Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/316/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713200236 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1713200236.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o N. K., I.. XX.XX.XXXX, bytom W. O. XX, zastúpená JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou, Modra Štúrová 34, dieťa rodičov: otec - R.. L. K., Z. W. O. XX, zastúpený JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou, so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Šrobárová 186/9, a matka - S. K. Z. W. O. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok č.k. 9P 4/2013-190, zo dňa 26.03.2014, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na N. K. zo sumy XXX,- eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne od 08.01.20113, ktorú je otec povinný posielať k rukám N. K. vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 08.01.2013 do 26.03.2014 sme X.XXX,- eur je otec povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám N. K., vo zvyšku návrh zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9C 72/2009-37 zo dňa 06.11.2009. Plnoletej N. K. priznal náhradu trov konania v rozsahu 76% všetkých trov. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 62 ods. 1,2,3 75 ods. 1 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., kedy podľa miery úspechu v konaní náhradu trov konania pomerne rozdelil, pričom citoval aj § 151 ods. 7 O.s.p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že na miesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. Na základe uvedených ustanovení rozhodol o náhrade trov konania v rozsahu 76% všetkých trov. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec plnoletej Kataríny. Odvolanie podal voči výroku o trovách konania, podľa ktorého má N. právo na náhradu trov konania v rozsahu 76% všetkých trov. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.10.2013 on aj jeho právna zástupkyňa uviedli, že navrhujú zvýšiť výživné na sumu XXX,- eur mesačne. Z toho dôvodu nesúhlasí z výrokom súdu o náhrade trov konania, kde jej bola priznaná náhrada v rozsahu 76%. V rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa nezohľadnil jeho úspech v časti, v ktorej bola plnoletá Katarína neúspešná. Na základe uvedeného má za to, že o práve na náhradu trov konania nebolo rozhodnuté správne a žiadal v tejto časti rozsudok zmeniť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu otca plnoletej N.Í. je potrebné vyhovieť. V danej veci súd začal konanie na návrh matky ako zákonnej zástupkyne maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného za dobu jeho maloletosti a z tohto dôvodu pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa názoru odvolacieho súdu treba po dosiahnutí plnoletosti pôvodne maloletého dieťaťa uplatňovať naďalej zásadu vyjadrenú v § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. ako výnimku z rozhodovania o náhrade trov konania podľa zásady úspešnosti vyjadrenej v ust. § 142 O.s.p.. Tento záver možno oprieť o ust. § 90 a 94 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenia upravujú okruh účastníkov. Ustanovenie § 94 ods. 1 O.s.p. nadväzuje na ust. § 90 O.s.p. tým, že rozširuje okruh účastníkov a určuje, kto je účastníkom konania, kde možno začať aj bez návrhu. Konanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 176 - 180 O.s.p., okruh účastníkov takéhoto konania treba posúdiť podľa § 94 ods. 1 O.s.p. t.j. účastníkom konania je predovšetkým maloleté dieťa o právach a povinnostiach, ktorého sa koná, čo znamená, že maloleté dieťa je účastníkom konania aj pred dosiahnutím plnoletosti. Dosiahnutie plnoletosti ako na okruh účastníkov, tak aj na rozhodovanie o náhrade trov konania nemá podľa názoru odvolacieho súdu žiaden vplyv. Naďalej na rozhodovanie o náhrade trov konania treba aplikovať ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a tam vyjadrenej zásady, kedy z hľadiska ochrany ako maloletého tak aj plnoletého dieťaťa sa naďalej uplatňuje výnimka zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Odvolací súd má zato, že dosiahnutím plnoletosti sa nesporové konanie nestáva sporovým a z toho dôvodu nenastala zmena právnej kvalifikácie pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. jasne definuje podmienky, za ktorých prichádza do úvahy jeho aplikácia, preto v prípade jeho aplikácie treba vychádzať z doslovného ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., ktoré je jednoznačné. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo by v rozpore z vyjadrením zásady ochrany spoločnosti na výchove a tiež záujmov maloletých detí ktorá zásada korešponduje s vyjadrením zásady pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. ( neplatí zásada zodpovednosti za výsledok sporu) aby dosiahnutím plnoletosti v priebehu konania už plnoleté dieťa prevzalo na seba zodpovednosť za výsledok sporu, keď momentom dosiahnutia plnoletosti by sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania malo na miesto ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. aplikovať ust. § 142 O.s.p.. Dosiahnutie plnoletosti nemôže byť takou právnou skutočnosťou ktorá by v konaní o určenie výživného, resp. zmeny výšky výživného začatého za dobu maloletosti bola spôsobilá zmeniť tak výrazným spôsobom podmienky rozhodné pre aplikáciu ust. o náhrade trov konania. takýto zámer zákonodarca nesledoval ani výkladom ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a k takémuto záveru podal názor odvolacieho súdu nie je možné dospieť. Zmysel zásady vyjadrenej v ust. § 146 ods. 1písm. a) O.s.p. treba hľadať aj v charaktere konania keď rozhodnutie o výške výživného nie je závislé na dôkazoch prekladaných účastníkmi, v danom prípade sa uplatňuje zásada materiálnej pravdy vyjadrená ust. § 121 1,2 O.s.p. kedy je súd povinný vykonať aj bez návrhu účastníkov všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a pri takto určenom výživnom ťažko hodnotiť úspech či neúspech účastníka, resp. pomer úspechu či neúspechu účastníka v konaní, ktoré kritéria sú rozhodné pre náhradu trov konania podľa § 142 O.s.p.. Uvedené skutočnosti podporuje aj § 65 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý určuje, že výživné na plnoleté dieťa určí súd iba na návrh. Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že dosiahnutie plnoletosti je významné iba z procesnoprávneho hľadiska vyjadreného tým, že do plnoletosti dieťaťa možno začať konanie aj bez návrhu, kým po dosiahnutí plnoletosti iba na návrh. Ak konanie o určenie výživného bolo začaté za dobu maloletosti, ale končí až v čase, keď dieťa nadobudlo plnoletosť, rozhodne súd o jeho nároku aj za obdobie plnoletosti podľa stavu ku dňu rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.) bez potreby podania návrhu stačí vyjadrenie plnoletého dieťaťa, že sa pripája k návrhu. Tým, že v konaní začatom za obdobie maloletosti v dôsledku dosiahnutia plnoletosti sa nevyžaduje podanie návrhu, ale len pripojenie sa plnoletého dieťaťa k návrhu podaného rodičom ako zákonným zástupcom, návrh ako aj konanie o ňom sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania riadi ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Podľa názoru odvolacieho súdu rovnaký režim pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba aplikovať i naďalej t.j. ako vo vzťahu k maloletému tak aj plnoletému dieťaťu až do skončenia veci samej. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti pri aplikácií právneho ustanovenia je nutné prvotne vychádzať z jeho doslovného znenia. Výklad ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. je jednoznačný vo vzťahu k zmyslu a účelu zákona s prihliadnutím na podmienky v čase konania, osobitných charakter konania, okruh účastníkov, preto podľa názoru odvolacieho súdu neumožňuje dosiahnutím plnoletosti v priebehu konania začatého za dobu maloletosti zmenu právnej kvalifikácie tak, ako ju posúdil súd prvého stupňa. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. rozhodol tak, že žiaden u účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.