Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/455/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713203013 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1713203013.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: S. S., H.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - G. S., H.. XX.XX.XXXX C. Z., M. XX, a otec - R. F., H.. XX.XX.XXXX C. S., U..S..M. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.06.2013, č.k. 9P/31/2013-62, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného zo sumy XXX euro mesačne na K. XX,XX euro mesačne a deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zamietajúci výrok o veci samej súd prvého stupňa právne odôvodnil § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že od poslednej súdnej úpravy neprišlo u otca k zmene majetkových, ani rodinných pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie jeho vyživovacej povinnosti pre maloletého Patrika. V odôvodnení poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného určenej rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.4.2012, č.k. 28 P/59/2012-26 ( ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2012) uplynula doba jedného roka, za uvedené obdobie odôvodnené potreby maloletého vzrástli, maloletý má vážne zdravotné problémy ( astma, problémy s pečeňou ) s čím súvisia zvýšené výdavky na úhradu liekov a zvýšené nároky na stravovanie a ošatenie počas liečebných pobytov. Súd prvého stupňa sa v súvislosti so súčasnou nezamestnanosťou otca ( trvajúcou od novembra 2011) nestotožnil s jeho argumentáciou o tom, že nemá prostriedky na vyššie výživné poukazujúc na tvrdenia otca prezentované v priebehu konania o tom, že sa živí brigádnicky, keď tento príjem nie je možné vydokladovať . Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou povinnosťou vyplývajúcou im priamo zo zákona. Rodič ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže presúvať celú starostlivosť na druhého rodiča, a preto si otec musí svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný na výživu maloletého prispievať súdom určené výživné v sume XXX euro mesačne. Súd prvého stupňa napokon poukázal na to, že matka sama zabezpečuje celú starostlivosť o maloletého a otec okrem súdom určeného výživného inou formou na výchove maloletého neparticipuje. S poukazom na uvedené nemal za v záujme maloletého dieťaťa znížiť vyživovaciu povinnosť otca, ktorý má v bratislavskom kraji možnosť zamestnať sa ( čo doposiaľ neurobil a živí sa iba brigádnicky). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 220 O.s.p. zmenil a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovel aspoň na sumu XX euro mesačne . V odvolaní uviedol, že momentálne ho živí jeho otec zo svojho invalidného dôchodku. O syna S. má veľký záujem i napriek tomu, že matka porušuje rozsudok zo dňa 26. 4. 2012 o styku so synom, čo neraz riešil aj políciou v Z.. Prácu si neustále aktívne hľadá a je ochotný postupne omeškané výživné doplatiť . Synovi v čase, kedy je u neho ( ak mu ho matka dá ) , vždy niečo kúpi, chodia spolu von, do parku sa bicyklovať a venuje mu všetok svoj voľný čas. Matka necháva maloletého hovoriť tato svojmu partnerovi, čo nie je pre syna dobré. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a odvolanie otca zamietnuť. Vo vyjadrení poukázala na to, že otec di neplní vyživovaciu povinnosť v sume XXX euro mesačne určenú mu rozsudkom Okresného súdu v Pezinku zo dňa 26.4.2012 , v čoho dôsledku je nútená na otca podávať trestné oznámenie. Otec v priebehu konania uviedol, že pracuje na čierno , následkom čoho nie je možné objektívne zistiť, koľko vlastne zarába. Naposledy dostala výživné od otca v sume XXX euro dňa 18. 10. 2012, ktoré jej poslal poštovou poukážkou. Ona sama má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. O., H.. XX.X.XXXX, na ktorého poberá výživné XXX euro mesačne, od februára 2013 je práceneschopná v dôsledku rizikového tehotenstva a jej dávky počas práceneschopnosti predstavujú sumu XXX - XXX euro. Maloletý S. navštevuje materskú školu s mesačným poplatkom XX G., X euro mesačne za angličtinu, je nútená doplácať na jeho lieky mesačne XX B. XX euro, maloletý v dôsledku zdravotných komplikácií musí chodiť na liečenie, kde je treba tiež finančne prispievať, má problémy s pečeňou, je evidovaný gastroentrologickej ambulancií a výdavky, ktoré je nútená na neho vynakladať, predstavujú okolo 318 euro mesačne. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko je v záujem maloletého. Konštatoval, že matka je toho času na rizikovom tehotenstva, termín pôrodu má určený na september 2013, čím sa zníži jej možnosť pracovať. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca podané proti zamietajúcemu výroku rozsudku nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. S poukazom na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti na sumu XX,XX euro od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k námietkám otca uvedených v odvolaní obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých zamietol jeho návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa týkajúcou sa nepreukázania podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého a otca odôvodňujúcej zníženie jeho vyživovacej povinnosti ( § 78 ods.1 Zákona o rodine ). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a jeho doplnenia odvolací súd konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok , ktorý rozsudkom č.k. 28 P/59/2012-26 zo dňa 26.4.2012 zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky , vyživovaciu povinnosť otca na maloletého určil na sumu XXX euro mesačne a napokon upravil styk maloletého s otcom. Je treba prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa o tom, že v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania nebol zo strany otca ani ku dňu podania návrhu, a ani podľa stavu existujúceho v čase rozhodovania o jeho návrhu a odvolaní preukázaný zákonný predpoklad na to, aby mohol byť v konaní o zníženie vyživovacej povinnosti úspešný. Maloletý i naďalej navštevuje materskú školu, má zdravotné problémy ( astma a problémy s pečeňou ), od čoho sa odvíja výška finančných nákladov matky vynakladaných na uspokojovanie základných odôvodnených potrieb maloletého ( cca XXX euro mesačne ). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k zmene pomerov došlo na strane rodičov tým, že matka bola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa gravidná, bola na rizikovom tehotenstve, jej príjem sa znížil len na dávky počas práceneschopnosti vo výške cca XXX-XXX euro mesačne. Z obsahu spisu je nesporné i to, že otec maloletého na základe podanej výpovede skončil posledné zamestnanie dňa 7.11.2012, od 29.11.2012 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške XX,XX euro mesačne ( rozhodnutie ÚPSVaR v Pezinku zo dňa 7.2.2013, č. PK1/RPHN/SOC/2013/33961). V danej veci po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa v tom, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému nemôže byť sama osebe ovplyvnená len okolnosťou súčasnej nezamestnanosti otca. Otec má k maloletému Patrikovi vyživovaciu povinnosť čo znamená, že je povinný vyvinúť maximálne úsilie smerujúce k uplatneniu sa na trhu práce a dosahovaniu príjmov, z ktorých bude schopný uspokojovať nielen svoje potreby, ale i potreby maloletého, ktorý je na neho odkázaný výživou . S poukazom na vykonané dokazovanie z ktorého vyplýva, že otec maloletého má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie bez maturity a nemá žiadne zdravotné obmedzenia súd prvého stupňa postupoval správne, ak nezamestnanosť otca neposúdil za tak podstatnú zmenu pomerov na jeho strane ( § 78 ods.1 Zákona o rodine ), dôsledkom ktorej by mala byť úvaha o znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletému S.. K odvolacím námietkám otca o tom, že nie je schopný výživné vo výške XXX euro mesačne uhrádzať je treba poukázať na to, že otec žije v okolí mesta Bratislavy, teda miesta, ktoré má v rámci Slovenskej republiky vykázanú najnižšiu mieru nezamestnanosti a má ( v porovnaní s inými časťami Slovenska ) zvýšenú možnosť uplatniť sa v rámci svojich možností a schopností na trhu práce . To, že otcovi maloletému prispieva na jeho potreby jeho otec z dávky invalidného dôchodku je pri posudzovaní tohto prípadu bez právneho významu . Nemožno obísť ani to, že otec maloletého dieťaťa vo veku 31 rokov, kedy je na vrchole fyzických síl, nevyvíja dostatočnú snahu zamestnať sa ( čo aj nekvalifikovanou prácou ) a snaží sa prenášať ťarchu vyživovacej povinnosti na matku maloletého, ktorá vzhľadom na útly vek dieťaťa časť svojho finančného plnenia vyvažuje práve osobnou starostlivosťou o syna . Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.