Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/112/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713210302 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1713210302.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. Š., O.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - Z. Š., V. P. G..O. XX, a otec - Š. Š., V. V., P. X, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P 182/2013-145 zo dňa 10.12.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z., O.. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX € mesačne na sumu XXX € mesačne od 19.11.2012, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletého Z. za obdobie od 19.11.2012 do 30.11.2013 vo výške X.XXX,XX € povolil otcovi splácať v XXX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 15.12.2013 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III. v Bratislave, č.k. 30C 166/01-22 zo 17.06.2003 v časti výšky výživného na maloletého Z.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Výživné zvýšil od podania návrhu a vo zvyšnej časti v sume XXX € návrh matky zamietol. Súd prvého stupňa zistil, že na strane maloletého nastali podstatné zmeny odôvodňujúce zvýšenie výživného - maloletý je o 10 rokov starší, pripravuje sa na štúdium na strednej škole, je fyzicky vyspelý a jeho potreby na obutie a oblečenie sú na úrovni dospelého muža. Maloletá má respiračné problémy. Otec participuje na výchove a výžive maloletého mesačne len sumou XX.XX €, ktorá suma pokrýva iba zlomok skutočne vynaložených finančných prostriedkov na maloletého, ktoré matka vyčíslila mesačne na sumu XXX €. Matka má riadne zamestnanie, uhrádza hypotekárny úver. Pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa zohľadnil vek maloletého, dobu po ktorú nebolo výživné upravované, matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky s maloletým a skutočnosť, že otec sa so synom nekontaktuje, okrem výživného sa inou formou nepodieľa na výžive a výchove maloletého. Súd prvého stupňa posúdil aj zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou otca, že nemôže prispievať vyššou sumou na výživu Z., lebo odôvodnené potreby na jeho druhého 3,5 ročného syna sa pohybujú mesačne cca XXX €, spláca hypotéku a iný ako príjem z výsluhového dôchodku nemá. Tvrdenia otca vyhodnotil súd prvého stupňa ako účelové, pretože ani v čase, keď mal otec podstatne vyššie finančné prostriedky ako príjem z výsluhového dôchodku nepoukazoval na maloletého žiadne finančné prostriedky navyše. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že otec je vysokoškolsky vzdelaný, je zdravý a začal podnikať v poisťovníctve, kde v tomto odvetví sa platy pohybujú vysoko nad priemerný zárobok uverejnený Slovenským štatistickým úradom. Taktiež poukázal na to, že otec spláca úver vo výške X.XXX €, čo bolo slobodné rozhodnutie otca, avšak nemôže mať vplyv na výšku výživného na maloleté dieťa, ktoré má 15 rokov, ktorého mesačné výdavky súd ustálil na matkou vyčíslených cca XXX €, pričom otec na 3,5 ročného R. uviedol, že sú cca XXX €. Otec nemôže presúvať všetku finančnú a osobnú starostlivosť o maloletého Tomáša na matku. Súd prvého stupňa neuveril tvrdeniam, že založil obchodnú spoločnosť, zamestnáva 7 zamestnancov a z uvedenej činnosti nemá žiadny príjem. Súd prvého stupňa taktiež zistil, že výdavky jeho rodiny sú vyššie ako deklaruje svoje príjmy. Iba splátka úveru odčerpáva z príjmov rodiny sumu X.XXX €, preto je nepravdepodobné, že príjem otca je iba z výsluhového dôchodku. Zročné výživné vypočítal súd prvého stupňa za obdobie od 19.11.2012 do 30.11.2013 v celkovej sume X.XXX,XX €, pričom tieto povolil splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Nesúhlasil s takto zvýšeným výživným, pričom poukazoval na príjmy matky maloletého, spochybňoval náklady na maloletého vo výške, ako ich vyčíslila matka a uznal ich súd. Poukázal na to, že matka nemusela riešiť svoju bytovú otázku a zaťažovať sa úverom, pričom u neho to bolo nevyhnutné. Zdôraznil, že okrem výsluhového dôchodku nemá iný príjem. Sudkyňa nesprávne vyhodnotila dôkaznú situáciu, zobrala náklady navrhovateľky na maloletého v plnej výške, a to bez predloženia relevantných dôkazov. Sama sudkyňa uvádzala do zápisnice náklady týkajúce sa maloletého, nezobrala do úvahy jeho príjmy, príjmy jeho manželky a schopnosti a možnosti sústreďované na obdobie 2 a pol roka pracovného pomeru, ešte v období, ktoré predchádzalo obdobiu, kedy podala matka návrh na zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa rozhodol na základe absolútne irelevantných vlastných domnienok v časti posudzovania schopnosti a možnosti otca. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že bude zvýšené výživné na sumu XXX € od 19.11.2012 a zročné výživné mu bude povolené platiť v XX € mesačných splátkach. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Uviedla, že otcom navrhovaná výška výživného XXX € mesačne nepokryje ani náklady na stravu pre maloletého. Podaním odvolania otec dokazuje roky absolútneho nezáujmu o svojho prvého syna. Každý, kto má školopovinné dieťa, vie aké sú na neho výdavky. Otec nemá ani predstavu o výdavkoch na syna, keďže sa s ním nestretáva. Podklady, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie predložila súdu prvého stupňa a boli pravdivé. Otec napáda všetky ňou podložené potvrdenia k tomuto konaniu, no napriek tomu prehliadal, že vo výdavkoch, ktoré uviedla nie sú uvedené výdavky na hypotekárny úver. Hypotekárny úver si každý volil dobrovoľne podľa svojich možností mesačných splátok a je to iba problém otca, že si nastavil splátky na X.XXX € mesačne. Ak si otec spočíta koľké roky na svojho syna prispieval iba vo výške XX,XX € mesačne je to od neho veľmi nezodpovedné, keď sa berie do úvahy, že v skutočnosti s ním netrávil vôbec žiadny voľný čas, nebol s ním cez víkend, nezobral ho na dovolenku, neprispel na nič mimo súdom určeným výživným. Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania považuje výšku výživného za primeranú. Súd prvého stupňa mal preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2003 sa podstatne zvýšili náklady na maloleté dieťa. Otec okrem výživného inak na dieťa neprispieva a ani sa s ním nestretáva, nekupuje mu žiadne darčeky ani na príležitostné sviatky. Výdavky, ktoré matka uviedla v súvislosti s výchovou a výživou maloletého súd považoval za primerané. Na základe uvedeného odporučili zvýšiť výživné na sumu XXX R. XXX € mesačne. Výživné v sume XXX € mesačne považuje za opodstatnené vzhľadom na vek, potreby dieťaťa, primerané k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa správne, odvolaniu oca nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že maloletý nie je schopný sám sa živiť a je odkázaný výživou na svojich rodičov. Taktiež bolo preukázané, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného, keď naposledy bolo rozhodované o výživnom v roku 2003. Je nesporné, že pred 10, resp. 11 rokmi boli potreby maloletého iné ako v súčasnosti, keď sa tento blíži k veku dospelosti a pripravuje sa na budúce povolanie. Otec maloletého na jednej strane veľmi kriticky a dôsledne hodnotí majetkové pomery a výdavky matky, ktoré neustále spochybňuje, na druhej strane svoje majetkové pomery a výdavky považuje za vážnejšie a stavia ich na vyššiu úroveň, ako výdavky a majetkové pomery matky. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že je nesporné, že potreby maloletého Tomáša sú vyššie, ako potreby jeho druhého maloletého syna. Náklady, ktoré vyčíslila matka na maloletého vo výške XXX € mesačne považuje aj odvolací súd za primerané, pričom otec náklady na svojho 3 a pol ročného syna vyčísluje vyššou sumou, ako náklady na 16 ročného, pomaly dospelého človeka. Taktiež nie je možné opomenúť, že otec sa o maloletého vôbec nezaujíma, neplní si žiadne povinnosti voči nemu a všetka výchova a starostlivosť o maloletého je po dlhé obdobie na matke, čo tiež treba pozitívne v prospech matky vyhodnotiť. Otec nemôže presúvať vyživovaciu povinnosť na matku, s poukazom na svoje nepriaznivé pomery, keď naviac jeho nepriaznivé pomery ani zistené neboli. Pokiaľ otec poukazuje na svoj hypotekárny úver, ktorý spláca, výška splátky bola nastavená s prihliadnutím na jeho majetkové pomery, ako aj perspektívu ich splácania do budúcnosti. Skutočnosť, že si matka nemusela riešiť svoju bytovú otázku, nepatrí na posúdenie otca maloletého, keď každý má právo riešiť si svoju bytovú otázku a bolo by možné takisto polemizovať o riešení bytovej otázky otca. Správne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o zročné výživné a podmienky jeho splatnosti, keď podľa § 160 O.s.p. bolo možné vzhľadom na postoj otca k vyživovacej povinnosti uložiť mu zaplatiť zročné výživné aj v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia naraz. Matka však odvolanie vo veci nepodala. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.