Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/5/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113232170 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:2113232170.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: MIKROVRT, spol. s r.o., Sládkovičova 67, 920 41 Leopoldov, IČO: 36 227 731, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka: MIKROVRT, spol. s r.o., Sládkovičova 67, 920 41 Leopoldov, IČO: 36 227 731, správcom ktorého je Mgr. Veronika Hetényiová, so sídlom kancelárie Mostná 62, 949 01 Nitra, zapísaná v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod č. 1668, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 36R/7/2013-213 zo dňa 08.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 36R/7/2013-213 zo dňa 08.01.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: MIKROVRT, spol. s r.o., Sládkovičova 67, 920 41 Leopoldov, IČO: 36 227 731, zastavil. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že na povolenie reštrukturalizácie nie je splnená stanovená podmienka v zmysle § 116 ods. 2 písm. c) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), keď posudok nevypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu. Príslušným súdom je v danom prípade Okresný súd Trnava, čiže na splnenie tejto podmienky sa vyžaduje, aby správca poverený vypracovaním posudku mal zriadenú kanceláriu v obvode Krajského súdu v Trnave. Posudok vypracovala Mgr. Veronika Hetényiová, so sídlom kancelárie Mostná č. 62, Nitra, čo nie je v obvode Krajského súdu v Trnave. Súd ďalej uviedol, že na základe novely č. 72/2013 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorou sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, došlo i k zmene územných obvodov, z ktorých môže byť vymenovaný správca. Na základe tejto novely bolo s účinnosťou od 01.06.2013 doplnené ust. § 7 ods. 3 zák. č. 8/2005 Z. z. (ďalej len ZoS), v zmysle ktorého do funkcie správcu možno v reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu ustanoviť len správcu, ktorý má v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, zriadenú kanceláriu. Ustanovenie § 116 ods. 2 písm. c) ZKR upravuje, že súd povolí reštrukturalizáciu, ak posudok vypracoval správca, ktorý má zriadenú kanceláriu v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd. Súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní riadil ustanoveniami ZKR, ktorý je rozhodujúci pre určenie procesného postupu súdu v rámci reštrukturalizácie a ktorý presne a výslovne určuje podmienky, za akých súd reštrukturalizáciu povolí. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ- dlžník, ktorý je v zmysle § 116 ods. 5 ZKR účastníkom reštrukturalizačného konania. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhovateľ poveril vypracovaním reštrukturalizačného posudku Mgr. Veroniku Hetényiovú, ktorá má zriadenú kanceláriu správcu v Nitre. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení poukázal na rozpor ZKR a ZoS, t.j. rozpor dvoch právnych predpisov rovnakej právnej sily a použil taký výklad, v rámci ktorého výhradne poukázal na predmet úpravy (vecnú pôsobnosť) daných predpisov a týmto spôsobom uprednostnil aplikáciu úpravy obsiahnutej v ZKR, pričom sa vôbec nezaoberal aplikáciou zásady lex posterior derogat legi priori, a to na ujmu navrhovateľa. V zmysle lex posterior derogat legi priori, ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rovnakej právnej sily, prednosť má neskorší predpis, resp. novšie ustanovenie. Zároveň poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3R/9/2013, kde súd povolil reštrukturalizáciu napriek skutočnosti, že reštrukturalizačný posudok vypracoval správca, ktorý nemá zriadenú kanceláriu v obvode Krajského súdu v Bratislave (krajského súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd). Ústavný súd SR vydal viaceré rozhodnutia, v ktorých sa vyjadril k spôsobu výkladu právnych predpisov, k poradiu používania výkladových metód, k možnosti a povinnosti odchýliť sa od doslovného významu právneho predpisu, k povinnosti riadiť sa zmyslom a účelom zákona pred inými výkladovými metódami. Odvolateľ ďalej uviedol, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom. Aj napriek tomu, že zákonodarca novelou výslovne nenovelizoval ZKR (pričom to mal spraviť), je z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a aj z dôvodových správ k týmto predpisom zrejmé, aký účel novela sledovala. Dôvodová správa k novele k ust. § 7 ods. 2 až 4, k § 8 ods. 1 ZoS uvádza: „V reštrukturalizačnom konaní, ak súd ustanovuje správcu na základe návrhu veriteľov, bude správca môcť byť ustanovený do funkcie z väčšieho územného obvodu, a to z obvodu odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, ak má v tomto obvode zriadenú kanceláriu“. Zároveň odvolateľ poukázal na ust. § 9 ods. 2, 3 zák. č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov SR a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, v znení neskorších prepisov, ako aj na nález Ústaného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2221/07, v ktorom súd konštatoval „Soud musí nejen respektovat právo, ale jeho výklad a aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Právo musí byť především nástrojem spravedlnosti, nikoliv souborem právních předpisú, ktoré jsou mechanicky a formalisticky aplikovány bez ohledu na smysl a účel toho kterého záujmu chráneného příslušnou normou“. Nie je preto spravodlivé, aby súd reštrukturalizáciu navrhovateľa nepovolil. Povolenie reštrukturalizácie, t.j. taký výklad práva, ktorým súd povolí reštrukturalizáciu, je konaním súdu, aplikáciou práva, ktorá smeruje k spravodlivému výsledku. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 116 ods. 1 ZKR, ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. Podľa § 7 ods. 3 ZoS do funkcie správcu možno v konkurznom konaní alebo v konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu ustanoviť na základe náhodného výberu len správcu, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, zriadenú kanceláriu. Do funkcie správcu možno v reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu ustanoviť len správcu, ktorý má v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, zriadenú kanceláriu. Ak podľa osobitného predpisu má súd v konkurznom konaní ustanoviť do funkcie správcu schváleného schôdzou veriteľov, možno ustanoviť len správcu, ktorý má v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, zriadenú kanceláriu. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddĺžení sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa ods. 2, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v zmysle § 116 ods. 2 tretia veta ZKR, ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu, inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd však je oprávnený zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v § 221 O.s.p. a vec vrátiť na ďalšie konanie. V danom prípade sú splnené podmienky stanovené v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Nakoľko súd prvého stupňa zastavil reštrukturalizačné konanie z dôvodu nesplnenia zákonom stanovenej podmienky v § 116 ods. 2 písm. c) ZKR a ďalej neskúmal, či sú splnené všetky predpoklady a podmienky na povolenie reštrukturalizácie v zmysle § 116 ods. 1, 2 ZKR, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. v spojení s § 196 ZKR zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodom je tá skutočnosť, že odvolací súd má určenú krátku lehotu na rozhodnutie a preskúmanie splnenia všetkých predpokladov a podmienok pre prípadné povolenie reštrukturalizácie. Základnou otázkou odvolacieho súdu pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je určiť, či súd prvého stupňa postupoval správne, keď na daný prípad aplikoval § 116 ods. 1 písm. c) ZKR namiesto novelizovaného § 7 ods. 3 ZoS. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa mal pri posudzovaní, či posudok mal vypracovať správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd (§ 116 ods. 1 písm. c/ ZKR) alebo ktorý má kanceláriu v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd (§ 7 ods. 3 ZoS) vychádzať z novelizovaného ustanovenia § 7 ods. 3 ZoS. Je nesporné, že novelizované ust. § 7 ods. 3 ZoS novelou č. 72/2013 účinnou od 01.06.2013 umožňuje, aby v reštrukturalizačnom konaní bol do funkcie správcu ustanovený správca, ktorý má zriadenú kanceláriu v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd. Je taktiež zrejmé, že toto ustanovenie nebolo premietnuté do ZKR, konkrétne do ust. § 116 ods. 1 ZKR. V danom prípade je však potrebné vychádzať i z princípu lex posterior derogat legi priori. Je to právny princíp pochádzajúci z rímskeho práva, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rovnakej právnej sily, alebo dvoch rôznych verzií toho istého právneho predpisu, prednosť má neskoršie novšie ustanovenie. Nemôže byť na úkor účastníka konania, že ust. § 7 ods. 3 ZKR nebolo premietnuté do § 116 ods. 1 ZKR. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať i z dôvodovej správy k novele č. 72/2013 Z.z. k ust. § 7 ods. 2 až 4, k § 8 ods. 1 ZoS, kde sa uvádza: „V reštrukturalizačnom konaní, ak súd ustanovuje správcu na základe návrhu veriteľov, bude správca môcť byť ustanovený do funkcie z väčšieho územného obvodu, a to z obvodu odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, ak má v tomto obvode zriadenú kanceláriu“. Odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu SR II. ÚS 31/2004, podľa ktorého „výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v Ústave SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval“. S poukazom na ust. § 7 ods. 3 ZoS v spojení s ust. § 9 ods. 2, 3 zák. č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, v znení neskorších prepisov možno jednoznačne ustáliť, že súd prvého stupňa mal pri posudzovaní otázky, či reštrukturalizačný posudok mal vypracovať správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd (§ 116 ods. 1 písm. c/ ZKR) alebo ktorý má kanceláriu v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd (§ 7 ods. 3 ZoS) vychádzať z § 7 ods. 3 ZoS. Nedostatočná právna úprava v ZKR nemôže byť na úkor účastníka konania. Možno preto jednoznačne skonštatovať, že posudok bol vypracovaný správcom, ktorý má kanceláriu (Nitra) v obvode odvolacieho konkurzného súdu (Krajský súd v Bratislave), v ktorom sídli príslušný konkurzný súd (Okresný súd Trnava). Súd prvého stupňa bude preto musieť v novom konaní určiť, či predložený reštrukturalizačný posudok spĺňa všetky náležitosti, ktoré mu ukladá ust. § 110 ods. 1, 2, 3 ZKR, a teda či sú splnené všetky predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie (§ 116 ZKR). Je potrebné zdôrazniť, že všetky zákonom určené podmienky pre povolenie reštrukturalizácie musia byť splnené kumulatívne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že samotný posudok musí byť vypracovaný s určitou mierou odbornosti v ekonomickej oblasti, ale i vzhľadom na predmet činnosti dlžníka. Súd musí preskúmať obsahovú správnosť posudku, ak má dospieť k záveru, že obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, ako aj to, či je zo záverov posudku jasné, že na odporúčanie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Podmienky na odporúčanie reštrukturalizácie sú taxatívne určené (§ 109 ZKR) a posudok sa vypracúva odborníkom práve na to, aby zhodnotil ekonomickú situáciu dlžníka a odporučil reštrukturalizáciu, ak sú splnené všetky predpoklady. Za účelom vyhodnotenia ekonomickej situácie podnikateľa sa v posudku musí uviesť podrobný opis finančnej a obchodnej situácie dlžníka s uvedením dôvodov, pre ktoré sa dostal do úpadku, a času, kedy sa dostal do úpadku. Ak dlžník nie je v úpadku, musí sa v posudku uviesť, či mu úpadok hrozí a z akých dôvodov. Posudok musí obsahovať aj opis opatrení, ktoré dlžník urobil pri predchádzaní úpadku. Ak správca odporúča reštrukturalizáciu, posudok musí obsahovať zhodnotenie veriteľov z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov. Správca musí navrhnúť podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých uvedených metód. Jednou zo základných podmienok pre odporúčanie reštrukturalizácie je väčší rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľov, ako by sa dosiahlo v konkurznom konaní. V posudku musí správca odôvodniť, prečo je pravdepodobné, že v prípade povolenia reštrukturalizácie bude získaný vyšší výťažok ako v konkurznom konaní. Fakultatívnou náležitosťou posudku je návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenie dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov (predovšetkým s najvyššími pohľadávkami) k návrhu reštrukturalizačného plánu. Ďalej odvolací súd dodáva, že ekonomický aspekt rozhodnutia správcu nie je otázkou právneho posúdenia, ale pre súd záväzne vyplýva z odborného posudku správcu. Správca je povinný k vypracovaniu posudku postupovať s odbornou starostlivosťou. Úlohou reštrukturalizačného konania je poskytnutie ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, pričom ochrana má byť v konečnom dôsledku v záujme veriteľov, pretože uspokojenie ich pohľadávok v sanačnom konaní by vždy malo byť vyššie, ako sa predpokladá v likvidačnom konkurze. Účelom sanačného postupu je ekonomická záchrana dlžníka, ktorému sa umožní počas sanačného konania pokračovať v podnikateľskej alebo inej ekonomickej činnosti pod dozorom súdu, správcu a veriteľov. Výsledkom sanačného postupu je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom vo zvyšku ich pohľadávky na rozdiel od konkurzu, zanikajú a oddlženému dlžníkovi sa dáva možnosť úspešne pokračovať v podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie - riadiac sa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.- zrušil a v súlade s ods. 2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania, v ktorom bude súd prvého stupňa postupovať v naznačenom smere. V zmysle § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.