Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/223/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5010200814 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:5010200814.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej PhD., v právnej veci žalobkyne: A.. X. D., trvale bytom D. XXX, XXX XX U., zastúpená: JUDr. Marián Ševčík, CSc. advokát, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PÚ-10/691-4/3333/HAB zo dňa 08.06.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania n e p r i z n á v aj ú. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou podľa druhej hlavy piatej časti sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. PÚ-10/691-4/3333/HAB zo dňa 08.06.2010, ktorým žalovaný podľa ust. § 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „pamiatkový zákon“) preskúmal záväzné stanovisko E. pamiatkového úradu Bratislava č. BA-09/1676-5/7748/Hab zo dňa 25.11.2009, ktorým Krajský pamiatkový úrad Bratislava nesúhlasil s projektovou dokumentáciou pre dodatočné stavebné povolenie na prestavbu „Rodičovský dom, stavebné úpravy, časť Architektúra“, vypracovanou P.. K. Z. a N. O. v 10/2009 na nehnuteľnosti na S. č. XX/X, pozemok s parc. č. XX/X na území mestskej pamiatkovej rezervácie K. A., podľa LV č. XXX vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa poukazuje na to, že jej napadnuté ani prvostupňové rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava č. BA-09/1676-5/7748/Hab zo dňa 25.11.2009 neboli doručené. Bola nútená čiastočne rekonštruovať rodinný dom. Stalo sa tak v septembri 2009. Uvedenú čiastočnú rekonštrukciu však žalobkyňa uskutočnila ako sanáciu havarijného stavu, v ktorom sa predmetná nehnuteľnosť nachádzala. Konala tak na základe listu mesta Svätý Jur, ktorý má postavenie stavebného úradu. Následne Mestský úrad Svätý Jur začal konanie o dodatočnom povolení stavby. Vydanie dodatočného povolenia však záviselo od záväzného stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Krajský pamiatkový úrad vydal záväzné stanovisko, ktorým nesúhlasil s dodatočným povolením stavby, pričom však nepoukázal na rozhodnutie, ktorým by predmetná nehnuteľnosť mala status kultúrnej pamiatky, čím neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre postup žalovaného. Žalobkyňa má za to, že uvedené rozhodnutie je nezákonné z viacerých dôvodov, a to že predmetná nehnuteľnosť nebola vyhlásená za kultúrnu pamiatku, je len súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie a ide o objekt dotvárajúci prostredie, pričom nie je pravda, že by stavebné úpravy menili ráz pamiatkovej rezervácie, keďže podobné stavebné povolenie bolo vydané susedovi v roku 1992. Žalobkyňa sa snažila uskutočniť rekonštrukciu spôsobom, ktorý by čo najmenej zasahoval do jestvujúceho stavu a zároveň zabránila tak jej zboreniu. Pamiatkový úrad nesplnil povinnosť podľa § 19 zákona č. 49/2002 Z.z. pamiatkového zákona, podľa ktorého mal pamiatkový úrad v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa vyhlasuje územie za pamiatkovú rezerváciu, pamiatkovú zónu alebo ochranné pásmo, zaslať potrebné údaje katastrálnemu úradu. Žalobkyňa má za to, že napadnuté rozhodnutia oboch stupňov neprimerane zasahujú do jej vlastníckeho práva tým, že jej základné právo garantované ústavou bezdôvodne obmedzujú. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PÚ-10/691-4/3333/HAB zo dňa 8.6.2010 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Žiline dňa 23.12.2010 žalovaný zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím vydaným podľa § 46 Správneho poriadku, ale ide o záväzné stanovisko na vydanie ktorého sa Správny poriadok nevzťahuje. Žalovaný má za to, že žalobkyňa v rozpore s pamiatkovým zákonom realizovala prestavbu predmetnej nehnuteľnosti bez predchádzajúceho rozhodnutia a záväzného stanovisko KPÚ Bratislava, ako aj bez stavebného povolenia príslušného stavebného úradu Mesta Svätý Jur, a to v rozpore so Zásadami pamiatkovej starostlivosti pre mesto Svätý Jur, vyhotovenými ŠÚPS 1988, ako aj v rozpore s ustanoveniami č. B.1.14 a B.5.3. platného územného plánu mesta Svätý Jur č. 6/2004 vyhláseného všeobecne záväzným nariadením mesta Svätý Jur. Táto nepovolená prestavba predmetnej nehnuteľnosti bola žalobkyňou realizovaná ako nevhodný, ahistorický a atypický tvar nového podlažia na predmetnej nehnuteľnosti s novou úrovňou obvodového muriva a strechy s veľmi miernym sklonom strešných rovín, ktoré porušujú celú hmotovo - priestorovú skladbu historickej zástavby a kompozície hmôt predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na nízky sklon strešných rovín orientovaných do dvora predmetnej nehnuteľnosti bola uplatnená plechová šablónová strešná krytina, čo má byť opäť v rozpore so zásadami MPR, kde sa vyžaduje uplatnenie tvrdej strešnej krytiny. Žalovaný zdôrazňuje, že v okenných otvoroch nepovolenej nadstavby predmetnej nehnuteľnosti ako aj staršieho parteru boli osadené neodsúhlasené plastové okenné výplne, čo taktiež odporuje zásadám MPR. Žalovaný má za to, že tak on ako aj prvostupňový orgán postupovali v súlade s pamiatkovým zákonom a vzhľadom na rozpor s podmienkami ochrany pamiatkového fondu potom nie je možné predmetnú prestavbu schváliť, pričom dôvody sú podrobne uvedené v napadnutých záväzných stanoviskách. Žalovaný poukazuje na to, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza na území mestskej pamiatkovej rezervácie, pričom táto je pamiatkovým územím chráneným podľa príslušných ustanovení pamiatkového zákona. Ku každej úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území je vlastník povinný vyžiadať si najprv rozhodnutie príslušného krajského pamiatkového úradu k zámeru úpravy nehnuteľnosti a následne záväzné stanovisko k projektovej dokumentácií spracovanej v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí príslušného krajského pamiatkového úradu o zámere úpravy nehnuteľnosti. Žalobkyňa realizovala prestavbu predmetnej nehnuteľnosti bez predchádzajúceho rozhodnutia a záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Bratislava ako aj bez stavebného povolenia príslušného stavebného úradu Mesta Svätý Jur. Prestavba predmetnej nehnuteľnosti nemala byť vykonaná na základe „listu mesta Svätý Jur“, ako to tvrdí žalobkyňa, ale mala byť uskutočnená na základe právoplatného stavebného povolenia, ktoré príslušný stavebný úrad vydáva na základe záväzných stanovísk dotknutých orgánov podľa § 140b Stavebného zákona, pričom takýmto dotknutým orgánom je aj Krajský pamiatkový úrad Bratislava. Keďže žalobkyňa konala v rozpore s uvedeným, príslušný stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení stavby. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť nemá status národnej kultúrnej pamiatky, ale je chránená v režime nehnuteľnosti v pamiatkovom území, pričom táto skutočnosť je zrejmá zo záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu zo dňa 25.11.2009, ako aj z napadnutého záväzného stanoviska zo dňa 08.06.2010. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nikdy ani netvrdil, že predmetná nehnuteľnosť je národnou kultúrnou pamiatkou. Za nekonkrétne, nejasné a irelevantné považuje tvrdenie žalobkyne o nepravdivosti výrokov o narušení prostredia, keďže podobné stavebné povolenie bolo vydané susedovi v roku 1992. Zdôrazňuje tiež, že mestská pamiatková rezervácia bola vyhlásená pred účinnosťou pamiatkového zákona nariadením vlády č. 479 zo dňa 23.05.1990 o vyhlásení pamiatkových rezervácií v meste Jur pri Bratislave a v obci Plavecký Peter, pričom v zmysle § 45 ods. 2 pamiatkového zákona sa pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ochranné pásma chránené podľa predchádzajúcich predpisov považujú za pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ochranné pásma podľa tohto zákona. K tvrdeniu žalobkyne, že napadnuté rozhodnutia neprimerane zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne, žalovaný uvádza, že možnosť rozhodnúť o odstránení nepovolenej stavby je zakotvená priamo v Stavebnom zákone. Jedná sa teda o zákonný - možný zásah do práv stavebníkov. Postup správneho orgánu na základe zákona nemožno považovať za neistou. Na základe uvedeného potom žalovaný má za to, že tvrdenia žalobkyne nezodpovedajú skutočnému stavu veci a sú v celom rozsahu neopodstatnené, z ktorého dôvodu navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup tohto správneho orgánu boli v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené zákonom predpísaným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že mesto Svätý Jur ako príslušný stavebný úrad dňa 03.09.2009 zistil, že stavebník A.. X. D. realizuje zmenu jestvujúcej stavby rodinného domu na S. ul. č. XX/X na pozemku parc. č. XX/X vo K. A. bez stavebného povolenia. Následne bola výzvou zo dňa 04.09.2009 vyzvaná na zastavenie všetkých stavebných prác a pri výkone štátneho stavebného dohľadu uskutočňovaného na mieste stavby dňa 22.09.2009 bolo zistené, že stavebník realizoval kompletnú hrubú stavbu - nadstavbu podlažia v dvorovom krídle s plytkou pultovou strechou vrátane zdvihnutia korunnej rímsy a osadenia okenných výplní a stavebné úpravy strešnej konštrukcie z uličnej časti so zachovaním sedlovej strechy a dodržaním pôvodného sklonu uličnej roviny strechy a výšky strešného hrebeňa. Na základe uvedeného potom oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 24.09.2009 začalo mesto Svätý Jur, ako príslušný stavebný úrad, konanie o dodatočnom povolení stavby. Žalobkyňa bola stavebným úradom vyzvaná, aby predložila podklady potrebné pre posúdenie, či realizovaná zmena stavby na pozemku parc. č. XX/X na ul. S. č. XX/X v k.ú. K. A. nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a žiadosť o dodatočné stavebné povolenie v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania. Stavebný úrad na základe žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. V konaní o dodatočnom stavebnom povolení boli predložené podklady: projektová dokumentácia, kladné stanovisko obvodného úradu životného prostredia, štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva a nesúhlasné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Bratislave , dotknutého orgánu štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu. Podľa záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Bratislava č.j. BA/09/1676-5/7748 Hab zo dňa 25.11.2009 tento podľa ust. § 32 ods. 12 pamiatkového zákona nesúhlasí s dodatočným povolením realizovanej stavby, dokumentovanej predloženou projektovou dokumentáciou. Krajský pamiatkový úrad vo svojom stanovisku uviedol, že na štátnom dohľade dňa 22.09.2009 bolo zistené, že nad uličným a južným dvorovým krídlom je realizovaná hrubá stavba podkrovia (vybudované boli obvodové múry s oknami, strecha s krytinou). Táto stavba je nad uličným krídlom stvárnená na uličnej strane s dodržaním pôvodného sklonu uličnej roviny strechy a výšky strešného hrebeňa a na dvorovej strane so zmenou sklonu strechy na mierny a so zvýšením korunnej rímsy oproti jej pôvodnej výške. Týmto nastalo rozdelenie pôvodného jednotného tvaru uličného krídla v línií priečnej stredovej osi prejazdu na dve tvarovo odlišné časti. Južné dvorové krídlo (pôvodne prízemné, s pultovou strechou ) je nadstavané o jedno podlažie s rovnakou výškou koruny ako je nová koruna na dvorovej strane uličného krídla a je zastrešené pultovou strechou s miernym sklonom strešných rovín. Celé nové podlažie je na dvorovej strane presvetlené oknami v nadstavaných vertikálnych múroch. V oknách na uličnej aj dvorovej strane sú osadené nové dvojkrídlové a trojkrídlové biele výplne. Prístup do nového podlažia bol dňa 22.09.2009 provizórny - mobilným rebríkom k otvoru na východnej štítovej strane. Krajský pamiatkový úrad vyhodnotil predložené realizované riešenie stavby ako aj riešenie v predloženej projektovej dokumentácii ako neprípustné z viacerých dôvodov. Predovšetkým ide o nevhodný tvar nového podlažia s realizovanou úrovňou koruny obvodového muriva a strechy s veľmi miernym sklonom strešných rovín, ktoré nezodpovedajú charakteristickým tvarom a sklonom striech na území mestskej pamiatkovej rezervácie a ani tvarom a sklonom striech historickej zástavby domovej parcely k č. XX. Realizovaná nevhodná výška koruny dvorového muriva nerešpektuje stávajúce výškové úrovne historickej zástavby uličného a aj protiľahlého, poschodového severného krídla, porušuje celú hmotovo - priestorovú skladbu historickej zástavby a kompozície hmôt na pôdoryse „U“ v prednej časti domovej parcely a zároveň poškodzuje pôvodne celistvý tvar a architektonický výraz dvorovej strany uličného krídla s prejazdom s renesančným klenbovým stropom. Uvedené hmotovo - tvarové riešenie podkrovia a strechy je v rozpore s podmienkami ochrany striech historických objektov na území mestskej pamiatkovej rezervácie, a priestorového obrazu mestskej pamiatkovej rezervácie. Ďalším dôvodom nesúhlasu je plechová strešná krytina, ktorá je v rozpore so Zásadami pamiatkovej starostlivosti. V mestskej pamiatkovej rezervácií sa na všetkých obytných a spoločenských stavbách požaduje uplatnenie tvrdej strešnej krytiny, ktorá je tradičným materiálom v tomto historickom prostredí. Na uličnej strane nová koruna muriva a nový krov sú osadené tak, že zatiaľ nie sú predpoklady pre takú rekonštrukciu korunnej rímsy a strešného podhľadu, aby mohlo dôjsť k ich plynulému napojeniu na výškové línie stávajúcich úsekov týchto prvkov severne od stredovej osi prejazdu. Ako závažné Krajský pamiatkový úrad hodnotí aj realizované odstránenie pamiatkovo hodnotnej historickej brány na uličnom priečelí. Krajský pamiatkový úrad hodnotí ako neprípustné aj ďalšie riešenia predloženej projektovej dokumentácie, ktoré neboli ku dňu štátneho stavebného dohľadu 22.09.2009 realizované. Mesto Svätý Jur vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ako stavebník v konaní o dodatočnom stavebnom povolení nepreukázala súlad realizovanej stavby s verejným záujmom, opierajúc sa o nesúhlasné stanovisko vydané Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave zo dňa 25.11.2009 ako príslušný stavebný úrad na základe § 90 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len „stavebný zákon“) v nadväznosti na § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 a ods. 5 Stavebného zákona a Správneho poriadku oznámilo začatie konania o odstránenie stavby „Stavebné úpravy a nadstavba rodinného domu na ulici S. č. XX nad pozemkom par. č. XX/X a na nehnuteľnosti podbránia nachádzajúcej sa na ul. S. č. X, na pozemku par. č. XX/X, k.ú. K. A.“ dotknutým orgánom štátnej správy a známym účastníkom konania. Keďže žalobkyňa podala dňa 17.02.2010 stavebnému úradu písomné námietky smerujúce proti vydanému záväznému stanovisku KPÚ Bratislava zo dňa 25.11.2009 pod č. BA/09/1676-5/7748 Hab, vzhľadom na čo príslušný stavebný úrad - Mesto Svätý Jur rozhodnutím č.j.: výst./942/65/2010-Po zo dňa 26.02.2010 konanie o odstránení stavby podľa ust. § 140b ods. 6 Stavebného zákona prerušil. Prípisom č.k. PÚ-10/691-4/3333/HAB zo dňa 08.06.2010 žalovaný - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ako nadriadený orgán Krajského pamiatkového úradu v Bratislave po preskúmaní spisov č. KP/2009/01676 a č. KP/2010/00099 v zmysle § 140b ods. 4 Stavebného zákona stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Bratislave č. BA- 09/1676-5/7748/Hab zo dňa 25.11.2009 potvrdil. Podľa ust. § 140a ods. 1 písm. a) Stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1 <javascript: fZzSRInternal('20213', '17253749', '17253749', '3083314', '3083314', '0')>, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí. Podľa ust. § 126 ods. 1 Stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a <javascript: fZzSRInternal('20213', '17253752', '17253752', '4825957', '4825964', '0')>, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa ust. § 140b ods. 1 Stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136 <javascript: fZzSRInternal('20213', '17253750', '17253750', '3083355', '3083358', '0')>. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Podľa ust. § 10 ods. 2 písm. e) pamiatkového zákona pamiatkový úrad preskúmava záväzné stanoviská krajských pamiatkových úradov. Podľa ust. § 11 ods. 2 písm. e) pamiatkového zákona krajský pamiatkový úrad rozhoduje podľa § 24 <javascript: fZzSRInternal('11182', '16378261', '16378261', '168927', '168932', '0')>, 31 až 33 <javascript: fZzSRInternal('11182', '16378262', '16378262', '169002', '169041', '0')>, 37 <javascript: fZzSRInternal('11182', '16378263', '16378263', '169078', '169083', '0')>, 39 <javascript: fZzSRInternal('11182', '16378263', '16378263', '169089', '5328441', '0')>, 42 a 43 <javascript: fZzSRInternal('11182', '16378263', '16378264', '169119', '5328455', '0')>, vydáva záväzné stanoviská podľa § 30 <javascript: fZzSRInternal('11182', '16378262', '16378262', '168995', '169001', '0')> a 32 <javascript: fZzSRInternal('11182', '16378262', '16378262', '169009', '5328440', '0')> a stanoviská podľa § 29 tohto zákona <javascript: fZzSRInternal('11182', '16378261', '16378261', '168989', '168994', '0')>. Podľa ust. § 28 ods. 4 písm. b) pamiatkového zákona vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme je povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. Podľa ust. § 29 pamiatkového zákona (1) Základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia. (2) Krajský pamiatkový úrad alebo osoba oprávnená podľa § 35 ods. 3 <javascript: fZzSRInternal('11182', '16378262', '16378262', '169056', '169056', '0')> vypracúva zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa odseku 1. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného predpisu. (3) Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, prvkov interiéru a uličného parteru, charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, archeologických nálezísk, prípadne ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia. (4) Orgán oprávnený schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu územia, 28a <javascript: fZzSRInternal('11182', '16378265', '0', '0', '0', '5680400')><javascript: fZzSRInternal('11182', '16378265', '0', '0', '0', '5680400')> v ktorom sa nachádza pamiatková rezervácia, pamiatková zóna, nehnuteľná kultúrna pamiatka, ochranné pásmo, archeologický nález alebo archeologické nálezisko evidované podľa § 41 <javascript: fZzSRInternal('11182', '16378263', '16378263', '169110', '169116', '0')>, si pred jej schválením vyžiada stanovisko miestne príslušného krajského pamiatkového úradu. Podľa ust. § 30 ods. 1 a 4 pamiatkového zákona (1) Každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk. (4) Záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Podľa ust. § 32 ods. 5 pamiatkového zákona pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len „úprava nehnuteľnosti“), ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Podľa ust. § 32 ods. 9 pamiatkového zákona projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa odseku 8 a každú jej zmenu je vlastník povinný v priebehu spracovania prerokovať s krajským pamiatkovým úradom z hľadiska zachovania pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia. Podľa ust. § 32 ods. 12 pamiatkového zákona v územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia. Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom. Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Súd sa predtým, než pristúpil k vecnému posúdeniu, zaoberal otázkou, či boli splnené predpoklady pre konanie v správnom súdnictve. Predmet súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je vymedzený ustanovením § 247 ods. 1 O.s.p., ktoré určuje, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3S/223/2011 nebolo predmetom konania rozhodnutie vydané podľa Správneho poriadku, ale záväzné stanovisko dotknutého orgánu v stavebnom konaní. Súd sa teda musel vyrovnať s otázkou preskúmateľnosti takéhoto správneho aktu. Ako judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v uznesení sp. zn. 2Sžp/5/2011 zo dňa 21.09.2011, úlohou súdu v správnom súdnictve pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=22110> v spojení s čl. 46 ods. 2 poslednou vetou ústavy <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504218&FragmentId2=504218> je zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania (vrátane rozhodnutí uvedených v § 248 Občianskeho súdneho poriadku <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3407116&FragmentId2=3985448>), je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv a slobôd. Ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania. Samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu nemôžu byť samo osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho preskúmavania, pretože ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 Občianskeho súdneho poriadku <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3407116&FragmentId2=3985448> vyžaduje, aby súd zisťoval, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd. Nie je totiž vylúčené, že by sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 Občianskeho súdneho poriadku <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3407116&FragmentId2=3985448> nemohli dotýkať alebo porušovať základné práva a slobody jednotlivcov. Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504218&FragmentId2=504218> zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania (napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 50/01- 50 z 11. októbra 2001, č.k. I. ÚS 52/02-30 z 28. mája 2003). Rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj povolenia (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. januára 2009) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno- aplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 6 Správneho poriadku (pozn: § 3 ods. 7 správneho poriadku v znení platnom a účinnom ku dňu vydania rozhodnutia krajského súdu). <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4438149&FragmentId2=4438149> Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=21440> v zmysle § 3 ods. 6 Správneho poriadku, <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4438149&FragmentId2=4438149> platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. V tejto súvislosti potom súd poukazuje na skutočnosť, že obsah záväzného stanoviska pamiatkového úradu ako dotknutého orgánu je podľa ustanovenia § 140b ods. 1 Stavebného zákona v spojení s § 32 ods. 12 pamiatkového zákona pre stavebný úrad záväzný a konajúci stavebný úrad nemôže rozhodnúť v rozpore s týmto stanoviskom. Napriek tomu, že záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Bratislave, resp. Pamiatkového úradu Slovenskej republiky nie je rozhodnutím podľa § 47 správneho poriadku, je teda svojimi účinkami spôsobilé dotknúť sa základných práv a slobôd žalobkyne, preto ho tunajší súd považuje za spôsobilý predmet prieskumu. K meritu veci musí tunajší súd predovšetkým zdôrazniť, že postup stavebníka pri zmene dokončenej stavby upravuje slovenský právny poriadok v ustanoveniach stavebného zákona a akýkoľvek „list mesta Svätý Jur“ neoprávňuje stavebníka na začatie stavebných prác bez právoplatného stavebného povolenia. Žalobkyňa má za to, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán - Krajský pamiatkový úrad by na konanie bol oprávnený len v tom prípade, ak by preukázal, že predmetná nehnuteľnosť je kultúrnou pamiatkou, čo je však nesprávny právny názor, keďže povinnosti v oblasti pamiatkovej ochrany má nielen vlastník nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, ale napríklad aj vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v pamiatkovom území, čo je aj prípad žalobkyne a čo ani sama nerozporovala. Podľa ustanovenia ust. § 28 ods. 4 písm. b) pamiatkového zákona vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme je povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. Povinnosťou žalobkyne tak podľa ustanovenia § 32 ods. 5 pamiatkového zákona bolo ešte pred začatím stavebných prác si vyžiadať rozhodnutie krajského pamiatkového úradu. Žalobkyňa však opomenula túto svoju povinnosť. Následne, po začatí konania o dodatočnom stavebnom povolení bol krajský pamiatkový úrad podľa ustanovenia § 140b ods. 1 Stavebného zákona v spojení s § 32 ods. 12 pamiatkového zákona povinný vypracovať záväzné stanovisko k dodatočnému povoleniu takejto stavby. Tvrdenie žalobkyne o stavebnom povolení, ktoré malo byť vydané pre jej suseda v roku 1992, považuje tunajší súd za všeobecné a tým aj irelevantné. V rozhodovaní správnych orgánov v totožných, poťažmo obdobných veciach by síce nemalo dochádzať k nedôvodným rozdielom, žalobkyňa však svoje tvrdenia o obdobnej situácií v inej veci iného účastníka správneho konania ničím nedoložila, preto sa ani súd týmito tvrdeniami zaoberať nemohol. Takisto nekonkrétna je aj žalobná námietka týkajúca sa zásahu do vlastníckeho práva. Výkon zákonných kompetencií správneho orgánu nemožno považovať a neústavný zásah do vlastníckeho práva. Z uvedených dôvodov po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žaloby Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke posúdil správne a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, štvormo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.