Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/295/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201149 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:4013201149.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcov: 1/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XXX, G., 2/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XXX, G. proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVS1-2013/021332/TMM/1 zo dňa 23.08.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 23.10.2013 a dňa 10.12.2013 postúpenou Krajskému súdu v Bratislave domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVS1-2013/021332/TMM/1 zo dňa 23.08.2013. Žalobu odôvodnili tým, že Obvodný úrad Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy pod č. : ObU-TO- OVVS-2013/00547-4JA zo dňa 28.05.2013 rozhodol v priestupkovej veci, v ktorej bol žalobca 1/ uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch a žalobca 2/ uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, za uvedené priestupky obidvom žalobcom bola uložená povinnosť zaplatiť pokutu, náhradu trov konania a náhradu škody. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa žalobcovia odvolali s tým, že v záujme objektívneho prejednania veci predložili ako dôkaz videozáznam z ich priemyselnej kamery, keďže k incidentu došlo na ich pozemku. Poukázali na to, že v celom prípade je mnoho nezrovnalostí vo výpovediach svedkov, ktoré sa neustále menili. Už v prvom uznesení Obvodného oddelenia PZ v Topoľčanoch bolo zrejmé, že vyšetrovateľ kamerový záznam buď nevidel, alebo mu nevenoval náležitú pozornosť a jeho subjektívny názor na stotožnil so žalovanou stranou, čo bolo dostatočné na stíhanie žalobcu v 1. rade. Žalobca v 1. rade uviedol, že v skutočnosti, ale aj zo záznamu je zrejmé, že nikomu nenadával, ani Y. v opisovanom momente neudrel, pretože jeho úder odrazil a on v tej chvíli letel dozadu, takže F. N. v tom momente tiež nemohol napadnúť a spôsobiť jej uvedené zranenie. Dôvodne sa preto odvolal na okresnú prokuratúru, prokurátor následne zrušil uznesenie a vrátil ho späť OO PZ na doriešenie. Následne bol prípad odstúpený Obvodnému úradu v Topoľčanoch na prejednanie priestupku. Žalobcovia poukázali na to, že v predmetnej veci sa skutok nestal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a ani samotný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí nenapĺňa znaky skutkovej podstaty uvedeného priestupku s poukazom na jeho zdôvodnenie, nakoľko stupeň spoločenskej nebezpečnosti nedosahuje ani len intenzitu, ktorú je možné kvalifikovať ako priestupok. Poukázali na to, že zo spáchania priestupku môže byť konkrétna osoba uznaná vinnou a môže jej byť uložená sankcia výlučne za predpokladu, že spáchanie priestupku bude konkrétnej osobe jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané. I napriek tomu, že konanie nebolo žalobcom v danej veci preukázané žiadnym spôsobom, správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým uznal žalobcov vinných z niečoho, čoho sa nedopustili a celé dokazovanie a hodnotenie dôkazov ako aj vyjadrenia samotných poškodených sú založené výlučne na dohadoch a jednostranne prezentovaných vyjadreniach, ktoré boli vyvrátené obrazovým záznamom, ktorý rovnako správny orgán z nepochopiteľných dôvodov vyhodnotil v ich neprospech. Správny orgán v predmetnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal konanie určitej osoby a príčinný vzťah medzi konaním a následkom, ktoré by napĺňali skutkovú podstatu priestupku. Podľa názoru žalobcov prvostupňový orgán a ani odvolací orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadali so skutočným spôsobom vzniku zranení poškodených a ani s priebehom udalosti, ktorú popisuje prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí ako priestupok, ani s predloženým videozáznamom, ktorý priebeh udalosti zachytil, ani s nezrovnalosťami vo vyjadreniach svedkov a poškodených v danej priestupkovej veci. Žalobcovia navrhli, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVS1-2013/021332/TMM/1 zo dňa 23.08.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril dňa 04.02.2014, uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí s poukazom na zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov nastúpil ako žalovaný namiesto pôvodne označeného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Uviedol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy po preskúmaní spisového materiálu v rámci odvolacieho konania dospelo k záveru, že správny orgán v priestupkovom konaní dostatočne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie, ktoré vydal na základe zabezpečených dôkazov, je zákonné a vecne správne. Vykonaným dokazovaním a zabezpečenými svedeckými výpoveďami bolo dostatočne preukázané, že sa obvinení žalobcovia dopustili priestupku, zo spáchania ktorého boli uznaní vinnými vo výroku napadnutého rozhodnutia. Zároveň uviedol, že trvá na stanovisku, ktoré bolo vyjadrené v rozhodnutí Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy č. SVS-OVS1-2013/021332/TMM/1 zo dňa 23.08.2013. V súvislosti s namietanou hierarchiou štruktúry orgánu verejnej správy konštatoval, že táto vychádza z Ústavy SR a ďalších zákonov týkajúcich sa organizácie štátnej správy a ministerstiev. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Obvodný úrad Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím č. ObU-TO-OVVS-2013/00547-4JA zo dňa 28.05.2013 žalobcu v 1. rade uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil ublížením na zdraví inému z nedbanlivosti tým, že dňa 01.10.2012 o 15,33,50 h v G. na parcele č. XXXX/X, k.ú. G., ktorá je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu č. XXXX/XXX, pritom ako chcel zaútočiť na Y. N., päsťou udrel F. N., trvale bytom G., M. XXXX/XXX, do oblasti tváre a do ľavej ruky, ktorú vystrela na obranu syna Y. N., ktorá v dôsledku útokov spadla na zem, čím jej spôsobil zranenie zmliaždenie hlavy, ľavého predlaktia a ľavej ruky ľahšieho stupňa a vykĺbenie článku IV. prsta ľavej ruky s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku W.. V. W. v trvaní 5 týždňov a zároveň žalobcu v 1. rade uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví tým, že dňa 01.10.2012 o 15,33,55 h v G. na parcele č. XXXX/X, k.ú. G., ktorá je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu č. XXXX/ XXX opakovane udrel rukou do oblasti tváre Y. N., trvale bytom G., M. XXXX/XXX, striedavo aj so svojím synom G. N., ktorému v dôsledku úderov spôsobili zmliaždenie hlavy v oblasti spánkovej ľahšieho stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku W.. V. W. v trvaní 6 dní. Zároveň žalobcovi v 1. rade bola uložená v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch sankcia - pokuta vo výške 70,- €. Žalobca v 2. rade bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví tým, že dňa 01.10.2012 o 15,33,55 h. v G. na parcele č. XXXX/X, k.ú. G., ktorá je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu č. XXXX/XXX opakovane udrel rukou do oblasti tváre Y. N., striedavo aj so svojím otcom O. N., ktorému v dôsledku úderov spôsobili zmliaždenie hlavy v oblasti spánkovej ľahšieho stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku W.. V. W. v trvaní 6 dní. Zároveň žalobcovi v 2. rade bola uložená v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch sankcia - pokuta vo výške 30,- €. Zároveň žalobcom bola uložená povinnosť uhradiť náhradu škody a žalobcovi v 2. rade bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z dokazovania vykonaného vypočutím: oznamovateľky - svedkyňa F. N., svedkov Y. N., W. O., žalobcov v 1. a 2. rade, obvinenej E. N., videozáznamom z kamery umiestnenej vo dvore žalobcu v 1. rade, videozáznamom urobeným svedkyňou W. O., znaleckým posudkom W.. V. W., vyjadrením zástupcov poškodených organizácií Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Krajská pobočka Nitra - W.. R.. V. Q., Sociálnej poisťovne Bratislava z pobočky Topoľčany - W.. W. B.. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy ako odvolací orgán rozhodnutím č. SVS-OVS1-2013/021332/TMM/1 zo dňa 23.08.2013 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcov voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie Obvodného úradu Topoľčany č. ObU-TO-OVVS-2013/00547-4JA zo dňa 28.05.2013 potvrdil. IV. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, Podľa § 49 ods.2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: pokutu. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 32 ods. 1,2,3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba „SP“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 34 ods. 1 až 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V predmetnej veci súd v prvom rade potrebuje uviesť, že dňom 01.10.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého podľa § 4 ods. 2 písm. b) okresný úrad v sídle kraja vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako pôvodne žalovaný vzhľadom na uvedenú zákonnú úpravu nie je od 01.10.2013 druhostupňovým správnym orgánom príslušným na konanie v predmetnej veci, a preto súd ďalej konal s Okresným úradom Nitra. Zo spisu nesporne vyplýva, že žalobcovia v priebehu konania namietali, že správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým ich uznal vinných z niečoho, čoho sa nedopustili a celé dokazovanie a hodnotenie dôkazov ako aj vyjadrenia samotných poškodených sú založené výlučne na dohadoch a jednostranne prezentovaných vyjadreniach, ktoré boli vyvrátené obrazovým záznamom, ktorý rovnako správny orgán z nepochopiteľných dôvodov vyhodnotil v ich neprospech. Krajský súd s ohľadom na obsah žaloby posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom na námietku žalobcov ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o priestupku bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Taktiež posudzoval, či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) a či nevybočilo z jeho medzí. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nebol preukázaný opak. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov (pre rozhodnutie významné a zákonné) je možné považovať za pravdivé a ktoré nie sú pravdivé. Krajský súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného zistil, že dokazovaním pred správnym orgánom bolo preukázané, že žalobca v 1. rade spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil ublížením na zdraví inému z nedbanlivosti tým, že dňa 01.10.2012 o 15,33,50 h. v G. na prístupovej ceste k rodinnému domu, pritom ako chcel zaútočiť na Y. N., päsťou udrel F. N., do oblasti tváre a do ľavej ruky, ktorú vystrela na obranu syna Y. N., ktorá v dôsledku útokov spadla na zem, čím jej spôsobil zranenie zmliaždenie hlavy, ľavého predlaktia a ľavej ruky ľahšieho stupňa a vykĺbenie článku IV. prsta ľavej ruky s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 5 týždňov a ďalej žalobca v 1. rade a v 2. rade spáchali priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustili úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví tým, že dňa 1.10.2012 o 15,33,55 h. v G. opakovane a zároveň striedavo udreli rukou do oblasti tváre Y. N., ktorému v dôsledku úderov spôsobili zmliaždenie hlavy v oblasti spánkovej ľahšieho stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 6 dní. Na ústnom pojednávaní prvostupňového správneho orgánu svedkyňa W. O. potvrdila, to že O. N. udrel do tváre F. N.. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal aj z videozáznamu, ktorý poskytla správnemu orgánu MR., na ktorom vidieť, že ruka O. N., zohnutá v lakti a zovretá v päsť, smeruje k F. N. (21. sekunda záberu). Ďalej v predloženom videozázname O. N. je zachytené v 15.33.50 h, že O. N. síce útočí na Y. N., ktorý stál bokom k O. N., ale F. N. mu do smeru útoku, aby chránila Y., dala ľavú ruku a pravou držala bicykel a z videozáznamu v čase 15.33.52 h je vidieť, ako O. N. narazil na ruku F. N., odrazil sa od jej ruky dozadu a potom k F. N., ktorá ešte v tom čase stála a držala bicykel, pristúpila E. N., ktorá ju potiahla za vlasy. V tom momente už útočil G. N. na Y. N., ktorý G. odhodil. Následne F. N. spadla na zem a vtedy okolo nej utekal O. N.. Prvostupňový správny orgán poukázal aj na záver znaleckého posudku W.. V. W., v ktorom znalec uviedol, že podľa charakteru a lokalizácie zranenia poškodenej F. N. možno usudzovať mechanizmus jeho vzniku tak, že na oblasť hlavy, ľavého predlaktia a ľavej ruky menovanej pôsobilo tupé event. tupo - oblé násilie s menšou až stredne silnou intenzitou, čo malo za následok vznik zmliaždenia hlavy, ľavého predlaktia a ľavej ruky ľahšieho stupňa, pričom došlo aj k vykĺbeniu článku IV. prsta ľavej ruky. K vzniku zranenia poškodenej F. N. mohlo dôjsť pri fyzickom napadnutí inou osobou, napríklad po údere rukou do hlavy poškodenej a jej následnom páde z bicykla na okolitý terén s nárazom ľavého predlaktia a ľavej ruky na tvrdú podložku s rovným povrchom. Vzhľadom na uvedené správny orgán konštatoval, že aj znalecký posudok potvrdil, že k zraneniu F. N. došlo buď pri tom, ako bola fyzicky napadnutá a udretá do oblasti hlavy, čo podľa výpovedí a videozáznamov urobil O. N. a následnom páde na okolitý terén s nárazom ľavej ruky o tvrdú podložku, alebo potom, ako spadla na zem, prikročením nohou po prste, čo mohol, podľa vyššie uvedených dokumentov urobiť tiež iba O. N.. Pokiaľ ide o priestupok žalobcov voči poškodenému Y. N. správny orgán pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z obidvoch predložených videozáznamov s tým, že na videozázname W. O. je lepšie vidieť, že žalobca v 1. rade sa ako prvý snažil zaútočiť na Y. N., ale sa mu to nepodarilo, nakoľko sa mu do cesty postavila F. N., a preto žalobca v 2. rade k Y. pribehol ako prvý, udrel ho, ale Y. N. ho od seba odhodil, potom spadol a následne opäť zaútočil žalobca v 1.rade, ktorý prepadol cez ležiaceho G. a potom striedavo raz žalobca v 1.rade a raz žalobca v 2. rade napádali Y. N.. Súd konštatoval, že správny orgán v danej veci postupoval v súlade s vyššie uvedeným ustanovením § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, že zisťoval skutočný stav veci, obstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie a priestupky žalobcov boli dokazovaním vykonaným v priebehu správneho konania dostatočne preukázané. Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán sa správne vysporiadali s výpoveďami vyššie uvedených osôb, dôkazy vyhodnotili v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku, nekonali jednostranne, ako namietali žalobcovia. Správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový a právny stav a na vec aplikovali správne právne predpisy (zákon o priestupkoch, Správny poriadok). Po vzhliadnutí obrazového záznamu, na ktorý poukazujú žalobcovia, členmi senátu Krajského súdu v Bratislave, súd konštatuje, že aj napriek tvrdeniam žalobcov z uvedenej obrazovej prílohy je zrejmé, že k celému incidentu došlo tak, že syn poškodenej zložil časť sušiaka na prádlo, ktorý mu zavadzal v prístupe do domu, na čo z domu vybehla manželka žalobcu v 1. rade, ktorá vlastne začala celý incident. Za ňou vyšli z domu obaja žalobcovia a následne sa odohral incident, tak ako je popísaný vyššie. Pokiaľ ide o námietku žalobcov ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci, keď správny orgán nebral do úvahy, že poškodení v priestupkovej veci sa neoprávnene zdržiavali na ich pozemku, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý uviedol, že na riešenie majetkových sporov týkajúcich sa pozemku, na ktorom sa daný incident odohral, správny orgán prejednávajúci priestupky nie je príslušný, spory týkajúce sa vlastníckeho práva k pozemkom je potrebné riešiť prostredníctvom civilného súdu, ktorého právomoc je vo veci tejto povahy daná v ustanovení § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom, žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcov v konaní súd im náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.