Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2593/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200524 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:2012200524.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 8, O., zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 30802-2/2012-BA zo dňa 24.07.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 30802-2/2012-BA zo dňa 24.07.2012 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta, č. 20720-6/2012-GA zo dňa 17.05.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 664,40 €, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou Krajskému súdu v Trnave dňa 05.10.2012, postúpenou uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.11.2012 tunajšiemu súdu, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 30802-2/2012-BA zo dňa 24.07.2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta, vo veci priznania nároku žalobcovi na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 23.07.1991 a to v sume 298,75 eur. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný vychádzal pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v prvostupňovom i druhostupňovom konaní nesprávne interpretoval § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženého spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Uviedol, že v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky mal nárok na výplatu základného odškodnenia vychádzajúceho zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku, pričom výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie podľa § 7 ods. 2 vyhlášky presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky však má žalobca nárok aj na mimoriadne odškodnenie, ak o tom rozhodne súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ktorého výška nie je limitovaná ustanovením § 7 ods. 2 vyhlášky, ktoré definuje hraničný limit len vo vzťahu k nároku na výplatu základného odškodnenia. Nárok na výplatu mimoriadneho odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky závisí na úvahe súdu vzhľadom na osobitosti konkrétneho prípadu. Žalobca mal za to, že ak na strane oprávneného dôjde k „dobodovaniu“, pretože choroba z povolania vyvolala nové následky na jeho zdraví, môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa dôjsť aj k opätovnej aplikácii § 7 ods. 3 vyhlášky. Žalobca tvrdil, že u neho došlo k ďalšiemu poškodeniu zdravia, o čom svedčí lekársky posudok vypracovaný na účely odškodnenia Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie FNSp BA, ktorý definoval ďalšie poškodenie zdravia prostredníctvom bodovej stupnice. Žalobca mal za to, že ak by k ďalšiemu poškodeniu zdravia v jeho prípade nedošlo, nebolo by na mieste, aby klinika vypracovala nový posudok. Žalobca namietal, že žalovaný pri rozhodovaní vo veci skumuloval dve samostatné poistné plnenia a pre svoje účely z nich vytvoril jedno poistné plnenie s limitom určeným v § 7 ods. 2 vyhlášky, čo je podľa názoru žalobcu v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžso 56/2008, podľa ktorého žalovaný „... nemôže pri rozhodovaní podľa § 7 ods. 2 vyhlášky znižovať základné odškodnenie o výšku jeho mimoriadneho zvýšenia, o ktorom už rozhodol súdu. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia vyplatené na základe rozhodnutí súdov je iným nárokom, ktorý za základným nárokom na odškodnenie nemožno zamieňať, pretože rozhodovanie súdu na základe § 7 ods. 3 vyhlášky je rozhodovaním o inom nároku vyplývajúcom z choroby z povolania“. Žalobca ďalej tvrdil, že v jeho prípade vzniklo zhoršenie následkov v súvislosti s chorobou z povolania za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.), pričom hodnotenie následkov bolo vykonané novým lekárskym posudkom. Napriek tomu, že choroba z povolania bola u neho zistená v roku 1994, je pri výpočte náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia potrebné postupovať podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a zákona č. 437/2004 Z.z. a to v súvislosti s následkami, ktoré sú v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania a ktoré boli v dôsledku zhoršovania zdravotného stavu zistené až v roku 2012. Takýto názor podľa žalobcu vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo 23/2008 zo dňa 28.04.2009. V zmysle § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. má oprávnený nárok na výšku náhrady v sume 15,38 eur za jeden bod, pričom súčin celkového počtu 300 bodov a sumy za jeden bod vytvára nárok v sume 4.614 eur. Žalobca uviedol, že nárok na výplatu základného odškodnenia predstavuje samostatné úrazové poistné plnenie (úrazovú dávku v zmysle § 13 ods. 3 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Nárok na výplatu mimoriadneho odškodnenia je plnením, na ktoré je povinný zamestnávateľ, u ktorého oprávnený naposledy pracoval, pričom žalovaný plní na základe poistenia, na ktoré je zamestnávateľ zo zákona povinný. Žalobca mal za to, že vo veci základného nároku na výplatu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné pri určovaní celkovej doposiaľ vyplatenej sumy vychádzať zo súčtu úrazových dávok vyplatených Sociálnou poisťovňou na základe § 13 ods. 3 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 99 tohto zákona a § 6 ods. 1 vyhlášky. Žalobca tvrdil, že v jeho prípade nebola doposiaľ dosiahnutá maximálna výška limitu základného nároku na náhradu za SSU podľa § 7 ods. 2 vyhlášky. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že podľa oznámenia poistnej udalosti zo dňa 05.04.2012 bola žalobcovi dňa 23.07.1991 zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom u zamestnávateľa Duslo, a.s. Šaľa, pričom spolu so žiadosťou o poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol pobočke žalovaného v Galante doručený aj posudok o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia, na ktorý sa žalobca odvoláva. V posudku zo dňa 23.03.2012 bola ohodnotená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia „podľa sadzobníka pre hodnotenie IV/51 na 300 bodov“, a to z dôvodu celkového zhoršenia zdravotného stavu, najmä progresie v kardiovaskulárnej zložke. Suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 298,75 eur bola podľa žalovaného určená v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky účinnej do 31.03.1999 v sume 30,- Sk za jeden bod. Žalovaný poukázal na § 5 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovania poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje na staršie zhoršenie pôvodného poškodenia za zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu, suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná. Uviedol, že v zmysle § 11 zákona č. 437/2004 Z.z. sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t.j. pred 01.08.2004) a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, vzťahujú doterajšie predpisy, to znamená vyhláška. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. má poškodený právo na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 437/2004 Z.z. účinný od 01.08.2004. Žalovaný poukázal na to, že do 31.07.2004 obsahovalo ustanovenie § 99 aj ods. 2, v ktorom náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplácaná z úrazového poistenia bola limitovaná tak, že v úhrne nemôže byť vyššia ako suma podľa osobitného predpisu - vyhlášky. V § 7 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 31.07.2004 je stanovená celková výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného odškodnenia na zdraví t.j. poškodenia na zdraví spôsobeného pracovným úrazom alebo chorobou z povolania sumou 240.000,- Sk, pričom z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky môže súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť sumu stanovenú v § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky. V tomto prípade však suma náhrady nie je jednoznačne stanovená v právnom predpise, ale o tejto rozhoduje súd. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol žalobcovi až po 31.12.2003, teda za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý do 31.07.2004 obsahoval aj § 99 ods. 2, podľa ktorého suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže byť v úhrne vyššia ako suma podľa osobitného predpisu, ktorým nie je v danom prípade vyhláška. S účinnosťou od 01.08.2004 bol zákonom č. 439/2004 Z.z. (novelizácia zákona č. 461/2003 Z.z.) zrušený § 99 ods. 2, avšak zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 437/2004 Z.z., ktorý v § 11 ods. 1 ustanovuje, že „... bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania z takejto choroby, ktorá bola zistená pred uvedeným dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy“. Doterajším predpisom je podľa názoru žalovaného nielen vyhláška, ale aj § 99 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.07.2004. Podľa názoru žalovaného bol na správne zistený skutkový stav správne aplikovaný § 7 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 99 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý platil do 31.07.2004 a ktorý stanovuje maximálny limit pre výplatu odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa žalovaného v § 7 ods. 3 vyhlášky je len ustanovené, kto je oprávnený v prípadoch hodných osobitného zreteľa rozhodovať o primeranom zvýšení, ale neobsahuje ustanovenie o tom, že ide o samostatné poistné plnenie. Žalovaný preto nesúhlasil s názorom žalobcu, že nárok na výplatu základného odškodnenia predstavuje samostatné úrazové poistné plnenie v zmysle § 13 ods. 3 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že nárok na výplatu mimoriadneho odškodnenia je plnením poskytovaným len do limitu určeného v § 7 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 99 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže ide o plnenie, ktoré sa viažu na jednu poistnú udalosť, ktorou je jedna choroba z povolania zistená v roku 1991. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že v roku 1991 bola žalobcovi diagnostikovaná choroba z povolania (chronická intoxikácia sirouhlíkom) a na základe posudku Kliniky pracovného lekárstva Dérerovej nemocnice s poliklinikou zo dňa 11.10.1991 bolo žalobcove ochorenie ohodnotené 300 bodmi v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov a bolo mu vyplatené odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4.500,- Kčs. Dňa 05.04.2012 doručil žalobca pobočke Sociálnej poisťovne v Galante žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ku ktorej priložil posudok Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Fakultnej nemocnice akad. L. Dérera zo dňa 23.03.2012, v ktorom sa navrhuje žalobcovi odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania v rozsahu ďalších 300 bodov a to na podklade záveru o celkovom zhoršení zdravotného stavu žalobcu, najmä progresie v kardiovaskulárnej zložke. Rozhodnutím č. 20720-6/2012-GA zo dňa 17.05.2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta ako správny orgán prvého stupňa rozhodla, že žalobca má podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 23.07.1991 v sume 298,75 eur v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. (súčin 300 bodov a sumy 30 ,- Sk/1 bod). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 30802-2/2012-BA zo dňa 24.07.2012 zamietol a rozhodnutie pobočky žalovaného Galanta potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa ods. 2 náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Podľa § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť predovšetkým správnosť výkladu a aplikácie ustanovení citovaných právnych predpisov, najmä v súvislosti s výškou odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo u žalobcu zistené v roku 2012 a bolo následkom choroby z povolania diagnostikovanej v roku 1991. V čase uplatnenia nároku žalobcu na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania v roku 2012 reguloval predmetnú problematiku zákon č. 461/2003 Z.z. a zákon č. 437/2004 Z.z., ktorý v prechodnom ustanovení § 11 ods. 1 určil, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, ktorá bola zistená pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona (do 31.07.2004 ), sa vzťahujú doterajšie predpisy. Toto ustanovenie je podľa názoru súdu potrebné vykladať tak, že okolnosti vzniku poškodenia zdravia v dôsledku choroby z povolania a všetky práva a povinnosti, ktoré dotknutým subjektom vznikli do 31.07.2004, je treba posudzovať podľa predpisov platných do tohto dňa. Tento právny režim však nemožno aplikovať na práva a nároky, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko tieto je zásadne potrebné posudzovať vždy podľa práva platného a účinného v čase ich vzniku. To znamená, že v prípade zistenia ďalších následkov sťažujúcich spoločenské uplatnenie poškodeného zamestnanca v dôsledku v minulosti zistenej choroby z povolania je treba právne nároky vyplývajúce z tejto skutočnosti posúdiť podľa práva platného v čase ich zistenia a stabilizácie dôsledkov choroby z povolania. Pokiaľ teda posudkom z roku 2012 bolo zistené a bodovo ohodnotené ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, ktorá vznikla v roku 1991, nie je možné aplikovať pri vyčíslení odškodnenia právny predpis (vyhlášku č. 32/1965 Zb.), ktorý platil v čase vzniku choroby z povolania. Je treba mať na zreteli účel náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vymedzený zákonom, podľa ktorého náhrada musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a musí byť poskytnutá v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie má totiž kompenzovať dôsledky zdravotného prípadne sociálneho hendikepu poškodeného a z toho vyplývajúce životné obmedzenia. Výška náhrady preto musí zodpovedať ich aktuálnej povahe a rozsahu, so zohľadnením perspektívy ich ďalšieho vývoja. Výklad a aplikácia zákona žalovaným je podľa názoru súdu v rozpore s účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože výšku odškodnenia fixuje na čas vzniku choroby z povolania, čo v prípade žalobcu znamená odškodnenie vo výške 30,- Sk/1 bod, ktoré je dozaista neprimeraná povahe následkov choroby z povolania a ich predpokladanému vývoju z hľadiska vplyvu na možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a spoločnosti. Žalobca v tejto súvislosti správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Sžo 23/08, s ktorého závermi sa krajský súd stotožňuje. Pokiaľ ide o ostatné žalobné dôvody, súdu nebola celkom zrozumiteľná argumentácia žalobcu o nezákonnom „skumulovaní“ dvoch samostatných poistných plnení s limitom určeným v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ani dôsledky tvrdeného nezákonného postupu žalovaného na práva žalobcu. So zreteľom na vyššie uvedený právny názor k predmetu konania sa súd ostatnými dôvodmi žaloby nezaoberal. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i pobočky Sociálnej poisťovne Galanta vychádzajú z vyššie opísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní priznal mu právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za štyri úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku 2012 po 127,16 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,63 € paušálna náhrada, a za dva úkony v roku 2014 po 134 € - písomné podanie vo veci zo dňa 29.01.2014, účasť na pojednávaní dňa 05.02.2014, 2x8,04 € paušálna náhrada, k tomu 20% DPH 110,73 €. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 664,40 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.