Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/271/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200816 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:5013200816.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: A. N., A. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., V. Tvrdého 17, Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor opravných prostriedkov, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVS2-2013/023159/TKD zo dňa 27.8.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 17.9.2013 a tunajšiemu súdu postúpenou dňa 19.11.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy č. SVS- OVS2-2013/023159/TKD zo dňa 27.8.2013, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-ZA-OBVS3/2012/19620/2052-Hri zo dňa 20.5.2013 tak, že vo výroku rozhodnutia o uznaní viny obvineného A. sa za slová ,, podľa § 50 ods.“ vkladá ,,1“. V časti výroku rozhodnutia, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že obvinený A. N. je povinný nahradiť poškodenému B.. A. H., bytom A., spôsobenú škodu vo výške 170 eur sa dopĺňa do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie Obvodného úradu Žilina č. ObU-ZA-OBVS3/2012/19620/2052- Hri zo dňa 20.5.2013 sa v ostatnej časti ponecháva v platnosti. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tým, keď dňa 23.7.2012 v čase okolo 12.20 hod. pred bránou rodinného domu č. XXX v obci A., rukou viackrát udrel do predného skla osobného motorového vozidla značka F. ev.č. L., čím toto sklo rozbil a úmyselne tak spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku a B.. A. H. spôsobil škodu v celkovej výške 170 eur. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) v náväznosti na ustanovenie § 12 ods. 1 priestupkového zákona, s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 2 bola žalobcovi za spáchaný priestupok uložená sankcia - pokuta vo výške 100 eur. S poukazom na ustanovenie § 70 ods. 2 priestupkového zákona správny orgán rozhodol o povinnosti žalobcu uhradiť poškodenému B.. A. H. sumu vo výške 170 eur na adresu jeho trvalého pobytu. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím odstraňoval vážne formálne, obsahové i vecné pochybenia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré boli závažného charakteru a žalovaný mal rozhodnutie prvého stupňa zrušiť a vrátiť správnemu orgánu vec na nové prejednanie, doplnenie dokazovania a právne posúdenie. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu poukázal najmä na zmätočnosť rozhodnutia prvého stupňa, pretože vo výroku bolo uvedené len ustanovenie „§ 50 ods.“ citovaného zákona, pričom správny orgán neuviedol, ktoré zákonné ustanovenie mal na mysli, pretože ustanovenie § 50 zákona č. 372/1990 Zb. má dva odseky. Táto vada spôsobila nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia. Namietal, že správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože z vykonaného dokazovania nevyplýva, že ku skutku malo dôjsť tak, ako ho popisuje poškodený. Žalovaný vychádzal len z tvrdenia poškodeného, ktoré nebolo potvrdené žiadnym iným priamym dôkazom. Konštatovanie lekára v odbornom posúdení je len dohadom, pretože jeho ako obvineného ani nevyšetril. Správny orgán nevypočul svedka T., ktorý sa dostavil na predvolanie správneho orgánu, avšak demonštratívne odišiel. Správny orgán mal zabezpečiť jeho predvedenie, pretože jeho výpoveď mohla byť rozhodujúca. Pojednávanie opustil z dôvodu, že sa obával otázok žalobcovho právneho zástupcu. Nesúhlasí s postupom správneho orgánu, ktorý akceptoval zápis o výsluchu svedka T. z konania vedeného pred tým istým správnym orgánom č. OBU Žilina OBVS3/2013/02317-00005/39/2Kz, kde bol obvineným A. H.. Správy orgán žalobcu s výpoveďou T. podrobne neoboznámil a žalobca nemohol na ňu reagovať. Žalovaný mal vykonať aj výsluch manželky žalobcu M. N., ktorá mohla aj konfrontáciou so svedkom T. ho usvedčiť, akým spôsobom pred inými osobami prezentoval skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Poukázal, že pred správnym orgánom boli vedené dve paralelné veci v priestupkovom konaní a to priestupok obvineného A. N. v konaní č. ObU-ZA-OBVS3/2012/19620/2052-Hri a priestupok obvineného B.. A. H. č. ObU-ZA-OVVS3A/2013/02317-00005/39/2. Žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do tohto spisu a správny orgán z tohto spisu použil iba výpoveď W. T., ktorá bola podaná bez prítomnosti žalobcu a bez možnosti klásť mu otázky. W. T. krátko po incidente, keď mu žalobca aj s jeho manželkou platil za jeho prácu tvrdil žalobcovej manželke M. N., že videl, ako A. H. sa s autom rozbehol proti žalobcovi, ale že nechce mať osobne žiadne problémy. W. T. sa tiež vyjadril, že A. H. je známy svojim udávaním tretích osôb za čokoľvek, a keďže nemá on (T.) na svoje auto STK, nechce proti B.. A. H. svedčiť. Následne žalobcova manželka bola svedkom, ako B.. A. H. navštívil svedka W. T., a preto má odôvodnenú pochybnosť, že ovplyvňoval, resp. vyhrážal, na základe čoho došlo k takej výpovedi W. T., akú Obvodnému úradu poskytol. Žalobca ďalej uviedol, že ani jeden atribút existencie nároku na náhradu škody nebol preukázaný. Nemal možnosť vyjadriť sa k dokladom, ktoré mali svedčiť o udanej výške náhrady škody. Hypotetické tvrdenie lekára o možnom spôsobe vzniku jeho zranenia nezakladá znalecký záver v obore mechanika a opravy motorových vozidiel, že škoda na vozidle aj vznikla spôsobom, ako ju opisuje poškodený. Správny orgán mal nariadiť odborné či znalecké dokazovanie na zistenie, akým spôsobom mohla vzniknúť škoda na vozidle poškodeného. Správny orgán však vznik škody odôvodnil z domnienky lekára v inom konaní o tom, ako mohlo vzniknúť žalobcove zranenie. Žalobca namietal, že odborný posudok bol vypracovaný bez toho, aby znalec žalobcu vyšetril ale si len prevzal zdravotnú dokumentáciu. Policajný orgán žalobcovi odborný posudok ani nepredložil a neumožnil mu do neho nahliadnuť. Predmetom tohto konania nebola škoda na zdraví žalobcu, ale údajná škoda na majetku A. H.. Správny orgán svoje rozhodnutie okrem vyjadrenia znalca žiadnym iným dôkazom neodôvodnil. Nepresnosti vo výpovedi svedkov nemôže správny orgán vykladať v neprospech žalobcu. Správny orgán sa podľa žalobcu nevyposriadal s ustanovením § 42 ods. 3 a § 441 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu správny orgán ho nemohol zaviazať k náhrade škody v plnom rozsahu, ak z rozhodovania správneho orgánu o skutku A. je nesporné, že tento svojim konaním minimálne za jemu údajne vzniknutú škodu nesie minimálne spoluzodpovednosť. Je nesporné, že medzi výpoveďami oboch obvinených sú rozdiely. Správny orgán mal vykonať ohliadku na mieste samom, resp. rekonštrukciu skutku, čím mohol získať úplnú predstavu o skutku, ktorý sa v skutočnosti stal inak, ako ho správny orgán ustanovil vo svojom napadnutom rozhodnutí. II. Žalovaný vo vyjadrení zo 30.12.2013 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neopodstatnenosti žalobných dôvodov. Uviedol, že správny orgán v rozhodnutí vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a skutkový stav bol dostatočne zistený pre posúdenie veci a rozhodnutie o predmetnom skutku, v odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán dostatočne vysporiadal s výpoveďami účastníkov konania a svedkov, ako aj s ostatnými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný v rámci odvolacieho konania v časti zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia a vo zvyšku napadnuté rozhodnutie ponechalo v platnosti, pretože prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol dostačujúci pre správne posúdenie veci. Druhostupňovým rozhodnutím bolo odstránené pochybenie, formálna zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia. Nedostatky prvostupňového správneho orgánu nemali vplyv na vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalovaný ponechal napadnuté rozhodnutie vo zvyšku v platnosti. K tvrdeniu žalobcu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca len všeobecne konštatuje pochybenie správneho orgánu bez bližšej špecifikácie spomínanej vady, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS- OVS2-2013/023159/TKD zo dňa 27.8.2013, ktorým bolo rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, Odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-ZA-OVVS3/2012/19620/2052-Hri zo dňa 20.5.2013 zmenené tak, že do výroku rozhodnutia o uznaní viny žalobcu sa za slová ,,podľa § 50 ods.“ vložilo ,,1“. V časti výroku rozhodnutia, ktorou prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť poškodenému B., spôsobenú škodu vo výške 170 eur sa doplnilo do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V ostatnej časti prvostupňové rozhodnutie ostalo v platnosti. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. ... zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 100 eur a súčasne bol povinný uhradiť poškodenému sumu vo výške 170 eur. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán začal vo veci konať na základe správy o objasňovaní priestupku ORP-P-651/OPP-KNM-2012 zo dňa 31.8.2012 vo veci obvinenia žalobcu a poškodeného B.. A. H.. Poškodený B.. A. H. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 170 eur, ktorá mu bola spôsobená priestupkom. Poškodený v zázname o podaní oznámenia dňa 23.7.2012 uviedol, že dňa 23.7.2012 v čase 12.20 hod. sedel vo svojom vozidle, ktoré bolo zaparkované pred susedovou vstupnou bránou č. XXX. V ten deň doviezli drevo susedovi, pričom on stál so svojim autom čiastočne tak, že bránil vo vstupe do ich dvora, takže sa chcel uhnúť, čo nevyhovovalo žalobcovi, nakoľko chcel prejsť dvorom jeho svokra. Poškodený chcel žalobcovi uhnúť, uhýbal sa mu a žalobca dostal asi amok, rozbil mu čelné sklo na jeho aute, minimálne 6. údermi päsťou. Žalobca dňa 23.7.2012 na polícii v Kysuckom Novom Meste uviedol, že ,, pán B.. H. ho narazil prednou časťou svojho motorového vozidla do kolena, pričom žalobca prepadol a pravou rukou rozbil predné sklo, ruku si porezal o rozbité sklo a následne spadol na kapotu vozidla“. Pred správnym orgánom žalobca uviedol, že dňa 23.7.2012 v čase okolo 12:20 hod. pred rodinným domom č. XXX potreboval vyložiť drevo, ktoré priviezol pán T.. H. mu v tom bránil a tak sa on postavil pred jeho auto, aby ho nemohol posunúť. Šoférovi T. ukazoval, ako sa má postaviť, pričom pán H. ho zastrašoval zošliapovaním plynového pedálu. Stál približne 1 až 1,5 metra vpredu pred vozidlom A. H., ktorý sa rozbehol a nabral ho karosériou, pričom žalobca prepadol na vozidlo tak, že rozbil čelné sklo. Pred zranením stál vozidlu bokom, ľavou nohou pred karosériou auta a bol zrazený do ľavej nohy a pravú nohu mal vykrútenú. Predtým, ako vyhľadal lekárske ošetrenie odniesol dva - tri hranoly z nákladného auta. Svedok W. T., predvolaný na ústne prejednanie priestupku na deň 6.5.2013, sa dostavil do budovy správneho orgánu, počas vypočúvania účastníkov konania odišiel. Na opakované predvolanie sa nedostavil. V konaní vo veci obvinenia B.. A. H. proti žalobcovi vedenom pod sp.zn. 39/2013/Kz, administratívny spis ORP-P-794/OPP-KNM-2012 na pojednávaní dňa 27.12.2012 svedok W. T. uviedol, že trvá na svojej výpovedi pred OOPZ Kysucké Nové Mesto pred ktorým uviedol, že dňa 23.7.2012 okolo 12:00 hod. priviezol do obce Rudinská žalobcovi rezivo. Vozidlo odstavil na hlavnú cestu k príjazdovej ceste k domu rodiny N.. Na chodníku videl stáť pri pozemku č. 1 (podľa náčrtu č.2) obvineného, ktorý tam mal aj jeho osobné motorové vozidlo. Pri pozemku videl stáť A. H., ktorý tam mal taktiež odparkované auto. Svedok vystúpil z auta a išiel k žalobcovi, aby mu povedal, kde má rezivo zložiť. Žalobca a pán H. sa medzi sebou dohadovali, či ho pustia k prístupovej ceste alebo nie, nakoľko o uvedenú cestu majú spor. Pán H. keď sa posunul autom asi o 3 metre, žalobca sa rozbehol k vozidlu pána H., svedok vtedy nastupoval do nákladného vozidla a ďalej obom aktérom nevenoval pozornosť iba počul nejaké buchnutie bez toho, aby videl, čo sa stalo. Nevidel žiadne ublíženie na zdraví a svedok vyslovil svoj názor, že zo vzdialenosti 3 metre pomalou jazdou nie je možné osobu zraziť. Podľa odborného vyjadrenia znalca v odbore zdravotníctva a farmácie a traumatológie G.. H. vo veci obvinenia B.. A. H. OPR-P-794/OPP-KNM-2012, (poškodený žalobca mal byť zrazený osobným motorovým vozidlom F. V.), žalobca utrpel pomliaždenie pravej ruky, zápästia a dolnej časti predlaktia s početnými odreninami viac na lakťovej strane a v oblasti piateho prsta pravej ruky, odreniny lakťovej hrany ruky vľavo, pomliaždenie ľahké kolena vpravo. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený podľa jeho zdravotnej dokumentácie. Znalec konštatuje, že vzhľadom na charakter zranení žalobcu, ktoré utrpel pri predmetnom úraze, mechanizmus ich vzniku nezodpovedá tomu, ako vo svojej výpovedi uviedol žalobca. Znalec tvrdí, že poranenia u žalobcu vznikli údermi päsťami oboch rúk do skla osobného motorového vozidla F. V., pričom údery boli vykonané viac a intenzívnejšie pravou päsťou, pričom došlo k rozbitiu čelného skla. Pri vykonávaní úderov päsťou došlo pravdepodobne k ľahkému narazeniu pravého kolena o karosériu. Ak motorové vozidlo prejde 2,3 metre a úmyselne by zrazilo osobu motorovým vozidlom, pri takomto zrazení by podľa znalca došlo k narazeniu predným nárazníkom do oblasti predkolení dolných končatín a následnému pádu osoby na zem a nie k vymršteniu na kapotu a predné sklo a pri páde na zem by mohlo dôjsť k rôznym poraneniam hlavy, krčnej chrbtice, hrudníka a hrudnej alebo driekovej chrbtice, k zraneniu horných končatín, prípadne dolných končatín. Správny orgán na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca je zodpovedný za úmyselné poškodenie čelného skla na motorovom vozidle značky F. V. patriaceho poškodenému. Správny orgán po vyhodnotení všetkých skutočností odvolávajúc sa na ustanovenie § 34 ods. 5 správneho poriadku mal jednoznačne preukázané bez akejkoľvek pochybnosti, že žalobca svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu, a preto bol žalobca uznaný vinným so spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Obvodný úrad Žilina rozhodnutím č. ObU-ZA-OVVS3/2012/19620/2052-Hri zo dňa 20.5.2013 žalobcu uznal vinným so spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, keď dňa 23.7.2012 v čase okolo 12:20 hod. pred bránou rodinného domu č. XXX v obci Rudinská rukou viackrát udrel do predného skla osobného motorového vozidla zn. F. V., ev.č. L., čím toto sklo rozbil a úmyselne tak spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku a B.. A. H. spôsobil škodu v celkovej výške 170 eur, za čo bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch vo výške 100 eur a súčasne žalobcovi bola uložená povinnosť uhradiť poškodenému B.. A. H. sumu vo výške 170 eur. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správny orgán mal jednoznačne preukázané, že žalobca spáchal priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Podľa odborného vyjadrenia znalca k poraneniu žalobcu došlo jeho zavinením, údermi päsťami oboch rúk do skla a nie zrazením motorovým vozidlom. Pri alternatíve, že by žalobca bol zranený poškodeným, mal by iné poranenia, pretože jeho telo by nebolo vymrštené na prednú časť karosérie auta, ale padol by na zem, nakoľko k zraneniu došlo zo vzdialenosti 2-3 metre s minimálnou rýchlosťou. K vymršteniu jeho tela s dobrou muskulatúrou a váhou cez 100 kg by došlo len v prípade väčšej rýchlosti automobilu idúceho proti osobe. Ak by mal žalobca výhrady voči odbornému vyjadreniu znalca G.. H., nenapadol by ho 5 mesiacov po jeho realizácii, ale už v rámci objasňovania skutku pred policajným orgánom, čo neurobil Na základe odvolania podaného žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím č. SVS-OVS2-2013/023159/TKD zo dňa 27.8.2013 zmenilo prvostupňové rozhodnutie tak, že vo výroku rozhodnutia o uznaní viny žalobcu za slová ,,podľa § ods.“ vkložilo ,,1“ a časť výroku rozhodnutia, ktorou prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť poškodenému B. spôsobenú škodu vo výške 170 eur bol doplnený ,,do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia“. V ostatnej časti prvostupňové rozhodnutie bolo ponechané v platnosti. IV. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok vyslovene označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Podľa § 77 zákona o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o opustení uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložená ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§79 ods.1). Skutková podstata priestupku je charakteristická 4 obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. - subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť), - subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel; - objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje; - objektívna stránka je daná konaním (komisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky 4 znaky kumulatívne. V prípade, že by čo i len 1 znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). V predmetnej preskúmavanej právnej veci bol podľa názoru Krajského súdu presne a nadovšetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: - priestupku sa dopustil žalobca (subjekt), - žalobca dňa 23.7.2012 v čase okolo 12:20 hod. pred bránou rodinného domu č. XXX v obci Rudinská rukou viackrát udrel do predného skla osobného motorového vozidla zn. F. V., ev.č. L., čím toto sklo rozbil a úmyselne tak spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku a B. spôsobil škodu v celkovej výške 170 eur. - Predmetom ochrany bol majetok (objekt), - Žalobcovým konaním bola spôsobená škoda na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku (objektívna stránka). Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného a po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a postup žalovaného je v súlade so zákonom. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca svojim konaním, tým, že dňa 23.7.2012 v čase okolo 12:20 pred bránou rodinného domu č. XXX v obci Rudinská rukou viackrát udrel do predného skla osobného motorového vozidla zn. F. V., E.Č. L., čím toto sklo rozbil a úmyselne tak spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku a B.. A. H. spôsobil škodu v celkovej výške 170 eur, naplnil skutkovú podstatu priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Takto zistený skutkový stav vyplynul z vykonaného podrobného dokazovania správnym orgánom. Správny orgán vychádzal z administratívnych spisov ORP-P-651- OPP-KNM-2012 (vo veci obvinenia žalobcu) a OPR-P-794/OPP-KNM-2012 (vo veci obvinenia B.. A. H.), ktoré pojednávajú o jednej udalosti posudzovanej z dvoch uhlov pohľadu, z odborného vyjadrenia znalca v odbore zdravotníctva a farmácie a traumatológie G.. H. vo veci obvinenia B.. A. H. OPR- P-794/OPP-KNM-2012, z výpovede obvineného, poškodeného, z výpovede svedkov C. T. a C. H. v konaní vedenom proti B.. A. H.. C. H. v konaní vedenom proti žalobcovi vypovedať odmietla. Znalec v odbore zdravotníctva a farmácie a traumatológie G.. H. vo svojom odbornom vyjadrení zdravotný stav žalobcu posudzoval podľa jeho zdravotnej dokumentácie, lekárske správy a nálezy v nej žalobca nijakým spôsobom nespochybnil, preto súd neprisvedčil námietke žalobcu, konštatovanie znalca je len dohadom. Podľa odborného vyjadrenia znalca v zmysle zdravotnej dokumentácie žalobcu, žalobca pri úraze utrpel pomliaždenie pravej ruky, zápästia a dolnej časti predlaktia s početnými odreninami viac na lakťovej strane a v oblasti piateho prsta pravej ruky, odreniny lakťovej hrany ruky vľavo, pomliaždenie ľahké kolena vpravo. Podľa znalca poranenia u žalobcu vznikli údermi päsťami oboch rúk do skla osobného motorového vozidla, údery boli vykonané intenzívnejšie pravou päsťou, pričom došlo k rozbitiu čelného skla a k ľahkému narazeniu pravého kolena o karosériu. Podľa znalca ak by motorové vozidlo prešlo 2, 3 metre a úmyselne by zrazilo žalobcu, pri takomto zrazení by došlo k narazeniu predným nárazníkom do oblasti predkolení dolných končatín a následnému pádu osoby na zem a nie k vymršteniu na kapotu a predné sklo. Pri alternatíve, že by žalobca bol zranený poškodeným, mal by iné poranenia. Žalobca predmetné odborné vyjadrenie znalca pri objasňovaní priestupku nenapadol, nemal voči nemu námietky. Účastníci konania boli dňa 20.5.2013 správnym orgánom oboznámení so všetkými podkladmi k rozhodnutiu a nežiadali, ani nenavrhli žiadne iné dokazovanie, čo aj vlastnoručne podpísali. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave takto zistený skutkový stav nespochybnili ani žalobcove tvrdenia uvedené v žalobe, že správny orgán mal vo veci vykonať dokazovanie znaleckým posudkom. Znalecký posudok v takto preukázanom skutkovom stave sa javí ako nadbytočný. Súd sa stotožnil aj s postupom správneho orgánu, pre ktorý bola postačujúca výpoveď svedka W. zo spisu sp.zn. 39/2013/Kz, administratívny spis ORP-P-794/OPP-KNM-2012, ktorý bol pred výsluchom poučený o povinnosti vypovedať pravdivo, nič nezamlčovať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede, v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, spochybňujúce pravdivosť jeho výpovede. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že správny orgán mal vypočuť aj svedkyňu M. N., keďže táto nebola bezprostredne prítomná pri incidente medzi žalobcom a poškodeným. Podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch, ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd, alebo na iný príslušný orgán. Poškodený B.. A. H. si uplatnil náhradu škody vo výške 170 eur, škodu zdokladoval faktúrou č. 25/2012 od dodávateľa H. L., k faktúre priložil aj fotokópiu úhrady faktúry - pokladničný lístok. Po tom, čo žalobca bol preukázateľne uznaný vinným zo spáchania priestupku, vzniknutá a preukázaná škoda bola v príčinnej súvislosti so spáchaným priestupkom, správny orgán správne zaviazal žalobcu k úhrade škody, ktorú spôsobil. Podľa § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch, za priestupok podľa ods. 1 možno uložiť pokutu do 331 eur. Pri určení druhu sankcie a jej výmery za spáchaný priestupok správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, ako aj na pohnútky páchateľa a jeho doterajší život. Aj keď žalobca konal v rozčúlení, konal s vedomím, že spôsobí poškodenie cudzieho majetku. Správny orgán zohľadnil aj fakt, že žalobca ešte doposiaľ nebol uznaný vinným pred obvodným úradom Žilina, a preto mu bola uložená sankcia - pokuta na strednej hranici výmery, maximálnou pokutou za spáchanie priestupku proti majetku je 331 eur. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný mal prvostupňové rozhodnutie zrušiť, pretože obsahovalo závažné nedostatky. Prvostupňové, ako aj druhostupňové konanie správneho orgánu tvoria jeden celok. V druhostupňovom konaní zákon dáva odvolaciemu orgánu zhojiť chyby prvostupňového orgánu, ktoré v danom prípade spočívali v neúplnosti výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný v rámci odvolacieho konania v časti zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia a vo zvyšku napadnuté rozhodnutie ponechalo v platnosti, pretože prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol dostačujúci pre správne posúdenie veci. Druhostupňovým rozhodnutím bolo odstránené pochybenie, formálna zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia. Nedostatky prvostupňového správneho orgánu nemali vplyv na vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tiež spĺňa všetky formálne náležitosti rozhodnutia a nemôže byť dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia, žalovaný sa v ňom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. . Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.