinenie odporcov na zastavení konania. Nakoľko pre uplatnenie § 146 ods. 2 O.s.p. neboli dané zákonné dôvody, mal súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania aplikovať § 146 ods. 1, písm.c/ O.s.p. Po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, z hľadiska relevantných ustanovení zákona, odvolací súd uznal opodstatnenosť odvolacích námietok odporcu v 1.rade, a preto v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že v zmysle § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov (prvostupňového) konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého - úspešným odporcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré im však odvolací súd nepriznal, pre absenciu ich návrhu v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy konania podľa ust. § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.